Get 20M+ Full-Text Papers For Less Than $1.50/day. Start a 14-Day Trial for You or Your Team.

Learn More →

Návrh ucelenej sústavy riadenia slovenského lesného hospodárstva vo forme téz do lesného zákona

Návrh ucelenej sústavy riadenia slovenského lesného hospodárstva vo forme téz do lesného zákona volume 59, number 4, 2013, p. 221­228 Section: Forestry DOI: 10.2478/v10114-011-0030-y Pôvodné práce ­ Original papers NÁVRH UCELENEJ SÚSTAVY RIADENIA SLOVENSKÉHO LESNÉHO HOSPODÁRSTVA VO FORME TÉZ DO LESNÉHO ZÁKONA Ctibor GreGus J. Kráa 1738/1, SK ­ 960 01 Zvolen GreGus, C., 2013: An integrated direction system for forest management in the form of theses into the forest acts. , 2013, ref. 16, ISSN 0323 ­ 1046. Original paper. The paper presents basic conception (system) of long term and sustainable forest management. Forest benefits divides into timber production and provision of public functions. It characterizes a new categorization of forests. The basic forest feature and also the basic forest management feature is a long-term. Therefore, it is necessary to develop such a system of a long-term planning, resulting in forest management plan. The paper presents main principles of long-term forest management development. It defines consequent key decisions (determining the forest category, management targets, management method, deriving the allowable cut, etc.). At the end, it presents the control system of management that should ensure improvement of the whole long-term process of forest management. It involves a complex concept of long-term and sustainable forest management development, with a practical application in a view of management system into the forest legislation, especially, the new forest act. Keywords: forestry; management system; sustainable development 1. Úvod a problematika Les je konzervatívny prírodný útvar. Rastie v priemere sto rokov na svojom mieste, ak ho uchránime od celého radu skodlivých ciniteov a vyuzívame racionálne. Jeho riadenie, teda predovsetkým zasahovanie do vývojových a rastových procesov v lesných porastoch je pomerne zlozité. Doteraz nebola zostavená ucelená, fundovaná, výstizná a pritom strucná základná koncepcia (sústava) dlhodobého a trvalého riadenia lesného hospodárstva. Potrebuje ju kúcové rozhodovanie o lesnom hospodárstve ako celku, potrebuje ju dlhodobé lesnícke plánovanie a zvlás lesnícke zákonodarstvo. Treba pozna základné charakteristiky lesa, hlavné úlohy jeho obhospodarovania, ich hierarchické usporiadanie, princípy riadenia, vzájomné väzby zúcastnených prvkov, podmienky realizácie, vytycovania dosiahnutených cieov, zásady plánovania a alsie nálezitosti. Pre tento zámer sme zvolili formu téz do lesného zákona, lebo ich textácia sa javí ako najvhodnejsia. Tézy musia obsiahnu problematiku komplexne, musia by koncízne, vyslovené ustanovenia musia smerova do praxe a by síce nárocné, ale realizovatené. Predlozená problematika je návrhom teoretického základu zostavovania nového lesného zákona. Poda predbezných programov uvazuje sa s komplexným legislatívnym procesom pre oblas lesného hospodárstva v najblizsích rokoch. 2. Materiál a metodika Metodickým postupom bola syntetizácia vedeckých a praktických poznatkov o metódach riadenia lesného hospodárstva. Syntetizácia vysla z rozborov lesného zákonodarstva, pôvodne stredoeurópskeho. Konkrétne analyzovala Tereziánsky lesný poriadok z roku 1769 a prvý súborný zákon c. 31 (1879). Nasledovali zákony CSR ­ zákon o docasnej ochrane lesov c. 37/1928 Zb. z. a n. s vlád. nar. c. 97/1930 Zb. z. a n., zákon c. 206/1948 Zb. z. a n. a súborné zákony c. 166/1960 Zb. a zákon c. 61/1977 Zb. Syntézu uzatvárajú zákony NR SR c. 100/1977 Zb. a súcasne platný c. 326/2005 Z. z. a jeho novelizácie a vykonávacie vyhlásky. Práca obsahuje skúsenosti z úcasti na legislatívnom pro- verejnoprospesných funkcií lesa. Na tieto úzitky má nárok cese, výsledky dlhodobých, vlastných výskumov, vlastného kazdý obcan Slovenskej republiky, overovania na výskumnom objekte a v praxi. Zahrnula ­ je producentom dreva stúdie domácej a zahranicnej literatúry, prognózy, stratégie a koncepciu obhospodarovania nasich lesov a ses vlastných (a alsích produktov), vyzadujúcich jednoduchsie biomonografií venovaných priamo spracovanej problematike. -výrobné hospodárske postupy. Tu sa zdôrazujú pravidlá bio-ekonomických zámerov, pri súbeznom plnení aj verejnoprospesných funkcií lesa. 3. Výsledky Uvedené dvojaké úzitky zaraujú LH do dvoch ekoPredlozená sústava riadenia lesného hospodárstva (LH) nomických oblastí: sa skladá z deviatich subsystémov. ­ produkciou dreva do výrobnej sféry, Les je prírodný útvar usporiadaný ako zlozitý ­ poskytovaním verejnoprospesných funkcií do sféry sluzieb. LESNÝ EKOSYSTÉM. Výrobná sféra by mala by sebestacná, ale príjmy za Lesný ekosystém je integráciou biocenózy (súboru drevo nestacia kry náklady na dlhodobú ochranu a prozivých organizmov) a prostredia (podnebia a pôdy) pôsobiacich vo vzájomných vzahoch. Neustále v om prebieha dukcné hospodárenie, lebo ceny dreva sa netvoria poda kolobeh látok a energie. Lesný ekosystém sa dokáze dlho- nákladov, ale ich tvorí voný trh poda dopytu a ponuky. dobo udrza v dynamickej rovnováhe. Je schopný autoreNáklady za verejnoprospesné ekologické sluzby, ktoré produkcie a sukcesie. Riadi sa zákonitosami vývoja (kva- sú este zlozitejsie, prácnejsie a nákladnejsie, neuhrádza litatívne zmeny) a rastu (kvantitatívne zmeny). nikto. Takto sa nase LH nachádza v ekonomickej situácii, Na viac tisícrocný vývoj lesa pôsobil celý rad ciniteov, ktorá naliehavo vyzaduje riesenie. pritom aj destruktívnych. Lesný ekosystém si ich vplyv Tu je zásadný rozdiel v nazeraní na poslanie lesa a LH. zabudoval adaptacnými schopnosami do komplexnej Vzhadom na dvojakos úzitkov z lesa, prvoradým úcelom genetickej vybavenosti svojej populácie. Pravda, v dobách LH nemôze by zisk, ale spolocenské dobro. A tým je zdravý nicivej exploatácie lesov (do 18. stor.) a v období racionál- a racionálne obhospodarovaný les. neho lesného hospodárenia (na Slovensku za 240 rokov), Komercionalizácia riadenia obhospodarovania lesa niekoko cyklov obnov lesa zväcsa pozmenilo ich gene- je jeden z najväcsích omylov novodobých ekonomických tickú kontinuitu. A súcasný les sa ani nestihol prispôsobi predstáv. Hoci zdôrazujeme environmentálne funkcie novodobým, osobitne antropogénnym, zvlás globálnym (v najobsaznejsom zmysle) neodsúvame ani produkciu lesa. skodlivým faktorom. Potom ale spontánna homeostatická Zálezí na obidvoch úlohách LH. Ve drevo je najcennejsia samoregulácia môze pôsobi len obmedzene. surovina Slovenska, pri tom obnovitená. Zásah cloveka do tohto systému musí respektova podstatu uvedených prírode daných zákonitostí a zárove celý Hoci lesy prevazne plnia obidve poslania súcasne, teda rad tu v súcasnosti pôsobiacich prírodných (predovsetkým polyfunkcne, ako skodlivých) a spolocenských ciniteov (napr. záujmových FUNKCNE INTEGROVANÉ HOSPODÁRENIE, skupín)1. postupmi sa zásadne lísia poda váhy funkcného urcenia. Takto sa lesy delia na kategórie hospodárskeho úcelu. Les je pre cloveka Doterajsia kategorizácia bola svojím spôsobom vývojom ZDROJ DVOCH ÚPLNE ODLISNÝCH ÚZITKOV: prekonaná. Do popredia vstúpila otázka ekonomického ­ je prírodným prostredím, zabezpecenia orientácie hospodárenia. Problém riesil Leszivotne dôlezitým pre kazdého cloveka, ochrancom a tvor- nícky výskumný ústav NLC Zvolen v realizacnom výstupe com krajinno-ekologických pochodov, regulátorom vod- s názvom Návrh nového systému kategorizácie lesov a jeho ného rezimu a mnohých alsích úzitkov. Vsetky vyzadujú uplatnenie (Moravcík in caboun et al., 2010). Uvádzame obhospodarovanie lesa sústredené na osobitú starostlivos podstatu tejto kategorizácie. Pochopitene, nové clenenie s ekologickým zameraním. Oznacujeme ich ako plnenie nadväzuje ­ respektuje clenenie na existujúce kategórie v lese. Vlastník lesa, ako spolutvorca lesného hospodárskeho plánu, si uplatuje svoje vlastnícke práva pri respektovaní prírodných zákonitostí a verejných záujmov. Spolocnos oprávnene vyzaduje plnenie verejnoprospesných funkcií lesa. Ochrana prírody musí plne zodpoveda za vsetky svoje opatrenia a návrhy. Drevospracovateské subjekty môzu získa len druh a kvalitu dreva, akú les v danom stave dáva k dispozícii. Lesníctvo má povinnos obhospodarova lesy pri plnom dodrzaní základných princípov lesného hospodárstva. Stát, prostredníctvom legislatívy, dozoru a nevyhnutného financovania zabezpecuje trvalý rozvoj slovenských lesov (Slovenská lesnícka doktrína, 2006). A1 LESY POLYFUNKCNÉ ­ ide prevazne o doterajsie hospodárske lesy. A2 LESY POLYFUNKCNÉ S PODPOROU VYUZÍVANIA VYBRANÝCH SPOLOCENSKY ­ VÝZNAMNÝCH FUNKCIÍ ­ tvoria ich viac-menej lesy osobitného urcenia. Patria do nich subkategórie A21 az A27 (napr. vodoregulacné, zdravotne-hygienické...). A3 LESY POLYFUNKCNÉ S PREDNOSTNÝM VYUZÍVANÍM OCHRANNÝCH FUNKCIÍ, sú to bývalé ochranné lesy. Tiez sa clenia na subkategórie A31 az A36 (nepriaznivé stanovistia, pod hornou hranicou stromovej vegetácie...). B1 LESY S PREDNOSTNÝM VYUZÍVANÍM PRODUKCNÝCH FUNKCIÍ. Toto je nová kategória hospodárskeho urcenia. Má tri subkategórie B11 ­ B13 (lesy s preferenciou drevoprodukcnej funkcie, na poovnícke úcely a na ostatnú lesnú produkciu). Návrh má prevazne ideovú povahu. Ziada sa ho dopracova na praktické pouzívanie (názov kategórií, ich oznacenie, zásadné diferenciálne znaky, postupy hospodárenia...). Kazdá kategória má zásadne odlisný postup obhospodarovania a má uz svoju dlhú i vyse storocnú históriu2. Základnou vlastnosou lesa a potom aj základným diferenciálnym znakom jeho obhospodarovania je DLHODOBOS LESNÉHO HOSPODÁRSTVA3 Prírodný zivotný cyklus porastov nasich hlavných drevín trvá okolo 200 az 400 rokov. Z bio-ekonomických dôvodov sa toto obdobie skracuje priblizne na 100 rokov. S takýmto casovým horizontom musí uvazova skoro výlucne len lesníctvo. Z dlhodobosti vyplýva predovsetkým hlavná úloha LH: zabezpeci plnenie vsetkých potrieb rozvíjajúcej sa spolocnosti aj v alekej budúcnosti (popri súcasných), o 100 ci 200 rokov. Dlhodobos si vynucuje aj nevyhnutnos vytvori systém dlhodobého plánovania. V systéme dlhodobého plánovania je sústredný súbor rozhodnutí, ktoré tvoria racionalitu a kladú základy kvality rozvoja celého obhospodarovania lesov. Ide o jadro riadenia LH. Výsledným dielom dlhodobého plánovania je lesný hospodársky plán4 Lesný hospodársky plán je garantom dodrziavania princípu trvalosti a priamociareho i stále zdokonaovaného smerovania LH k vytýceným cieom. Bez neho by sa les stal objektom krátkodobých ekonomických záujmov. Principiálny rozdiel v dlhodobosti a krátkodobosti, pochopitene s jednoznacným dopadom na ekonomiku LH, je práve v prístupe k plánovaniu. Lesný hospodársky plán sa zostavuje s ­ orientáciou na alekú budúcnos a na základe overených výsledkov obhospodarovania lesov, nových, najmä výskumom získaných poznatkov a lesníckej legislatívy, zatia co ­ podnikateské ciele charakterizuje krátkodobos a ich zámery: úsilie o maximálny zisk (zvysovanie azieb), minimalizácia nákladov (zanedbávanie ochrany, prevencie, pestovania...) a uplatovanie krátkodobej návratnosti financií (presúvanie azieb do mladsích dobre prirastavých vekových stupov). Platný lesný zákon nevystihol zásadný rozdiel, ktorý je medzi ochrannými lesmi (OL) a lesmi osobitného urcenia (LOU). Prvé OL vznikli r. 1825 na Likavsko-hrádockom panstve, boli potvrdené r. 1852 (zák. c. 250) a definitívne legalizované r. 1879 (zák. cl. 31). LOU vznikli o dobrých 100 rokov neskôr, r. 1958 (vyhl. c. 75 Ú. v.) a boli natrvalo uzákonené r. 1977 (zák. c. 61 a 100). OL sú temer výlucne prírodné lesy a ich existencia je pre extrémnos stanovís nevyhnutná. Musia chráni pôdu. azba sa realizuje prevazne len výnimocne. Nikdy neslúzili produkcii. Lesný zákon (§18, ods. a) priamo provokuje zneuzitie. Porasty vhodné pre ,,vyuzitie na produkciu dreva" do OL nepatria. Treba ich z OL vylúci. Plánovaná výaz r. 2000 dosahovala len 0,1 mil.m3. LOU vznikli z hospodárskych lesov. Vzdy slúzili produkcii. Plánovaný etát bol prínosom pre LH, ve dosahoval 1,1 mil. m3. Verejnoprospesné funkcie by mali plni predovsetkým státne lesy. Pokia by plnenie týchto úloh vyzadovalo osobitné postupy, alebo predstavovalo obmedzenie práv, prinálezí vlastníkovi zodpovedajúcu náhradu. V platnom zákone niet ani najmensej zmienky o dlhodobosti LH, hoci ona tvorí základ celej filozofie lesníctva a riadenia hospodárenia (najmä ekonomiky). Takýto relevantný pojem v zákone nemôze chýba. Nedávno doslo k zásadnej terminologickej zmene v lesníckej legislatíve (novela zák. c. 117/2010 Z. z.). Pojem lesný hospodársky plán sa zmenil na program starostlivosti o les. To isté sa stalo na zaciatku socializmu. Následok ­ skoro 20 rokov nadazieb. Lesný hospodársky plán je skutocne ­ plán, t. j. ,,vopred urcený postup cinnosti so zreteom na vytýcený cie" a je skutocne ­ hospodárením, teda ,,úcelným úsporným zaobchádzaním s hmotnými prostriedkami". Naproti tomu pojem program je ,,vopred pripravený postup, sled , nápl kultúrneho podujatia, rokovania a pod." Úcastníci ho môzu ubovone meni. Otvorila sa cesta negácie vekmi vytvorenej a overenej koncepcie riadenia LH prostredníctvom dlhodobého plánovania. Neprispôsobujme sa mysleniu iných. Vzdy na to doplatili lesy. Nejde o konzervatívnos terminológie, ci myslenia, ale o konzervatívnos prírodných zákonitostí. Aj zahranicie pozná pojem plán ­ Forest management plan, Forsteinrichtungsplan, Lesoustrojstvennyj plan chozjajstva, Plan economique d´exploitation forestiere. Moznos kompromisu ­ Hospodársky plán starostlivosti o les. Toto sú aj dôvody, preco vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu má hradi stát a preco by bolo tiez správne, aby túto prácu vykonávala státna organizácia. V ostatnom období akcelerovala v nasom lesníctve IDEA PRÍRODE BLÍZKEHO HOSPODÁRENIA. Doslo k jej prehbeniu a spresneniu v dôsledku rozsírenia poznatkov o ekologických zákonitostiach lesa. Pravda, v nasich horských pomeroch prevládala prirodzená obnova, základný znak prírode blízkeho hospodárenia. Umelé monokultúry smreka a borovice sa u nás presadili v mensej miere. Akceleráciu si vynútila predovsetkým ­ nutnos vytvára podstatne odolnejsie lesy, keze skodlivé cinitele, zvlás globálne dramaticky rozvracajú celé hospodárenie. Druhým rozvojovým faktorom sú ­ zvysujúce sa poziadavky na plnenie verejno-prospesných funkcií lesa. Obidve tieto úlohy zvládne len les, ktorý svojou struktúrou nie je vemi vzdialený od prírodných lesov ­ prírode blízky les. Prírode blízky les5 sa povazuje za najodolnejsí, za taký, ktorý najlepsie plní verejnoprospesné funkcie lesa a dobre zvláda funkciu produkcie, je pritom vysoko hospodárny, lebo perfektne vyuzíva prírodné zákonitosti ako aj základné dispozicné zdroje: energiu, vodu a ziviny (bublinec, 1994). Prírode blízke hospodárenie je koncepcia pestovania lesov, zaradená do sirsieho rámca systému celého LH. Túto ideu mozno realizova vo vhodných podmienkach výberkovými princípmi, alebo v beznom hospodárení podrastovým hospodárskym spôsobom zameraným v tomto smere. Postupy sú mnohostranne nárocnejsie6. Problému by pomohlo zakladanie a vyhodnocovanie vzorových plôch. Do tejto koncepcie zapadajú aj pozitívne akcie PRO SILVA. Abstrahované koncepcie obhospodarovania lesov, ktorými sa celý proces riadi, tvoria ZÁKLADNÉ PRINCÍPY DLHODOBÉHO ROZVOJA LESNÉHO HOSPODÁRSTVA. Ide o konkrétny princíp: ­ trvalého rozvoja (trvalo udrzateného)7 ­ je najvýznamnejsí; predstavuje úsilie zachova zákonitosti lesa, zabezpeci stále plnenie vsetkých funkcií s dôrazom na plynulos výaze, co si vyzaduje vytvori systém náhrady porastov za azené porasty, ­ stabilizácie ­ nevyhnutného úsilia o zvysovanie odolnosti lesa; v ostatných rokoch mimoriadne stúpol význam tohto princípu, pre oblasti s prevahou ihlicnanov sa stal rozhodujúcim ciniteom celého hospodárenia, zvysuje sa aj naliehavos monitoringu zdravotného stavu a poskodenia lesov, ­ ekologizácie ­ co najsirsieho uplatovania ekologických zákonitostí samoriadenia, samoobnovy i samoochrany, potreby vyuzívania zákonitosti biotickej diverzity, ­ optimalizácie ­ poskytovania pozadovaných ekologických sluzieb a maximálneho vyuzívania zákonov prirastavosti drevín (miery ich rubnej zrelosti, teda prírastkovej stratovosti), kvality a hodnoty produkcie, ­ hospodárnosti ­ co najdôkladnejsieho úsporného plnenia plánovaných hospodárskych opatrení a poda moznosti pri kladných výnosoch a nízkych nákladoch. Hospodárnos sa uplatní predovsetkým v plnení sociálnej funkcie lesa. Sociálna funkcia LH je významným ciniteom zamestnanosti vo vidieckych oblastiach. Táto problematika vyzaduje zvýsenie starostlivosti o pracovníkov v LH. Uz vpredu sa konstatovalo, ze jadrom riadenia hospodárskej starostlivosti o les je DLHODOBÉ PLÁNOVANIE. V súcasnej praxi je pre dlhodobé plánovanie zavedený termín hospodárska úprava lesov. Jej hlavným poslaním je zostavovanie lesných hospodárskych plánov. Lesný hospodársky plán je nástrojom vlastníka a státu na trvalé riadenie obhospodarovania lesa. Prírode blízky les sa zásadne lísi od pralesa dzkou rastu a následkami civilizacných zmien. Mal by dosahova vysoký stupe biotickej diverzity. Mal by by maloplosný (vo vekosti obnovných prvkov), formovaný súcasným technologickým vybavením, zmiesaný z drevín zodpovedajúcich stanovisu a odolnosti, s pestrou výstavbou (struktúrou, zápojom, etázovosou...) a rôznoveký. Prevádzkové podmienky v súcasnom nasom LH prevazne zodpovedajú maloplosnému holorubnému hospodárstvu. Uz podrastové postupy, zvlás v horách robia azkosti. A nárocné uplatovanie výberkových princípov je síce potrebné, ale mozné len v mensej miere. Udrzatenos je filozofia ochrany prírody. Oprávnene platí pre vybrané vzorky hospodárením neovplyvnených ekosystémov (ich vekos by mala by len taká, aby umozovala vedecké merania a vyhodnocovania). V lesoch obhospodarovaných je kontraproduktívna. Trvalú udrzatenos uvádza deklarácia z Rio de Janeiro i stratégia IUCN, UNEP a WWF (1991). LH nie je konzervácia ale rozvoj. V období vzniku nerovnovekových porastov v dôsledku presadzovania idey prírode blízkeho hospodárenia, odporúcame uvádza priemerný vek porastu. Vekový systém bude mozné opusti az potom, ke bude vypracovaná nová sústava a najmä jej azbová úprava. Ako mozná náhrada sa ukazuje sústava rastových stupov (vseobecne prijatá, len v pestovaní premenovaná na rastové fázy, v mladých fázach rozhoduje stredná výska a v starsích stredná hrúbka) (GreGus, 1968). Zatia chýba jej azbová úprava. Lesné hospodárske plány sa obnovujú v pravidelných desarocných cykloch. Ich základ tvorí podrobné zisovanie stavu lesa, vyhodnocovanie stavu a dosiahnutých výsledkov, urcenie cieov hospodárenia, plány hospodárskych opatrení na decénium a séria kúcových rozhodnutí vrátane toho najdôlezitejsieho ­ azbového etátu (bavlsík et al., 2011). Hospodárskoúpravnícke plánovanie je zalozené na sústave vekových stupov8. Sústava je prehadná a dostatocne presná. Má svoju osobitú azbovú úpravu, zodpovedajúcu podrastovému hospodárskemu spôsobu. Do súcasného riadenia LH treba doplni, resp. upravi najmä dve veliciny: ­ kvalitu porastov, spresni na viacstupovú a sumarizova za lesný celok (terajsí stav umozuje jednostranný výber kvality ­ hrozivé zneskvalitovanie lesov), ­ stupe prirodzenosti, na sledovanie postupného priblizovania sa k prírode blízkemu lesu. Dlhodobé obhospodarovanie lesov si vyzaduje tri stupne plánovania: ­ základné plánovanie ­ na celú rastovú, ci produkcnú dobu ­ pre lesné celky, ­ rámcové plánovanie ­ na kratsie obdobie ako rubná doba, ale dlhsie ako desarocie ­ pre prevádzkové súbory (modely), ­ podrobné plánovanie ­ na desarocie ­ pre jednotlivé porasty. Základom dlhodobého plánovania sú KÚCOVÉ ROZHODNUTIA. Tvoria casove na seba nadväzujúci rad9: ­ Stanovenie kategórie úcelu lesa Návrh na nové clenenie kategórií úcelu lesa sme uviedli v kapitole funkcné integrované hospodárenie. ­ Vytýcenie cieov hospodárenia V záujme vyhnú sa chybným krokom v dlhodobom vývoji lesa, je nutné stanovi konecné ciele hospodárenia. Pre jednotlivé porasty sa vytycujú ­ prevádzkové ciele (cieové zastúpenie drevín10, cieová produkcia, výstavba a zakmenenie). Pre les ako celok sa tvorí ­ cieové usporiadanie vekových stupov, relevantného významu. Toto je podstata uplatovania princípu trvalosti produkcie. Musí sa vytvori postupný rad vekových stupov tak, aby za porasty urcené na azbu boli stále k dispozícii náhradné vekové stupne. Z teoretického radu empirických azbových percent je zostavené aj cieové usporiadanie vekových stupov pre podrastové hospodárenie, v závere klesajúce po opacnej rastovej S-krivke11. ­ Urcenie hospodárskeho spôsobu Ide o konkrétny hospodársky spôsob: ­ úcelový ­ v ochranných lesoch orientovaný na aktuálne poupravovaný prírodný les s vyuzitím autoregulácie a s uplatovaním biotickej diverzity, v lesoch osobitného urcenia, smerovaný poda subkategórie lesa, ­ výberkový12 ­ vsade, kde sú splnené vsetky podmienky na jeho realizáciu: vhodné terénne pomery, sprístupnenie, dreviny, kvalita, struktúra (etázovos, hrúbky), technologické vybavenie, odbornos, záujem a lesnícka morálka realizátora, ­ podrastový13 ­ základný az na výnimky; organicky nadviazal na holorubné hospodárenie, zapadol do vývoja zvysujúcich sa poznatkov, jeho akceleráciu spôsobil typologický prieskum (ekosystémová klasifikácia), charakterizuje ho významný prvok prírodnej blízkosti ­ prirodzená obnova, nerozlucne do neho patrí aj starostlivos o materský porast (chýba v les. zák. § 18, ods. 1), môze sa zdokonaova v smere prirodzenosti, Kvôli zjednoduseniu vynechávame z téz nízke a stredné lesy, vrátane topolín a pod. porastov, keze tvoria nepatrné percento z nasich lesov. Zárove sme obisli ako nedoriesené, problémy financovania verejnoprospesných funkcií, diferenciálnej renty, ekonomickej klasifikácie porastov (marginálne porasty), zosúladenia zákonov ochrany prírody a LH. Z nich treba zdôrazni význam obnovného ciea, aby sa v dôsledku uplatovania idey prírode blízkeho hospodárenia netoleroval veký podiel hospodársky neziaducich drevín (Konôpka et al., 2012). Musí sa zabezpeci maximálny podiel kvalitných a cenných drevín. Postup odvodenia v osobitnej práci (Gregus, 1976). Výberkový hospodársky spôsob sa na Slovensku osvedcil vzdy len solitérne. Presadzoval sa za prvej Slovenskej republiky (väzby na Svajciarsko) a po vojne zapôsobil preklad práce svajciarskeho výberkára Ammona. Vseobecné uplatnenie ,,výberkových princípov" v pädesiatych rokoch minulého storocia dopadlo vemi zle (chýbala legislatíva a smernice, nepripravenos realizátorov, nedostatocná erudícia, celoplosné presvetovanie, výber kvality a sortimentov; a následky ­ riediny, poskodenie stromov, zaburinenie, znízená odolnos, straty prírastku). Podrastový hospodársky spôsob má vypracovanú základnú teóriu, je opretý o ekosystémovú klasifikáciu (lesníckej typológie) má svoje dlhodobé plánovanie a jeho plánovanie ovládajú zariaovatelia, pozná ho lesná prevádzka, jeho výsledky sa dajú zisti a hodnoti, existuje jeho legislatívna úprava, je zvládnutený v nasich vekoplosných organizacných podmienkach. V zákone chýba ustanovenie kúcového obdobia, ke sa z lesa ­ producenta (fabriky), stane výrobok ­ drevo. V Tereziánskom lesnom poriadku z roku 1769 sa uz udáva (v bode 2), vaka barónovi Geussauovi, pôsobiacemu v slovenských lesoch. Nasi predchodcovia poznali význam tohto rozhodnutia. ­ holorubný ­ oprávnený v borinách, topolinách, vrbinách, agátinách, v energetických porastoch, plantázach a ako rekonstrukcia v neúspesnej záverecnej fáze podrastového spôsobu, ako rekonstrukcia vyvolaná skodlivými cinitemi a skôr výnimocne v lanovkových terénoch pri chýbajúcich lanovkách, ak to pôdne pomery pripustia, pre holorub neexistuje ekologická hranica obmedzenia. ­ Rozhodnutie o veku rubnej zrelosti14 Rozhodnutie zostavené tak, aby zrelos bola pre spolocnos najvýhodnejsia zo vsetkých hadísk, teda komplexná15. Hadiská tvorí zrelos kvantitatívna (bio-produkcná), hodnotová (v cenách sortimentov), technologická (poziadavky odberateov), ekonomická (maximálneho cistého výnosu) a alsie. Teoreticky vemi chýba vplyv skodlivých ciniteov16. Rubná zrelos pre hospodársku skupinu17 je rubná doba, pre prevádzkové súbory rubný vek a pre jednotlivé porasty by mohol by stupe rubnej zrelosti. ­ Odvodenie azbového etátu18 Stanovenie únosnej azby (obnovnej, rubnej) pre hospodársku skupinu na desarocie je najdôlezitejsie rozhodnutie v dlhodobom plánovaní LH. Môze ho stanovi len vysokokvalifikovaný lesný odborník. Je to úcinný nástroj, ktorým sa ovláda celý proces hospodárenia v lesoch, lebo je zdrojom hlavných príjmov (dopa ich mensím podielom aj výchovný etát). azbový etát je skutocne dosiahnutá konkrétna produkcia, zodpovedajúca struktúre zásob (s dôrazom na rubne zrelé), podporuje tvorbu prírastku a zabezpecuje trvalos azby do budúcnosti. Bez jeho poznania by sme neboli vstave sledova, ci kazdorocne vykonaná azba je v súlade s rozvojom lesa, alebo les koristnícky exploatuje. Do realizácie azby by vstupovali ekonomické a iné záujmy nerespektujúce produkcné zákony lesa. Zdôvodnenie koncepcie azbovej úpravy splujúcej uvedenú definíciu uvádzame v osobitnej práci. Tu predkladáme iba strucný návrh, potrebný k tézam lesného zákona. azbové ukazovatele vo vyhl. c. 453/2006 Z. z. vznikli v období nedostatku rubne zrelých zásob. Vaka mnohorocnému úsiliu násho lesníctva sa dosiahol dnesný priaznivý stav, presahujúci cieové usporiadanie. Takto väcsina azbových ukazovateov v súcasnosti nadhodnocuje azbový etát. Pri ich pouzívaní by doslo po 40 rokoch k prudkému poklesu etátu a k silnému znízeniu prírastku. Výrazne nedodrzujú základný princíp LH ­ princíp trvalosti produkcie. Súcasný stav a doplujúci návrh slovenskej azbovej úpravy mozno oznaci za komplexnú induktívno-deduktívnu metódu, zodpovedajúcu súcasnej úrovni poznatkov. Spa niekokofaktorový rad relevantných úloh. Induktívna cas má základ v pestovaní lesa. Tu sa uplatní idea prírode blízkeho pestovania a jej zásady biotickej diverzity, ako aj princípy, najmä stabilizácie a ekologizácie. Najvhodnejsia forma prenosu do hospodárskoúpravníckeho plánovania sú trvalé modely pre obnovu a vzorové plochy pre výchovu. Súcet návrhov obnovných azieb v porastoch tvorí vemi významný induktívny etát. Deduktívna cas zabezpecuje na prvom mieste pozitívny vývoj základných produkcno-ekonomických komponentov: zásob ­ azieb ­ prírastkov. V súlade s touto úlohou vstupuje do riesenia vek rubnej zrelosti. On rozdelí zásoby na plno tvorivé (predrubné s výchovou) a zrelé (rubné s obnovou) a v nich aj prírastkovo stratové. Rubné zásoby sa zúcastujú odvodenia etátu v delení na vekové stupne a na stupne prírastkových schopností (miery rubnej zrelosti). Výska azby sa urcí ako podiel zo zásob pomocou empirických azbových percent. Odvodili sa dva rady týchto percent: ­ empirické azbové percentá pre vekové stupne. Intenzita azby je zameraná na prirodzenú obnovu a rozvoj materského porastu. Stúpa po rastovej S ­ krivke; zodpovedá idei prírode blízkeho hospodárenia, ­ empirické azbové percentá v stupoch rubnej zrelosti19. Stupne rubnej zrelosti udávajú mieru zrelosti. Urcujú sa porast za porastom poda hlavnej dreviny, bonity, vekového stupa a zakmenenia. Sú poradím naliehavosti azby z produkcného hadiska. Intenzita azby stúpa so zvysujúcou sa zrelosou a tak likviduje porasty úmerne k ich prírastkovým stratám. Hoci sme odvodili empirické azbové percentá pre celý rad stupov zrelosti, odporúcame ich pouzíva len pre vyssie stupne zrelosti za rubnou dobou. Ale aj to pri podmienke stanovistnej vhodnosti na tvrdú rekonstrukciu. V nizsích stupoch zrelosti sa treba riadi percentami pre prirodzenú obnovu. azbový etát sa odvodí aj na základe plochového vyjadrenia. Výska azby este musí dodrza základný princíp trvalého rozvoja produkcie. Táto úloha sa zabezpecí pomo- Na prvom mieste vetra (konôpka, 1992, a i.). Hospodárska skupina ­ základná jednotka azbovej úpravy. Vo vyhl. c. 453/2006 Z. z. je správne definovaná ako spolocná plocha pre kategóriu lesa, tvar lesa a hospodársky spôsob (treba doplni rubnú dobu). V súcasnom zákone chýba iba jej názov. Názov najdôlezitejsej jednotky rozdelenia lesa ­ jednotky uplatovania princípu trvalosti lesa. (Jej minimálna rozloha by mohla by 250 ha.) Len azko mozno pochopi, preco sa najvýznamnejsie rozhodnutie do platného zákona nedostalo. Uz spomenutý Tereziánsky lesný poriadok ho uvádza v bode 12, pravda, na vtedajsej úrovni poznatkov (lánová sústava) a definuje ho predoslý zákon c. 61/1977 Zb. z. v § 22. azbové percentá odvodené z predpisov azieb v lesných hospodárskych plánoch (GreGus, 2008). cou grafického vyjadrenia ocakávaného zastúpenia vekových stupov v plochách po desarociach, na 5 decénií dopredu. Sem sa urobí zákres cieového usporiadania vekových stupov. Tu sa ukáze, ci urcený etát na decénium bude riadi vývoj k cieovému usporiadaniu vekových stupov do budúcnosti. Ci sa vytvorí nevyhnutná zastupitenos vekových stupov. Plochový etát sa stanoví na základe: ­ empirických azbových percent pre vekové stupne, vrátane ich úpravy vyplývajúcej zo stupov rubnej zrelosti, ­ súctu plôch vekových stupov od posledného po prvý cieový (,,normálny") delený poctom zabraných vekových stupov po rubnú dobu. Analógia 1/20 a 1/30, ale cez plochy a na desarocie, ­ výpoctom normálneho rúbaniska, vydelením plochy hospodárskej skupiny rubnou dobou. Plochové etáty sa prevedú na objemové prenásobením priemernou hektárovou zásobou posledného stupa v rubnej dobe. Zmena azbových ukazovateov vo vykonávacej vyhláske je nevyhnutná. Teoreticky by azbový zásah nemal by zameraný na získanie dreva, ale by mal smerova k zveadeniu lesa. Mala by to by pestovná azba (výchovná, obnovná, preventívna, rekonstrukcná ­ vo vyssom stupni rubnej zrelosti). V záujme dohadu na správnos hospodárenia a systematického zdokonaovania celého dlhodobého procesu obhospodarovania lesov, musí na plánovanie nadväzova SÚSTAVA KONTROLY HOSPODÁRENIA Kontrola (sledovanie ) by mala ma tieto nálezitosti: ­ trvalú sie priestorového rozdelenia lesa (lesné celky, dielce, prípadne hospodárske skupiny), ­ porovnanie predchádzajúcich stavov lesa so súcasnými a s ciemi, pri tvorení lesného hospodárskeho plánu, ­ stabilnú hospodársko-prevádzkovú organizáciu, pokia sa to dá (lesné správy, lesnícke obvody ), ­ institút odborného lesného hospodára, ako záruku odbornej realizácie lesného hospodárskeho plánu, ­ co najtrvalejsie pridelenie lesníkov na konkrétnu hospodársku jednotku, v záujme zodpovednosti a získania potrebných miestnych skúseností. Ich výber aj na základe lesníckej morálky, ­ vedenie lesnej hospodárskej evidencie (v porastoch s intenzívnou orientáciou na prírode blízke pestovanie, vedenie aj porastových kariet), ­ dozor státnej správy LH, vykonávaný odborníkmi s pozadovaným vzdelaním i potrebnou praxou a robený podstatne dôkladnejsie (ZloCha, 2012), ­ národnú inventarizáciu lesov a monitoring lesov, realizovanú ako hlavnú kontrolu celého násho LH. Mala by sledova najzákladnejsie faktory hospodárenia, teda produkcno-hospodársky vzah: zásoby ­ azby ­ prírastky. Údaje by mali by triedené poda kategórií úcelu lesa, rubných dôb, v struktúre vekových stupov, prípadne poda alsích faktorov. Potreba sústavného zdokonaovania dlhodobého a zlozitého procesu LH vyzaduje multidisciplinárny ekonomicko-ekologický lesnícky výskum. V státnej doktríne (ci stratégii) by bolo treba vyslovi zásadu, ze setrné a multifunkcné vyuzívanie nasej prírody vyzaduje znovu vybudova vlastný drevársky priemysel, zodpovedajúci kvalitatívnej a kvantitatívnej struktúre slovenských lesov. 4. Záver Lesné hospodárstvo ako celok tvorí pomerne komplikovanú sústavu riadenia zlozenú z radu vzájomne viazaných subsystémov. Les je pre cloveka zdrojom dvoch úplne odlisných úzitkov. Je prírodným prostredím a je producentom dreva. Lesy plnia prevazne obidve poslania súcasne, teda polyfunkcne, takze musia by riadené ako funkcne integrované hospodárenie. Základnou vlastnosou lesa a jeho obhospodarovania je dlhodobos lesného hospodárstva. Z nej vyplýva predovsetkým hlavná úloha lesného hospodárstva: zabezpeci plnenie vsetkých potrieb rozvíjajúcej sa spolocnosti aj v alekej budúcnosti (o 100 ci 200 rokov). Takáto úloha nevyhnutne potrebuje dlhodobé plánovanie. Jeho výsledkom je lesný hospodársky plán. Bez neho by sa les stal objektom krátkodobých ekonomických záujmov. Akcelerácia skodlivých ciniteov si vynútila riadi nase lesné hospodárstvo v zmysle idey prírode blízkeho hospodárenia. Prevazne je to podrastový spôsob a pomiestne aj výberkové hospodárstvo. Obhospodarovanie lesov sa riadi piatimi princípmi. Princípom trvalosti, stabilizácie, ekologizácie, optimalizácie a hospodárnosti. Dlhodobé plánovanie je zalozené na rade základných rozhodnutí. Tvoria tento súbor: stanovenie kategórie úcelu lesa, vytýcenie cieov hospodárenia, urcenie hospodárskeho spôsobu, rozhodnutie o veku rubnej zrelosti a odvodenie azbového etátu. Dlhodobos hospodárenia vyzaduje aj vybudovanie sústavy kontroly hospodárenia. Poakovanie Túto prácu podporila Vedecká grantová agentúra Ministerstva skolstva SR a Slovenskej akadémie vied (c. projektu 2/0068/10). Autor akuje kolegom za cenné a tvorivé pripomienky. Menovite pánom doc. Ing. Jozefovi Konôpkovi, CSc., prof. Ing. Eduardovi Bublincovi, CSc., Ing. Martinovi Moravcíkovi, CSc., Ing. Jánovi Bavlsíkovi a Ing. Jánovi Plavcanovi. Za pomoc akuje aj Ing. Danke Kellerovej, PhD. Literatúra bavlsík , J., kucera , J., ruMan, k., 2010: Hospodársko-úpravnícke plánovanie a trvalo udrzatené hospodárenie v lesoch. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Európsky ponohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Zvolen NLC, 128 s. bublinec, e., 1994: Concentration, accumulation and circulation elements in beech and spruce ecosystem. Acta dendrobiologica, Bratislava, Veda, 81 s. Moravcík, M., kovalcík, M., Sarvasová, Z., SChwarZ, M., 2010: Implementácia systematiky, hodnotenia a oceovania funkcií lesa v riadiacom, legislatívnom a plánovacom procese. In: caboun, V., TuTka, J., Moravcík, M., kovalcík, M., Sarvasová, Z., SChwarZ, M., ZeMko, M. (ed.): Uplatovanie funkcií lesa v krajine. Národné lesnícke centrum, Zvolen, s. 175-285. Moravcík, M, konôpka, J., 2012: Kúcové problémy lesníctva, spracovania dreva a poovníctva ­ návrhy na ich riesenie. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 58(4): 211-223. gregus, c., 1968: Rastové stupne a ich doba presunu. Vedecké práce VÚLH Zvolen, 10: 167-199. gregus, c., 1969: Empirický azobný ukazovate v lesoch CSSR. Vydavatestvo SAV, Bratislava, 150 s. a príl. gregus, c., 1976: Hospodárska úprava maloplosného rúbaového lesa. Príroda, Bratislava, 306 s. gregus, c., 2008: Komplexná azbová úprava v dlhodobom rozvoji lesného hospodárstva na Slovensku. Národné lesnícke centrum Zvolen, Lesy SR, s. p., Banská Bystrica, 134 s. konôpka, J., 1992: Modely cieových stromov smreka z hadiska statickej stability. Praha AZV CSFR, 106 s. konôpka, J., sebe, v., konôpka, b., 2012: Obnova lesa na Slovensku. Lesnícke stúdie 62, Zvolen : NLC, 107 s. kulla, l., peTrás, r., 2011: Uplatnenie výsledkov výskumu v rozhodovacom procese HÚL pri rekonstrukcii hynúcich smrecín. In: Smreciny. Zborník príspevkov, Zvolen, Lesnícke a drevárske múzeum, s. 159-172. Slovenská lesnícka doktrína, 2006: Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, Národné lesnícke centrum, Zvolen, 6 s. Zlocha, p., 2012: Státna správa lesného hospodárstva z pohadu jej vývoja az po súcasnos. Les ­ Lesokruhy, 9­10: 15-17. Summary So far lacked concentrated than the concept of forest management. Does it outland and unfortunately it is either. They need it to key decision ­ making on forest management as a whole in particular, it needs long- term planning and forestry legislation. The work is a synthesis of many years of study, research and verification in practice. Synthesis emerged from analysis of the development of thinking in forestry and forest laws from the earliest times to the present. Forms a bridge carrying the current level of scientific and theoretical knowledge into operational practice. It concerns the basic forestry, namely economic management interventions into the woods and actions directly related to the forest. Infrastructure, technology, trade excluded. Synthesis has brought a clear into objectives and task management and forest management. Main role of forestry is to meet human needs far into the future. Appeared is problem places in forestry management. Their solution was arrived at relevant feature of forestry ­ its long duration. The longevity revealed the necessity of long-term planning, structuring and management control objectives. The result of this planning is the management plan. Forest management plan is a safeguard against abuse of the forest just as the object of profit. At present, the prevailing liberal business by forest managed according to their short-term economic policy: maximize profit (increasing felling), minimize costs (neglecting the protection and cultivation, circumvention of performance of public functions of forests), shortening returns of costs (interfere yet younger full creative stands). Forest management plan is also in the most important issue of forestry ­ how much wood can get the most out of the forest annually. All other provisions expressed leading forest management in accordance with the principle permanent of sustainable development of the forest, stabilization, greening, optimization and performance. For in wording we chose the form of theses of forestry law, because such a formulation must be comprehensive, concise, although challenging but realizable. Theses are the theoretical basis of the Law ­ highest standards of state forest management. Described expression appeared to be most suitable. Translated by J. Lásková http://www.deepdyve.com/assets/images/DeepDyve-Logo-lg.png Forestry Journal de Gruyter

Návrh ucelenej sústavy riadenia slovenského lesného hospodárstva vo forme téz do lesného zákona

Forestry Journal , Volume 59 (4) – Dec 1, 2013

Loading next page...
 
/lp/de-gruyter/n-vrh-ucelenej-s-stavy-riadenia-slovensk-ho-lesn-ho-hospod-rstva-vo-l2K0zC0dj0

References (1)

Publisher
de Gruyter
Copyright
Copyright © 2013 by the
ISSN
0323-1046
eISSN
0323-1046
DOI
10.2478/v10114-011-0030-y
Publisher site
See Article on Publisher Site

Abstract

volume 59, number 4, 2013, p. 221­228 Section: Forestry DOI: 10.2478/v10114-011-0030-y Pôvodné práce ­ Original papers NÁVRH UCELENEJ SÚSTAVY RIADENIA SLOVENSKÉHO LESNÉHO HOSPODÁRSTVA VO FORME TÉZ DO LESNÉHO ZÁKONA Ctibor GreGus J. Kráa 1738/1, SK ­ 960 01 Zvolen GreGus, C., 2013: An integrated direction system for forest management in the form of theses into the forest acts. , 2013, ref. 16, ISSN 0323 ­ 1046. Original paper. The paper presents basic conception (system) of long term and sustainable forest management. Forest benefits divides into timber production and provision of public functions. It characterizes a new categorization of forests. The basic forest feature and also the basic forest management feature is a long-term. Therefore, it is necessary to develop such a system of a long-term planning, resulting in forest management plan. The paper presents main principles of long-term forest management development. It defines consequent key decisions (determining the forest category, management targets, management method, deriving the allowable cut, etc.). At the end, it presents the control system of management that should ensure improvement of the whole long-term process of forest management. It involves a complex concept of long-term and sustainable forest management development, with a practical application in a view of management system into the forest legislation, especially, the new forest act. Keywords: forestry; management system; sustainable development 1. Úvod a problematika Les je konzervatívny prírodný útvar. Rastie v priemere sto rokov na svojom mieste, ak ho uchránime od celého radu skodlivých ciniteov a vyuzívame racionálne. Jeho riadenie, teda predovsetkým zasahovanie do vývojových a rastových procesov v lesných porastoch je pomerne zlozité. Doteraz nebola zostavená ucelená, fundovaná, výstizná a pritom strucná základná koncepcia (sústava) dlhodobého a trvalého riadenia lesného hospodárstva. Potrebuje ju kúcové rozhodovanie o lesnom hospodárstve ako celku, potrebuje ju dlhodobé lesnícke plánovanie a zvlás lesnícke zákonodarstvo. Treba pozna základné charakteristiky lesa, hlavné úlohy jeho obhospodarovania, ich hierarchické usporiadanie, princípy riadenia, vzájomné väzby zúcastnených prvkov, podmienky realizácie, vytycovania dosiahnutených cieov, zásady plánovania a alsie nálezitosti. Pre tento zámer sme zvolili formu téz do lesného zákona, lebo ich textácia sa javí ako najvhodnejsia. Tézy musia obsiahnu problematiku komplexne, musia by koncízne, vyslovené ustanovenia musia smerova do praxe a by síce nárocné, ale realizovatené. Predlozená problematika je návrhom teoretického základu zostavovania nového lesného zákona. Poda predbezných programov uvazuje sa s komplexným legislatívnym procesom pre oblas lesného hospodárstva v najblizsích rokoch. 2. Materiál a metodika Metodickým postupom bola syntetizácia vedeckých a praktických poznatkov o metódach riadenia lesného hospodárstva. Syntetizácia vysla z rozborov lesného zákonodarstva, pôvodne stredoeurópskeho. Konkrétne analyzovala Tereziánsky lesný poriadok z roku 1769 a prvý súborný zákon c. 31 (1879). Nasledovali zákony CSR ­ zákon o docasnej ochrane lesov c. 37/1928 Zb. z. a n. s vlád. nar. c. 97/1930 Zb. z. a n., zákon c. 206/1948 Zb. z. a n. a súborné zákony c. 166/1960 Zb. a zákon c. 61/1977 Zb. Syntézu uzatvárajú zákony NR SR c. 100/1977 Zb. a súcasne platný c. 326/2005 Z. z. a jeho novelizácie a vykonávacie vyhlásky. Práca obsahuje skúsenosti z úcasti na legislatívnom pro- verejnoprospesných funkcií lesa. Na tieto úzitky má nárok cese, výsledky dlhodobých, vlastných výskumov, vlastného kazdý obcan Slovenskej republiky, overovania na výskumnom objekte a v praxi. Zahrnula ­ je producentom dreva stúdie domácej a zahranicnej literatúry, prognózy, stratégie a koncepciu obhospodarovania nasich lesov a ses vlastných (a alsích produktov), vyzadujúcich jednoduchsie biomonografií venovaných priamo spracovanej problematike. -výrobné hospodárske postupy. Tu sa zdôrazujú pravidlá bio-ekonomických zámerov, pri súbeznom plnení aj verejnoprospesných funkcií lesa. 3. Výsledky Uvedené dvojaké úzitky zaraujú LH do dvoch ekoPredlozená sústava riadenia lesného hospodárstva (LH) nomických oblastí: sa skladá z deviatich subsystémov. ­ produkciou dreva do výrobnej sféry, Les je prírodný útvar usporiadaný ako zlozitý ­ poskytovaním verejnoprospesných funkcií do sféry sluzieb. LESNÝ EKOSYSTÉM. Výrobná sféra by mala by sebestacná, ale príjmy za Lesný ekosystém je integráciou biocenózy (súboru drevo nestacia kry náklady na dlhodobú ochranu a prozivých organizmov) a prostredia (podnebia a pôdy) pôsobiacich vo vzájomných vzahoch. Neustále v om prebieha dukcné hospodárenie, lebo ceny dreva sa netvoria poda kolobeh látok a energie. Lesný ekosystém sa dokáze dlho- nákladov, ale ich tvorí voný trh poda dopytu a ponuky. dobo udrza v dynamickej rovnováhe. Je schopný autoreNáklady za verejnoprospesné ekologické sluzby, ktoré produkcie a sukcesie. Riadi sa zákonitosami vývoja (kva- sú este zlozitejsie, prácnejsie a nákladnejsie, neuhrádza litatívne zmeny) a rastu (kvantitatívne zmeny). nikto. Takto sa nase LH nachádza v ekonomickej situácii, Na viac tisícrocný vývoj lesa pôsobil celý rad ciniteov, ktorá naliehavo vyzaduje riesenie. pritom aj destruktívnych. Lesný ekosystém si ich vplyv Tu je zásadný rozdiel v nazeraní na poslanie lesa a LH. zabudoval adaptacnými schopnosami do komplexnej Vzhadom na dvojakos úzitkov z lesa, prvoradým úcelom genetickej vybavenosti svojej populácie. Pravda, v dobách LH nemôze by zisk, ale spolocenské dobro. A tým je zdravý nicivej exploatácie lesov (do 18. stor.) a v období racionál- a racionálne obhospodarovaný les. neho lesného hospodárenia (na Slovensku za 240 rokov), Komercionalizácia riadenia obhospodarovania lesa niekoko cyklov obnov lesa zväcsa pozmenilo ich gene- je jeden z najväcsích omylov novodobých ekonomických tickú kontinuitu. A súcasný les sa ani nestihol prispôsobi predstáv. Hoci zdôrazujeme environmentálne funkcie novodobým, osobitne antropogénnym, zvlás globálnym (v najobsaznejsom zmysle) neodsúvame ani produkciu lesa. skodlivým faktorom. Potom ale spontánna homeostatická Zálezí na obidvoch úlohách LH. Ve drevo je najcennejsia samoregulácia môze pôsobi len obmedzene. surovina Slovenska, pri tom obnovitená. Zásah cloveka do tohto systému musí respektova podstatu uvedených prírode daných zákonitostí a zárove celý Hoci lesy prevazne plnia obidve poslania súcasne, teda rad tu v súcasnosti pôsobiacich prírodných (predovsetkým polyfunkcne, ako skodlivých) a spolocenských ciniteov (napr. záujmových FUNKCNE INTEGROVANÉ HOSPODÁRENIE, skupín)1. postupmi sa zásadne lísia poda váhy funkcného urcenia. Takto sa lesy delia na kategórie hospodárskeho úcelu. Les je pre cloveka Doterajsia kategorizácia bola svojím spôsobom vývojom ZDROJ DVOCH ÚPLNE ODLISNÝCH ÚZITKOV: prekonaná. Do popredia vstúpila otázka ekonomického ­ je prírodným prostredím, zabezpecenia orientácie hospodárenia. Problém riesil Leszivotne dôlezitým pre kazdého cloveka, ochrancom a tvor- nícky výskumný ústav NLC Zvolen v realizacnom výstupe com krajinno-ekologických pochodov, regulátorom vod- s názvom Návrh nového systému kategorizácie lesov a jeho ného rezimu a mnohých alsích úzitkov. Vsetky vyzadujú uplatnenie (Moravcík in caboun et al., 2010). Uvádzame obhospodarovanie lesa sústredené na osobitú starostlivos podstatu tejto kategorizácie. Pochopitene, nové clenenie s ekologickým zameraním. Oznacujeme ich ako plnenie nadväzuje ­ respektuje clenenie na existujúce kategórie v lese. Vlastník lesa, ako spolutvorca lesného hospodárskeho plánu, si uplatuje svoje vlastnícke práva pri respektovaní prírodných zákonitostí a verejných záujmov. Spolocnos oprávnene vyzaduje plnenie verejnoprospesných funkcií lesa. Ochrana prírody musí plne zodpoveda za vsetky svoje opatrenia a návrhy. Drevospracovateské subjekty môzu získa len druh a kvalitu dreva, akú les v danom stave dáva k dispozícii. Lesníctvo má povinnos obhospodarova lesy pri plnom dodrzaní základných princípov lesného hospodárstva. Stát, prostredníctvom legislatívy, dozoru a nevyhnutného financovania zabezpecuje trvalý rozvoj slovenských lesov (Slovenská lesnícka doktrína, 2006). A1 LESY POLYFUNKCNÉ ­ ide prevazne o doterajsie hospodárske lesy. A2 LESY POLYFUNKCNÉ S PODPOROU VYUZÍVANIA VYBRANÝCH SPOLOCENSKY ­ VÝZNAMNÝCH FUNKCIÍ ­ tvoria ich viac-menej lesy osobitného urcenia. Patria do nich subkategórie A21 az A27 (napr. vodoregulacné, zdravotne-hygienické...). A3 LESY POLYFUNKCNÉ S PREDNOSTNÝM VYUZÍVANÍM OCHRANNÝCH FUNKCIÍ, sú to bývalé ochranné lesy. Tiez sa clenia na subkategórie A31 az A36 (nepriaznivé stanovistia, pod hornou hranicou stromovej vegetácie...). B1 LESY S PREDNOSTNÝM VYUZÍVANÍM PRODUKCNÝCH FUNKCIÍ. Toto je nová kategória hospodárskeho urcenia. Má tri subkategórie B11 ­ B13 (lesy s preferenciou drevoprodukcnej funkcie, na poovnícke úcely a na ostatnú lesnú produkciu). Návrh má prevazne ideovú povahu. Ziada sa ho dopracova na praktické pouzívanie (názov kategórií, ich oznacenie, zásadné diferenciálne znaky, postupy hospodárenia...). Kazdá kategória má zásadne odlisný postup obhospodarovania a má uz svoju dlhú i vyse storocnú históriu2. Základnou vlastnosou lesa a potom aj základným diferenciálnym znakom jeho obhospodarovania je DLHODOBOS LESNÉHO HOSPODÁRSTVA3 Prírodný zivotný cyklus porastov nasich hlavných drevín trvá okolo 200 az 400 rokov. Z bio-ekonomických dôvodov sa toto obdobie skracuje priblizne na 100 rokov. S takýmto casovým horizontom musí uvazova skoro výlucne len lesníctvo. Z dlhodobosti vyplýva predovsetkým hlavná úloha LH: zabezpeci plnenie vsetkých potrieb rozvíjajúcej sa spolocnosti aj v alekej budúcnosti (popri súcasných), o 100 ci 200 rokov. Dlhodobos si vynucuje aj nevyhnutnos vytvori systém dlhodobého plánovania. V systéme dlhodobého plánovania je sústredný súbor rozhodnutí, ktoré tvoria racionalitu a kladú základy kvality rozvoja celého obhospodarovania lesov. Ide o jadro riadenia LH. Výsledným dielom dlhodobého plánovania je lesný hospodársky plán4 Lesný hospodársky plán je garantom dodrziavania princípu trvalosti a priamociareho i stále zdokonaovaného smerovania LH k vytýceným cieom. Bez neho by sa les stal objektom krátkodobých ekonomických záujmov. Principiálny rozdiel v dlhodobosti a krátkodobosti, pochopitene s jednoznacným dopadom na ekonomiku LH, je práve v prístupe k plánovaniu. Lesný hospodársky plán sa zostavuje s ­ orientáciou na alekú budúcnos a na základe overených výsledkov obhospodarovania lesov, nových, najmä výskumom získaných poznatkov a lesníckej legislatívy, zatia co ­ podnikateské ciele charakterizuje krátkodobos a ich zámery: úsilie o maximálny zisk (zvysovanie azieb), minimalizácia nákladov (zanedbávanie ochrany, prevencie, pestovania...) a uplatovanie krátkodobej návratnosti financií (presúvanie azieb do mladsích dobre prirastavých vekových stupov). Platný lesný zákon nevystihol zásadný rozdiel, ktorý je medzi ochrannými lesmi (OL) a lesmi osobitného urcenia (LOU). Prvé OL vznikli r. 1825 na Likavsko-hrádockom panstve, boli potvrdené r. 1852 (zák. c. 250) a definitívne legalizované r. 1879 (zák. cl. 31). LOU vznikli o dobrých 100 rokov neskôr, r. 1958 (vyhl. c. 75 Ú. v.) a boli natrvalo uzákonené r. 1977 (zák. c. 61 a 100). OL sú temer výlucne prírodné lesy a ich existencia je pre extrémnos stanovís nevyhnutná. Musia chráni pôdu. azba sa realizuje prevazne len výnimocne. Nikdy neslúzili produkcii. Lesný zákon (§18, ods. a) priamo provokuje zneuzitie. Porasty vhodné pre ,,vyuzitie na produkciu dreva" do OL nepatria. Treba ich z OL vylúci. Plánovaná výaz r. 2000 dosahovala len 0,1 mil.m3. LOU vznikli z hospodárskych lesov. Vzdy slúzili produkcii. Plánovaný etát bol prínosom pre LH, ve dosahoval 1,1 mil. m3. Verejnoprospesné funkcie by mali plni predovsetkým státne lesy. Pokia by plnenie týchto úloh vyzadovalo osobitné postupy, alebo predstavovalo obmedzenie práv, prinálezí vlastníkovi zodpovedajúcu náhradu. V platnom zákone niet ani najmensej zmienky o dlhodobosti LH, hoci ona tvorí základ celej filozofie lesníctva a riadenia hospodárenia (najmä ekonomiky). Takýto relevantný pojem v zákone nemôze chýba. Nedávno doslo k zásadnej terminologickej zmene v lesníckej legislatíve (novela zák. c. 117/2010 Z. z.). Pojem lesný hospodársky plán sa zmenil na program starostlivosti o les. To isté sa stalo na zaciatku socializmu. Následok ­ skoro 20 rokov nadazieb. Lesný hospodársky plán je skutocne ­ plán, t. j. ,,vopred urcený postup cinnosti so zreteom na vytýcený cie" a je skutocne ­ hospodárením, teda ,,úcelným úsporným zaobchádzaním s hmotnými prostriedkami". Naproti tomu pojem program je ,,vopred pripravený postup, sled , nápl kultúrneho podujatia, rokovania a pod." Úcastníci ho môzu ubovone meni. Otvorila sa cesta negácie vekmi vytvorenej a overenej koncepcie riadenia LH prostredníctvom dlhodobého plánovania. Neprispôsobujme sa mysleniu iných. Vzdy na to doplatili lesy. Nejde o konzervatívnos terminológie, ci myslenia, ale o konzervatívnos prírodných zákonitostí. Aj zahranicie pozná pojem plán ­ Forest management plan, Forsteinrichtungsplan, Lesoustrojstvennyj plan chozjajstva, Plan economique d´exploitation forestiere. Moznos kompromisu ­ Hospodársky plán starostlivosti o les. Toto sú aj dôvody, preco vyhotovenie lesného hospodárskeho plánu má hradi stát a preco by bolo tiez správne, aby túto prácu vykonávala státna organizácia. V ostatnom období akcelerovala v nasom lesníctve IDEA PRÍRODE BLÍZKEHO HOSPODÁRENIA. Doslo k jej prehbeniu a spresneniu v dôsledku rozsírenia poznatkov o ekologických zákonitostiach lesa. Pravda, v nasich horských pomeroch prevládala prirodzená obnova, základný znak prírode blízkeho hospodárenia. Umelé monokultúry smreka a borovice sa u nás presadili v mensej miere. Akceleráciu si vynútila predovsetkým ­ nutnos vytvára podstatne odolnejsie lesy, keze skodlivé cinitele, zvlás globálne dramaticky rozvracajú celé hospodárenie. Druhým rozvojovým faktorom sú ­ zvysujúce sa poziadavky na plnenie verejno-prospesných funkcií lesa. Obidve tieto úlohy zvládne len les, ktorý svojou struktúrou nie je vemi vzdialený od prírodných lesov ­ prírode blízky les. Prírode blízky les5 sa povazuje za najodolnejsí, za taký, ktorý najlepsie plní verejnoprospesné funkcie lesa a dobre zvláda funkciu produkcie, je pritom vysoko hospodárny, lebo perfektne vyuzíva prírodné zákonitosti ako aj základné dispozicné zdroje: energiu, vodu a ziviny (bublinec, 1994). Prírode blízke hospodárenie je koncepcia pestovania lesov, zaradená do sirsieho rámca systému celého LH. Túto ideu mozno realizova vo vhodných podmienkach výberkovými princípmi, alebo v beznom hospodárení podrastovým hospodárskym spôsobom zameraným v tomto smere. Postupy sú mnohostranne nárocnejsie6. Problému by pomohlo zakladanie a vyhodnocovanie vzorových plôch. Do tejto koncepcie zapadajú aj pozitívne akcie PRO SILVA. Abstrahované koncepcie obhospodarovania lesov, ktorými sa celý proces riadi, tvoria ZÁKLADNÉ PRINCÍPY DLHODOBÉHO ROZVOJA LESNÉHO HOSPODÁRSTVA. Ide o konkrétny princíp: ­ trvalého rozvoja (trvalo udrzateného)7 ­ je najvýznamnejsí; predstavuje úsilie zachova zákonitosti lesa, zabezpeci stále plnenie vsetkých funkcií s dôrazom na plynulos výaze, co si vyzaduje vytvori systém náhrady porastov za azené porasty, ­ stabilizácie ­ nevyhnutného úsilia o zvysovanie odolnosti lesa; v ostatných rokoch mimoriadne stúpol význam tohto princípu, pre oblasti s prevahou ihlicnanov sa stal rozhodujúcim ciniteom celého hospodárenia, zvysuje sa aj naliehavos monitoringu zdravotného stavu a poskodenia lesov, ­ ekologizácie ­ co najsirsieho uplatovania ekologických zákonitostí samoriadenia, samoobnovy i samoochrany, potreby vyuzívania zákonitosti biotickej diverzity, ­ optimalizácie ­ poskytovania pozadovaných ekologických sluzieb a maximálneho vyuzívania zákonov prirastavosti drevín (miery ich rubnej zrelosti, teda prírastkovej stratovosti), kvality a hodnoty produkcie, ­ hospodárnosti ­ co najdôkladnejsieho úsporného plnenia plánovaných hospodárskych opatrení a poda moznosti pri kladných výnosoch a nízkych nákladoch. Hospodárnos sa uplatní predovsetkým v plnení sociálnej funkcie lesa. Sociálna funkcia LH je významným ciniteom zamestnanosti vo vidieckych oblastiach. Táto problematika vyzaduje zvýsenie starostlivosti o pracovníkov v LH. Uz vpredu sa konstatovalo, ze jadrom riadenia hospodárskej starostlivosti o les je DLHODOBÉ PLÁNOVANIE. V súcasnej praxi je pre dlhodobé plánovanie zavedený termín hospodárska úprava lesov. Jej hlavným poslaním je zostavovanie lesných hospodárskych plánov. Lesný hospodársky plán je nástrojom vlastníka a státu na trvalé riadenie obhospodarovania lesa. Prírode blízky les sa zásadne lísi od pralesa dzkou rastu a následkami civilizacných zmien. Mal by dosahova vysoký stupe biotickej diverzity. Mal by by maloplosný (vo vekosti obnovných prvkov), formovaný súcasným technologickým vybavením, zmiesaný z drevín zodpovedajúcich stanovisu a odolnosti, s pestrou výstavbou (struktúrou, zápojom, etázovosou...) a rôznoveký. Prevádzkové podmienky v súcasnom nasom LH prevazne zodpovedajú maloplosnému holorubnému hospodárstvu. Uz podrastové postupy, zvlás v horách robia azkosti. A nárocné uplatovanie výberkových princípov je síce potrebné, ale mozné len v mensej miere. Udrzatenos je filozofia ochrany prírody. Oprávnene platí pre vybrané vzorky hospodárením neovplyvnených ekosystémov (ich vekos by mala by len taká, aby umozovala vedecké merania a vyhodnocovania). V lesoch obhospodarovaných je kontraproduktívna. Trvalú udrzatenos uvádza deklarácia z Rio de Janeiro i stratégia IUCN, UNEP a WWF (1991). LH nie je konzervácia ale rozvoj. V období vzniku nerovnovekových porastov v dôsledku presadzovania idey prírode blízkeho hospodárenia, odporúcame uvádza priemerný vek porastu. Vekový systém bude mozné opusti az potom, ke bude vypracovaná nová sústava a najmä jej azbová úprava. Ako mozná náhrada sa ukazuje sústava rastových stupov (vseobecne prijatá, len v pestovaní premenovaná na rastové fázy, v mladých fázach rozhoduje stredná výska a v starsích stredná hrúbka) (GreGus, 1968). Zatia chýba jej azbová úprava. Lesné hospodárske plány sa obnovujú v pravidelných desarocných cykloch. Ich základ tvorí podrobné zisovanie stavu lesa, vyhodnocovanie stavu a dosiahnutých výsledkov, urcenie cieov hospodárenia, plány hospodárskych opatrení na decénium a séria kúcových rozhodnutí vrátane toho najdôlezitejsieho ­ azbového etátu (bavlsík et al., 2011). Hospodárskoúpravnícke plánovanie je zalozené na sústave vekových stupov8. Sústava je prehadná a dostatocne presná. Má svoju osobitú azbovú úpravu, zodpovedajúcu podrastovému hospodárskemu spôsobu. Do súcasného riadenia LH treba doplni, resp. upravi najmä dve veliciny: ­ kvalitu porastov, spresni na viacstupovú a sumarizova za lesný celok (terajsí stav umozuje jednostranný výber kvality ­ hrozivé zneskvalitovanie lesov), ­ stupe prirodzenosti, na sledovanie postupného priblizovania sa k prírode blízkemu lesu. Dlhodobé obhospodarovanie lesov si vyzaduje tri stupne plánovania: ­ základné plánovanie ­ na celú rastovú, ci produkcnú dobu ­ pre lesné celky, ­ rámcové plánovanie ­ na kratsie obdobie ako rubná doba, ale dlhsie ako desarocie ­ pre prevádzkové súbory (modely), ­ podrobné plánovanie ­ na desarocie ­ pre jednotlivé porasty. Základom dlhodobého plánovania sú KÚCOVÉ ROZHODNUTIA. Tvoria casove na seba nadväzujúci rad9: ­ Stanovenie kategórie úcelu lesa Návrh na nové clenenie kategórií úcelu lesa sme uviedli v kapitole funkcné integrované hospodárenie. ­ Vytýcenie cieov hospodárenia V záujme vyhnú sa chybným krokom v dlhodobom vývoji lesa, je nutné stanovi konecné ciele hospodárenia. Pre jednotlivé porasty sa vytycujú ­ prevádzkové ciele (cieové zastúpenie drevín10, cieová produkcia, výstavba a zakmenenie). Pre les ako celok sa tvorí ­ cieové usporiadanie vekových stupov, relevantného významu. Toto je podstata uplatovania princípu trvalosti produkcie. Musí sa vytvori postupný rad vekových stupov tak, aby za porasty urcené na azbu boli stále k dispozícii náhradné vekové stupne. Z teoretického radu empirických azbových percent je zostavené aj cieové usporiadanie vekových stupov pre podrastové hospodárenie, v závere klesajúce po opacnej rastovej S-krivke11. ­ Urcenie hospodárskeho spôsobu Ide o konkrétny hospodársky spôsob: ­ úcelový ­ v ochranných lesoch orientovaný na aktuálne poupravovaný prírodný les s vyuzitím autoregulácie a s uplatovaním biotickej diverzity, v lesoch osobitného urcenia, smerovaný poda subkategórie lesa, ­ výberkový12 ­ vsade, kde sú splnené vsetky podmienky na jeho realizáciu: vhodné terénne pomery, sprístupnenie, dreviny, kvalita, struktúra (etázovos, hrúbky), technologické vybavenie, odbornos, záujem a lesnícka morálka realizátora, ­ podrastový13 ­ základný az na výnimky; organicky nadviazal na holorubné hospodárenie, zapadol do vývoja zvysujúcich sa poznatkov, jeho akceleráciu spôsobil typologický prieskum (ekosystémová klasifikácia), charakterizuje ho významný prvok prírodnej blízkosti ­ prirodzená obnova, nerozlucne do neho patrí aj starostlivos o materský porast (chýba v les. zák. § 18, ods. 1), môze sa zdokonaova v smere prirodzenosti, Kvôli zjednoduseniu vynechávame z téz nízke a stredné lesy, vrátane topolín a pod. porastov, keze tvoria nepatrné percento z nasich lesov. Zárove sme obisli ako nedoriesené, problémy financovania verejnoprospesných funkcií, diferenciálnej renty, ekonomickej klasifikácie porastov (marginálne porasty), zosúladenia zákonov ochrany prírody a LH. Z nich treba zdôrazni význam obnovného ciea, aby sa v dôsledku uplatovania idey prírode blízkeho hospodárenia netoleroval veký podiel hospodársky neziaducich drevín (Konôpka et al., 2012). Musí sa zabezpeci maximálny podiel kvalitných a cenných drevín. Postup odvodenia v osobitnej práci (Gregus, 1976). Výberkový hospodársky spôsob sa na Slovensku osvedcil vzdy len solitérne. Presadzoval sa za prvej Slovenskej republiky (väzby na Svajciarsko) a po vojne zapôsobil preklad práce svajciarskeho výberkára Ammona. Vseobecné uplatnenie ,,výberkových princípov" v pädesiatych rokoch minulého storocia dopadlo vemi zle (chýbala legislatíva a smernice, nepripravenos realizátorov, nedostatocná erudícia, celoplosné presvetovanie, výber kvality a sortimentov; a následky ­ riediny, poskodenie stromov, zaburinenie, znízená odolnos, straty prírastku). Podrastový hospodársky spôsob má vypracovanú základnú teóriu, je opretý o ekosystémovú klasifikáciu (lesníckej typológie) má svoje dlhodobé plánovanie a jeho plánovanie ovládajú zariaovatelia, pozná ho lesná prevádzka, jeho výsledky sa dajú zisti a hodnoti, existuje jeho legislatívna úprava, je zvládnutený v nasich vekoplosných organizacných podmienkach. V zákone chýba ustanovenie kúcového obdobia, ke sa z lesa ­ producenta (fabriky), stane výrobok ­ drevo. V Tereziánskom lesnom poriadku z roku 1769 sa uz udáva (v bode 2), vaka barónovi Geussauovi, pôsobiacemu v slovenských lesoch. Nasi predchodcovia poznali význam tohto rozhodnutia. ­ holorubný ­ oprávnený v borinách, topolinách, vrbinách, agátinách, v energetických porastoch, plantázach a ako rekonstrukcia v neúspesnej záverecnej fáze podrastového spôsobu, ako rekonstrukcia vyvolaná skodlivými cinitemi a skôr výnimocne v lanovkových terénoch pri chýbajúcich lanovkách, ak to pôdne pomery pripustia, pre holorub neexistuje ekologická hranica obmedzenia. ­ Rozhodnutie o veku rubnej zrelosti14 Rozhodnutie zostavené tak, aby zrelos bola pre spolocnos najvýhodnejsia zo vsetkých hadísk, teda komplexná15. Hadiská tvorí zrelos kvantitatívna (bio-produkcná), hodnotová (v cenách sortimentov), technologická (poziadavky odberateov), ekonomická (maximálneho cistého výnosu) a alsie. Teoreticky vemi chýba vplyv skodlivých ciniteov16. Rubná zrelos pre hospodársku skupinu17 je rubná doba, pre prevádzkové súbory rubný vek a pre jednotlivé porasty by mohol by stupe rubnej zrelosti. ­ Odvodenie azbového etátu18 Stanovenie únosnej azby (obnovnej, rubnej) pre hospodársku skupinu na desarocie je najdôlezitejsie rozhodnutie v dlhodobom plánovaní LH. Môze ho stanovi len vysokokvalifikovaný lesný odborník. Je to úcinný nástroj, ktorým sa ovláda celý proces hospodárenia v lesoch, lebo je zdrojom hlavných príjmov (dopa ich mensím podielom aj výchovný etát). azbový etát je skutocne dosiahnutá konkrétna produkcia, zodpovedajúca struktúre zásob (s dôrazom na rubne zrelé), podporuje tvorbu prírastku a zabezpecuje trvalos azby do budúcnosti. Bez jeho poznania by sme neboli vstave sledova, ci kazdorocne vykonaná azba je v súlade s rozvojom lesa, alebo les koristnícky exploatuje. Do realizácie azby by vstupovali ekonomické a iné záujmy nerespektujúce produkcné zákony lesa. Zdôvodnenie koncepcie azbovej úpravy splujúcej uvedenú definíciu uvádzame v osobitnej práci. Tu predkladáme iba strucný návrh, potrebný k tézam lesného zákona. azbové ukazovatele vo vyhl. c. 453/2006 Z. z. vznikli v období nedostatku rubne zrelých zásob. Vaka mnohorocnému úsiliu násho lesníctva sa dosiahol dnesný priaznivý stav, presahujúci cieové usporiadanie. Takto väcsina azbových ukazovateov v súcasnosti nadhodnocuje azbový etát. Pri ich pouzívaní by doslo po 40 rokoch k prudkému poklesu etátu a k silnému znízeniu prírastku. Výrazne nedodrzujú základný princíp LH ­ princíp trvalosti produkcie. Súcasný stav a doplujúci návrh slovenskej azbovej úpravy mozno oznaci za komplexnú induktívno-deduktívnu metódu, zodpovedajúcu súcasnej úrovni poznatkov. Spa niekokofaktorový rad relevantných úloh. Induktívna cas má základ v pestovaní lesa. Tu sa uplatní idea prírode blízkeho pestovania a jej zásady biotickej diverzity, ako aj princípy, najmä stabilizácie a ekologizácie. Najvhodnejsia forma prenosu do hospodárskoúpravníckeho plánovania sú trvalé modely pre obnovu a vzorové plochy pre výchovu. Súcet návrhov obnovných azieb v porastoch tvorí vemi významný induktívny etát. Deduktívna cas zabezpecuje na prvom mieste pozitívny vývoj základných produkcno-ekonomických komponentov: zásob ­ azieb ­ prírastkov. V súlade s touto úlohou vstupuje do riesenia vek rubnej zrelosti. On rozdelí zásoby na plno tvorivé (predrubné s výchovou) a zrelé (rubné s obnovou) a v nich aj prírastkovo stratové. Rubné zásoby sa zúcastujú odvodenia etátu v delení na vekové stupne a na stupne prírastkových schopností (miery rubnej zrelosti). Výska azby sa urcí ako podiel zo zásob pomocou empirických azbových percent. Odvodili sa dva rady týchto percent: ­ empirické azbové percentá pre vekové stupne. Intenzita azby je zameraná na prirodzenú obnovu a rozvoj materského porastu. Stúpa po rastovej S ­ krivke; zodpovedá idei prírode blízkeho hospodárenia, ­ empirické azbové percentá v stupoch rubnej zrelosti19. Stupne rubnej zrelosti udávajú mieru zrelosti. Urcujú sa porast za porastom poda hlavnej dreviny, bonity, vekového stupa a zakmenenia. Sú poradím naliehavosti azby z produkcného hadiska. Intenzita azby stúpa so zvysujúcou sa zrelosou a tak likviduje porasty úmerne k ich prírastkovým stratám. Hoci sme odvodili empirické azbové percentá pre celý rad stupov zrelosti, odporúcame ich pouzíva len pre vyssie stupne zrelosti za rubnou dobou. Ale aj to pri podmienke stanovistnej vhodnosti na tvrdú rekonstrukciu. V nizsích stupoch zrelosti sa treba riadi percentami pre prirodzenú obnovu. azbový etát sa odvodí aj na základe plochového vyjadrenia. Výska azby este musí dodrza základný princíp trvalého rozvoja produkcie. Táto úloha sa zabezpecí pomo- Na prvom mieste vetra (konôpka, 1992, a i.). Hospodárska skupina ­ základná jednotka azbovej úpravy. Vo vyhl. c. 453/2006 Z. z. je správne definovaná ako spolocná plocha pre kategóriu lesa, tvar lesa a hospodársky spôsob (treba doplni rubnú dobu). V súcasnom zákone chýba iba jej názov. Názov najdôlezitejsej jednotky rozdelenia lesa ­ jednotky uplatovania princípu trvalosti lesa. (Jej minimálna rozloha by mohla by 250 ha.) Len azko mozno pochopi, preco sa najvýznamnejsie rozhodnutie do platného zákona nedostalo. Uz spomenutý Tereziánsky lesný poriadok ho uvádza v bode 12, pravda, na vtedajsej úrovni poznatkov (lánová sústava) a definuje ho predoslý zákon c. 61/1977 Zb. z. v § 22. azbové percentá odvodené z predpisov azieb v lesných hospodárskych plánoch (GreGus, 2008). cou grafického vyjadrenia ocakávaného zastúpenia vekových stupov v plochách po desarociach, na 5 decénií dopredu. Sem sa urobí zákres cieového usporiadania vekových stupov. Tu sa ukáze, ci urcený etát na decénium bude riadi vývoj k cieovému usporiadaniu vekových stupov do budúcnosti. Ci sa vytvorí nevyhnutná zastupitenos vekových stupov. Plochový etát sa stanoví na základe: ­ empirických azbových percent pre vekové stupne, vrátane ich úpravy vyplývajúcej zo stupov rubnej zrelosti, ­ súctu plôch vekových stupov od posledného po prvý cieový (,,normálny") delený poctom zabraných vekových stupov po rubnú dobu. Analógia 1/20 a 1/30, ale cez plochy a na desarocie, ­ výpoctom normálneho rúbaniska, vydelením plochy hospodárskej skupiny rubnou dobou. Plochové etáty sa prevedú na objemové prenásobením priemernou hektárovou zásobou posledného stupa v rubnej dobe. Zmena azbových ukazovateov vo vykonávacej vyhláske je nevyhnutná. Teoreticky by azbový zásah nemal by zameraný na získanie dreva, ale by mal smerova k zveadeniu lesa. Mala by to by pestovná azba (výchovná, obnovná, preventívna, rekonstrukcná ­ vo vyssom stupni rubnej zrelosti). V záujme dohadu na správnos hospodárenia a systematického zdokonaovania celého dlhodobého procesu obhospodarovania lesov, musí na plánovanie nadväzova SÚSTAVA KONTROLY HOSPODÁRENIA Kontrola (sledovanie ) by mala ma tieto nálezitosti: ­ trvalú sie priestorového rozdelenia lesa (lesné celky, dielce, prípadne hospodárske skupiny), ­ porovnanie predchádzajúcich stavov lesa so súcasnými a s ciemi, pri tvorení lesného hospodárskeho plánu, ­ stabilnú hospodársko-prevádzkovú organizáciu, pokia sa to dá (lesné správy, lesnícke obvody ), ­ institút odborného lesného hospodára, ako záruku odbornej realizácie lesného hospodárskeho plánu, ­ co najtrvalejsie pridelenie lesníkov na konkrétnu hospodársku jednotku, v záujme zodpovednosti a získania potrebných miestnych skúseností. Ich výber aj na základe lesníckej morálky, ­ vedenie lesnej hospodárskej evidencie (v porastoch s intenzívnou orientáciou na prírode blízke pestovanie, vedenie aj porastových kariet), ­ dozor státnej správy LH, vykonávaný odborníkmi s pozadovaným vzdelaním i potrebnou praxou a robený podstatne dôkladnejsie (ZloCha, 2012), ­ národnú inventarizáciu lesov a monitoring lesov, realizovanú ako hlavnú kontrolu celého násho LH. Mala by sledova najzákladnejsie faktory hospodárenia, teda produkcno-hospodársky vzah: zásoby ­ azby ­ prírastky. Údaje by mali by triedené poda kategórií úcelu lesa, rubných dôb, v struktúre vekových stupov, prípadne poda alsích faktorov. Potreba sústavného zdokonaovania dlhodobého a zlozitého procesu LH vyzaduje multidisciplinárny ekonomicko-ekologický lesnícky výskum. V státnej doktríne (ci stratégii) by bolo treba vyslovi zásadu, ze setrné a multifunkcné vyuzívanie nasej prírody vyzaduje znovu vybudova vlastný drevársky priemysel, zodpovedajúci kvalitatívnej a kvantitatívnej struktúre slovenských lesov. 4. Záver Lesné hospodárstvo ako celok tvorí pomerne komplikovanú sústavu riadenia zlozenú z radu vzájomne viazaných subsystémov. Les je pre cloveka zdrojom dvoch úplne odlisných úzitkov. Je prírodným prostredím a je producentom dreva. Lesy plnia prevazne obidve poslania súcasne, teda polyfunkcne, takze musia by riadené ako funkcne integrované hospodárenie. Základnou vlastnosou lesa a jeho obhospodarovania je dlhodobos lesného hospodárstva. Z nej vyplýva predovsetkým hlavná úloha lesného hospodárstva: zabezpeci plnenie vsetkých potrieb rozvíjajúcej sa spolocnosti aj v alekej budúcnosti (o 100 ci 200 rokov). Takáto úloha nevyhnutne potrebuje dlhodobé plánovanie. Jeho výsledkom je lesný hospodársky plán. Bez neho by sa les stal objektom krátkodobých ekonomických záujmov. Akcelerácia skodlivých ciniteov si vynútila riadi nase lesné hospodárstvo v zmysle idey prírode blízkeho hospodárenia. Prevazne je to podrastový spôsob a pomiestne aj výberkové hospodárstvo. Obhospodarovanie lesov sa riadi piatimi princípmi. Princípom trvalosti, stabilizácie, ekologizácie, optimalizácie a hospodárnosti. Dlhodobé plánovanie je zalozené na rade základných rozhodnutí. Tvoria tento súbor: stanovenie kategórie úcelu lesa, vytýcenie cieov hospodárenia, urcenie hospodárskeho spôsobu, rozhodnutie o veku rubnej zrelosti a odvodenie azbového etátu. Dlhodobos hospodárenia vyzaduje aj vybudovanie sústavy kontroly hospodárenia. Poakovanie Túto prácu podporila Vedecká grantová agentúra Ministerstva skolstva SR a Slovenskej akadémie vied (c. projektu 2/0068/10). Autor akuje kolegom za cenné a tvorivé pripomienky. Menovite pánom doc. Ing. Jozefovi Konôpkovi, CSc., prof. Ing. Eduardovi Bublincovi, CSc., Ing. Martinovi Moravcíkovi, CSc., Ing. Jánovi Bavlsíkovi a Ing. Jánovi Plavcanovi. Za pomoc akuje aj Ing. Danke Kellerovej, PhD. Literatúra bavlsík , J., kucera , J., ruMan, k., 2010: Hospodársko-úpravnícke plánovanie a trvalo udrzatené hospodárenie v lesoch. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Európsky ponohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Zvolen NLC, 128 s. bublinec, e., 1994: Concentration, accumulation and circulation elements in beech and spruce ecosystem. Acta dendrobiologica, Bratislava, Veda, 81 s. Moravcík, M., kovalcík, M., Sarvasová, Z., SChwarZ, M., 2010: Implementácia systematiky, hodnotenia a oceovania funkcií lesa v riadiacom, legislatívnom a plánovacom procese. In: caboun, V., TuTka, J., Moravcík, M., kovalcík, M., Sarvasová, Z., SChwarZ, M., ZeMko, M. (ed.): Uplatovanie funkcií lesa v krajine. Národné lesnícke centrum, Zvolen, s. 175-285. Moravcík, M, konôpka, J., 2012: Kúcové problémy lesníctva, spracovania dreva a poovníctva ­ návrhy na ich riesenie. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 58(4): 211-223. gregus, c., 1968: Rastové stupne a ich doba presunu. Vedecké práce VÚLH Zvolen, 10: 167-199. gregus, c., 1969: Empirický azobný ukazovate v lesoch CSSR. Vydavatestvo SAV, Bratislava, 150 s. a príl. gregus, c., 1976: Hospodárska úprava maloplosného rúbaového lesa. Príroda, Bratislava, 306 s. gregus, c., 2008: Komplexná azbová úprava v dlhodobom rozvoji lesného hospodárstva na Slovensku. Národné lesnícke centrum Zvolen, Lesy SR, s. p., Banská Bystrica, 134 s. konôpka, J., 1992: Modely cieových stromov smreka z hadiska statickej stability. Praha AZV CSFR, 106 s. konôpka, J., sebe, v., konôpka, b., 2012: Obnova lesa na Slovensku. Lesnícke stúdie 62, Zvolen : NLC, 107 s. kulla, l., peTrás, r., 2011: Uplatnenie výsledkov výskumu v rozhodovacom procese HÚL pri rekonstrukcii hynúcich smrecín. In: Smreciny. Zborník príspevkov, Zvolen, Lesnícke a drevárske múzeum, s. 159-172. Slovenská lesnícka doktrína, 2006: Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, Národné lesnícke centrum, Zvolen, 6 s. Zlocha, p., 2012: Státna správa lesného hospodárstva z pohadu jej vývoja az po súcasnos. Les ­ Lesokruhy, 9­10: 15-17. Summary So far lacked concentrated than the concept of forest management. Does it outland and unfortunately it is either. They need it to key decision ­ making on forest management as a whole in particular, it needs long- term planning and forestry legislation. The work is a synthesis of many years of study, research and verification in practice. Synthesis emerged from analysis of the development of thinking in forestry and forest laws from the earliest times to the present. Forms a bridge carrying the current level of scientific and theoretical knowledge into operational practice. It concerns the basic forestry, namely economic management interventions into the woods and actions directly related to the forest. Infrastructure, technology, trade excluded. Synthesis has brought a clear into objectives and task management and forest management. Main role of forestry is to meet human needs far into the future. Appeared is problem places in forestry management. Their solution was arrived at relevant feature of forestry ­ its long duration. The longevity revealed the necessity of long-term planning, structuring and management control objectives. The result of this planning is the management plan. Forest management plan is a safeguard against abuse of the forest just as the object of profit. At present, the prevailing liberal business by forest managed according to their short-term economic policy: maximize profit (increasing felling), minimize costs (neglecting the protection and cultivation, circumvention of performance of public functions of forests), shortening returns of costs (interfere yet younger full creative stands). Forest management plan is also in the most important issue of forestry ­ how much wood can get the most out of the forest annually. All other provisions expressed leading forest management in accordance with the principle permanent of sustainable development of the forest, stabilization, greening, optimization and performance. For in wording we chose the form of theses of forestry law, because such a formulation must be comprehensive, concise, although challenging but realizable. Theses are the theoretical basis of the Law ­ highest standards of state forest management. Described expression appeared to be most suitable. Translated by J. Lásková

Journal

Forestry Journalde Gruyter

Published: Dec 1, 2013

There are no references for this article.