Get 20M+ Full-Text Papers For Less Than $1.50/day. Start a 14-Day Trial for You or Your Team.

Learn More →

Parasitic wasps (Hymenoptera) of the European oak bark beetle larvae ( Scolytus intricatus Ratz., Coleoptera: Scolytidae)

Parasitic wasps (Hymenoptera) of the European oak bark beetle larvae ( Scolytus intricatus Ratz.,... Lesnícky casopis - Forestry Journal rocník 55, císlo 1, 2009, s. 1 -12 Lesnícky casopis ­ Forestry Journal Section: Forestry rocník 55, císlo 1, 2009, s. 1­12 DOI: 10.2478/v10114-009-0001-8 PARAZITICKÉ BLANOKRÍDLOVCE (HYMENOPTERA) NA LARVÁCH PODKÔRNIKA DUBOVÉHO (SCOLYTUS INTRICATUS RATZ., COLEOPTERA: SCOLYTIDAE) Juraj GALKO1, Stefan PAVLÍK2 Národné lesnícke centrum-Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Stredisko lesníckej ochranárskej sluzby, Lesnícka 11, SK­969 23 Banská Stiavnica, 2Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, T. G. Masaryka 20, SK­960 53 Zvolen GALKO J., PAVLÍK S.: Parasitic wasps (Hymenoptera) of the European oak bark beetle larvae (Scolytus intricatus Ratz., Coleoptera: Scolytidae). Lesn. Cas. ­ Forestry Journal, 55(: 1 ­ 12, 2009, 2 fig., tab. 3, ref. 14. Original paper. ISSN 0323­10468 The purpose of the paper was to determine the species composition of parasitic wasps (parasitoids) and to find out the percentage of parasitization of the European oak bark beetle (Scolytus intricatus Ratz.) larvae. Parasitoids were gathered by means of photoeclectors from 96 samples of Quercus dalechampii Ten. and from 96 samples of Quercus cerris L. Logs were sampled in eight forest stands in the surroundings of Trencín and Bánovce nad Bebravou (western Slovakia) during two years (2006 and 2007). Altogether we determined 14 species of parasitoids belonging to four families (Braconidae, Eurytomidae, Pteromalidae, Eulophidae). The Eulophidae chalcidoid wasps edominated whereas of them the chalcidoid wasp Entodon leucogramma was the most important natural enemy of the European oak bark beetle (dominance 45.7% in 2006 and 54.1% in 2007 of all parasitoids emerged). The braconid Dendrosoter otuberans was the second most dominant species (dominance 13.7% in 2006 and 24.2% in 2007 of all parasitoids emerged). Larvae of the European oak bark beetle developing in the logs of Quercus dalechampii were parasitized more heavily than those in the logs of Quercus cerris (average parasitization rate 25.7­32.7% vs. 18.424.5%, respectively). Larvae were more parasitized in 2006 than in 2007 (27.0­33.4% vs. 17.2­23.8%, respectively). The paper esents an overview of parasitoids of the European oak bark beetle, which reesent one of the most important bioregulative factors in its populations. Key words: parasitoids, European oak bark beetle (Scolytus intricatus), oak, parasitization Cieom výskumu bolo urci druhé spektrum parazitoidov a urci percento parazitácie na larvách podkôrnika dubového (Scolytus intricatus). Parazitoidy boli získané pomocou fotoeklektorov z 96 vzoriek duba zltkastého (Quercus dalechampii) a z 96 vzoriek duba cerového (Quercus cerris). Vzorky boli odoberané z dubových porastov v okolí Trencína a Bánoviec nad Bebravou pocas dvoch rokov (2006 a 2007). Celkovo bolo urcených 14 druhov parazitoidov patriacich do styroch ceadí (Braconidae, Eurytomidae, Pteromalidae, Eulophidae). Cea chalcidiek Eulophidae bola edominantná, z nich bola chalcidka Entedon leucogramma najvýznamnejsí irodzený hmyzí neiate podkôrnika dubového (dominancia 45,7 % v roku 2006 a 54,1 % v roku 2007 zo vsetkých odchytených parazitoidov). Lumcík Dendrosoter otuberans bol druhý najviac dominantný druh (dominancia 13,7 % v roku 2006 a 24,2 % v roku 2007 zo vsetkých parazitoidov). Larvy podkôrnika dubového vyvíjajúce sa vo vzorkách duba zltkastého boli viac parazitované ako vo vzorkách duba cerového (iemerný stupe parazitácie 25,7­32,7 % vs 18,4­24,5 %). Larvy boli viac parazitované v roku 2006 ako v roku 2007 (27,0­33,4 % vs 17,2­23,8 %). Clánok uvádza ehad druhového spektra parazitoidov podkôrnika dubového, ktoré sú najdôlezitejsí bioregulacný faktor v jeho populácií. Kúcové slová: parazitoidy, podkôrnik dubový (Scolytus intricatus), dub, parazitácia 1. Úvod a oblematika Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus) je typický sekundárny skodca vyvíjajúci sa na oslabených duboch a v azbových zvyskoch. Jeho významnos vzrástla, ke sa zacal oznacova ako vektor ophiostomatálnych húb, najmä rodov Ceratocystis a Ophiostoma v vej polovici 80-tych rokov minulého storocia (GOGOLA & CHOVANEC 1987, HLAVÁC & PAVLÍK 2000, GALKO 2005). Tento fyziologický skodca bol edmetom mnohých stúdií (DOGANLAR & SCHOPF 1984, YATES 1984, PATOCKA & NOVOTNÝ 1987, ZACH 1995, GALKO & PAVLÍK & ZACH 2007), avsak je nedostatok ác, ktoré by sa zaoberali druhovým zlozením jeho parazitoidov, ktoré sú významným ciniteom v bioregulácii pocetnosti tohto skodcu (CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ 1987, ZACH 1994, MARKOVI & STOJANOVI 2003, PAVLÍK 2003). Z tohto dôvodu cieom tejto áce bolo ( zisti druhové zlozenie parazitických blanokrídlovcov (Hymenoptera) na larvách podkôrnika dubového a (2) zisti rozsah iemerného stupa parazitácie. 2. Materiál a metódy Vzorky sme odoberali na zaciatku aíla kazdého roku výskumu (2006, 2007) z ôsmich porastov (slt. Fageto-Quercetum) s evládajúcim zastúpením duba (Quercus sp.) v okolí Trencína a Bánoviec nad Bebravou. V kazdom vybranom poraste bol vykonaný azbový zásah iblizne rok ed odberom vzoriek. Spolu sme odobrali 192 vzoriek z azbových zvyskov, t. j. z kazdého vybratého porastu 24 vzoriek, icom polovica vzoriek pochádzala z duba zltkastého (Quercus dalechampii) a druhá polovica z duba cerového (Quercus cerris). Vzorky (dzka 1 m, hrúbka 4­6 cm) sme následne umiestnili do fotoeklektorov v laboratóriu. Imága podkôrnika dubového a jeho parazitoidy sme odoberali v týzdenných intervaloch. Po determinácii jednotlivých druhov parazitoidov sme zisovali ich frekvenciu výskytu (ako percento vzoriek, z ktorých daný druh vylietal, z celkového poctu vzoriek, F%), pocetnos (abundancia, n) a dominanciu pocetnosti (ako percento imág daného druhu z celkového poctu vylietaných parazitoidov, D%). Poda zistenej pocetnosti podkôrnika dubového a jeho parazitoidov vo vzorkách sme vypocítali alsie charakteristiky poda nasledovných vzahov (PAVLÍK 2003): ­ populacná hustota imág podkôrnika dubového na jednotlivých vzorkách sa vypocítala na základe vzahu PDSI A pod . 1 L.G [1] kde PDSI ­ populacná hustota imág podkôrnika dubového vo vzorke (jedincov/dm2), Apod ­ pocet vylietaných imág podkôrnika dubového vo vzorke, L ­ dzka vzorky (dm), G ­ obvod vzorky v strede (dm). populacná hustota lariev podkôrnika dubového na jednotlivých vzorkách sa odhadla na základe vzahu PD L 2. A pod k i ci 2.L.G [2] kde PDL ­ populacná hustota lariev podkôrnika dubového vo vzorke (jedincov/dm2), Apod ­ pocet vylietaných imág podkôrnika dubového vo vzorke, ki ­ pocet vylietaných imág solitérnych parazitoidov druhu i parazitujúcich na podkôrnikovi dubovom, resp. 1 i hromadných parazitoidoch druhu i parazitujúcich na podkôrnikovi dubovom, ci ­ celkový pocet vylietaných imág vsetkých parazitoidov daného druhu chrobáka vo vzorke, L ­ dzka vzorky (dm), G ­ obvod vzorky v strede (dm). populacná hustota parazitoidov sa odhadla na základe vzahu PD par A par . 1 L.G [3] kde PDpar ­ populacná hustota parazitoidov podkôrnika dubového vo vzorke (jedincov/dm2), Apar ­ pocet vylietaných imág parazitoidov podkôrnika dubového vo vzorke, L ­ dzka vzorky (v dm), G ­ obvod vzorky v strede (v dm). minimálny stupe parazitácie lariev podkôrnika dubového vo vzorke sa odhadol poda vzahu min maximálny stupe parazitácie poda vzahu A pod k i [4] max a iemerný stupe parazitácie poda vzahu: A pod c c [5] min max 2 [6] kde min ­ minimálny stupe parazitácie vo vzorke (v %), max ­ maximálny stupe parazitácie vo vzorke (v %), ­ iemerný stupe parazitácie vo vzorke (v %), Apod ­ pocet vylietaných imág podkôrnika dubového vo vzorke, ki ­ pocet vylietaných imág i solitérnych parazitoidoch druhu i, resp. 1 i hromadných parazitoidoch druhu i, ci ­ celkový pocet vylietaných imág vsetkých parazitoidov podkôrnika dubového vo vzorke. Výpocet minimálneho aj maximálneho stupa parazitácie je potrebný eto, aby sa co najesnejsie odhadol stupe parazitácie lariev parazitoidmi, etoze je azké esne zisti pocet lariev podkôrnika parazitovaných hromadnými parazitoidmi. iemerný minimálny (Mmin) a maximálny (Mmax) stupe parazitácie (v %) sa vypocítal poda vzahov Mmin min i Mmax max i [7] kde min i ­ minimálny stupe parazitácie vo vzorke i, max i ­ maximálny stupe parazitácie vo vzorke i, n ­ celkový pocet vzoriek. iemerný stupe parazitácie (M) sa následne vypocítal ako iemer minimálneho a maximálneho stupa parazitácie: M Mmin Mmax 2 [8] Na výpocet závislosti medzi populacnou hustotou lariev podkôrnika dubového (PDL) od iemerného stupa parazitácie vo vzorkách () a od populacnej hustoty parazitoidov (PDpar) sme pouzili korelacnú a regresnú analýzu s vyuzitím statistického softvéru Statistica 7. 3. Výsledky V roku 2006 sme získali spolu 14 druhov parazitoidov v celkovej pocetnosti 1 059 jedincov (tab. . Z dominantných druhov (D% > 5 %) bola najviac zastúpená chal- Tabuka 1 Frekvencia výskytu (F%), pocetnos (n) a dominancia pocetnosti (D%) parazitoidov podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) v azbových zvyskoch dubov odobratých z vybraných porastov v roku 2006 Table 1 Frequency of occurrence (F%), abundance (n) and dominance (D%) of European oak bark beetle (Scolytus intricatus) parasitoids within oak logging residues taken out from forest stands in 2006 Dub zltkastý (Q. dalechampii) F% Braconidae Blacus sp. Dendrosoter otuberans Spathius brevicaudis Spathius exarator Ecphylus silesiacus Eurytomidae Eurytoma arctica Eurytoma morio Pteromalidae Macromesus amphiretus Dinotiscus aponius Cheiropachus quadrum Roptrocerus xylophagorum Acrocornus semifasciatus Eulophidae Entedon euphorion Entedon leucogramma Celkom jedincov3) Celkom druhov4) Druh Dub cerový (Q. cerris) F% ­ 4,2 18,8 ­ 10,4 ­ ­ ­ ­ 2,1 2,1 4,2 16,7 45,8 n ­ 2 12 ­ 8 ­ ­ ­ ­ 1 1 2 21 89 136 8 D% [16,3] ­ 1,5 8,9 ­ 5,9 [0,0] ­ ­ [2,9] ­ ­ 0,7 0,7 1,5 [80,8] 15,4 65,4 F% 1,0 14,6 25,0 1,0 18,8 4,2 8,3 3,1 7,3 14,6 2,1 10,4 29,2 58,3 Spolu2) n 1 145 65 2 67 5 26 4 12 52 2 15 179 484 1 059 14 D% [26,4] 0,1 13,7 6,1 0,2 6,3 [3,0] 0,5 2,5 [8,0] 0,4 1,1 4,9 0,2 1,4 [62,6] 16,9 45,7 n 1 143 53 2 59 5 26 4 12 51 1 13 158 395 923 14 D% [28,0] 0,1 15,6 5,7 0,2 6,4 [3,3] 0,5 2,8 [8,7] 0,4 1,3 5,5 0,1 1,4 [60,0] 17,1 42,9 2,1 25,0 31,3 2,1 27,1 8,3 16,7 6,3 14,6 27,1 2,1 16,7 41,7 70,8 Species, 2)Altogether, 3)Total number of individuals, 4)Total number of species cidka Entedon leucogramma s celkovou dominanciou pocetnosti 45,7 % (zo vzoriek duba zltkastého 42,9 %, zo vzoriek duba cerového 65,4 %). Zo vzoriek odobratých v roku 2007 sme získali spolu 11 druhov parazitoidov v celkovej pocetnosti 1 463 jedincov. Chalcidka Entedon leucogramma dosiahla najvyssiu dominanciu pocetnosti (54,1 %). alsím druhom s vysokou dominanciou bol lumcík Dendrosoter otuberans (24,2 %). i vzájomnom porovnávaní výsledkov z oboch rokov výskumu vidie, ze v druhom roku bola celková pocetnos vyssia (1 463 jedincov) ako v vom roku (1 059 jedincov), ale naopak pocet druhov bol vyssí v vom roku (14) ooti druhému roku (1. Taktiez medzi druhmi dubov boli výrazné rozdiely v celkovej pocetnosti a najmä v pocetnosti lumcíka Dendrosoter otuberans (tab. 1, 2). Tabuka 2 Frekvencia výskytu (F%), pocetnos (n) a dominancia pocetnosti (D%) parazitoidov podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) v azbových zvyskoch dubov odobratých z vybraných porastov v roku 2007 Table 2 Frequency of occurrence (F%), abundance (n) and dominance (D%) of European oak bark beetle (Scolytus intricatus) parasitoids within oak logging residues taken out from forest stands in 2007 Dub zltkastý (Q. dalechampii) F% Braconidae Blacus sp. Dendrosoter otuberans Spathius brevicaudis Ecphylus silesiacus Eurytomidae Eurytoma morio Pteromalidae Dinotiscus aponius Cheiropachus quadrum Roptrocerus xylophagorum Acrocornus semifasciatus Eulophidae Entedon euphorion Entedon leucogramma Celkom jedincov3) Celkom druhov4) Druh Dub cerový (Q. cerris) F% 2,1 18,8 8,3 14,6 2,1 2,1 8,3 ­ ­ 14,6 62,5 n 1 29 19 19 D% [15,7] 0,2 6,7 4,4 4,4 [0,2] 1 0,2 [2,3] 1 0,2 9 2,1 ­ ­ F% 3,1 30,2 22,9 14,6 9,4 1,0 16,7 1,0 7,3 Spolu2) n 3 354 95 86 D% n 2 325 76 67 D% 4,2 41,7 37,5 14,6 16,7 ­ 25,0 2,1 14,6 [45,7] 0,2 31,6 7,4 6,5 [1,4] 14 1,4 [4,8] ­ ­ 34 3,3 2 13 [36,8] 0,2 24,2 6,5 5,9 [1,0] 15 1,0 [4,0] 1 0,1 43 2,9 2 13 0,2 1,3 [48,1] 25,0 31 3,0 77,1 466 45,1 1 030 10 ­ ­ [81,8] 29 6,7 325 75,1 433 9 0,1 0,9 [58,2] 19,8 60 4,1 69,8 791 54,1 1 463 11 Species, 2)Altogether, 3)Total number of individuals, 4)Total number of species Tabuka 3 Údaje o iemernej populacnej hustote (jedince/dm2) imág (PDSI) a lariev (PDL) podkôrnika dubového a jeho parazitoidov (PDpar) a o iemernom minimálnom a maximálnom percente parazitácie (Mmin, Mmax) poda jednotlivých rokov výskumu Table 3 Data on average population density (individuals/dm2) of European oak bark beetle imagoes (PDSI) and larvae (PDL), parasitoids (PDpar), and on the average minimum (Mmin) and maximum Mmax) parasitization rate (%) in individual years of the research Rok Porast2) 57 56 640 223 Dub*3) DB CR DB CR DB CR DB CR DB CR Spolu10) DB CR DB CR DB CR DB CR DB CR Spolu10) DB CR Spolu10) PDSI4) 4,68 0,64 1,96 0,39 1,49 1,01 10,61 2,17 4,70 1,10 2,94 18,27 5,07 9,29 4,45 3,21 0,61 3,60 0,57 8,59 2,67 5,63 6,64 1,86 4,25 PDL5) 6,33 0,78 2,74 0,54 2,39 1,14 11,35 2,33 5,70 1,20 3,45 19,22 5,49 10,41 4,64 4,96 1,13 4,81 1,11 9,85 3,09 6,47 7,78 2,15 4,96 PDpar6) 2,18 0,23 0,92 0,19 1,21 0,17 1,29 0,26 1,40 0,21 0,81 1,46 0,67 1,32 0,35 2,00 0,79 1,54 0,85 1,58 0,66 1,12 1,49 0,44 0,96 M min7) 40 13 27 40 51 23 13 10 33 21 27,0 5 3 8 1 39 27 24 31 19 16 17,2 25,7 18,4 22,1 M max8) 46 21 33 40 65 24 23 14 42 25 33,4 9 12 12 6 43 38 31 41 24 24 23,8 32,7 24,5 28,6 iemer9) iemer9) iemer9) *Dub = DB ­ dub zltkastý (Quercus dalechampii), CR ­ dub cerový (Quercus cerris). Year, 2)Forest stand, 3)Oak species (DB ­ Quercus dalechampii, CR ­ Quercus cerrris), 4)PD ­ Population SI density of European oak bark beetle imagoes in samples (individuals/dm2), 5)PDL ­ Population density of European oak bark beetle larvae in samples (individuals/dm2), 6)PDpar ­ Population density of European oak bark beetle parasitoids in samples (individuals/dm2), 7)Amin ­ Average minimum parasitization rate (%), 8)A Amax ­ Average maximum parasitization rate (%), 9)Average, 10)Altogether r = -0,2263 p = 0,0016 100 (%) PDL (jedincov/dm2 ) Obr. 1 Závislos iemerného stupa parazitácie () lariev podkôrnika dubového vo vzorkách od ich poplucnej hustoty (PDL) Fig. 1 Dependence of average parasitization rate ( in %) of European oak bark beetle larvae in samples on its population density (PDL in individuals/dm2). r = 0,44473 p = 0,0000 9 8 7 PDpar (jedincov/dm2 ) PDL (jedincov/dm ) Obr. 2 Závislos populacnej hustoty parazitoidov (PDpar) od populacnej hustoty lariev podkôrnika dubového (PDL) Fig. 2 Dependence of the population density of parasitoids (PDpar in individuals/dm2) on the population density of European oak bark beetle larvae (PDL in individuals/dm2). V dosiahnutej iemernej populacnej hustote podkôrnika dubového (PDSI) bol výrazný rozdiel medzi jednotlivými rokmi výskumu (2006, 2007) a taktiez medzi sledovanými druhmi dubov (tab. 3). iemerný minimálny a maximálny stupe parazitácie za oba duby spolu mal vyssiu hodnotu v roku 2006 (27­33 %) ooti roku 2007 (17­24 %). Za oba roky výskumu a oba duby spolu dosiahol ukazovate M hodnoty parazitácie lariev podkôrnika dubového 22,1­28,6 %. Závislos iemerného stupa parazitácie lariev podkôrnika dubového od ich populacnej hustoty je statisticky vysoko eukazne signifikantná (obr. , a taktiez je statisticky vysoko eukazne signifikantná aj závislos populacnej hustoty parazitoidov od populacnej hustoty lariev podkôrnika dubového (obr. 2). 4. Diskusia Najviac druhov parazitoidov (20) na larvách podkôrnika dubového zistili MARKOVI & STOJANOVI (200, avsak je potrebné zdôrazni, ze ich výskum bol situovaný v Srbsku, kde sú iné ekologické podmienky e výskyt a vývin podkôrnika dubového a jeho parazitoidov. Táto áca, spomedzi ostatných slovenských autorov, inása ehad najväcsieho poctu zistených druhov parazitoidov (14) na larvách podkôrnika dubového. PAVLÍK (2003) uvádza, ze zistené rozdiely v druhovom zlození parazitoidov môzu by spôsobené rozdielnym casom odberu vzoriek a/alebo rozdielnymi ekologickými podmienkami stanovisa, odkia boli analyzované vzorky odobrané. Toto konstatovanie potvrdzuje aj tabuka 4, kde vidíme, ze MARKOVI & STOJANOVI (200 zo vzoriek duba z juznej Európy (Srbsko) získali az 20 druhov parazitoidov podkôrnika dubového, výsledky zo strednej Európy, konkrétne zo Slovenska (CAPEK 1986, CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ 1987, ZACH 1994, PAVLÍK 2003, táto áca) zahrujú celkovo 18 druhov a výsledky zo severnej Európy len 4 druhy (NUORTEVA 1957), resp. 3 druhy (HEDQVIST 1963). To poukazuje na výrazný geografický gradient a ochudobovanie druhovej diverzity parazitoidov podkôrnika dubového v smere od juzných zemepisných sírok k severným. Najvýznamnejsím získaným parazitoidom bola chalcidka z ceade Eulophidae Entedon leucogramma (dominancia pocetnosti asi 50 %). Tento výsledok potvrdzujú aj iné literárne údaje (CAPEK 1986, CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ 1987, PAVLÍK 2003). Z lumcíkov ceade Braconidae bol najvýznamnejsí Dendrosoter otuberans (dominancia 13,7 % v roku 2006 a az 24,2 % v roku 2007) a Ecphylus silesiacus (dominancia 6,1 % v roku 2006 a 5,9 % v roku 2007). Dendrosoter otuberans bol omnoho viac zastúpený vo vzorkách duba zltkastého ako vo vzorkách duba cerového (tab. 1, 2). Je otázne, ci nizsie zastúpenie tohto lumcíka vo vzorkách duba cerového je spôsobené iným chemizmom kôry, resp. borky duba cerového, alebo tu vstupuje nejaký iný faktor, ktorý limituje jeho pocetnos. Toto zistenie by si zasluhovalo do budúcnosti vykona viac podobných pokusov. MARKOVI & STOJANOVI (2003) zistili, ze druhom s najvyssou dominanciou je v oblasti bývalej Juhoslávie lumcík Ecphylus silesiacus (39,15 %). alsie dominantné druhy uvádzajú lumcíka Dendrosoter otuberans (18,20 %) a chalcidku Entedon leucogramma (18,97 %). Tabuka 4 Parazitoidy podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) poda rozdielnych autorov Table 4 Parasitoids of the European oak bark beetle (Scolytus intricatus) according to various authors Druh Braconidae Doryctes pomarius Heterospilus ater Dendrosoter otuberans Spathius brevicaudis Spathius exarator Ecphylus silesiacus Coeloides sordidator Coeloides sp. Blacus koenigi Blacus sp. Eurytomidae Eurytoma arctica Eurytoma morio Pteromalidae Cleonymus brevis Macromesus amphiretus Platygerrhus dolosus Platygerrhus ductilis Platygerrhus maculatus Dinotiscus apionius Acrocormus semifasciatus Cheiropachus quadrum Cheiropachus colon Roptrocerus xylophagorum Rhaphitelus maculatus Rhaphitelus ladenbergi Mesopolobus typographi Eupelmidae Eupelmus sculpturatus Eupelmus urozonus Eulophidae Entedon leucogramma Entedon euphorion Celkom druhov3) NUORTEVA HEDQVIST (1957) (1963) CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ (1987) MARKOVI ZACH PAVLÍK Táto STOJANOVI (1994) (2003) áca2) (2003) × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × 4 3 × × 8 × × 20 × 6 × × × × × × × × × × × × 14 Species, 2)esent paper, 3)Total number of species CAPEK (1986) a CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ (1987), ktorí robili výskum v r. 1983­1985 v case emnozenia podkôrnika dubového, zistili stupe parazitácie na základe odchovu lariev v rozpätí 5,0 ­ 46,0 % (v iemere 27,9 %). Podobné hodnoty uvádza aj PAVLÍK (2003). V nasej áci sme zistili rozpätie parazitácie (Mmin ­ Mmin) 25,7 ­ 32,7 % (v iemere 29,2 %) na vzorkách duba zltkastého, 18,4 ­ 24,5 % (v iemere 21,5 %) na vzorkách duba cerového a celkovo za vzorky oboch dubov spolu 22,1 ­ 28,6 % (v iemere 25,4 %). MARKOVI & STOJANOVI (2003) zistili za pärocné obdobie výskumu iemernú parazitáciu len 14,49 %. Z výsledkov uvedených v tejto áci, ako aj z výsledkov od iných autorov vyplýva, ze PDSI, PDpar ako aj M má vekú variabilitu. Závisí to od viacerých faktorov, na. druh duba, hrúbka vzoriek, nadmorská výska lokality, odkia sa vzorky odoberali, zemepisná sírka, drevinové zlozenie, expozícia, mnozstvo vhodného materiálu e vývin podkôrnika dubového, ci sa jedná o vzorky z leziaceho alebo stojaceho materiálu, od casu odberu vzoriek (poda obdobia odberu vzoriek sa parazitácia lariev v nich avdepodobne významne mení) ap. Závislos populacnej hustoty parazitoidov (PDpar) od populacnej hustoty lariev podkôrnika dubového (PDL) sa ukázala ako statisticky vemi vysoko eukazná, co znamená, ze so zvysujúcou sa PDL sa zvysuje aj PDpar, avsak nie lineárne (obr. 2). Túto závislos potvrdzujú aj výsledky PAVLÍKA (2003). Jedná sa o tzv. ,,numerickú" odozvu parazitoidov na zvysujúcu sa populacnú hustotu hostitea. Závislos iemerného stupa parazitácie () lariev podkôrnika dubového vo vzorkách od ich populacnej hustoty (PDL) bola taktiez statisticky vemi eukazná (obr. , icom túto závislos potvrdil aj PAVLÍK (2003). V tomto ípade sa jedná o tzv. ,,funkcnú" odozvu parazitoidov na zvysujúcu sa populacnú hustotu hostitea. So zvysujúcou sa PDL postupne ich klesá, inými slovami, cím viac lariev podkôrnika dubového sa vyvíja pod kôrou, tým je ich parazitácia nizsia, hoci v absolútnom vyjadrení sa pocetnos parazitoidov zvysuje. Zaujímavé by bolo sledova, ci by sa pocas niekokorocnej zvýsenej populacnej hustote lariev podkôrnika dubového (PDL) postupne zvysovala aj populacná hustota jeho parazitoidov (PDpar). Na základe týchto výsledkov mozno vyslovi záver, ze i potenciálnom emnození podkôrnika dubového by zrejme nedoslo hne aj k nárastu pocetnosti jeho parazitoidov v tom istom roku a môzeme len edpoklada, ze populácia parazitoidov by sa zvýsila az v neskorsích rokoch. V tejto oblasti je este mnoho nezodpovedaných otázok, ktoré by si vyzadovali viacrocný a podrobnejsí výskum. 5. Súhrn Celkovo sme zo vzoriek odobratých v okolí Trencína a Bánoviec nad Bebravou z azbových zvyskov duba zltkastého (Quercus dalechampii) a duba cerového (Quercus cerris) pocas dvojrocného obdobia výskumu (2006, 2007) získali 14 druhov blanokrídlovcov parazitujúcich na larvách podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) v celkovej pocetnosti 1 059 jedincov v vom roku a 1 463 jedincov v druhom roku. Druhom s najvyssou dominanciou bola chalcidka Entedon leucogramma (Hym., Eulophidae), ktorá dosiahla dominanciu pocetnosti v vom roku 45,7 % a v druhom roku 54,1 % zo vsetkých odchytených druhov. Z lumcíkov mal najvyssiu dominanciu Dendrosoter otuberans (Hym., Braconidae). Výpoctami iemerných minimálnych a maximálnych stupov parazitácie sme zistili, ze larvy podkôrnika dubového vyvíjajúce sa v azbových zvyskoch duba zltkastého boli viac napadnuté parazitoidmi (iemerné percento parazitácie 25,7­32,7 %) ako larvy v azbových zvyskoch duba cerového (iemerné percento parazitácie 18,4­24,5 %). alej sme zistili, ze v roku 2006 boli larvy viac parazitované (iemerné percento parazitácie 27,0­33,4 %) ako v roku 2007 (iemerné percento parazitácie 17,2­23,8 %). Význam parazitoidov z hadiska regulácie pocetnosti lariev podkôrnika dubového bol najvyssí i ich nizsej populacnej hustote. So zvysovaním populacnej hustoty podkôrnika dubového iemerný stupe parazitácie klesal. Poakovanie Chceme poakova grantovým agentúram za financnú podporu grantového ojektu VEGA c. 1/4397/07 a APVV ­ 0612 ­ 07, v rámci ktorých sa uvedený výskum realizoval. Literatúra 1. CAPEK M., 1986: Lumcíkovité (Hymenoptera: Braconidae) ako parazitoidy podkôrnych a drevokazných skodcov duba ­ vektorov tracheomykóz. Biológia (Bratislava), 41, s. 535­542. ­ 2. CAPEK M., FINO S., BRUTOVSKÝ D., 1987: Moznosti biologickej ochrany oti vektorom hromadného hynutia dubov. In Capek, M. a kol. (ed.): Vedecké áce VÚLH 36, Bratislava: íroda, s. 169­182. ­ 3. DOGANLAR M., SCHOPF R., 1984: Some biological aspect of the European oak bark beetle, Scolytus intricatus (Ratz.) (Col., Scolytidae) in the northern parts of Germany (BRD). J. Appl. Entomol., 97, s. 153­162. ­ 4. GALKO J., PAVLÍK S., ZACH P., 2007: Floeo- a xylofágne chrobáky (Coleoptera) v azbových zvyskoch dubov a ich irodzení hmyzí neiatelia. Acta Facultatis Forestalis Zvolen Slovakia., 49(: 31­42. ­ 5. GOGOLA E., CHOVANEC D., 1987: Podkôrnik dubový a tracheomykóza dubov. Bratislava: Videoess MON, 79 s. ­ 6. HEDQVIST K. J., 1963: Die Feinde der Borkenkäfer in Schweden. Studia Forestalia Suecica, 11, s. 1­177. ­ 7. HLAVÁC P., PAVLÍK S., 2000: Podiel podkôrnika dubového (Scolytus intricatus Ratz.) na enose tracheomykóznych húb. In VARÍNSKY, J. (ed): Aktuálne oblémy v ochrane lesa 2000. Zborník referátov z celoslovenského seminára, Zvolen, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, s. 123­125. ­ 8. MARKOVI C., STOJANOVI A., 2001: Significance of parasitoids in the redukcion of oak bark beetle Scolytus intricatus Ratzeburg (Col., Scolytidae) in Serbia. J. Appl. Ent., 127, s. 23­28. ­ 9. NUORTEVA M., 1957: Zur Kenntnis der parasitischen Hymenopteren der Borkenkäfer Finnlands. Ann. Entomol. Fenn., 23, s. 47­71. ­ 10. PATOCKA J., NOVOTNÝ J., 1987: Úcas hmyzu na hromadnom hynutí dubov na Slovensku. In CAPEK M. a kol. (ed.): Vedecké áce VÚLH 36, Bratislava: íroda, s. 57­90. ­ 11. PAVLÍK S., 2003: Parazitácia zimujúcich lariev podkôrnika dubového (Scolytus intricatus Ratz.) parazitoidmi. Acta Facultatis Forestralis XLV, Zvolen: Vyd. TU, s. 227­236. ­ 12. YATES M. G., 1984: The biology of the oak bark beetle Scolytus intricatus (Ratzeburg) (Coleoptera: Scolytidae) in southern England. Bull. Ent. Res. 74, s. 569­579. ­ 13. ZACH P., 1994: Floeoa xylofágne chrobáky (Coleoptera) v dubových lapákoch na lesostepnom stanovisti. Lesn. Cas.-Forestry Journal, 40(4): 249­257. ­ 14. ZACH P., 1995: K abudancii a iestorovému rozmiestneniu xylofágnych chrobákov (Coleoptera) na duboch. Entomofauna carpatica, (7): 145­150. Summary We have determined altogether 14 species of parasitic wasps on larvae of the European oak bark beetle (Scolytus intricatus) from samples of Quercus dalechampii and Quercus cerris logs sampled in the surroundings of Trencín and Bánovce nad Bebravou (western Slovakia) during two years of research (2006 and 2007) with a total number of 1 059 individuals in the first year and 1 463 individuals in the second year. The chalcidoid wasp Entedon leucogramma (Hym., Eulophidae) was the edominant species with dominance of 45,7% in the first year and 54,1% in the second year. From braconids, Dendrosoter otuberans (Hym., Braconidae) was the edominant species. Larvae of the European oak bark beetle developing in Quercus dalechampii logs were more parasitized in comparison with Quercus cerris logs (average parasitization rate 25.7­32.7% vs. 18.4­24.5%, respectively). In 2006 larvae were more parasitized than in 2007 (27.0­33.4% vs. 17.2­23.8%, respectively). The importance of parasitoids in the population regulation of European oak bark beetle larvae was the greatest one during the low population density of larvae. Average parasitization rate decreased with increasing population density of larvae. Translated by authors Revised by Z. AL-ATTASOVÁ http://www.deepdyve.com/assets/images/DeepDyve-Logo-lg.png Forestry Journal de Gruyter

Parasitic wasps (Hymenoptera) of the European oak bark beetle larvae ( Scolytus intricatus Ratz., Coleoptera: Scolytidae)

Forestry Journal , Volume 55 (1) – Jan 1, 2009

Loading next page...
 
/lp/de-gruyter/parasitic-wasps-hymenoptera-of-the-european-oak-bark-beetle-larvae-E6rdxBeBto

References (5)

Publisher
de Gruyter
Copyright
Copyright © 2009 by the
ISSN
0323-1046
eISSN
1338-4295
DOI
10.2478/v10114-009-0001-8
Publisher site
See Article on Publisher Site

Abstract

Lesnícky casopis - Forestry Journal rocník 55, císlo 1, 2009, s. 1 -12 Lesnícky casopis ­ Forestry Journal Section: Forestry rocník 55, císlo 1, 2009, s. 1­12 DOI: 10.2478/v10114-009-0001-8 PARAZITICKÉ BLANOKRÍDLOVCE (HYMENOPTERA) NA LARVÁCH PODKÔRNIKA DUBOVÉHO (SCOLYTUS INTRICATUS RATZ., COLEOPTERA: SCOLYTIDAE) Juraj GALKO1, Stefan PAVLÍK2 Národné lesnícke centrum-Lesnícky výskumný ústav Zvolen, Stredisko lesníckej ochranárskej sluzby, Lesnícka 11, SK­969 23 Banská Stiavnica, 2Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, T. G. Masaryka 20, SK­960 53 Zvolen GALKO J., PAVLÍK S.: Parasitic wasps (Hymenoptera) of the European oak bark beetle larvae (Scolytus intricatus Ratz., Coleoptera: Scolytidae). Lesn. Cas. ­ Forestry Journal, 55(: 1 ­ 12, 2009, 2 fig., tab. 3, ref. 14. Original paper. ISSN 0323­10468 The purpose of the paper was to determine the species composition of parasitic wasps (parasitoids) and to find out the percentage of parasitization of the European oak bark beetle (Scolytus intricatus Ratz.) larvae. Parasitoids were gathered by means of photoeclectors from 96 samples of Quercus dalechampii Ten. and from 96 samples of Quercus cerris L. Logs were sampled in eight forest stands in the surroundings of Trencín and Bánovce nad Bebravou (western Slovakia) during two years (2006 and 2007). Altogether we determined 14 species of parasitoids belonging to four families (Braconidae, Eurytomidae, Pteromalidae, Eulophidae). The Eulophidae chalcidoid wasps edominated whereas of them the chalcidoid wasp Entodon leucogramma was the most important natural enemy of the European oak bark beetle (dominance 45.7% in 2006 and 54.1% in 2007 of all parasitoids emerged). The braconid Dendrosoter otuberans was the second most dominant species (dominance 13.7% in 2006 and 24.2% in 2007 of all parasitoids emerged). Larvae of the European oak bark beetle developing in the logs of Quercus dalechampii were parasitized more heavily than those in the logs of Quercus cerris (average parasitization rate 25.7­32.7% vs. 18.424.5%, respectively). Larvae were more parasitized in 2006 than in 2007 (27.0­33.4% vs. 17.2­23.8%, respectively). The paper esents an overview of parasitoids of the European oak bark beetle, which reesent one of the most important bioregulative factors in its populations. Key words: parasitoids, European oak bark beetle (Scolytus intricatus), oak, parasitization Cieom výskumu bolo urci druhé spektrum parazitoidov a urci percento parazitácie na larvách podkôrnika dubového (Scolytus intricatus). Parazitoidy boli získané pomocou fotoeklektorov z 96 vzoriek duba zltkastého (Quercus dalechampii) a z 96 vzoriek duba cerového (Quercus cerris). Vzorky boli odoberané z dubových porastov v okolí Trencína a Bánoviec nad Bebravou pocas dvoch rokov (2006 a 2007). Celkovo bolo urcených 14 druhov parazitoidov patriacich do styroch ceadí (Braconidae, Eurytomidae, Pteromalidae, Eulophidae). Cea chalcidiek Eulophidae bola edominantná, z nich bola chalcidka Entedon leucogramma najvýznamnejsí irodzený hmyzí neiate podkôrnika dubového (dominancia 45,7 % v roku 2006 a 54,1 % v roku 2007 zo vsetkých odchytených parazitoidov). Lumcík Dendrosoter otuberans bol druhý najviac dominantný druh (dominancia 13,7 % v roku 2006 a 24,2 % v roku 2007 zo vsetkých parazitoidov). Larvy podkôrnika dubového vyvíjajúce sa vo vzorkách duba zltkastého boli viac parazitované ako vo vzorkách duba cerového (iemerný stupe parazitácie 25,7­32,7 % vs 18,4­24,5 %). Larvy boli viac parazitované v roku 2006 ako v roku 2007 (27,0­33,4 % vs 17,2­23,8 %). Clánok uvádza ehad druhového spektra parazitoidov podkôrnika dubového, ktoré sú najdôlezitejsí bioregulacný faktor v jeho populácií. Kúcové slová: parazitoidy, podkôrnik dubový (Scolytus intricatus), dub, parazitácia 1. Úvod a oblematika Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus) je typický sekundárny skodca vyvíjajúci sa na oslabených duboch a v azbových zvyskoch. Jeho významnos vzrástla, ke sa zacal oznacova ako vektor ophiostomatálnych húb, najmä rodov Ceratocystis a Ophiostoma v vej polovici 80-tych rokov minulého storocia (GOGOLA & CHOVANEC 1987, HLAVÁC & PAVLÍK 2000, GALKO 2005). Tento fyziologický skodca bol edmetom mnohých stúdií (DOGANLAR & SCHOPF 1984, YATES 1984, PATOCKA & NOVOTNÝ 1987, ZACH 1995, GALKO & PAVLÍK & ZACH 2007), avsak je nedostatok ác, ktoré by sa zaoberali druhovým zlozením jeho parazitoidov, ktoré sú významným ciniteom v bioregulácii pocetnosti tohto skodcu (CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ 1987, ZACH 1994, MARKOVI & STOJANOVI 2003, PAVLÍK 2003). Z tohto dôvodu cieom tejto áce bolo ( zisti druhové zlozenie parazitických blanokrídlovcov (Hymenoptera) na larvách podkôrnika dubového a (2) zisti rozsah iemerného stupa parazitácie. 2. Materiál a metódy Vzorky sme odoberali na zaciatku aíla kazdého roku výskumu (2006, 2007) z ôsmich porastov (slt. Fageto-Quercetum) s evládajúcim zastúpením duba (Quercus sp.) v okolí Trencína a Bánoviec nad Bebravou. V kazdom vybranom poraste bol vykonaný azbový zásah iblizne rok ed odberom vzoriek. Spolu sme odobrali 192 vzoriek z azbových zvyskov, t. j. z kazdého vybratého porastu 24 vzoriek, icom polovica vzoriek pochádzala z duba zltkastého (Quercus dalechampii) a druhá polovica z duba cerového (Quercus cerris). Vzorky (dzka 1 m, hrúbka 4­6 cm) sme následne umiestnili do fotoeklektorov v laboratóriu. Imága podkôrnika dubového a jeho parazitoidy sme odoberali v týzdenných intervaloch. Po determinácii jednotlivých druhov parazitoidov sme zisovali ich frekvenciu výskytu (ako percento vzoriek, z ktorých daný druh vylietal, z celkového poctu vzoriek, F%), pocetnos (abundancia, n) a dominanciu pocetnosti (ako percento imág daného druhu z celkového poctu vylietaných parazitoidov, D%). Poda zistenej pocetnosti podkôrnika dubového a jeho parazitoidov vo vzorkách sme vypocítali alsie charakteristiky poda nasledovných vzahov (PAVLÍK 2003): ­ populacná hustota imág podkôrnika dubového na jednotlivých vzorkách sa vypocítala na základe vzahu PDSI A pod . 1 L.G [1] kde PDSI ­ populacná hustota imág podkôrnika dubového vo vzorke (jedincov/dm2), Apod ­ pocet vylietaných imág podkôrnika dubového vo vzorke, L ­ dzka vzorky (dm), G ­ obvod vzorky v strede (dm). populacná hustota lariev podkôrnika dubového na jednotlivých vzorkách sa odhadla na základe vzahu PD L 2. A pod k i ci 2.L.G [2] kde PDL ­ populacná hustota lariev podkôrnika dubového vo vzorke (jedincov/dm2), Apod ­ pocet vylietaných imág podkôrnika dubového vo vzorke, ki ­ pocet vylietaných imág solitérnych parazitoidov druhu i parazitujúcich na podkôrnikovi dubovom, resp. 1 i hromadných parazitoidoch druhu i parazitujúcich na podkôrnikovi dubovom, ci ­ celkový pocet vylietaných imág vsetkých parazitoidov daného druhu chrobáka vo vzorke, L ­ dzka vzorky (dm), G ­ obvod vzorky v strede (dm). populacná hustota parazitoidov sa odhadla na základe vzahu PD par A par . 1 L.G [3] kde PDpar ­ populacná hustota parazitoidov podkôrnika dubového vo vzorke (jedincov/dm2), Apar ­ pocet vylietaných imág parazitoidov podkôrnika dubového vo vzorke, L ­ dzka vzorky (v dm), G ­ obvod vzorky v strede (v dm). minimálny stupe parazitácie lariev podkôrnika dubového vo vzorke sa odhadol poda vzahu min maximálny stupe parazitácie poda vzahu A pod k i [4] max a iemerný stupe parazitácie poda vzahu: A pod c c [5] min max 2 [6] kde min ­ minimálny stupe parazitácie vo vzorke (v %), max ­ maximálny stupe parazitácie vo vzorke (v %), ­ iemerný stupe parazitácie vo vzorke (v %), Apod ­ pocet vylietaných imág podkôrnika dubového vo vzorke, ki ­ pocet vylietaných imág i solitérnych parazitoidoch druhu i, resp. 1 i hromadných parazitoidoch druhu i, ci ­ celkový pocet vylietaných imág vsetkých parazitoidov podkôrnika dubového vo vzorke. Výpocet minimálneho aj maximálneho stupa parazitácie je potrebný eto, aby sa co najesnejsie odhadol stupe parazitácie lariev parazitoidmi, etoze je azké esne zisti pocet lariev podkôrnika parazitovaných hromadnými parazitoidmi. iemerný minimálny (Mmin) a maximálny (Mmax) stupe parazitácie (v %) sa vypocítal poda vzahov Mmin min i Mmax max i [7] kde min i ­ minimálny stupe parazitácie vo vzorke i, max i ­ maximálny stupe parazitácie vo vzorke i, n ­ celkový pocet vzoriek. iemerný stupe parazitácie (M) sa následne vypocítal ako iemer minimálneho a maximálneho stupa parazitácie: M Mmin Mmax 2 [8] Na výpocet závislosti medzi populacnou hustotou lariev podkôrnika dubového (PDL) od iemerného stupa parazitácie vo vzorkách () a od populacnej hustoty parazitoidov (PDpar) sme pouzili korelacnú a regresnú analýzu s vyuzitím statistického softvéru Statistica 7. 3. Výsledky V roku 2006 sme získali spolu 14 druhov parazitoidov v celkovej pocetnosti 1 059 jedincov (tab. . Z dominantných druhov (D% > 5 %) bola najviac zastúpená chal- Tabuka 1 Frekvencia výskytu (F%), pocetnos (n) a dominancia pocetnosti (D%) parazitoidov podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) v azbových zvyskoch dubov odobratých z vybraných porastov v roku 2006 Table 1 Frequency of occurrence (F%), abundance (n) and dominance (D%) of European oak bark beetle (Scolytus intricatus) parasitoids within oak logging residues taken out from forest stands in 2006 Dub zltkastý (Q. dalechampii) F% Braconidae Blacus sp. Dendrosoter otuberans Spathius brevicaudis Spathius exarator Ecphylus silesiacus Eurytomidae Eurytoma arctica Eurytoma morio Pteromalidae Macromesus amphiretus Dinotiscus aponius Cheiropachus quadrum Roptrocerus xylophagorum Acrocornus semifasciatus Eulophidae Entedon euphorion Entedon leucogramma Celkom jedincov3) Celkom druhov4) Druh Dub cerový (Q. cerris) F% ­ 4,2 18,8 ­ 10,4 ­ ­ ­ ­ 2,1 2,1 4,2 16,7 45,8 n ­ 2 12 ­ 8 ­ ­ ­ ­ 1 1 2 21 89 136 8 D% [16,3] ­ 1,5 8,9 ­ 5,9 [0,0] ­ ­ [2,9] ­ ­ 0,7 0,7 1,5 [80,8] 15,4 65,4 F% 1,0 14,6 25,0 1,0 18,8 4,2 8,3 3,1 7,3 14,6 2,1 10,4 29,2 58,3 Spolu2) n 1 145 65 2 67 5 26 4 12 52 2 15 179 484 1 059 14 D% [26,4] 0,1 13,7 6,1 0,2 6,3 [3,0] 0,5 2,5 [8,0] 0,4 1,1 4,9 0,2 1,4 [62,6] 16,9 45,7 n 1 143 53 2 59 5 26 4 12 51 1 13 158 395 923 14 D% [28,0] 0,1 15,6 5,7 0,2 6,4 [3,3] 0,5 2,8 [8,7] 0,4 1,3 5,5 0,1 1,4 [60,0] 17,1 42,9 2,1 25,0 31,3 2,1 27,1 8,3 16,7 6,3 14,6 27,1 2,1 16,7 41,7 70,8 Species, 2)Altogether, 3)Total number of individuals, 4)Total number of species cidka Entedon leucogramma s celkovou dominanciou pocetnosti 45,7 % (zo vzoriek duba zltkastého 42,9 %, zo vzoriek duba cerového 65,4 %). Zo vzoriek odobratých v roku 2007 sme získali spolu 11 druhov parazitoidov v celkovej pocetnosti 1 463 jedincov. Chalcidka Entedon leucogramma dosiahla najvyssiu dominanciu pocetnosti (54,1 %). alsím druhom s vysokou dominanciou bol lumcík Dendrosoter otuberans (24,2 %). i vzájomnom porovnávaní výsledkov z oboch rokov výskumu vidie, ze v druhom roku bola celková pocetnos vyssia (1 463 jedincov) ako v vom roku (1 059 jedincov), ale naopak pocet druhov bol vyssí v vom roku (14) ooti druhému roku (1. Taktiez medzi druhmi dubov boli výrazné rozdiely v celkovej pocetnosti a najmä v pocetnosti lumcíka Dendrosoter otuberans (tab. 1, 2). Tabuka 2 Frekvencia výskytu (F%), pocetnos (n) a dominancia pocetnosti (D%) parazitoidov podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) v azbových zvyskoch dubov odobratých z vybraných porastov v roku 2007 Table 2 Frequency of occurrence (F%), abundance (n) and dominance (D%) of European oak bark beetle (Scolytus intricatus) parasitoids within oak logging residues taken out from forest stands in 2007 Dub zltkastý (Q. dalechampii) F% Braconidae Blacus sp. Dendrosoter otuberans Spathius brevicaudis Ecphylus silesiacus Eurytomidae Eurytoma morio Pteromalidae Dinotiscus aponius Cheiropachus quadrum Roptrocerus xylophagorum Acrocornus semifasciatus Eulophidae Entedon euphorion Entedon leucogramma Celkom jedincov3) Celkom druhov4) Druh Dub cerový (Q. cerris) F% 2,1 18,8 8,3 14,6 2,1 2,1 8,3 ­ ­ 14,6 62,5 n 1 29 19 19 D% [15,7] 0,2 6,7 4,4 4,4 [0,2] 1 0,2 [2,3] 1 0,2 9 2,1 ­ ­ F% 3,1 30,2 22,9 14,6 9,4 1,0 16,7 1,0 7,3 Spolu2) n 3 354 95 86 D% n 2 325 76 67 D% 4,2 41,7 37,5 14,6 16,7 ­ 25,0 2,1 14,6 [45,7] 0,2 31,6 7,4 6,5 [1,4] 14 1,4 [4,8] ­ ­ 34 3,3 2 13 [36,8] 0,2 24,2 6,5 5,9 [1,0] 15 1,0 [4,0] 1 0,1 43 2,9 2 13 0,2 1,3 [48,1] 25,0 31 3,0 77,1 466 45,1 1 030 10 ­ ­ [81,8] 29 6,7 325 75,1 433 9 0,1 0,9 [58,2] 19,8 60 4,1 69,8 791 54,1 1 463 11 Species, 2)Altogether, 3)Total number of individuals, 4)Total number of species Tabuka 3 Údaje o iemernej populacnej hustote (jedince/dm2) imág (PDSI) a lariev (PDL) podkôrnika dubového a jeho parazitoidov (PDpar) a o iemernom minimálnom a maximálnom percente parazitácie (Mmin, Mmax) poda jednotlivých rokov výskumu Table 3 Data on average population density (individuals/dm2) of European oak bark beetle imagoes (PDSI) and larvae (PDL), parasitoids (PDpar), and on the average minimum (Mmin) and maximum Mmax) parasitization rate (%) in individual years of the research Rok Porast2) 57 56 640 223 Dub*3) DB CR DB CR DB CR DB CR DB CR Spolu10) DB CR DB CR DB CR DB CR DB CR Spolu10) DB CR Spolu10) PDSI4) 4,68 0,64 1,96 0,39 1,49 1,01 10,61 2,17 4,70 1,10 2,94 18,27 5,07 9,29 4,45 3,21 0,61 3,60 0,57 8,59 2,67 5,63 6,64 1,86 4,25 PDL5) 6,33 0,78 2,74 0,54 2,39 1,14 11,35 2,33 5,70 1,20 3,45 19,22 5,49 10,41 4,64 4,96 1,13 4,81 1,11 9,85 3,09 6,47 7,78 2,15 4,96 PDpar6) 2,18 0,23 0,92 0,19 1,21 0,17 1,29 0,26 1,40 0,21 0,81 1,46 0,67 1,32 0,35 2,00 0,79 1,54 0,85 1,58 0,66 1,12 1,49 0,44 0,96 M min7) 40 13 27 40 51 23 13 10 33 21 27,0 5 3 8 1 39 27 24 31 19 16 17,2 25,7 18,4 22,1 M max8) 46 21 33 40 65 24 23 14 42 25 33,4 9 12 12 6 43 38 31 41 24 24 23,8 32,7 24,5 28,6 iemer9) iemer9) iemer9) *Dub = DB ­ dub zltkastý (Quercus dalechampii), CR ­ dub cerový (Quercus cerris). Year, 2)Forest stand, 3)Oak species (DB ­ Quercus dalechampii, CR ­ Quercus cerrris), 4)PD ­ Population SI density of European oak bark beetle imagoes in samples (individuals/dm2), 5)PDL ­ Population density of European oak bark beetle larvae in samples (individuals/dm2), 6)PDpar ­ Population density of European oak bark beetle parasitoids in samples (individuals/dm2), 7)Amin ­ Average minimum parasitization rate (%), 8)A Amax ­ Average maximum parasitization rate (%), 9)Average, 10)Altogether r = -0,2263 p = 0,0016 100 (%) PDL (jedincov/dm2 ) Obr. 1 Závislos iemerného stupa parazitácie () lariev podkôrnika dubového vo vzorkách od ich poplucnej hustoty (PDL) Fig. 1 Dependence of average parasitization rate ( in %) of European oak bark beetle larvae in samples on its population density (PDL in individuals/dm2). r = 0,44473 p = 0,0000 9 8 7 PDpar (jedincov/dm2 ) PDL (jedincov/dm ) Obr. 2 Závislos populacnej hustoty parazitoidov (PDpar) od populacnej hustoty lariev podkôrnika dubového (PDL) Fig. 2 Dependence of the population density of parasitoids (PDpar in individuals/dm2) on the population density of European oak bark beetle larvae (PDL in individuals/dm2). V dosiahnutej iemernej populacnej hustote podkôrnika dubového (PDSI) bol výrazný rozdiel medzi jednotlivými rokmi výskumu (2006, 2007) a taktiez medzi sledovanými druhmi dubov (tab. 3). iemerný minimálny a maximálny stupe parazitácie za oba duby spolu mal vyssiu hodnotu v roku 2006 (27­33 %) ooti roku 2007 (17­24 %). Za oba roky výskumu a oba duby spolu dosiahol ukazovate M hodnoty parazitácie lariev podkôrnika dubového 22,1­28,6 %. Závislos iemerného stupa parazitácie lariev podkôrnika dubového od ich populacnej hustoty je statisticky vysoko eukazne signifikantná (obr. , a taktiez je statisticky vysoko eukazne signifikantná aj závislos populacnej hustoty parazitoidov od populacnej hustoty lariev podkôrnika dubového (obr. 2). 4. Diskusia Najviac druhov parazitoidov (20) na larvách podkôrnika dubového zistili MARKOVI & STOJANOVI (200, avsak je potrebné zdôrazni, ze ich výskum bol situovaný v Srbsku, kde sú iné ekologické podmienky e výskyt a vývin podkôrnika dubového a jeho parazitoidov. Táto áca, spomedzi ostatných slovenských autorov, inása ehad najväcsieho poctu zistených druhov parazitoidov (14) na larvách podkôrnika dubového. PAVLÍK (2003) uvádza, ze zistené rozdiely v druhovom zlození parazitoidov môzu by spôsobené rozdielnym casom odberu vzoriek a/alebo rozdielnymi ekologickými podmienkami stanovisa, odkia boli analyzované vzorky odobrané. Toto konstatovanie potvrdzuje aj tabuka 4, kde vidíme, ze MARKOVI & STOJANOVI (200 zo vzoriek duba z juznej Európy (Srbsko) získali az 20 druhov parazitoidov podkôrnika dubového, výsledky zo strednej Európy, konkrétne zo Slovenska (CAPEK 1986, CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ 1987, ZACH 1994, PAVLÍK 2003, táto áca) zahrujú celkovo 18 druhov a výsledky zo severnej Európy len 4 druhy (NUORTEVA 1957), resp. 3 druhy (HEDQVIST 1963). To poukazuje na výrazný geografický gradient a ochudobovanie druhovej diverzity parazitoidov podkôrnika dubového v smere od juzných zemepisných sírok k severným. Najvýznamnejsím získaným parazitoidom bola chalcidka z ceade Eulophidae Entedon leucogramma (dominancia pocetnosti asi 50 %). Tento výsledok potvrdzujú aj iné literárne údaje (CAPEK 1986, CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ 1987, PAVLÍK 2003). Z lumcíkov ceade Braconidae bol najvýznamnejsí Dendrosoter otuberans (dominancia 13,7 % v roku 2006 a az 24,2 % v roku 2007) a Ecphylus silesiacus (dominancia 6,1 % v roku 2006 a 5,9 % v roku 2007). Dendrosoter otuberans bol omnoho viac zastúpený vo vzorkách duba zltkastého ako vo vzorkách duba cerového (tab. 1, 2). Je otázne, ci nizsie zastúpenie tohto lumcíka vo vzorkách duba cerového je spôsobené iným chemizmom kôry, resp. borky duba cerového, alebo tu vstupuje nejaký iný faktor, ktorý limituje jeho pocetnos. Toto zistenie by si zasluhovalo do budúcnosti vykona viac podobných pokusov. MARKOVI & STOJANOVI (2003) zistili, ze druhom s najvyssou dominanciou je v oblasti bývalej Juhoslávie lumcík Ecphylus silesiacus (39,15 %). alsie dominantné druhy uvádzajú lumcíka Dendrosoter otuberans (18,20 %) a chalcidku Entedon leucogramma (18,97 %). Tabuka 4 Parazitoidy podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) poda rozdielnych autorov Table 4 Parasitoids of the European oak bark beetle (Scolytus intricatus) according to various authors Druh Braconidae Doryctes pomarius Heterospilus ater Dendrosoter otuberans Spathius brevicaudis Spathius exarator Ecphylus silesiacus Coeloides sordidator Coeloides sp. Blacus koenigi Blacus sp. Eurytomidae Eurytoma arctica Eurytoma morio Pteromalidae Cleonymus brevis Macromesus amphiretus Platygerrhus dolosus Platygerrhus ductilis Platygerrhus maculatus Dinotiscus apionius Acrocormus semifasciatus Cheiropachus quadrum Cheiropachus colon Roptrocerus xylophagorum Rhaphitelus maculatus Rhaphitelus ladenbergi Mesopolobus typographi Eupelmidae Eupelmus sculpturatus Eupelmus urozonus Eulophidae Entedon leucogramma Entedon euphorion Celkom druhov3) NUORTEVA HEDQVIST (1957) (1963) CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ (1987) MARKOVI ZACH PAVLÍK Táto STOJANOVI (1994) (2003) áca2) (2003) × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × × 4 3 × × 8 × × 20 × 6 × × × × × × × × × × × × 14 Species, 2)esent paper, 3)Total number of species CAPEK (1986) a CAPEK & FINO & BRUTOVSKÝ (1987), ktorí robili výskum v r. 1983­1985 v case emnozenia podkôrnika dubového, zistili stupe parazitácie na základe odchovu lariev v rozpätí 5,0 ­ 46,0 % (v iemere 27,9 %). Podobné hodnoty uvádza aj PAVLÍK (2003). V nasej áci sme zistili rozpätie parazitácie (Mmin ­ Mmin) 25,7 ­ 32,7 % (v iemere 29,2 %) na vzorkách duba zltkastého, 18,4 ­ 24,5 % (v iemere 21,5 %) na vzorkách duba cerového a celkovo za vzorky oboch dubov spolu 22,1 ­ 28,6 % (v iemere 25,4 %). MARKOVI & STOJANOVI (2003) zistili za pärocné obdobie výskumu iemernú parazitáciu len 14,49 %. Z výsledkov uvedených v tejto áci, ako aj z výsledkov od iných autorov vyplýva, ze PDSI, PDpar ako aj M má vekú variabilitu. Závisí to od viacerých faktorov, na. druh duba, hrúbka vzoriek, nadmorská výska lokality, odkia sa vzorky odoberali, zemepisná sírka, drevinové zlozenie, expozícia, mnozstvo vhodného materiálu e vývin podkôrnika dubového, ci sa jedná o vzorky z leziaceho alebo stojaceho materiálu, od casu odberu vzoriek (poda obdobia odberu vzoriek sa parazitácia lariev v nich avdepodobne významne mení) ap. Závislos populacnej hustoty parazitoidov (PDpar) od populacnej hustoty lariev podkôrnika dubového (PDL) sa ukázala ako statisticky vemi vysoko eukazná, co znamená, ze so zvysujúcou sa PDL sa zvysuje aj PDpar, avsak nie lineárne (obr. 2). Túto závislos potvrdzujú aj výsledky PAVLÍKA (2003). Jedná sa o tzv. ,,numerickú" odozvu parazitoidov na zvysujúcu sa populacnú hustotu hostitea. Závislos iemerného stupa parazitácie () lariev podkôrnika dubového vo vzorkách od ich populacnej hustoty (PDL) bola taktiez statisticky vemi eukazná (obr. , icom túto závislos potvrdil aj PAVLÍK (2003). V tomto ípade sa jedná o tzv. ,,funkcnú" odozvu parazitoidov na zvysujúcu sa populacnú hustotu hostitea. So zvysujúcou sa PDL postupne ich klesá, inými slovami, cím viac lariev podkôrnika dubového sa vyvíja pod kôrou, tým je ich parazitácia nizsia, hoci v absolútnom vyjadrení sa pocetnos parazitoidov zvysuje. Zaujímavé by bolo sledova, ci by sa pocas niekokorocnej zvýsenej populacnej hustote lariev podkôrnika dubového (PDL) postupne zvysovala aj populacná hustota jeho parazitoidov (PDpar). Na základe týchto výsledkov mozno vyslovi záver, ze i potenciálnom emnození podkôrnika dubového by zrejme nedoslo hne aj k nárastu pocetnosti jeho parazitoidov v tom istom roku a môzeme len edpoklada, ze populácia parazitoidov by sa zvýsila az v neskorsích rokoch. V tejto oblasti je este mnoho nezodpovedaných otázok, ktoré by si vyzadovali viacrocný a podrobnejsí výskum. 5. Súhrn Celkovo sme zo vzoriek odobratých v okolí Trencína a Bánoviec nad Bebravou z azbových zvyskov duba zltkastého (Quercus dalechampii) a duba cerového (Quercus cerris) pocas dvojrocného obdobia výskumu (2006, 2007) získali 14 druhov blanokrídlovcov parazitujúcich na larvách podkôrnika dubového (Scolytus intricatus) v celkovej pocetnosti 1 059 jedincov v vom roku a 1 463 jedincov v druhom roku. Druhom s najvyssou dominanciou bola chalcidka Entedon leucogramma (Hym., Eulophidae), ktorá dosiahla dominanciu pocetnosti v vom roku 45,7 % a v druhom roku 54,1 % zo vsetkých odchytených druhov. Z lumcíkov mal najvyssiu dominanciu Dendrosoter otuberans (Hym., Braconidae). Výpoctami iemerných minimálnych a maximálnych stupov parazitácie sme zistili, ze larvy podkôrnika dubového vyvíjajúce sa v azbových zvyskoch duba zltkastého boli viac napadnuté parazitoidmi (iemerné percento parazitácie 25,7­32,7 %) ako larvy v azbových zvyskoch duba cerového (iemerné percento parazitácie 18,4­24,5 %). alej sme zistili, ze v roku 2006 boli larvy viac parazitované (iemerné percento parazitácie 27,0­33,4 %) ako v roku 2007 (iemerné percento parazitácie 17,2­23,8 %). Význam parazitoidov z hadiska regulácie pocetnosti lariev podkôrnika dubového bol najvyssí i ich nizsej populacnej hustote. So zvysovaním populacnej hustoty podkôrnika dubového iemerný stupe parazitácie klesal. Poakovanie Chceme poakova grantovým agentúram za financnú podporu grantového ojektu VEGA c. 1/4397/07 a APVV ­ 0612 ­ 07, v rámci ktorých sa uvedený výskum realizoval. Literatúra 1. CAPEK M., 1986: Lumcíkovité (Hymenoptera: Braconidae) ako parazitoidy podkôrnych a drevokazných skodcov duba ­ vektorov tracheomykóz. Biológia (Bratislava), 41, s. 535­542. ­ 2. CAPEK M., FINO S., BRUTOVSKÝ D., 1987: Moznosti biologickej ochrany oti vektorom hromadného hynutia dubov. In Capek, M. a kol. (ed.): Vedecké áce VÚLH 36, Bratislava: íroda, s. 169­182. ­ 3. DOGANLAR M., SCHOPF R., 1984: Some biological aspect of the European oak bark beetle, Scolytus intricatus (Ratz.) (Col., Scolytidae) in the northern parts of Germany (BRD). J. Appl. Entomol., 97, s. 153­162. ­ 4. GALKO J., PAVLÍK S., ZACH P., 2007: Floeo- a xylofágne chrobáky (Coleoptera) v azbových zvyskoch dubov a ich irodzení hmyzí neiatelia. Acta Facultatis Forestalis Zvolen Slovakia., 49(: 31­42. ­ 5. GOGOLA E., CHOVANEC D., 1987: Podkôrnik dubový a tracheomykóza dubov. Bratislava: Videoess MON, 79 s. ­ 6. HEDQVIST K. J., 1963: Die Feinde der Borkenkäfer in Schweden. Studia Forestalia Suecica, 11, s. 1­177. ­ 7. HLAVÁC P., PAVLÍK S., 2000: Podiel podkôrnika dubového (Scolytus intricatus Ratz.) na enose tracheomykóznych húb. In VARÍNSKY, J. (ed): Aktuálne oblémy v ochrane lesa 2000. Zborník referátov z celoslovenského seminára, Zvolen, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, s. 123­125. ­ 8. MARKOVI C., STOJANOVI A., 2001: Significance of parasitoids in the redukcion of oak bark beetle Scolytus intricatus Ratzeburg (Col., Scolytidae) in Serbia. J. Appl. Ent., 127, s. 23­28. ­ 9. NUORTEVA M., 1957: Zur Kenntnis der parasitischen Hymenopteren der Borkenkäfer Finnlands. Ann. Entomol. Fenn., 23, s. 47­71. ­ 10. PATOCKA J., NOVOTNÝ J., 1987: Úcas hmyzu na hromadnom hynutí dubov na Slovensku. In CAPEK M. a kol. (ed.): Vedecké áce VÚLH 36, Bratislava: íroda, s. 57­90. ­ 11. PAVLÍK S., 2003: Parazitácia zimujúcich lariev podkôrnika dubového (Scolytus intricatus Ratz.) parazitoidmi. Acta Facultatis Forestralis XLV, Zvolen: Vyd. TU, s. 227­236. ­ 12. YATES M. G., 1984: The biology of the oak bark beetle Scolytus intricatus (Ratzeburg) (Coleoptera: Scolytidae) in southern England. Bull. Ent. Res. 74, s. 569­579. ­ 13. ZACH P., 1994: Floeoa xylofágne chrobáky (Coleoptera) v dubových lapákoch na lesostepnom stanovisti. Lesn. Cas.-Forestry Journal, 40(4): 249­257. ­ 14. ZACH P., 1995: K abudancii a iestorovému rozmiestneniu xylofágnych chrobákov (Coleoptera) na duboch. Entomofauna carpatica, (7): 145­150. Summary We have determined altogether 14 species of parasitic wasps on larvae of the European oak bark beetle (Scolytus intricatus) from samples of Quercus dalechampii and Quercus cerris logs sampled in the surroundings of Trencín and Bánovce nad Bebravou (western Slovakia) during two years of research (2006 and 2007) with a total number of 1 059 individuals in the first year and 1 463 individuals in the second year. The chalcidoid wasp Entedon leucogramma (Hym., Eulophidae) was the edominant species with dominance of 45,7% in the first year and 54,1% in the second year. From braconids, Dendrosoter otuberans (Hym., Braconidae) was the edominant species. Larvae of the European oak bark beetle developing in Quercus dalechampii logs were more parasitized in comparison with Quercus cerris logs (average parasitization rate 25.7­32.7% vs. 18.4­24.5%, respectively). In 2006 larvae were more parasitized than in 2007 (27.0­33.4% vs. 17.2­23.8%, respectively). The importance of parasitoids in the population regulation of European oak bark beetle larvae was the greatest one during the low population density of larvae. Average parasitization rate decreased with increasing population density of larvae. Translated by authors Revised by Z. AL-ATTASOVÁ

Journal

Forestry Journalde Gruyter

Published: Jan 1, 2009

There are no references for this article.