Get 20M+ Full-Text Papers For Less Than $1.50/day. Start a 14-Day Trial for You or Your Team.

Learn More →

Porovnanie kvalitatívnej produkcie dvoch bukových (Fagus sylvatica L.) porastov na kyslom stanovišti / A comparison of qualitative production of two beech (Fagus sylvatica L.) stands growing at acid sites

Porovnanie kvalitatívnej produkcie dvoch bukových (Fagus sylvatica L.) porastov na kyslom... In this paper, a beech thinning experiment aimed at qualitative production issues was analysed. Two beech stands (93- and 105-year-old), growing at acid sites with similar ecological conditions were compared. The stands differ in the stand age, when their tending started (at the age of 40 years in one experiment versus 60 years for the second one). In the first stand, the thinning interventions were carried out during last 45 years, while in the second stand a 53-year-long period of investigation was recorded. The research was conducted in four treatment plots: (i) heavy thinning from below (C degree according to the German forest research institutes from 1902), (ii) free crown thinning with thinning intervals of 5 years, (iii) free crown thinning with thinning intervals of 10 years, and (iv) control plot (without thinning). The stand qualitative parameters (stem and crown quality, proportion of the best quality assortment and share of crop trees) were evaluated. From the point of qualitative production, the best results were most frequently obtained at the plots with the free crown thinning followed by heavy thinning from below. The worst parameters were found at the control plot. Key words: beech; different tending; qualitative production Abstrakt Práca analyzuje kvalitatívnu produkciu prebierkového pokusu v bukovom poraste. Porovnali sa 2 bukové porasty (93 a 105 rocný) na kyslom stanovisti s podobnými ekologickými podmienkami. Porasty sa odlisovali vekom, kedy sa zacalo s ich výchovou (jeden vo veku 40 rokov a druhý vo veku 60 rokov). V prvom poraste sa zásahy vykonávali pocas ostatných 45 rokov, kým v druhom poraste sa sledovalo obdobie 53 rokov. Výskum pozostával zo styroch sledovaných variant: (i) silná podúrovová prebierka (C stupe poda Nemeckých výskumných ústavov lesníckych z roku 1902), (ii) úrovová voná prebierka s intervalom 5 rokov, (iii) úrovová voná prebierka s intervalom 10 rokov, (iv) kontrolná plocha (bez prebierok). Hodnotili sa kvalitatívne parametre porastu (kvalita kmea a koruny, podiel najkvalitnejsích sortimentov a zastúpenie cieových stromov). Najlepsie výsledky sa z hadiska kvalitatívnej produkcie dosiahli na plochách s úrovovou vonou prebierkou a potom na ploche so silnou podúrovovou prebierkou. Najhorsia kvalitatívna produkcia sa zistila na kontrolných plochách (bez výchovy). Kúcové slová: buk; rozdielna výchova; kvalitatívna produkcia 1. Úvod a problematika Buku, ako najviac zastúpenej drevine v slovenských lesoch sa venovala v ostatných desarociach znacná pozornos z viacerých aspektov. Mnozstvo prác sa zaoberalo hlavne výchovou bukových porastov a jej úcinkov na kvantitatívne parametre a produkciu pri aplikácii rôznych metód a postupov (Réh 1968, 1969; Sebík 1971, 1983; Stefancík 1968, 1974, 1984; Sebík & Polák 1990; Stefancík 2013). Podobne tomu bolo aj v zahranicí, hlavne v Nemecku a Francúzsku (Assmann 1968; Kennel 1972; Polge 1981; Pardé 1981; LeGoff & Ottorini 1993; Dhôte 1997; Pretzsch 2005). Výchova bukových porastov sa zameriava predovsetkým na vypestovanie dostatocného poctu najkvalitnejsích stro- mov. Tieto predstavujú kvalitatívnu produkciu, ktorá zabezpecuje vysokú hodnotovú produkciu porastov v rubnom veku. Preto znacná pozornos sa venovala tiez sledovaniu vplyvu výchovy na kvalitatívnu produkciu (Réh 1968, 1994; Sebík 1970; Stefancík 1974, 1975, 1976; Keller et al. 1976; Ferrand 1982; Kató & Mülder 1983; Korpe 1988; Mlinsek & Bakker 1990; Hein et al. 2007; Stefancík & Bolvanský 2011; Poljanec & Kadunc 2013). Problematikou zisovania kvality porastov z hadiska hospodárskej úpravy lesov sa zaoberali Priesol (1971) a Polák (1971). Kvalitu (akostný stav) lesných porastov môzeme posudzova dvoma spôsobmi. Pri prvom hodnotíme akos kmea a koruny pri vsetkých stromoch sledovaného porastového súboru, cize hovoríme o hromadnej kvalite porastu, ktorou *Corresponding author. Igor Stefancík, e-mail: stefancik@nlcsk.org, phone: +421 45 5314 234 je napr. pestovná a hospodárska kvalita porastu. V druhom prípade, ke sú predmetom hodnotenia len také stromy, ktoré dosahujú vymedzené stupne akosti kmea a koruny zase hovoríme o vymedzenej kvalite porastu, ktorú reprezentujú akostné a nádejné (cieové) stromy, t. z. výberová kvalita porastu (Stefancík 1976). Vzhadom k uvedenému je cieom tohto príspevku zhodnoti a porovna kvalitatívnu produkciu (hromadnú i výberovú) na dvoch lokalitách v nezmiesaných bukových porastoch, ktoré sa dlhodobo (45 a 53 rokov) vychovávali rozdielnymi prebierkovými metódami. 2. Materiál a metodika Objektmi výskumu boli dve série trvalých výskumných plôch (TVP) Zlatá Idka a Cigánka, ktoré vznikli z prirodzenej obnovy, vekoplosným clonným rubom. Obidve série výskumných plôch majú takmer rovnaké stanovistné a ekologické podmienky, ale rozdielny vek o 20 rokov. Podrobnú charakteristiku plôch uvádza tabuka 1. Tabuka 1. Základné charakteristiky trvalej výskumnej plochy (TVP) Zlatá Idka a Cigánka Table 1. Basic characteristics of Zlatá Idka and Cigánka permanent research plots (PRP). Charakteristika1) Zalozenie TVP2) Vek porastu [roky]3) Absolútna bonita4) Geomorfologický celok5) Expozícia6) Nadmorská výska [m]9) Sklon [stupe]10) Geologický podklad11) Pôdny typ14) Lesný vegetacný stupe16) Hospodársky súbor lesných typov18) Skupina lesných typov20) Lesný typ 21) TVP Zlatá Idka TVP Cigánka 1959 1967 40 60 24 28 Volovské vrchy Stolické vrchy SSV7) SZ8) 700 560 19 20 prekremenené chloriticko- ortorula (dvojsudná -sericitické fylity12) biotitická)13) kambizem typická, nenasýtená15) 4. bukový17) 405 ­ kyslé buciny19) Fagetum abietinum (Fa) 4121 metlicová jedová bucina22) 6,7 780 Fagetum pauper (Fp) v.st. 4301 chlpaová bucina v.st.23) 5,5 918 Priemerná rocná teplota [oC]24) Priemerný rocný úhrn zrázok [mm.rok-1]25) 1) Characteristic, 2)Establishment of PRP, 3)Stand age [years], 4)Height site index, 5)Geomorphological unit, 6)Aspect, 7)North-north-east, 8)North-west, 9)Altitude [m], 10)Slope inclination [degree], 11)Parent rock, 12)Chloritic-sericitic phyllites, 13)Gneiss (biotitic), 14)Soil type, 15)Haplic Cambisol (Dystric), 16) Forest altitudinal zone, 17)Beech, 18)Management complex of forest types, 19)Acid beech wood, 20) Forest type group, 21)Forest type, 22)Hair-grass fir beech wood, 23)Hairy wood rush beech wood (higher tier), 24)Average annual temperature [oC], 25)Average annual precipitation total [mm.year-1] Predmetné série TVP sa skladajú z troch, resp. v prípade TVP Cigánka styroch ciastkových plôch (C, H, H2, 0), kazdá s výmerou 0,25 ha. Na ploche (oznacenej ako C) sa realizuje silná podúrovová prebierka (C ­ stupe poda Nemeckých výskumných ústavov lesníckych z roku 1902). Na plochách oznacených ako H a H2 sa uskutocujú zásahy metódou úrovovej vonej prebierky v zmysle Stefancíka (1984), ktorá sa zameriava na individuálnu výchovu stromov výberovej kvality (nádejné a cieové stromy). Na ploche H je prebier- kový interval 5 rokov, resp. na ploche H2 je 10 rokov. Na obidvoch sériách, resp. plochách (C, H) bol pri prvých troch zásahoch prebierkový interval 4 roky, neskôr az doteraz sa vsade aplikuje 5-rocný interval meraní a v prípade potreby aj zásahov. Plocha s oznacením 0 je kontrolná, bez zásahov. Do zalozenia sérií TVP sa na výskumných plochách nevykonali ziadne úmyselné výchovné zásahy, pricom doteraz sa na nich realizovalo 12 biometrických meraní na TVP Zlatá Idka a 10 meraní na TVP Cigánka. Na vsetkých ciastkových plochách sa císlovaním registrovali vsetky zivé stromy s hrúbkou d1,3 3,6 cm a väcsou. Hodnotili sa znaky kmea a koruny, v rámci ktorých sa klasifikovali stromy poda pestovnej a hospodárskej klasifikácie. Pestovná klasifikácia zaha: a) spolocenské postavenie stromov poda vzrastových tried (Stefancík 1984); 1. nadúrovový strom 2. úrovový strom 3. medziúrovový strom 4. podúrovový strom ustupujúci 5. podúrovový strom potlacený b) stupne akosti kmea; 1. tvárny ­ priamy, vemi kvalitný kme, bez hrcí 2. priemerný ­ priemerne kvalitný kme, zakrivený iba v hornej tretine, s malým poctom hrcí 3. netvárny ­ nekvalitný kme s vekým poctom hc, vemi zakrivený c) stupne akosti koruny: Poda typu (spôsobu vetvenia a tvaru) 1. s priebeznou osou kmea k vrcholu stromu; 2. kyticovitú; 3. metlovitú; 4. vidlicovitú. Poda vekosti: 1. obojstranná, primeranej vekosti; 2. mensia, stiesnená, ale schopná regenerácie; 3. nadmernej vekosti; 4. malá, neschopná regenerácie. Poda hustoty (dostatku asimilacných orgánov) 1. vemi hustá s úplným olistením aj vnútri koruny; 2. dos hustá, olistenie len v korunovom plásti; 3. redsia, olistenie este dobré; 4. vemi riedka, nedostatocné olistenie. Pri stromoch v podúrovni porastu (3. az 5. vzrastová trieda) sa hodnotia koruny stromov iba poda troch stupov akosti koruny: 1 ­ dobrá, 2 ­ priemerná, 3 ­ zlá. V rámci hospodárskej klasifikácie sa hodnotil len kme po nasadenie koruny, a to osobitne dolná a osobitne horná polovica kmea. Akostné triedy: 1 ­ vysoká (A), 2 ­ priemerná (B), 3 ­ horsia akos, ale úzitkové drevo (C), 4 ­ palivo (D). Zo získaných údajov sa vypocítala pestovná kvalita osobitne pre kme a korunu ako aritmetický priemer akostných znakov. Zmeny priemernej pestovnej kvality dvoch casových období (pri prvom a poslednom casovom období) sa porovnali indexom ,,pom", ktorý vyjadruje dynamické zmeny pestovnej kvality (Stefancík 1974). kde Kv ­ priemerná kvalita na zaciatku porovnávaného casového obdobia, kv ­ priemerná kvalita na konci porovnávaného casového obdobia. Ak sa priemerná kvalita za sledované obdobie zlepsila platí, ze hodnota pom > 100, resp. ak sa kvalita zhorsila pom < 100. Priemerná kvalita kmea i koruny bola vypocítaná za celý porast, a tiez osobitne pre úrove porastu (1. a 2. vzrastová trieda), resp. podúrove porastu (3. az 5. vzrastová trieda). Podobný postup bol aj pri hodnotení hospodárskej kvality, pricom podkladový materiál bol spracovaný poda metodiky Stefancíka (1974, 1976). Okrem hodnotenia kvalitatívnych znakov sa súcasne vykonávali aj standardné biometrické merania (hrúbka d1,3 s presnosou na 1 mm, výska stromov a nasadenia koruny s presnosou na 0,5 m, sírka korún s presnosou na 0,1 m), resp. technológiou Field-Map sa zisovali pozície zivých stromov v polárnom súradnicovom systéme (x, y). Tabuka 3. Pestovná kvalita na TVP Cigánka za obdobie 45 rokov Table 3. Silvicultural quality at Cigánka PRP during the period of 45 years. Plocha1) Vek2) [r.) Pestovná kvalita3) Úrove4) Podúrove5) 1,955 2,658 Kme7) 100 100 pom8) 60 1,823 2,949 Koruna9) 100 100 pom8) 0 2,514 2,872 Kme7) 77,8 92,5 pom8) 105 2,338 2,989 Koruna9) 78,0 98,7 pom8) 2,288 2,645 Kme7) 100 100 pom8) 60 2,031 2,985 Koruna9) 100 100 pom8) H 2,111 2,843 Kme7) 108,4 93,0 pom8) 105 1,667 2,675 Koruna9) 121,8 111,6 pom8) 2,250 2,593 Kme7) 100 100 pom8) 60 1,984 2,980 Koruna9) 100 100 pom8) H2 2,180 2,897 Kme7) 103,2 89,5 pom8) 105 1,500 2,841 Koruna9) 132,3 104,9 pom8) 1,873 2,696 Kme7) 100 100 pom8) 60 1,429 2,968 Koruna9) 100 100 pom8) C 2,482 2,750 Kme7) 75,5 98,0 pom8) 105 2,357 3,083 Koruna9) 60,6 96,3 pom8) Celý porast6) 2,469 100 2,628 100 2,767 89,2 2,798 93,9 2,541 100 2,708 100 2,555 99,5 2,277 118,9 2,491 100 2,682 100 2,693 92,5 2,460 109,0 2,459 100 2,612 100 2,529 97,2 2,485 105,1 3. Výsledky 3.1. Pestovná kvalita Pestovnú kvalitu celého porastu, porastovej úrovne (1. + 2. vzrastová trieda) i podúrovne (3. az 5. vzrastová trieda) na TVP Zlatá Idka aj TVP Cigánka prezentujú tabuka 2 a 3. Na zaciatku výskumu platilo pre vsetky plochy oboch porovnávaných sérií zistenie, ze kvalita kmea i koruny úrovových stromov bola lepsia ako podúrovových jedincov. Na TVP Zlatá Idka sa pohybovali priemerné hodnoty celého porastu pre kme od 2,52 do 2,79, resp. pre korunu to bolo od 2,25 do 2,38. Na TVP Cigánka sme zistili pre kme priemernú kvalitu v rozpätí 2,46 ­ 2,54, kým pre priemernú kvalitu koruny 2,61 ­ 2,71. Ak porovnávame iba úrove porastu, tak na zaciatku výskumu sme lepsie hodnoty zistili na TVP Cigánka, kde kvalita kmea dosiahla hodnoty 1,87 ­ 2,29 a kvalita koruny 1,43 ­ 2,03. Na TVP Zlatá Idka to bolo pre kme 2,20 az 2,62, kým pre kvalitu koruny 1,70 az 1,90. Tabuka 2. Pestovná kvalita na TVP Zlatá Idka za obdobie 53 rokov Table 2. Silvicultural quality at Zlatá Idka PRP during the period of 53 years. Plocha1) Vek2) [r.] Pestovná kvalita3) Úrove4) Podúrove5) 2,618 2,877 Kme7) 100 100 pom8) 40 1,901 2,626 Koruna9) 100 100 pom8) 0 2,565 2,806 Kme7) 102,1 102,5 pom8) 93 1,880 2,918 Koruna9) 101,1 90,0 pom8) 2,197 2,667 Kme7) 100 100 pom8) 40 1,702 2,567 Koruna9) 100 100 pom8) H 2,189 2,726 Kme7) 100,4 97,8 pom8) 93 1,432 2,726 Koruna9) 118,9 94,2 pom8) 2,409 2,819 Kme7) 100 100 pom8) 40 1,735 2,529 Koruna9) 100 100 pom8) C 2,458 2,750 Kme7) 98,0 102,5 pom8) 93 1,896 2,917 Koruna9) 91,5 86,7 pom8) Celý porast6) 2,790 100 2,383 100 2,721 102,5 2,553 93,3 2,521 100 2,300 100 2,456 102,6 2,075 110,8 2,674 100 2,248 100 2,491 107,3 2,009 111,9 0 ­ kontrolná plocha ­ control plot, H ­ plocha s úrovovou vonou prebierkou (prebierkový interval 5 rokov) ­ plot with free crown thinning (thinning interval 5 years), H2 ­ plocha s úrovovou vonou prebierkou (prebierkový interval 10 rokov) ­ plot with free crown thinning (thinning interval 10 years), C ­ plocha so silnou podúrovovou prebierkou ­ plot with heavy thinning from bellow Vysvetlivky ako pri tabuke 2 ­ For explanation of notes see Table 2. 0 ­ kontrolná plocha ­ control plot, H ­ plocha s úrovovou vonou prebierkou (prebierkový interval 5 rokov) ­ plot with free crown thinning (thinning interval 5 years), C ­ plocha so silnou podúrovovou prebierkou ­ plot with heavy thinning from bellow 1) Plot, 2)Stand age (years), 3)Silvicultural quality, 4)Crown level of the stand, 5)Suppressed level of the stand, 6)Total stand, 7)Stem, 8Index, 9)Crown Po dlhodobej výchove, resp. sledovaní (45 rokov na TVP Cigánka a 53 rokov na TVP Zlatá Idka) sa prejavili urcité zmeny. Kvalita kmea pre celý porast sa na TVP Zlatá Idka zlepsila, pricom o málo viac na ploche C (silná podúrovová prebierka) ako na kontrolnej ploche a ploche H (úrovová voná prebierka), ktoré dosiahli rovnaké zlepsenie. To isté bolo aj zistenie pri kvalite koruny na tejto sérii TVP, ke najväcsie zlepsenie sme zaznamenali na vychovávaných plochách (C a H), kým na kontrolnej ploche doslo k zhorseniu. Na TVP Cigánka sa kvalita kmea pre celý porast naopak zhorsila, pritom najviac na kontrolnej ploche a najmenej na ploche s úrovovou prebierkou (5-rocným prebierkovým intervalom), kde sa prakticky za 45 rokov nezmenila. Pri kvalite koruny doslo k zhorseniu iba na ploche bez výchovy. Najviac sa zlepsila priemerná kvalita koruny na oboch plochách s úrovovou vonou prebierkou (plocha H a H2). Pri porovnaní zmien v rámci porastovej úrovne sme na TVP Zlatá Idka zaregistrovali zhorsenie kvality kmea aj koruny iba na ploche s podúrovovou výchovou, hoci na ostatných dvoch plochách doslo iba k minimálnemu zlepseniu. Najviac (o 18,5 %) sa zlepsila kvalita korún úrovo233 vých stromov na ploche s úrovovou výchovou (plocha H). Na TVP Cigánka v rámci úrovne porastu doslo k zhorseniu kvality kmea na kontrolnej ploche o 22,2 %, resp. na ploche s podúrovovou výchovou o 24,4 %. Na plochách s úrovovou vonou prebierkou (plochy H a H2) sa kvalita kmea zvýsila (o 8,4 % a 3,2 %). Co sa týka kvality koruny, výsledky boli jednoznacne lepsie v prospech plôch s úrovovou vonou prebierkou. Na ploche H doslo k zlepseniu o 21,8 % a na ploche H2 o 32,3 %, kým na ploche kontrolnej sme naopak zistili zhorsenie o 22 % a na ploche s podúrovovou výchovou dokonca o takmer 40 %. Tabuka 5. Hospodárska kvalita na TVP Cigánka za obdobie 45 rokov Table 5. Commercial quality at Cigánka PRP during the period of 53 years. Plocha1) Vek2) [r.] Hospodárska kvalita3) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Úrove4) 1,512 100 1,938 100 1,554 97,3 2,324 83,4 1,267 100 2,215 100 1,222 103,7 1,852 119,6 1,297 100 2,115 100 1,120 115,8 2,000 105,8 1,205 100 1,765 100 1,536 78,5 2,321 76,0 Podúrove5) 2,331 100 2,610 100 2,251 103,6 2,654 98,3 1,904 100 2,651 100 2,337 81,5 2,771 95,7 1,876 100 2,453 100 2,365 79,3 2,817 87,1 1,983 100 2,781 100 1,667 119,0 2,583 107,7 Celý porast6) 2,098 100 2,419 100 2,047 102,5 2,557 94,6 1,719 100 2,524 100 1,898 90,6 2,409 104,8 1,702 100 2,352 100 2,011 84,6 2,585 91,0 1,759 100 2,489 100 1,559 112,8 2,368 105,1 3.2. Hospodárska kvalita Hospodársku kvalitu celého porastu, porastovej úrovne (1. + 2. vzrastová trieda) i podúrovne (3. az 5. vzrastová trieda) na TVP Zlatá Idka aj TVP Cigánka uvádzajú tabuka 4 a 5, pricom osobitne sme vypocítali hospodársku kvalitu pre dolnú a hornú polovicu kmea. Na zaciatku výskumu pre vsetky plochy na oboch sériách platilo, ze kvalita kmea (dolná aj horná) úrovových stromov bola lepsia v porovnaní s podúrovovými jedincami. Na TVP Zlatá Idka boli priemerné hodnoty pre celý porast od 2,01 do 2,36 pre dolnú polovicu kmea, resp. pre hornú polovicu kmea od 2,56 do 2,96. Na TVP Cigánka to bolo pre dolnú polovicu kmea 1,70 ­ 2,10 a pre hornú polovicu kmea 2,35 az 2,52. Ak porovnáme iba úrove porastu zistíme na zaciatku výskumu lepsie hodnoty na TVP Cigánka, a to tak pre dolnú i hornú polovicu kmea. Tabuka 4. Hospodárska kvalita na TVP Zlatá Idka za obdobie 53 rokov Table 4. Commercial quality at Zlatá Idka PRP during the period of 53 years. Plocha1) Vek2) [r.] Hospodárska kvalita3) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Úrove4) 1,888 100 2,559 100 1,576 119,8 2,467 103,7 1,403 100 2,083 100 1,122 125,0 2,135 97,6 1,478 100 2,344 100 1,198 123,4 2,365 99,1 Podúrove5) 2,601 100 3,164 100 2,282 114,0 2,747 115,2 2,278 100 2,780 100 2,096 108,7 2,534 109,7 2,332 100 3,138 100 1,250 186,6 2,667 117,7 Celý porast6) 2,362 100 2,962 100 2,034 116,1 2,649 111,8 2,008 100 2,564 100 1,605 125,1 2,333 109,9 2,030 100 2,857 100 1,204 168,6 2,398 119,1 60 H 105 60 H2 105 60 C 105 Vysvetlivky ako pri tabuke 4 ­ For explanation of notes see Table 4. 40 H 93 40 C 93 1) Plot, 2)Stand age (years), 3)Commercial quality, 4)Crown level of the stand, 5)Suppressed level of the stand, 6)Total stand, 7)Bottom half of the stem, 8Index, 9)Upper half of the stem Po 45 rokoch na TVP Cigánka, resp. 53 rokoch na TVP Zlatá Idka sme zistili zlepsenie kvality celého porastu na TVP Zlatá Idka, tak pre dolnú i hornú polovicu kmea. Avsak na TVP Cigánka, sme zlepsenie pri dolnej polovici kmea zaznamenali iba na ploche kontrolnej a ploche so silnou podúrovovou prebierkou. Pri hornej polovici kmea doslo k zlepseniu iba na ploche s úrovovou vonou prebierkou s 5-rocným prebierkovým intervalom (plocha H) a ploche so silnou podúrovovou prebierkou. Z hadiska kvalitatívnej produkcie, resp. následnej sortimentácie je rozhodujúca dolná polovica kmea najhrubsích stromov, preto bolo zaujímavé porovna dosiahnuté výsledky pre hospodársku kvalitu dolnej polovice kmeov úrovne porastu po dlhodobej výchove. Na TVP Zlatá Idka doslo k zlepseniu kvality v porovnaní so zaciatkom výskumu, pritom najviac na ploche s úrovovou vonou prebierkou a najmenej na kontrolnej ploche, aj ke rozdiel bol minimálny (5,2 %). Iná bola situácia na TVP Cigánka, kde k zlepseniu doslo iba na plochách s úrovovou vonou prebierkou (plocha H a H2). Najhorsou tu bola plocha so silnou podúrovovou prebierkou, kde doslo k zhorseniu o 21,5 % oproti východiskovému stavu. V rámci analýzy sme tiez zisovali, ze akým percentom sa podiea iba dolná polovica kmea úrovových stromov v jednotlivých akostných triedach z celkovej kruhovej základne porastu (obr. 1 a 2). Vidno, ze na oboch porovnávaných sériách bol (poda kruhovej základne) najväcsí podiel v 1. akostnej triede na plochách s úrovovou vonou prebierkou a najmensí na kontrolných plochách bez výchovy. Obr. 3. Podiel kmeov vhodných na výrobu dýhy poda objemu hrubiny Fig. 3. The proportion of the stems suitable for veneer production calculated from the volume of the timber with the minimum top diameter of 7 cm over bark. 3.3. Vymedzená (výberová) kvalita Obr. 1. Podiel dolnej polovice kmea úrovových stromov v akostných triedach poda kruhovej základne na TVP Zlatá Idka Fig. 1. The proportion of the bottom half of the stems from the crown level of the stand at Zlatá Idka PRP in quality classes calculated from the basal area . Obr. 2. Podiel dolnej polovice kmea úrovových stromov v akostných triedach poda kruhovej základne na TVP Cigánka Fig. 2. The proportion of the bottom half of the stems from the crown level of the stand at Cigánka PRP in quality classes calculated from the basal area. Túto kategóriu predstavujú najkvalitnejsie stromy porastu, ktoré sa vyberajú v urcitom veku poda stanovených kritérií. V bukových porastoch ich reprezentujú stromy výberovej kvality (nádejné a cieové stromy), ktoré predstavujú kvalitatívnu (hodnotovú) produkciu a sú aj stabilizacnou zlozkou porastov. Údaje o vývoji cieových (nádejných) stromov uvádzame v tabuke 6 a 7. Na zaciatku výskumu boli na oboch lokalitách z hadiska kvalitatívnych (aj kvantitatívnych) parametrov najvyssie hodnoty na plochách s neskôr uskutocovanou silnou podúrovovou prebierkou (plochy C). Pocet stromov výberovej kvality (SVK) sa pohyboval od 176 do 208 ks.ha-1 na TVP Cigánka, resp. 356 az 488 ks.ha-1 na TVP Zlatá Idka. Za obdobie výchovy 53, resp. 45 rokov sa situácia zmenila jednoznacne v prospech plôch s úrovovou vonou prebierkou (H a H2). Na týchto plochách sa podarilo vypestova najvyssí pocet SVK v porovnaní s ostatnými plochami (plochy C a 0). Rovnako aj produkcné parametre (kruhová základa, objem hrubiny) tu dosiahli najvyssie hodnoty. Významným ukazovateom je tiez podiel SVK z hlavného porastu, ktorý poda kruhovej základne aj poda objemu hrubiny vzdy prevýsil kontrolnú plochu i plochu s podúrovovou výchovou. 4. Diskusia Pri porovnávaní kvalitatívnej produkcie predmetných sérií treba podotknú, ze na zaciatku výskumu bol medzi nimi vekový rozdiel 20 rokov, co je najmä z pohadu výchovy vemi dôlezité. Vplyv vcasnej výchovy na kvalitatívnu produkciu bukových porastov je totiz vseobecne známy, resp. dostatocne preukázaný aj mnozstvom prác na Slovensku (napr. Sebík 1970; Stefancík & Stefancík & Cicák 1991; Stefancík 1975, 1976, 2013), ale aj v zahranicí (Lüpke 1986; Utschig & Küsters 2003). Na TVP Zlatá Idka sa zacalo s výchovou vo veku 40 rokov (vo fáze zdkovín), ale na TVP Cigánka to bolo az vo veku 60 rokov (vo fáze zrovín), co je dos neskoro. Takze kým sa na sérii TVP Cigánka zacalo s výchovou, na porovnávanej TVP Zlatá Idka sa dovtedy vykonalo uz 5 zása- Z hadiska sortimentácie je dôlezitá okrem kvality dolnej casti kmea aj jeho hrúbková dimenzia, lebo od toho zálezí aj jeho zaradenie do jednotlivých kvalitatívnych tried (poda STN 48 0056 ,,Kvalitatívne triedenie listnatej guatiny"), resp. v konecnom dôsledku aj jeho speazenie (financný efekt). V rámci uvedenej normy mozno sortimenty zaradené do I. a II. kvalitatívnej triedy pouzi na výrezy pre výrobu dýh. Vidno, ze aj tu sa prejavila lepsia kvalita na plochách s úrovovou výchovou, hoci na TVP Cigánka sme zistili o málo vyssie percento na ploche C, t. z. so silnou podúrovovou prebierkou (obr. 3). Tabuka 6. Vývoj stromov výberovej kvality na TVP Zlatá Idka Table 6. Development of the trees of superior quality at Zlatá Idka PRP. Plocha1) 0 H C 1) 7) Vek2) [r.] 40 93 40 93 40 93 Pocet stromov3) [ks.ha-1] 436 112 356 184 488 164 Kruhová základa4) [m2.ha-1] 5,2 10,3 4,3 24,5 6,6 17,7 % z hlavného porastu6) 22,5 22,2 19,0 61,7 32,1 43,6 Objem hrubiny5) [m3.ha-1] 29,6 144,0 24,2 373,8 38,8 268,2 % z hlavného porastu6) 29,2 24,8 24,8 66,1 37,5 44,1 Stredná výska8) [m] hrúbka7) d1,3 [cm] (dg) (hg) 12,4 12,9 34,2 28,8 12,4 12,9 41,2 31,2 13,2 13,2 37,1 31,2 Plot, 2)Stand age (years), 3)Number of trees, 4)Basal area, 5)Volume of the timber with the minimum top diameter of 7 cm over bark, 6)Percentage out of the main stand, Mean diameter at breast height, 8)Mean height Tabuka 7. Vývoj stromov výberovej kvality na TVP Cigánka Table 7. Development of the trees of superior quality at Cigánka PRP. Plocha1) 0 H H2 C Vek2) [r.] 60 105 60 105 60 105 60 105 Pocet stromov3) [ks.ha ] -1 2 Kruhová základa4) [m .ha ] -1 Objem hrubiny5) 6) % z hlavného porastu 19,2 26,0 25,2 53,2 24,0 52,6 38,3 34,3 [m .ha ] 3 -1 % z hlavného porastu 24,0 30,3 29,1 59,3 29,4 60,3 40,1 35,6 6) 6,7 11,4 6,4 18,3 6,5 16,7 10,4 13,3 81,0 191,0 79,3 321,0 81,3 282,4 138,6 277,6 Stredná výska8) [m] hrúbka7) d1,3 [cm] (dg) (hg) 20,6 25,4 36,7 32,4 20,9 25,6 43,4 33,5 21,7 26,0 40,2 32,7 25,2 27,5 49,9 40,0 Vysvetlivky ako pri Tabuke 6 ­ For explanation of notes see Table 6. hov, co sa prejavilo hlavne na kvalite koruny celého porastu (nizsie hodnoty v rozpätí 2,25 ­ 2,38) v porovnaní s TVP Cigánka (2,61 ­ 2,71). Poznatok, ze z aspektu kvality kmea a koruny je ziaduce s výchovou zaca co najskôr a miernymi zásahmi potvrdili aj výsledky Korpea (1988), ktorý zistil vo veku priblizne 40 rokov pri systematickej a intenzívnej výchove od fázy mladín signifikantne väcsí pocet najkvalitnejsích jedincov v porovnaní s porastom s oneskorenou (zanedbanou) výchovou. Podobné sú aj závery Mlinseka a Bakkera (1990), ktorí analyzovali 50 cieových stromov buka vo veku 140 ­ 150 rokov na dvoch stanovistiach v Slovinsku. Výsledky ukázali, ze stromy s rovnomerným a miernym radiálnym rastom produkovali najviac bezhrcatého dreva. Stromy, ktoré mali úzke letokruhy v mladom veku a neskôr náhle produkovali siroké letokruhy mali síce vynikajúci tvar kmea, ale menej bezhrcatého dreva v porovnaní s jedincami s miernym radiálnym rastom. Preto odporúcajú v mladom veku zásahy obmedzi na negatívny výber odstraovaním predrastlíkov a rozrastlíkov. Skutocnos oneskorenej výchovy sa prejavila aj pri porovnávaní kvality kmea celého porastu po dlhodobej výchove, ke na TVP Cigánka na rozdiel od TVP Zlatá Idka doslo k zhorseniu v porovnaní s východiskovým stavom. Podobná situácia bola pri porovnaní kvality koruny, ke na oboch sériách doslo k zlepseniu iba na vychovávaných plochách, pricom najviac na plochách vychovávaných úrovovou vonou prebierkou. Tieto výsledky potvrdili známu skutocnos, ze buk má ,,plastickú korunu", t. z., ze dokáze reagova na jej uvonenie aj vo vyssom veku (Assmann 1968; Sebík & Polák 1990; Stefancík 1984; Polge 1981; Pardé 1981; LeGoff & Ottorini 1993; Dhôte 1997; Utschig & Küsters 2003). Okrem toho sa tiez potvrdilo, ze kvalitu kmea nemozno výraznejsie ovplyvni výchovou vo vyssom veku. Dôlezitou otázkou pri hodnotení vplyvu výchovy na kvalitu kmea i koruny je okrem vcasnosti výchovy, resp. veku porastu, kedy sa zacalo s výchovou tiez intenzita výchovy. V tejto súvislosti Utschig & Küsters (2003) konstatujú na základe zhodnotenia 130 rocného pokusu na TVP Elmstein 20 (Nemecko), ze finálne ekonomické zhodnotenie ukázalo väcsie mnozstvo cenných sortimentov pri aplikovaní silnejsích prebierok. To viac-menej kompenzovalo vyssiu produkciu dreva, ktorá sa dosiahla aplikovaním miernych zásahov. Podobne Badoux (1939) hodnotil kvalitu kmea v porastoch buka vo veku 20 az 85 rokov, kde sa realizovali 4 druhy prebierok (slabá, mierna a silná) podúrovová, resp. úrovová prebierka. V rámci porastovej úrovne zistil 28 ­ 35 % kmeov s najvyssou kvalitou na ploche s úrovovou prebierkou. Pre porovnanie uvádzame, ze na nasich alsích sériách TVP Jalná to bolo vo veku 89 rokov 44 az 75 %, resp. na TVP Kous vo veku 83 rokov 48 ­ 64 %. Pritom tiez najlepsie výsledky sa dosiahli pri úrovovej vonej prebierke. Ak porovnávame iba úrove porastu, ktorá je kostrou stability i nositeom kvantitatívnej a hodnotovej produkcie (Stefancík 1984) znova sa ukázali najlepsie výsledky na oboch lokalitách pre plochy vychovávané úrovovou vonou prebierkou, pricom na TVP Cigánka sa kvalita koruny porastovej úrovne zlepsila na týchto plochách (H a H2) o 22 %, resp. o 32 %. Naopak na kontrolnej ploche a ploche s podúrovovou výchovou doslo k zhorseniu, a to o 22 %, resp. az o 40 %. Tieto výsledky dokazujú z hadiska vývoja a kvality korún v bukových porastoch jednoznacné prednosti úrovovej výchovy pred podúrovovou, co vyplýva z koncepcie uvedených dvoch druhov prebierky. Kým úrovová voná prebierka pozitívnym výberom v úrovni podporuje rast a vývoj korún, podúrovovou výchovou sú prakticky bez ovplyvnenia. Pri hospodárskej kvalite je rozhodujúca dolná polovica kmea poda ktorej mozno predpoklada zaradenie kmeov do jednotlivých sortimentov, resp. urci hodnotovú produkciu celého porastu. Aj tu sa prejavili výsledky v prospech úrovovej výchovy, ke na TVP Zlatá Idka aj TVP Cigánka doslo k zlepseniu kvality v porovnaní so zaciatkom výskumu, a to najviac na plochách s úrovovou vonou prebierkou. Najhorsou bola plocha so silnou podúrovovou prebierkou, kde doslo k zhorseniu dolnej polovice kmea o 21,5 % oproti východiskovému stavu. Z hadiska hodnotovej produkcie, resp. financného efektu dlhodobej výchovy je významným ukazovateom podiel kmeov vhodných pre piliarske výrezy. V tejto súvislosti Poljanec & Kadunc (2013) analyzovali kvalitu kmea 7 154 bukov na 2 088 trvalých pokusných plochách. Najvyssiu kvalitu zistili pri hrúbke bukov dbh = 50 ­ 55 cm. ritom podiel kmeov vhodných pre dýhy alebo piliarske výrezy tvoril iba 1 %, resp. 1,6 %. V tejto súvislosti uvádzajú pokles kvality v porastoch prevysujúcich kruhovú základu 60 ­ 65 m2.ha-1. Ovea lepsie výsledky sa zistili na oboch sledovaných TVP Zlatá Idka a Cigánka z aspektu sortimentácie, ke poda STN 48 0056 mozno predpoklada, ze na TVP Zlatá Idka 25,8 % z produkcie objemu hrubiny by mohlo by vyuzité na dýharenské výrezy, teda najcennejsie sortimenty, kým na kontrolnej ploche a ploche s podúrovovou výchovou to ciní iba 5,3 %, resp. 14 %. Na TVP Cigánka vzhadom k oneskorenej výchove (az vo veku 60 rokov) bolo aj poskodenie v dôsledku mensieho poctu azbových zásahov nizsie, co sa prejavilo o nieco vyssími hodnotami v porovnaní s TVP Zlatá Idka. Na ploche s úrovovou výchovou (5-rocným prebierkovým intervalom) to bolo 39,1 % a na ploche s podúrovovou výchovou 47,1 %. Najvyssiu výberovú kvalitu (hodnotovú produkciu) predstavujú stromy výberovej kvality (nádejné a cieové). Skutocnos, ze na plochách s úrovovou vonou prebierkou sa ich podarilo vypestova najviac a zárove s najlepsími kvantitatívnymi parametrami koresponduje so vsetkými TVP, kde sa porovnávali tieto rozdielne metódy výchovy (Stefancík & Stefancík & Cicák 1991; Stefancík 1984, 2013). Prednosti metódy cieových stromov potvrdili aj Hein et al. (2007), ktorí na základe 35 rocného výskumu zistili vyssiu kvalitu kmea, resp. cistú hodnotovú produkciu na plochách s prebierkami, kde boli vybrané cieové stromy v porovnaní s plochami, kde sa zasahovalo poda Assmannovej teórie optimálnej kruhovej základne. Stefancík (1984) vytvoril model budúceho rubného porastu v ktorom predpokladal vo veku 110 az 130 rokov, pre bukové porasty na zivnom stanovisti objem hrubiny 500 m3.ha-1. Pocet cieových stromov predpokladá v rozpätí 121 ­ 180 ks na 1 hektár, priemerná hrúbka d1,3 43 ­ 50 cm a objem hrubiny cieových stromov 397 ­ 425 m3.ha-1. Pritom z objemu hrubiny hlavného porastu by mal tvori 79 ­ 85 %. Taktiez sa predpokladalo, ze poda tohto modelu pripadne na dýharenské výrezy 48 az 51 % z objemu hrubiny. Vidno, ze na TVP Jalná aj TVP Kous iba na plochách s úrovovou vonou prebierkou je predpoklad splnenia prezentovaného modelu, a to mozno skôr ako v predpokladanom veku 110130 rokov. Výsledky zo sledovaných plôch ukázali, ze vo veku porastu 105 rokov sa na TVP Cigánka tento cie priblizuje stanovenému modelu. Pocet cieových stromov je síce ovea nizsí, ale mozno predpoklada, ze vsetky ostatné kvantitatívne ukazovatele budú na plochách s úrovovou výchovou (najmä 5-rocným prebierkovým intervalom) splnené. Na ploche s podúrovovou výchovou a kontrolnou plochou je to viac ako otázne. Je to spôsobené oneskorenou výchovou, ktorá zacala az vo veku 60 rokov. Známa je totiz skutocnos, ze s výchovou je potrebné zaca vo veku 20 ­ 30 rokov (Stefancík 1974, 1984). Ako vidno na výsledkoch z TVP Cigánka, aj ke oneskorenou, ale systematickou a intenzívnou úrovovou výchovou (najmä s 5-rocným prebierkovým intervalom) mozno viac alebo menej dosiahnu pozadovanú kvalitatívnu produkciu (okrem poctu cieových stromov) na rozdiel od plôch bez výchovy a plôch s podúrovovou výchovou. Na TVP Zlatá Idka sú tieto kvantitatívne ukazovatele cieových stromov ovea priaznivejsie (opä na ploche s úrovovou výchovou), co vytvára predpoklady splnenia predmetného modelu pre bukové porasty mozno aj skôr ako vo veku 110 az 130 rokov. To potvrdzujú tiez konstatovania viacerých autorov uvedených v predchádzajúcom texte o potrebe zacatia výchovy v bukových porastoch ovea skôr ako v rastovej fáze zrovín. 5. Záver Výsledky dlhodobého (45 a 53-rocného) sledovania kvalitatívnej produkcie (hromadnej i výberovej) dvoch bukových porastov na kyslom stanovisti potvrdili priaznivý úcinok výchovy na kvalitu kmea (pestovnú aj hospodársku) a koruny bukových porastov. Ukázalo sa, ze dôlezitým faktorom je vcasnos uskutocovania výchovy, resp. jej zaciatok. Lepsie výsledky sa z tohto aspektu dosiahli na TVP Zlatá Idka, kde sa z výchovou zacalo o 20 rokov skôr (vo veku 40 rokov) v porovnaní s TVP Cigánka, kde to bolo az vo veku 60 rokov. Z hadiska porovnávaných dvoch rozdielnych druhov prebierky vysla jednoznacne lepsie úrovová voná prebierka v porovnaní so silnou podúrovovou prebierkou. Kontrolné plochy (bez výchovy) vykazovali vo väcsine prípadov najhorsie výsledky. Poakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja Slovenskej republiky na základe zmluvy c. APVV-0262-11" a vznikla tiez v rámci riesenia projektu NAZV QI102A085 ,,Optimalizace pstebních opatení pro zvysování biodiverzity v hospodáských lesích". Literatúra Assmann, E., 1968: Náuka o výnose lesa. Bratislava, Príroda, 488 s. Badoux, E., 1939: De l´influence de divers modes et degres d´eclaircie dans les hetraies pures. Mitteilungen der Schweizerischen Anstalt für das forstliche Versuchswesen, 21:59­146. Dhôte, J. F., 1997: Effets des sclaircies sur le diametre dominant dans des futaies regulieres de hetre ou de chene sessile. Revue Forestiere Francaise, 49:557­578. Ferrand, J. C., 1982: Variabilité en forêt des contraintes de croissance du hêtre (Fagus sylvatica L.). Ann. Sci. Forest., 39:187­218. Hein, S., Lenk, E., Klädtke, J., Kohnle, U., 2007: Effect of crop tree selective thinning on beech (Fagus sylvatica L.) Allgemeine Forst- und Jagdzeitung, 178:8­20. Kató, F., MüLder, D., 1983: Qualitative Gruppendurchforstung der Buche. Allgemeine Forst- und Jagdzeitung, 154:139­145. Keller, R., Le Tacon, F., Timbal, J., 1976: La densité du bois de hêtre dans le nord-est de la France. Influence des caractéristiques du milieu et du type de sylviculture. Ann. Sci. Forest., 33:1­17. Kennel, R., 1972: Die Buchendurchforstungsversuche in Bayern von 1870 bis 1970. Forstliche Forschungsberichte München, 7:264 p. Korpe, S., 1988: Dynamika rastu a vývoja bukových porastov vo fáze mladiny az zroviny vplyvom pestovnej techniky. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, 30:9­38. Le Goff, N., Ottorini, J. M., 1993. Thinning and climate effects on growth of beech (Fagus sylvatica L.) in experimental stands. Forest Ecology and Management, 62:1­14. Lüpke, B., 1986: Thinning, especially early thinning, og pure beech stands. Forst- und Holzwirtschaft, 41:54­61. Mlinsek, D., Bakker, A., 1990: Jugendwachstum und Holzqualität bei der Buche. Forstwissenschaftliches Centralblatt, 109:242­ 248. Pardé, J., 1981: De 1882 á 1976/80 les places d´expérience de sylviculture du hêtre en forêt domaniale de Haye. Revue Forestiere Francaise, 33:41­64. Polák, L., 1971: Uplatnní dynamické a kvalitativní inventury devných zásob porost v soucasné praxi hospodáské úpravy les v CSSR. In: Metódy zisovania prírastku, zásob a kvality porastov. Zv. II. Bratislava, SAV, s. 269­281. Polge, H., 1981: Influence des éclaircies sur les contraintes de croissance du hêtre. Annals Sci. Forest., 38:407­423. Poljanec, A., Kadunc, A., 2013: Quality and timber value of European beech (Fagus sylvatica L.) trees in the Karavanke region. Croatian Journal of Forest Engineering, 34:151­165. Pretzsch, H., 2005: Stand density and growth of Norway spruce (Picea abies [L.] Karst.) and European beech (Fagus sylvatica L.): evidence from long-term experimental plots. European Journal of Forest Research, 124:193­205. Priesol, A., 1971: K problematike zisovania kvality porastov a metódy stromových rozstupov. In: Metódy zisovania prírastku, zásob a kvality porastov. Zv. II. Bratislava, SAV, s. 253­268. Réh, J., 1968: Stúdium struktúry bukovej hústiny. Lesnícky casopis 14:651­671. Réh, J., 1969: Príspevok k poznaniu vývoja a niektorých morfologických znakov buka v hústinách. In: Zborník vedeckých prác LF VSLD vo Zvolene, 11:67­82. Réh, J., 1994: Vplyv systematickej a oneskorenej výchovy v bukových porastoch na niektoré biometrické a morfologické znaky porastu a budúcich rubných stromov. Lesnícky casopis Forestry Journal, 40:409­419. Sebík, L., 1970: Kvalita a vplyv prvých úrovových prebierok na kvalitu predrubných bukových porastov. In: Zborník prác LF vo Zvolene, 12:31­50. Sebík, L., 1971: Vplyv miernej podúrovovej a akosovej úrovovej prebierky na struktúru a produkciu predrubných bukových porastov. In: Zborník vedeckých prác LF VSLD vo Zvolene, 13:63­91. Sebík, L., 1983: Nové poznatky z pozorovania vplyvu úrovovej a podúrovovej prebierky na výskový rast bukových porastov. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, 25:157­177. Sebík, L., Polák, L., 1990: Náuka o produkcii dreva. Bratislava, Príroda, 322 s. Stefancík, I., 2013: Development of target (crop) trees in beech (Fagus sylvatica L.) stand with delayed initial tending and managed by different thinning methods. Journal of Forest Science, 59(6):253­259. 238 Stefancík, I., Bolvanský, M., 2011: Pestovanie bukových porastov. In: Barna, M., Kulfan, J., Bublinec, E. (eds.): Buk a bukové ekosystémy Slovenska. Bratislava, Veda, s. 431­452. Stefancík, L., 1968: Zmeny bukovej zroviny vplyvom prebierky a prirodzeného vývoja na výskumnej ploche Zlatá Idka. In: Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, 10:133­166. Stefancík, L., 1974: Prebierky bukových zrovín. Lesnícke stúdie, 18, Bratislava, Príroda, 141 s. Stefancík, L., 1975: Pestovanie akostnej produkcie v bukových porastoch. Lesnictví, 21(8­9):749­766. Stefancík, L., 1976: Hromadná kvalita bukového porastu a jej zmeny vplyvom prirodzeného vývoja a prebierky. Lesnícky casopis, 22(2):141­157. Stefancík, L., 1984: Úrovová voná prebierka ­ metóda biologickej intenzifikácie a racionalizácie selekcnej výchovy bukových porastov. In: Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, 34:69­112. Stefancík, L., Stefancík, I., Cicák, A., 1991: Zhodnotenie výskumu prebierok a zdravotného stavu nezmiesanej buciny v imisnej oblasti. In: Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, 40:213­238. Utschig, H., Küsters, E., 2003: Growth reactions of common beech (Fagus sylvatica L.) related to thinning ­ 130 years observation of the thinning experiment Elmstein 20. Forstwissenschaftliches Centralblatt, 122:389­409. Summary The aim of this paper was to assess and compare the qualitative production (mass and selective), in pure beech stands at two localities. The stands were long-term (45 and 53 years) tended by different thinning methods. The research was conducted on two series of permanent research plots (PRP) Zlatá Idka and Cigánka. The plots are characterised by very similar site and ecological conditions, but different (20-years difference) stand age. The effects of different thinning methods were investigated for a long time on each series. On plot C, heavy thinning from bellow (C degree according to the German research institutes from 1902) was realised. On the plots marked as H and H2, free crown thinning was carried out, with the thinning interval of 5 and 10 years, respectively. The plot marked as 0 was a control plot (with no treatment). Within the framework of the classification scale, stem and crown quality were assessed following the silvicultural and commercial evaluation. The assessment of silvicultural quality affected by longterm tending (53 years on Zlatá Idka PRP, and 45 years on Cigánka PRP) revealed the following results: ­ Both stem and crown quality of the total stand improved on Zlatá Idka PRP, while the best results were recorded on tended plots (C and H), contrary to control plots, where worsening of the status was observed. On the contrary, worse quality was observed in all plots of Cigánka PRP. Crown quality worsenedonly on the plot with no tending. The best results in crown quality were obtained on the plots with free crown thinning (H and H2 plots). ­ The comparison of the changes at a crown level of the stand revealed worsening of both stem and crown quality at Zlatá Idka PRP only on the plot with heavy thinning from bellow. On the plot with free crown thinning, the crown quality improved by 18.5%. On Cigánka PRP, stem quality improved only on the plots managed by free crown thinning (H and H2 plots), by 8.4% and 3.2%, respectively. As for the crown quality, unambiguously better results were found on the plots with free crown thinning. The assessment of commercial stand quality showed the improvement of total stand quality on Zlatá Idka PRP in both bottom and upper halves of stems: ­ The assessment of the bottom half of the stem at a crown level of the stand showed improvements on all plots of Zlatá Idka PRP, while on Cigánka PRP the improvements were observed only on the plots with free crown thinning (H and H2 plots). The worst results were obtained on the plots with heavy thinning from bellow, where worsening by 21.5% in comparison to the initial stage of the stand was revealed. ­ When comparing the basal area, the highest proportion in the first (the best) quality class was found on the plots managed by free crown thinning and the lowest one on the control plots with no tending. Selective quality assessment showed the following results: ­ During the period of 53 and 45 years of tending, the situation unambiguously changed in favour of the plots with free crown thinning (H and H2 plots). On the mentioned plots, the highest number of crop trees was cultivated compared to the other ones (plots C and 0). Production parameters (basal area, timber volume) of the plots with free crown thinning were also the highest. The results of long-term investigation on quality production (mass and selective), carried out in two beech stands located at acid sites confirmed the effect of tending on stem (silvicultural and commercial) and crown quality. Better results were clearly found for free crown thinning in comparison with heavy thinning from bellow. Control plots (with no tending) showed the worst results in most of the cases. http://www.deepdyve.com/assets/images/DeepDyve-Logo-lg.png Forestry Journal de Gruyter

Porovnanie kvalitatívnej produkcie dvoch bukových (Fagus sylvatica L.) porastov na kyslom stanovišti / A comparison of qualitative production of two beech (Fagus sylvatica L.) stands growing at acid sites

Štefančík, Igor
Forestry Journal , Volume 60 (4) – Dec 1, 2014
Download PDF
9 pages

Loading next page...
 
/lp/de-gruyter/porovnanie-kvalitat-vnej-produkcie-dvoch-bukov-ch-fagus-sylvatica-l-xU00bCTcCS
Publisher
de Gruyter
Copyright
Copyright © 2014 by the
ISSN
0323-1046
eISSN
0323-1046
DOI
10.1515/forj-2015-0005
Publisher site
See Article on Publisher Site

Abstract

In this paper, a beech thinning experiment aimed at qualitative production issues was analysed. Two beech stands (93- and 105-year-old), growing at acid sites with similar ecological conditions were compared. The stands differ in the stand age, when their tending started (at the age of 40 years in one experiment versus 60 years for the second one). In the first stand, the thinning interventions were carried out during last 45 years, while in the second stand a 53-year-long period of investigation was recorded. The research was conducted in four treatment plots: (i) heavy thinning from below (C degree according to the German forest research institutes from 1902), (ii) free crown thinning with thinning intervals of 5 years, (iii) free crown thinning with thinning intervals of 10 years, and (iv) control plot (without thinning). The stand qualitative parameters (stem and crown quality, proportion of the best quality assortment and share of crop trees) were evaluated. From the point of qualitative production, the best results were most frequently obtained at the plots with the free crown thinning followed by heavy thinning from below. The worst parameters were found at the control plot. Key words: beech; different tending; qualitative production Abstrakt Práca analyzuje kvalitatívnu produkciu prebierkového pokusu v bukovom poraste. Porovnali sa 2 bukové porasty (93 a 105 rocný) na kyslom stanovisti s podobnými ekologickými podmienkami. Porasty sa odlisovali vekom, kedy sa zacalo s ich výchovou (jeden vo veku 40 rokov a druhý vo veku 60 rokov). V prvom poraste sa zásahy vykonávali pocas ostatných 45 rokov, kým v druhom poraste sa sledovalo obdobie 53 rokov. Výskum pozostával zo styroch sledovaných variant: (i) silná podúrovová prebierka (C stupe poda Nemeckých výskumných ústavov lesníckych z roku 1902), (ii) úrovová voná prebierka s intervalom 5 rokov, (iii) úrovová voná prebierka s intervalom 10 rokov, (iv) kontrolná plocha (bez prebierok). Hodnotili sa kvalitatívne parametre porastu (kvalita kmea a koruny, podiel najkvalitnejsích sortimentov a zastúpenie cieových stromov). Najlepsie výsledky sa z hadiska kvalitatívnej produkcie dosiahli na plochách s úrovovou vonou prebierkou a potom na ploche so silnou podúrovovou prebierkou. Najhorsia kvalitatívna produkcia sa zistila na kontrolných plochách (bez výchovy). Kúcové slová: buk; rozdielna výchova; kvalitatívna produkcia 1. Úvod a problematika Buku, ako najviac zastúpenej drevine v slovenských lesoch sa venovala v ostatných desarociach znacná pozornos z viacerých aspektov. Mnozstvo prác sa zaoberalo hlavne výchovou bukových porastov a jej úcinkov na kvantitatívne parametre a produkciu pri aplikácii rôznych metód a postupov (Réh 1968, 1969; Sebík 1971, 1983; Stefancík 1968, 1974, 1984; Sebík & Polák 1990; Stefancík 2013). Podobne tomu bolo aj v zahranicí, hlavne v Nemecku a Francúzsku (Assmann 1968; Kennel 1972; Polge 1981; Pardé 1981; LeGoff & Ottorini 1993; Dhôte 1997; Pretzsch 2005). Výchova bukových porastov sa zameriava predovsetkým na vypestovanie dostatocného poctu najkvalitnejsích stro- mov. Tieto predstavujú kvalitatívnu produkciu, ktorá zabezpecuje vysokú hodnotovú produkciu porastov v rubnom veku. Preto znacná pozornos sa venovala tiez sledovaniu vplyvu výchovy na kvalitatívnu produkciu (Réh 1968, 1994; Sebík 1970; Stefancík 1974, 1975, 1976; Keller et al. 1976; Ferrand 1982; Kató & Mülder 1983; Korpe 1988; Mlinsek & Bakker 1990; Hein et al. 2007; Stefancík & Bolvanský 2011; Poljanec & Kadunc 2013). Problematikou zisovania kvality porastov z hadiska hospodárskej úpravy lesov sa zaoberali Priesol (1971) a Polák (1971). Kvalitu (akostný stav) lesných porastov môzeme posudzova dvoma spôsobmi. Pri prvom hodnotíme akos kmea a koruny pri vsetkých stromoch sledovaného porastového súboru, cize hovoríme o hromadnej kvalite porastu, ktorou *Corresponding author. Igor Stefancík, e-mail: stefancik@nlcsk.org, phone: +421 45 5314 234 je napr. pestovná a hospodárska kvalita porastu. V druhom prípade, ke sú predmetom hodnotenia len také stromy, ktoré dosahujú vymedzené stupne akosti kmea a koruny zase hovoríme o vymedzenej kvalite porastu, ktorú reprezentujú akostné a nádejné (cieové) stromy, t. z. výberová kvalita porastu (Stefancík 1976). Vzhadom k uvedenému je cieom tohto príspevku zhodnoti a porovna kvalitatívnu produkciu (hromadnú i výberovú) na dvoch lokalitách v nezmiesaných bukových porastoch, ktoré sa dlhodobo (45 a 53 rokov) vychovávali rozdielnymi prebierkovými metódami. 2. Materiál a metodika Objektmi výskumu boli dve série trvalých výskumných plôch (TVP) Zlatá Idka a Cigánka, ktoré vznikli z prirodzenej obnovy, vekoplosným clonným rubom. Obidve série výskumných plôch majú takmer rovnaké stanovistné a ekologické podmienky, ale rozdielny vek o 20 rokov. Podrobnú charakteristiku plôch uvádza tabuka 1. Tabuka 1. Základné charakteristiky trvalej výskumnej plochy (TVP) Zlatá Idka a Cigánka Table 1. Basic characteristics of Zlatá Idka and Cigánka permanent research plots (PRP). Charakteristika1) Zalozenie TVP2) Vek porastu [roky]3) Absolútna bonita4) Geomorfologický celok5) Expozícia6) Nadmorská výska [m]9) Sklon [stupe]10) Geologický podklad11) Pôdny typ14) Lesný vegetacný stupe16) Hospodársky súbor lesných typov18) Skupina lesných typov20) Lesný typ 21) TVP Zlatá Idka TVP Cigánka 1959 1967 40 60 24 28 Volovské vrchy Stolické vrchy SSV7) SZ8) 700 560 19 20 prekremenené chloriticko- ortorula (dvojsudná -sericitické fylity12) biotitická)13) kambizem typická, nenasýtená15) 4. bukový17) 405 ­ kyslé buciny19) Fagetum abietinum (Fa) 4121 metlicová jedová bucina22) 6,7 780 Fagetum pauper (Fp) v.st. 4301 chlpaová bucina v.st.23) 5,5 918 Priemerná rocná teplota [oC]24) Priemerný rocný úhrn zrázok [mm.rok-1]25) 1) Characteristic, 2)Establishment of PRP, 3)Stand age [years], 4)Height site index, 5)Geomorphological unit, 6)Aspect, 7)North-north-east, 8)North-west, 9)Altitude [m], 10)Slope inclination [degree], 11)Parent rock, 12)Chloritic-sericitic phyllites, 13)Gneiss (biotitic), 14)Soil type, 15)Haplic Cambisol (Dystric), 16) Forest altitudinal zone, 17)Beech, 18)Management complex of forest types, 19)Acid beech wood, 20) Forest type group, 21)Forest type, 22)Hair-grass fir beech wood, 23)Hairy wood rush beech wood (higher tier), 24)Average annual temperature [oC], 25)Average annual precipitation total [mm.year-1] Predmetné série TVP sa skladajú z troch, resp. v prípade TVP Cigánka styroch ciastkových plôch (C, H, H2, 0), kazdá s výmerou 0,25 ha. Na ploche (oznacenej ako C) sa realizuje silná podúrovová prebierka (C ­ stupe poda Nemeckých výskumných ústavov lesníckych z roku 1902). Na plochách oznacených ako H a H2 sa uskutocujú zásahy metódou úrovovej vonej prebierky v zmysle Stefancíka (1984), ktorá sa zameriava na individuálnu výchovu stromov výberovej kvality (nádejné a cieové stromy). Na ploche H je prebier- kový interval 5 rokov, resp. na ploche H2 je 10 rokov. Na obidvoch sériách, resp. plochách (C, H) bol pri prvých troch zásahoch prebierkový interval 4 roky, neskôr az doteraz sa vsade aplikuje 5-rocný interval meraní a v prípade potreby aj zásahov. Plocha s oznacením 0 je kontrolná, bez zásahov. Do zalozenia sérií TVP sa na výskumných plochách nevykonali ziadne úmyselné výchovné zásahy, pricom doteraz sa na nich realizovalo 12 biometrických meraní na TVP Zlatá Idka a 10 meraní na TVP Cigánka. Na vsetkých ciastkových plochách sa císlovaním registrovali vsetky zivé stromy s hrúbkou d1,3 3,6 cm a väcsou. Hodnotili sa znaky kmea a koruny, v rámci ktorých sa klasifikovali stromy poda pestovnej a hospodárskej klasifikácie. Pestovná klasifikácia zaha: a) spolocenské postavenie stromov poda vzrastových tried (Stefancík 1984); 1. nadúrovový strom 2. úrovový strom 3. medziúrovový strom 4. podúrovový strom ustupujúci 5. podúrovový strom potlacený b) stupne akosti kmea; 1. tvárny ­ priamy, vemi kvalitný kme, bez hrcí 2. priemerný ­ priemerne kvalitný kme, zakrivený iba v hornej tretine, s malým poctom hrcí 3. netvárny ­ nekvalitný kme s vekým poctom hc, vemi zakrivený c) stupne akosti koruny: Poda typu (spôsobu vetvenia a tvaru) 1. s priebeznou osou kmea k vrcholu stromu; 2. kyticovitú; 3. metlovitú; 4. vidlicovitú. Poda vekosti: 1. obojstranná, primeranej vekosti; 2. mensia, stiesnená, ale schopná regenerácie; 3. nadmernej vekosti; 4. malá, neschopná regenerácie. Poda hustoty (dostatku asimilacných orgánov) 1. vemi hustá s úplným olistením aj vnútri koruny; 2. dos hustá, olistenie len v korunovom plásti; 3. redsia, olistenie este dobré; 4. vemi riedka, nedostatocné olistenie. Pri stromoch v podúrovni porastu (3. az 5. vzrastová trieda) sa hodnotia koruny stromov iba poda troch stupov akosti koruny: 1 ­ dobrá, 2 ­ priemerná, 3 ­ zlá. V rámci hospodárskej klasifikácie sa hodnotil len kme po nasadenie koruny, a to osobitne dolná a osobitne horná polovica kmea. Akostné triedy: 1 ­ vysoká (A), 2 ­ priemerná (B), 3 ­ horsia akos, ale úzitkové drevo (C), 4 ­ palivo (D). Zo získaných údajov sa vypocítala pestovná kvalita osobitne pre kme a korunu ako aritmetický priemer akostných znakov. Zmeny priemernej pestovnej kvality dvoch casových období (pri prvom a poslednom casovom období) sa porovnali indexom ,,pom", ktorý vyjadruje dynamické zmeny pestovnej kvality (Stefancík 1974). kde Kv ­ priemerná kvalita na zaciatku porovnávaného casového obdobia, kv ­ priemerná kvalita na konci porovnávaného casového obdobia. Ak sa priemerná kvalita za sledované obdobie zlepsila platí, ze hodnota pom > 100, resp. ak sa kvalita zhorsila pom < 100. Priemerná kvalita kmea i koruny bola vypocítaná za celý porast, a tiez osobitne pre úrove porastu (1. a 2. vzrastová trieda), resp. podúrove porastu (3. az 5. vzrastová trieda). Podobný postup bol aj pri hodnotení hospodárskej kvality, pricom podkladový materiál bol spracovaný poda metodiky Stefancíka (1974, 1976). Okrem hodnotenia kvalitatívnych znakov sa súcasne vykonávali aj standardné biometrické merania (hrúbka d1,3 s presnosou na 1 mm, výska stromov a nasadenia koruny s presnosou na 0,5 m, sírka korún s presnosou na 0,1 m), resp. technológiou Field-Map sa zisovali pozície zivých stromov v polárnom súradnicovom systéme (x, y). Tabuka 3. Pestovná kvalita na TVP Cigánka za obdobie 45 rokov Table 3. Silvicultural quality at Cigánka PRP during the period of 45 years. Plocha1) Vek2) [r.) Pestovná kvalita3) Úrove4) Podúrove5) 1,955 2,658 Kme7) 100 100 pom8) 60 1,823 2,949 Koruna9) 100 100 pom8) 0 2,514 2,872 Kme7) 77,8 92,5 pom8) 105 2,338 2,989 Koruna9) 78,0 98,7 pom8) 2,288 2,645 Kme7) 100 100 pom8) 60 2,031 2,985 Koruna9) 100 100 pom8) H 2,111 2,843 Kme7) 108,4 93,0 pom8) 105 1,667 2,675 Koruna9) 121,8 111,6 pom8) 2,250 2,593 Kme7) 100 100 pom8) 60 1,984 2,980 Koruna9) 100 100 pom8) H2 2,180 2,897 Kme7) 103,2 89,5 pom8) 105 1,500 2,841 Koruna9) 132,3 104,9 pom8) 1,873 2,696 Kme7) 100 100 pom8) 60 1,429 2,968 Koruna9) 100 100 pom8) C 2,482 2,750 Kme7) 75,5 98,0 pom8) 105 2,357 3,083 Koruna9) 60,6 96,3 pom8) Celý porast6) 2,469 100 2,628 100 2,767 89,2 2,798 93,9 2,541 100 2,708 100 2,555 99,5 2,277 118,9 2,491 100 2,682 100 2,693 92,5 2,460 109,0 2,459 100 2,612 100 2,529 97,2 2,485 105,1 3. Výsledky 3.1. Pestovná kvalita Pestovnú kvalitu celého porastu, porastovej úrovne (1. + 2. vzrastová trieda) i podúrovne (3. az 5. vzrastová trieda) na TVP Zlatá Idka aj TVP Cigánka prezentujú tabuka 2 a 3. Na zaciatku výskumu platilo pre vsetky plochy oboch porovnávaných sérií zistenie, ze kvalita kmea i koruny úrovových stromov bola lepsia ako podúrovových jedincov. Na TVP Zlatá Idka sa pohybovali priemerné hodnoty celého porastu pre kme od 2,52 do 2,79, resp. pre korunu to bolo od 2,25 do 2,38. Na TVP Cigánka sme zistili pre kme priemernú kvalitu v rozpätí 2,46 ­ 2,54, kým pre priemernú kvalitu koruny 2,61 ­ 2,71. Ak porovnávame iba úrove porastu, tak na zaciatku výskumu sme lepsie hodnoty zistili na TVP Cigánka, kde kvalita kmea dosiahla hodnoty 1,87 ­ 2,29 a kvalita koruny 1,43 ­ 2,03. Na TVP Zlatá Idka to bolo pre kme 2,20 az 2,62, kým pre kvalitu koruny 1,70 az 1,90. Tabuka 2. Pestovná kvalita na TVP Zlatá Idka za obdobie 53 rokov Table 2. Silvicultural quality at Zlatá Idka PRP during the period of 53 years. Plocha1) Vek2) [r.] Pestovná kvalita3) Úrove4) Podúrove5) 2,618 2,877 Kme7) 100 100 pom8) 40 1,901 2,626 Koruna9) 100 100 pom8) 0 2,565 2,806 Kme7) 102,1 102,5 pom8) 93 1,880 2,918 Koruna9) 101,1 90,0 pom8) 2,197 2,667 Kme7) 100 100 pom8) 40 1,702 2,567 Koruna9) 100 100 pom8) H 2,189 2,726 Kme7) 100,4 97,8 pom8) 93 1,432 2,726 Koruna9) 118,9 94,2 pom8) 2,409 2,819 Kme7) 100 100 pom8) 40 1,735 2,529 Koruna9) 100 100 pom8) C 2,458 2,750 Kme7) 98,0 102,5 pom8) 93 1,896 2,917 Koruna9) 91,5 86,7 pom8) Celý porast6) 2,790 100 2,383 100 2,721 102,5 2,553 93,3 2,521 100 2,300 100 2,456 102,6 2,075 110,8 2,674 100 2,248 100 2,491 107,3 2,009 111,9 0 ­ kontrolná plocha ­ control plot, H ­ plocha s úrovovou vonou prebierkou (prebierkový interval 5 rokov) ­ plot with free crown thinning (thinning interval 5 years), H2 ­ plocha s úrovovou vonou prebierkou (prebierkový interval 10 rokov) ­ plot with free crown thinning (thinning interval 10 years), C ­ plocha so silnou podúrovovou prebierkou ­ plot with heavy thinning from bellow Vysvetlivky ako pri tabuke 2 ­ For explanation of notes see Table 2. 0 ­ kontrolná plocha ­ control plot, H ­ plocha s úrovovou vonou prebierkou (prebierkový interval 5 rokov) ­ plot with free crown thinning (thinning interval 5 years), C ­ plocha so silnou podúrovovou prebierkou ­ plot with heavy thinning from bellow 1) Plot, 2)Stand age (years), 3)Silvicultural quality, 4)Crown level of the stand, 5)Suppressed level of the stand, 6)Total stand, 7)Stem, 8Index, 9)Crown Po dlhodobej výchove, resp. sledovaní (45 rokov na TVP Cigánka a 53 rokov na TVP Zlatá Idka) sa prejavili urcité zmeny. Kvalita kmea pre celý porast sa na TVP Zlatá Idka zlepsila, pricom o málo viac na ploche C (silná podúrovová prebierka) ako na kontrolnej ploche a ploche H (úrovová voná prebierka), ktoré dosiahli rovnaké zlepsenie. To isté bolo aj zistenie pri kvalite koruny na tejto sérii TVP, ke najväcsie zlepsenie sme zaznamenali na vychovávaných plochách (C a H), kým na kontrolnej ploche doslo k zhorseniu. Na TVP Cigánka sa kvalita kmea pre celý porast naopak zhorsila, pritom najviac na kontrolnej ploche a najmenej na ploche s úrovovou prebierkou (5-rocným prebierkovým intervalom), kde sa prakticky za 45 rokov nezmenila. Pri kvalite koruny doslo k zhorseniu iba na ploche bez výchovy. Najviac sa zlepsila priemerná kvalita koruny na oboch plochách s úrovovou vonou prebierkou (plocha H a H2). Pri porovnaní zmien v rámci porastovej úrovne sme na TVP Zlatá Idka zaregistrovali zhorsenie kvality kmea aj koruny iba na ploche s podúrovovou výchovou, hoci na ostatných dvoch plochách doslo iba k minimálnemu zlepseniu. Najviac (o 18,5 %) sa zlepsila kvalita korún úrovo233 vých stromov na ploche s úrovovou výchovou (plocha H). Na TVP Cigánka v rámci úrovne porastu doslo k zhorseniu kvality kmea na kontrolnej ploche o 22,2 %, resp. na ploche s podúrovovou výchovou o 24,4 %. Na plochách s úrovovou vonou prebierkou (plochy H a H2) sa kvalita kmea zvýsila (o 8,4 % a 3,2 %). Co sa týka kvality koruny, výsledky boli jednoznacne lepsie v prospech plôch s úrovovou vonou prebierkou. Na ploche H doslo k zlepseniu o 21,8 % a na ploche H2 o 32,3 %, kým na ploche kontrolnej sme naopak zistili zhorsenie o 22 % a na ploche s podúrovovou výchovou dokonca o takmer 40 %. Tabuka 5. Hospodárska kvalita na TVP Cigánka za obdobie 45 rokov Table 5. Commercial quality at Cigánka PRP during the period of 53 years. Plocha1) Vek2) [r.] Hospodárska kvalita3) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Úrove4) 1,512 100 1,938 100 1,554 97,3 2,324 83,4 1,267 100 2,215 100 1,222 103,7 1,852 119,6 1,297 100 2,115 100 1,120 115,8 2,000 105,8 1,205 100 1,765 100 1,536 78,5 2,321 76,0 Podúrove5) 2,331 100 2,610 100 2,251 103,6 2,654 98,3 1,904 100 2,651 100 2,337 81,5 2,771 95,7 1,876 100 2,453 100 2,365 79,3 2,817 87,1 1,983 100 2,781 100 1,667 119,0 2,583 107,7 Celý porast6) 2,098 100 2,419 100 2,047 102,5 2,557 94,6 1,719 100 2,524 100 1,898 90,6 2,409 104,8 1,702 100 2,352 100 2,011 84,6 2,585 91,0 1,759 100 2,489 100 1,559 112,8 2,368 105,1 3.2. Hospodárska kvalita Hospodársku kvalitu celého porastu, porastovej úrovne (1. + 2. vzrastová trieda) i podúrovne (3. az 5. vzrastová trieda) na TVP Zlatá Idka aj TVP Cigánka uvádzajú tabuka 4 a 5, pricom osobitne sme vypocítali hospodársku kvalitu pre dolnú a hornú polovicu kmea. Na zaciatku výskumu pre vsetky plochy na oboch sériách platilo, ze kvalita kmea (dolná aj horná) úrovových stromov bola lepsia v porovnaní s podúrovovými jedincami. Na TVP Zlatá Idka boli priemerné hodnoty pre celý porast od 2,01 do 2,36 pre dolnú polovicu kmea, resp. pre hornú polovicu kmea od 2,56 do 2,96. Na TVP Cigánka to bolo pre dolnú polovicu kmea 1,70 ­ 2,10 a pre hornú polovicu kmea 2,35 az 2,52. Ak porovnáme iba úrove porastu zistíme na zaciatku výskumu lepsie hodnoty na TVP Cigánka, a to tak pre dolnú i hornú polovicu kmea. Tabuka 4. Hospodárska kvalita na TVP Zlatá Idka za obdobie 53 rokov Table 4. Commercial quality at Zlatá Idka PRP during the period of 53 years. Plocha1) Vek2) [r.] Hospodárska kvalita3) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Dolná7) pom8) Horná9) pom8) Úrove4) 1,888 100 2,559 100 1,576 119,8 2,467 103,7 1,403 100 2,083 100 1,122 125,0 2,135 97,6 1,478 100 2,344 100 1,198 123,4 2,365 99,1 Podúrove5) 2,601 100 3,164 100 2,282 114,0 2,747 115,2 2,278 100 2,780 100 2,096 108,7 2,534 109,7 2,332 100 3,138 100 1,250 186,6 2,667 117,7 Celý porast6) 2,362 100 2,962 100 2,034 116,1 2,649 111,8 2,008 100 2,564 100 1,605 125,1 2,333 109,9 2,030 100 2,857 100 1,204 168,6 2,398 119,1 60 H 105 60 H2 105 60 C 105 Vysvetlivky ako pri tabuke 4 ­ For explanation of notes see Table 4. 40 H 93 40 C 93 1) Plot, 2)Stand age (years), 3)Commercial quality, 4)Crown level of the stand, 5)Suppressed level of the stand, 6)Total stand, 7)Bottom half of the stem, 8Index, 9)Upper half of the stem Po 45 rokoch na TVP Cigánka, resp. 53 rokoch na TVP Zlatá Idka sme zistili zlepsenie kvality celého porastu na TVP Zlatá Idka, tak pre dolnú i hornú polovicu kmea. Avsak na TVP Cigánka, sme zlepsenie pri dolnej polovici kmea zaznamenali iba na ploche kontrolnej a ploche so silnou podúrovovou prebierkou. Pri hornej polovici kmea doslo k zlepseniu iba na ploche s úrovovou vonou prebierkou s 5-rocným prebierkovým intervalom (plocha H) a ploche so silnou podúrovovou prebierkou. Z hadiska kvalitatívnej produkcie, resp. následnej sortimentácie je rozhodujúca dolná polovica kmea najhrubsích stromov, preto bolo zaujímavé porovna dosiahnuté výsledky pre hospodársku kvalitu dolnej polovice kmeov úrovne porastu po dlhodobej výchove. Na TVP Zlatá Idka doslo k zlepseniu kvality v porovnaní so zaciatkom výskumu, pritom najviac na ploche s úrovovou vonou prebierkou a najmenej na kontrolnej ploche, aj ke rozdiel bol minimálny (5,2 %). Iná bola situácia na TVP Cigánka, kde k zlepseniu doslo iba na plochách s úrovovou vonou prebierkou (plocha H a H2). Najhorsou tu bola plocha so silnou podúrovovou prebierkou, kde doslo k zhorseniu o 21,5 % oproti východiskovému stavu. V rámci analýzy sme tiez zisovali, ze akým percentom sa podiea iba dolná polovica kmea úrovových stromov v jednotlivých akostných triedach z celkovej kruhovej základne porastu (obr. 1 a 2). Vidno, ze na oboch porovnávaných sériách bol (poda kruhovej základne) najväcsí podiel v 1. akostnej triede na plochách s úrovovou vonou prebierkou a najmensí na kontrolných plochách bez výchovy. Obr. 3. Podiel kmeov vhodných na výrobu dýhy poda objemu hrubiny Fig. 3. The proportion of the stems suitable for veneer production calculated from the volume of the timber with the minimum top diameter of 7 cm over bark. 3.3. Vymedzená (výberová) kvalita Obr. 1. Podiel dolnej polovice kmea úrovových stromov v akostných triedach poda kruhovej základne na TVP Zlatá Idka Fig. 1. The proportion of the bottom half of the stems from the crown level of the stand at Zlatá Idka PRP in quality classes calculated from the basal area . Obr. 2. Podiel dolnej polovice kmea úrovových stromov v akostných triedach poda kruhovej základne na TVP Cigánka Fig. 2. The proportion of the bottom half of the stems from the crown level of the stand at Cigánka PRP in quality classes calculated from the basal area. Túto kategóriu predstavujú najkvalitnejsie stromy porastu, ktoré sa vyberajú v urcitom veku poda stanovených kritérií. V bukových porastoch ich reprezentujú stromy výberovej kvality (nádejné a cieové stromy), ktoré predstavujú kvalitatívnu (hodnotovú) produkciu a sú aj stabilizacnou zlozkou porastov. Údaje o vývoji cieových (nádejných) stromov uvádzame v tabuke 6 a 7. Na zaciatku výskumu boli na oboch lokalitách z hadiska kvalitatívnych (aj kvantitatívnych) parametrov najvyssie hodnoty na plochách s neskôr uskutocovanou silnou podúrovovou prebierkou (plochy C). Pocet stromov výberovej kvality (SVK) sa pohyboval od 176 do 208 ks.ha-1 na TVP Cigánka, resp. 356 az 488 ks.ha-1 na TVP Zlatá Idka. Za obdobie výchovy 53, resp. 45 rokov sa situácia zmenila jednoznacne v prospech plôch s úrovovou vonou prebierkou (H a H2). Na týchto plochách sa podarilo vypestova najvyssí pocet SVK v porovnaní s ostatnými plochami (plochy C a 0). Rovnako aj produkcné parametre (kruhová základa, objem hrubiny) tu dosiahli najvyssie hodnoty. Významným ukazovateom je tiez podiel SVK z hlavného porastu, ktorý poda kruhovej základne aj poda objemu hrubiny vzdy prevýsil kontrolnú plochu i plochu s podúrovovou výchovou. 4. Diskusia Pri porovnávaní kvalitatívnej produkcie predmetných sérií treba podotknú, ze na zaciatku výskumu bol medzi nimi vekový rozdiel 20 rokov, co je najmä z pohadu výchovy vemi dôlezité. Vplyv vcasnej výchovy na kvalitatívnu produkciu bukových porastov je totiz vseobecne známy, resp. dostatocne preukázaný aj mnozstvom prác na Slovensku (napr. Sebík 1970; Stefancík & Stefancík & Cicák 1991; Stefancík 1975, 1976, 2013), ale aj v zahranicí (Lüpke 1986; Utschig & Küsters 2003). Na TVP Zlatá Idka sa zacalo s výchovou vo veku 40 rokov (vo fáze zdkovín), ale na TVP Cigánka to bolo az vo veku 60 rokov (vo fáze zrovín), co je dos neskoro. Takze kým sa na sérii TVP Cigánka zacalo s výchovou, na porovnávanej TVP Zlatá Idka sa dovtedy vykonalo uz 5 zása- Z hadiska sortimentácie je dôlezitá okrem kvality dolnej casti kmea aj jeho hrúbková dimenzia, lebo od toho zálezí aj jeho zaradenie do jednotlivých kvalitatívnych tried (poda STN 48 0056 ,,Kvalitatívne triedenie listnatej guatiny"), resp. v konecnom dôsledku aj jeho speazenie (financný efekt). V rámci uvedenej normy mozno sortimenty zaradené do I. a II. kvalitatívnej triedy pouzi na výrezy pre výrobu dýh. Vidno, ze aj tu sa prejavila lepsia kvalita na plochách s úrovovou výchovou, hoci na TVP Cigánka sme zistili o málo vyssie percento na ploche C, t. z. so silnou podúrovovou prebierkou (obr. 3). Tabuka 6. Vývoj stromov výberovej kvality na TVP Zlatá Idka Table 6. Development of the trees of superior quality at Zlatá Idka PRP. Plocha1) 0 H C 1) 7) Vek2) [r.] 40 93 40 93 40 93 Pocet stromov3) [ks.ha-1] 436 112 356 184 488 164 Kruhová základa4) [m2.ha-1] 5,2 10,3 4,3 24,5 6,6 17,7 % z hlavného porastu6) 22,5 22,2 19,0 61,7 32,1 43,6 Objem hrubiny5) [m3.ha-1] 29,6 144,0 24,2 373,8 38,8 268,2 % z hlavného porastu6) 29,2 24,8 24,8 66,1 37,5 44,1 Stredná výska8) [m] hrúbka7) d1,3 [cm] (dg) (hg) 12,4 12,9 34,2 28,8 12,4 12,9 41,2 31,2 13,2 13,2 37,1 31,2 Plot, 2)Stand age (years), 3)Number of trees, 4)Basal area, 5)Volume of the timber with the minimum top diameter of 7 cm over bark, 6)Percentage out of the main stand, Mean diameter at breast height, 8)Mean height Tabuka 7. Vývoj stromov výberovej kvality na TVP Cigánka Table 7. Development of the trees of superior quality at Cigánka PRP. Plocha1) 0 H H2 C Vek2) [r.] 60 105 60 105 60 105 60 105 Pocet stromov3) [ks.ha ] -1 2 Kruhová základa4) [m .ha ] -1 Objem hrubiny5) 6) % z hlavného porastu 19,2 26,0 25,2 53,2 24,0 52,6 38,3 34,3 [m .ha ] 3 -1 % z hlavného porastu 24,0 30,3 29,1 59,3 29,4 60,3 40,1 35,6 6) 6,7 11,4 6,4 18,3 6,5 16,7 10,4 13,3 81,0 191,0 79,3 321,0 81,3 282,4 138,6 277,6 Stredná výska8) [m] hrúbka7) d1,3 [cm] (dg) (hg) 20,6 25,4 36,7 32,4 20,9 25,6 43,4 33,5 21,7 26,0 40,2 32,7 25,2 27,5 49,9 40,0 Vysvetlivky ako pri Tabuke 6 ­ For explanation of notes see Table 6. hov, co sa prejavilo hlavne na kvalite koruny celého porastu (nizsie hodnoty v rozpätí 2,25 ­ 2,38) v porovnaní s TVP Cigánka (2,61 ­ 2,71). Poznatok, ze z aspektu kvality kmea a koruny je ziaduce s výchovou zaca co najskôr a miernymi zásahmi potvrdili aj výsledky Korpea (1988), ktorý zistil vo veku priblizne 40 rokov pri systematickej a intenzívnej výchove od fázy mladín signifikantne väcsí pocet najkvalitnejsích jedincov v porovnaní s porastom s oneskorenou (zanedbanou) výchovou. Podobné sú aj závery Mlinseka a Bakkera (1990), ktorí analyzovali 50 cieových stromov buka vo veku 140 ­ 150 rokov na dvoch stanovistiach v Slovinsku. Výsledky ukázali, ze stromy s rovnomerným a miernym radiálnym rastom produkovali najviac bezhrcatého dreva. Stromy, ktoré mali úzke letokruhy v mladom veku a neskôr náhle produkovali siroké letokruhy mali síce vynikajúci tvar kmea, ale menej bezhrcatého dreva v porovnaní s jedincami s miernym radiálnym rastom. Preto odporúcajú v mladom veku zásahy obmedzi na negatívny výber odstraovaním predrastlíkov a rozrastlíkov. Skutocnos oneskorenej výchovy sa prejavila aj pri porovnávaní kvality kmea celého porastu po dlhodobej výchove, ke na TVP Cigánka na rozdiel od TVP Zlatá Idka doslo k zhorseniu v porovnaní s východiskovým stavom. Podobná situácia bola pri porovnaní kvality koruny, ke na oboch sériách doslo k zlepseniu iba na vychovávaných plochách, pricom najviac na plochách vychovávaných úrovovou vonou prebierkou. Tieto výsledky potvrdili známu skutocnos, ze buk má ,,plastickú korunu", t. z., ze dokáze reagova na jej uvonenie aj vo vyssom veku (Assmann 1968; Sebík & Polák 1990; Stefancík 1984; Polge 1981; Pardé 1981; LeGoff & Ottorini 1993; Dhôte 1997; Utschig & Küsters 2003). Okrem toho sa tiez potvrdilo, ze kvalitu kmea nemozno výraznejsie ovplyvni výchovou vo vyssom veku. Dôlezitou otázkou pri hodnotení vplyvu výchovy na kvalitu kmea i koruny je okrem vcasnosti výchovy, resp. veku porastu, kedy sa zacalo s výchovou tiez intenzita výchovy. V tejto súvislosti Utschig & Küsters (2003) konstatujú na základe zhodnotenia 130 rocného pokusu na TVP Elmstein 20 (Nemecko), ze finálne ekonomické zhodnotenie ukázalo väcsie mnozstvo cenných sortimentov pri aplikovaní silnejsích prebierok. To viac-menej kompenzovalo vyssiu produkciu dreva, ktorá sa dosiahla aplikovaním miernych zásahov. Podobne Badoux (1939) hodnotil kvalitu kmea v porastoch buka vo veku 20 az 85 rokov, kde sa realizovali 4 druhy prebierok (slabá, mierna a silná) podúrovová, resp. úrovová prebierka. V rámci porastovej úrovne zistil 28 ­ 35 % kmeov s najvyssou kvalitou na ploche s úrovovou prebierkou. Pre porovnanie uvádzame, ze na nasich alsích sériách TVP Jalná to bolo vo veku 89 rokov 44 az 75 %, resp. na TVP Kous vo veku 83 rokov 48 ­ 64 %. Pritom tiez najlepsie výsledky sa dosiahli pri úrovovej vonej prebierke. Ak porovnávame iba úrove porastu, ktorá je kostrou stability i nositeom kvantitatívnej a hodnotovej produkcie (Stefancík 1984) znova sa ukázali najlepsie výsledky na oboch lokalitách pre plochy vychovávané úrovovou vonou prebierkou, pricom na TVP Cigánka sa kvalita koruny porastovej úrovne zlepsila na týchto plochách (H a H2) o 22 %, resp. o 32 %. Naopak na kontrolnej ploche a ploche s podúrovovou výchovou doslo k zhorseniu, a to o 22 %, resp. az o 40 %. Tieto výsledky dokazujú z hadiska vývoja a kvality korún v bukových porastoch jednoznacné prednosti úrovovej výchovy pred podúrovovou, co vyplýva z koncepcie uvedených dvoch druhov prebierky. Kým úrovová voná prebierka pozitívnym výberom v úrovni podporuje rast a vývoj korún, podúrovovou výchovou sú prakticky bez ovplyvnenia. Pri hospodárskej kvalite je rozhodujúca dolná polovica kmea poda ktorej mozno predpoklada zaradenie kmeov do jednotlivých sortimentov, resp. urci hodnotovú produkciu celého porastu. Aj tu sa prejavili výsledky v prospech úrovovej výchovy, ke na TVP Zlatá Idka aj TVP Cigánka doslo k zlepseniu kvality v porovnaní so zaciatkom výskumu, a to najviac na plochách s úrovovou vonou prebierkou. Najhorsou bola plocha so silnou podúrovovou prebierkou, kde doslo k zhorseniu dolnej polovice kmea o 21,5 % oproti východiskovému stavu. Z hadiska hodnotovej produkcie, resp. financného efektu dlhodobej výchovy je významným ukazovateom podiel kmeov vhodných pre piliarske výrezy. V tejto súvislosti Poljanec & Kadunc (2013) analyzovali kvalitu kmea 7 154 bukov na 2 088 trvalých pokusných plochách. Najvyssiu kvalitu zistili pri hrúbke bukov dbh = 50 ­ 55 cm. ritom podiel kmeov vhodných pre dýhy alebo piliarske výrezy tvoril iba 1 %, resp. 1,6 %. V tejto súvislosti uvádzajú pokles kvality v porastoch prevysujúcich kruhovú základu 60 ­ 65 m2.ha-1. Ovea lepsie výsledky sa zistili na oboch sledovaných TVP Zlatá Idka a Cigánka z aspektu sortimentácie, ke poda STN 48 0056 mozno predpoklada, ze na TVP Zlatá Idka 25,8 % z produkcie objemu hrubiny by mohlo by vyuzité na dýharenské výrezy, teda najcennejsie sortimenty, kým na kontrolnej ploche a ploche s podúrovovou výchovou to ciní iba 5,3 %, resp. 14 %. Na TVP Cigánka vzhadom k oneskorenej výchove (az vo veku 60 rokov) bolo aj poskodenie v dôsledku mensieho poctu azbových zásahov nizsie, co sa prejavilo o nieco vyssími hodnotami v porovnaní s TVP Zlatá Idka. Na ploche s úrovovou výchovou (5-rocným prebierkovým intervalom) to bolo 39,1 % a na ploche s podúrovovou výchovou 47,1 %. Najvyssiu výberovú kvalitu (hodnotovú produkciu) predstavujú stromy výberovej kvality (nádejné a cieové). Skutocnos, ze na plochách s úrovovou vonou prebierkou sa ich podarilo vypestova najviac a zárove s najlepsími kvantitatívnymi parametrami koresponduje so vsetkými TVP, kde sa porovnávali tieto rozdielne metódy výchovy (Stefancík & Stefancík & Cicák 1991; Stefancík 1984, 2013). Prednosti metódy cieových stromov potvrdili aj Hein et al. (2007), ktorí na základe 35 rocného výskumu zistili vyssiu kvalitu kmea, resp. cistú hodnotovú produkciu na plochách s prebierkami, kde boli vybrané cieové stromy v porovnaní s plochami, kde sa zasahovalo poda Assmannovej teórie optimálnej kruhovej základne. Stefancík (1984) vytvoril model budúceho rubného porastu v ktorom predpokladal vo veku 110 az 130 rokov, pre bukové porasty na zivnom stanovisti objem hrubiny 500 m3.ha-1. Pocet cieových stromov predpokladá v rozpätí 121 ­ 180 ks na 1 hektár, priemerná hrúbka d1,3 43 ­ 50 cm a objem hrubiny cieových stromov 397 ­ 425 m3.ha-1. Pritom z objemu hrubiny hlavného porastu by mal tvori 79 ­ 85 %. Taktiez sa predpokladalo, ze poda tohto modelu pripadne na dýharenské výrezy 48 az 51 % z objemu hrubiny. Vidno, ze na TVP Jalná aj TVP Kous iba na plochách s úrovovou vonou prebierkou je predpoklad splnenia prezentovaného modelu, a to mozno skôr ako v predpokladanom veku 110130 rokov. Výsledky zo sledovaných plôch ukázali, ze vo veku porastu 105 rokov sa na TVP Cigánka tento cie priblizuje stanovenému modelu. Pocet cieových stromov je síce ovea nizsí, ale mozno predpoklada, ze vsetky ostatné kvantitatívne ukazovatele budú na plochách s úrovovou výchovou (najmä 5-rocným prebierkovým intervalom) splnené. Na ploche s podúrovovou výchovou a kontrolnou plochou je to viac ako otázne. Je to spôsobené oneskorenou výchovou, ktorá zacala az vo veku 60 rokov. Známa je totiz skutocnos, ze s výchovou je potrebné zaca vo veku 20 ­ 30 rokov (Stefancík 1974, 1984). Ako vidno na výsledkoch z TVP Cigánka, aj ke oneskorenou, ale systematickou a intenzívnou úrovovou výchovou (najmä s 5-rocným prebierkovým intervalom) mozno viac alebo menej dosiahnu pozadovanú kvalitatívnu produkciu (okrem poctu cieových stromov) na rozdiel od plôch bez výchovy a plôch s podúrovovou výchovou. Na TVP Zlatá Idka sú tieto kvantitatívne ukazovatele cieových stromov ovea priaznivejsie (opä na ploche s úrovovou výchovou), co vytvára predpoklady splnenia predmetného modelu pre bukové porasty mozno aj skôr ako vo veku 110 az 130 rokov. To potvrdzujú tiez konstatovania viacerých autorov uvedených v predchádzajúcom texte o potrebe zacatia výchovy v bukových porastoch ovea skôr ako v rastovej fáze zrovín. 5. Záver Výsledky dlhodobého (45 a 53-rocného) sledovania kvalitatívnej produkcie (hromadnej i výberovej) dvoch bukových porastov na kyslom stanovisti potvrdili priaznivý úcinok výchovy na kvalitu kmea (pestovnú aj hospodársku) a koruny bukových porastov. Ukázalo sa, ze dôlezitým faktorom je vcasnos uskutocovania výchovy, resp. jej zaciatok. Lepsie výsledky sa z tohto aspektu dosiahli na TVP Zlatá Idka, kde sa z výchovou zacalo o 20 rokov skôr (vo veku 40 rokov) v porovnaní s TVP Cigánka, kde to bolo az vo veku 60 rokov. Z hadiska porovnávaných dvoch rozdielnych druhov prebierky vysla jednoznacne lepsie úrovová voná prebierka v porovnaní so silnou podúrovovou prebierkou. Kontrolné plochy (bez výchovy) vykazovali vo väcsine prípadov najhorsie výsledky. Poakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja Slovenskej republiky na základe zmluvy c. APVV-0262-11" a vznikla tiez v rámci riesenia projektu NAZV QI102A085 ,,Optimalizace pstebních opatení pro zvysování biodiverzity v hospodáských lesích". Literatúra Assmann, E., 1968: Náuka o výnose lesa. Bratislava, Príroda, 488 s. Badoux, E., 1939: De l´influence de divers modes et degres d´eclaircie dans les hetraies pures. Mitteilungen der Schweizerischen Anstalt für das forstliche Versuchswesen, 21:59­146. Dhôte, J. F., 1997: Effets des sclaircies sur le diametre dominant dans des futaies regulieres de hetre ou de chene sessile. Revue Forestiere Francaise, 49:557­578. Ferrand, J. C., 1982: Variabilité en forêt des contraintes de croissance du hêtre (Fagus sylvatica L.). Ann. Sci. Forest., 39:187­218. Hein, S., Lenk, E., Klädtke, J., Kohnle, U., 2007: Effect of crop tree selective thinning on beech (Fagus sylvatica L.) Allgemeine Forst- und Jagdzeitung, 178:8­20. Kató, F., MüLder, D., 1983: Qualitative Gruppendurchforstung der Buche. Allgemeine Forst- und Jagdzeitung, 154:139­145. Keller, R., Le Tacon, F., Timbal, J., 1976: La densité du bois de hêtre dans le nord-est de la France. Influence des caractéristiques du milieu et du type de sylviculture. Ann. Sci. Forest., 33:1­17. Kennel, R., 1972: Die Buchendurchforstungsversuche in Bayern von 1870 bis 1970. Forstliche Forschungsberichte München, 7:264 p. Korpe, S., 1988: Dynamika rastu a vývoja bukových porastov vo fáze mladiny az zroviny vplyvom pestovnej techniky. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, 30:9­38. Le Goff, N., Ottorini, J. M., 1993. Thinning and climate effects on growth of beech (Fagus sylvatica L.) in experimental stands. Forest Ecology and Management, 62:1­14. Lüpke, B., 1986: Thinning, especially early thinning, og pure beech stands. Forst- und Holzwirtschaft, 41:54­61. Mlinsek, D., Bakker, A., 1990: Jugendwachstum und Holzqualität bei der Buche. Forstwissenschaftliches Centralblatt, 109:242­ 248. Pardé, J., 1981: De 1882 á 1976/80 les places d´expérience de sylviculture du hêtre en forêt domaniale de Haye. Revue Forestiere Francaise, 33:41­64. Polák, L., 1971: Uplatnní dynamické a kvalitativní inventury devných zásob porost v soucasné praxi hospodáské úpravy les v CSSR. In: Metódy zisovania prírastku, zásob a kvality porastov. Zv. II. Bratislava, SAV, s. 269­281. Polge, H., 1981: Influence des éclaircies sur les contraintes de croissance du hêtre. Annals Sci. Forest., 38:407­423. Poljanec, A., Kadunc, A., 2013: Quality and timber value of European beech (Fagus sylvatica L.) trees in the Karavanke region. Croatian Journal of Forest Engineering, 34:151­165. Pretzsch, H., 2005: Stand density and growth of Norway spruce (Picea abies [L.] Karst.) and European beech (Fagus sylvatica L.): evidence from long-term experimental plots. European Journal of Forest Research, 124:193­205. Priesol, A., 1971: K problematike zisovania kvality porastov a metódy stromových rozstupov. In: Metódy zisovania prírastku, zásob a kvality porastov. Zv. II. Bratislava, SAV, s. 253­268. Réh, J., 1968: Stúdium struktúry bukovej hústiny. Lesnícky casopis 14:651­671. Réh, J., 1969: Príspevok k poznaniu vývoja a niektorých morfologických znakov buka v hústinách. In: Zborník vedeckých prác LF VSLD vo Zvolene, 11:67­82. Réh, J., 1994: Vplyv systematickej a oneskorenej výchovy v bukových porastoch na niektoré biometrické a morfologické znaky porastu a budúcich rubných stromov. Lesnícky casopis Forestry Journal, 40:409­419. Sebík, L., 1970: Kvalita a vplyv prvých úrovových prebierok na kvalitu predrubných bukových porastov. In: Zborník prác LF vo Zvolene, 12:31­50. Sebík, L., 1971: Vplyv miernej podúrovovej a akosovej úrovovej prebierky na struktúru a produkciu predrubných bukových porastov. In: Zborník vedeckých prác LF VSLD vo Zvolene, 13:63­91. Sebík, L., 1983: Nové poznatky z pozorovania vplyvu úrovovej a podúrovovej prebierky na výskový rast bukových porastov. Acta Facultatis Forestalis Zvolen, 25:157­177. Sebík, L., Polák, L., 1990: Náuka o produkcii dreva. Bratislava, Príroda, 322 s. Stefancík, I., 2013: Development of target (crop) trees in beech (Fagus sylvatica L.) stand with delayed initial tending and managed by different thinning methods. Journal of Forest Science, 59(6):253­259. 238 Stefancík, I., Bolvanský, M., 2011: Pestovanie bukových porastov. In: Barna, M., Kulfan, J., Bublinec, E. (eds.): Buk a bukové ekosystémy Slovenska. Bratislava, Veda, s. 431­452. Stefancík, L., 1968: Zmeny bukovej zroviny vplyvom prebierky a prirodzeného vývoja na výskumnej ploche Zlatá Idka. In: Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, 10:133­166. Stefancík, L., 1974: Prebierky bukových zrovín. Lesnícke stúdie, 18, Bratislava, Príroda, 141 s. Stefancík, L., 1975: Pestovanie akostnej produkcie v bukových porastoch. Lesnictví, 21(8­9):749­766. Stefancík, L., 1976: Hromadná kvalita bukového porastu a jej zmeny vplyvom prirodzeného vývoja a prebierky. Lesnícky casopis, 22(2):141­157. Stefancík, L., 1984: Úrovová voná prebierka ­ metóda biologickej intenzifikácie a racionalizácie selekcnej výchovy bukových porastov. In: Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, 34:69­112. Stefancík, L., Stefancík, I., Cicák, A., 1991: Zhodnotenie výskumu prebierok a zdravotného stavu nezmiesanej buciny v imisnej oblasti. In: Vedecké práce VÚLH vo Zvolene, 40:213­238. Utschig, H., Küsters, E., 2003: Growth reactions of common beech (Fagus sylvatica L.) related to thinning ­ 130 years observation of the thinning experiment Elmstein 20. Forstwissenschaftliches Centralblatt, 122:389­409. Summary The aim of this paper was to assess and compare the qualitative production (mass and selective), in pure beech stands at two localities. The stands were long-term (45 and 53 years) tended by different thinning methods. The research was conducted on two series of permanent research plots (PRP) Zlatá Idka and Cigánka. The plots are characterised by very similar site and ecological conditions, but different (20-years difference) stand age. The effects of different thinning methods were investigated for a long time on each series. On plot C, heavy thinning from bellow (C degree according to the German research institutes from 1902) was realised. On the plots marked as H and H2, free crown thinning was carried out, with the thinning interval of 5 and 10 years, respectively. The plot marked as 0 was a control plot (with no treatment). Within the framework of the classification scale, stem and crown quality were assessed following the silvicultural and commercial evaluation. The assessment of silvicultural quality affected by longterm tending (53 years on Zlatá Idka PRP, and 45 years on Cigánka PRP) revealed the following results: ­ Both stem and crown quality of the total stand improved on Zlatá Idka PRP, while the best results were recorded on tended plots (C and H), contrary to control plots, where worsening of the status was observed. On the contrary, worse quality was observed in all plots of Cigánka PRP. Crown quality worsenedonly on the plot with no tending. The best results in crown quality were obtained on the plots with free crown thinning (H and H2 plots). ­ The comparison of the changes at a crown level of the stand revealed worsening of both stem and crown quality at Zlatá Idka PRP only on the plot with heavy thinning from bellow. On the plot with free crown thinning, the crown quality improved by 18.5%. On Cigánka PRP, stem quality improved only on the plots managed by free crown thinning (H and H2 plots), by 8.4% and 3.2%, respectively. As for the crown quality, unambiguously better results were found on the plots with free crown thinning. The assessment of commercial stand quality showed the improvement of total stand quality on Zlatá Idka PRP in both bottom and upper halves of stems: ­ The assessment of the bottom half of the stem at a crown level of the stand showed improvements on all plots of Zlatá Idka PRP, while on Cigánka PRP the improvements were observed only on the plots with free crown thinning (H and H2 plots). The worst results were obtained on the plots with heavy thinning from bellow, where worsening by 21.5% in comparison to the initial stage of the stand was revealed. ­ When comparing the basal area, the highest proportion in the first (the best) quality class was found on the plots managed by free crown thinning and the lowest one on the control plots with no tending. Selective quality assessment showed the following results: ­ During the period of 53 and 45 years of tending, the situation unambiguously changed in favour of the plots with free crown thinning (H and H2 plots). On the mentioned plots, the highest number of crop trees was cultivated compared to the other ones (plots C and 0). Production parameters (basal area, timber volume) of the plots with free crown thinning were also the highest. The results of long-term investigation on quality production (mass and selective), carried out in two beech stands located at acid sites confirmed the effect of tending on stem (silvicultural and commercial) and crown quality. Better results were clearly found for free crown thinning in comparison with heavy thinning from bellow. Control plots (with no tending) showed the worst results in most of the cases.

Journal

Forestry Journal – de Gruyter

Published: Dec 1, 2014

There are no references for this article.