Get 20M+ Full-Text Papers For Less Than $1.50/day. Start a 14-Day Trial for You or Your Team.

Learn More →

Koncept geobiotopu ako možnej vyššej stanovištnej jednotky pre diferencovanie manažmentu lesov

Koncept geobiotopu ako možnej vyššej stanovištnej jednotky pre diferencovanie manažmentu lesov volume 59, number 2, 2013, p. 81­94 Section: Forestry DOI: 10.2478/v10114-011-0020-0 Pôvodné práce ­ Original papers KONCEPT GEOBIOTOPU AKO MOZNEJ VYSSEJ STANOVISTNEJ JEDNOTKY PRE DIFERENCOVANIE MANAZMENTU LESOV LADISLAV KULLA, MICHAL BOSEA Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK ­ 960 92 Zvolen, e- mail: kulla@nlcsk.org, bosela@nlcsk.org KULLA, L., BOSEA, M., 2012: The concept of geo-biotope as a possible superior site unit for differentiation of forest management. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 81­94, 2013, 3 fig., tab. 7, ref. 30, ISSN 0323 ­ 1046. Original paper. The paper proposes and justifies an alternative concept of aggregation of forest site types in higher units for purposes of differentiation of forest management. Analysis of variance was performed for both: the natural occurrence of tree species in reserves, as well as the production potential of tree species measured on the representative plots according to Zlatník´s altitudinal vegetation zones and edaphictrophic series. Based on the results of this analysis, an aggregation of forest site types was suggested along the elevation gradient of climatop, and along the edaphic-trophic and the edaphic-hydric gradients of edaphotop. By intersection of such created 32 categories of geotope with the basic formation groups of forest habitats by Braun-Blanquet geo-botanical school, 53 reconstructive geo-biotopes were formed. The proposed unit was compared using the F-test, Akaike information criterion (AIC), and the index of classification efficiency (EQ) with current typological units in terms of its ability to describe the variability of the analyzed parameters. Finally, the qualitative association of the compared classification models with the European classification systems was assessed. Based on the results obtained, it can be concluded that the site unit geo-biotop is at least comparable with currently used unit MGFT, with the number of categories lower by 72%. Key words: site classification, forest site type, forest biotope, potential vegetation, potential productivity, forest management 1. Problematika Stupujúce sa poziadavky na lesy a vyuzívanie ich funkcií zvysujú nároky na komplexnos a racionálnos ich manazmentu. Manazment lesov sa definuje ako praktická aplikácia biologických, fyzikálnych, kvantitatívnych, riadiacich, ekonomických, sociálnych a politických princípov pri obnove, výchove, vyuzívaní a ochrane lesov, s cieom dosiahnutia stanovených cieov a pri zachovaní produkcnej schopnosti lesov (HELMS, 1998). Prvým krokom pri manazmente lesov je urcenie strategických cieov. Strategické plánovanie je zamerané na hadanie najlepsej alternatívy dlhodobého smerovania hospodárenia v lesoch (PUKKALA, 2002). Moznosti uplatnenia jednotlivých alternatív hospodárenia výrazným spôsobom ovplyvuje prírodný potenciál lesných stanovís, najmä potenciálny výskyt, potenciálna produkcia a potenciálne ohrozenie lesných drevín v rámci pre tento úcel vymedzených stanovistných jednotiek. Existuje niekoko rôznych schém klasifikácie stanovís, ktoré boli vyvinuté pre praktické vyuzitie v lesníctve, alebo na iné úcely. Kazdý systém bol navrhnutý pre konkrétny úcel a je zalozený na tradícii konkrét81 neho vedného odboru (LARSSON, 200. V zásade mozno rozlísi dva princípy klasifikácie stanovís: priamy a nepriamy. Priamy je zalozený na hodnotení klímy, topografie a pôdnych charakteristík, nepriamy na analýze podobnosti druhového zlozenia a produktivity vegetácie. Príkladom priamej klasifikácie je tzv. ekologická klasifikácia stanovís (ESC), vyuzívaná najmä v Skandinávii a v Severnej Amerike (KUUSIPALO, 1985; CLELAND et al., 1993). Diferencuje stanovistia z hadiska klimatických a edafických faktorov, a následne urcuje vhodnos jednotlivých drevín na základe konfrontácie týchto faktorov s ich ekologickými nárokmi. Príkladom takéhoto postupu sú tiez fyziografické stanovistné typy vylísené na základe reliéfu terénu a materskej horniny v rámci klimaticky vymedzeného regiónu (HILLS, 1960). Väcsina stredoeurópskych klasifikacných systémov je zalozená na nepriamej klasifikácii stanovís. Ich základom je zürissko-montpeliérska skola (BRAUN-BLANQUET, 1964), zalozená na floristickej podobnosti a hierarchickej organizácii vegetacných jednotiek. Súcasné zlozenie vegetácie v európskych podmienkach málokedy zodpovedá pôvodnému, nemozno teda hovori o rekonstrukcných jednotkách charakterizujúcich skutocný prírodný potenciál stanovís. Braun-Blanquetová klasifikácia sa stala základom pre nové európske klasifikacné systémy, akými sú biotopy NATURA 2000 (STANOVÁ, VALACHOVIC et al., 2002) a európske lesné typy ­ EFT (EEA, 2006). Na Slovensku sa pouzíva rekonstrukcná lesnícka typológia zalozená na geobiocenologickej skole profesora Zlatníka. Zlatníkove skupiny lesných typov (SLT) sú diferencované poda vegetacných stupov a edaficko-trofických radov (ZLATNÍK 1959). Charakterizované sú ekologickým profilom fytocenózy, ktorý je daný vzahom zastúpených druhov k jednotlivým ekologickým faktorom poda ELLENBERGA (1974). Z vymapovaných typov fytocenóz sa konstituovali lesné typy ­ LT (HANCINSKÝ, 1972), ktoré sa pri revíziách typologického prieskumu postupne dopali, dnesná lesnícka typológia pracuje s 365 lesnými typmi (RIZMAN et al., 2007). Diferenciacné analýzy lesných typov najmä z hadiska produkcného potenciálu neboli dopracované, coho dôsledkom je existencia produkcne vemi podobných, ale aj vemi heterogénnych lesných typov. Svedcí o tom fakt, ze niektoré lesné typy museli by zaradené súcasne do kategórie hospodárskych aj ochranných lesov ako tzv. dvojcatá. Lesné typy boli pre potreby lesníckej praxe zatriedené poda vegetacných stupov a charakteru pôdneho prostredia do mensieho poctu hospodárskych súborov lesných typov ­ HSLT (HANCINSKÝ, 1977). HSLT boli neskôr diferencované aj poda specifík sírenia drevín, a alej dopané, az ich aktuálny pocet dosiahol 187. alsou agregáciou HSLT poda vegetacných stupov, rámcových pôdnych pomerov a funkcnej kategórie lesa sa vystavali hierarchicky najvyssie jednotky aplikovanej lesníckej typológie ­ zdruzené hospodárske súbory lesných typov ­ ZHS, ktorých je celkom 32, z toho 28 pre kategóriu hospodárskych lesov a styri pre kategóriu ochranných lesov (RIZMAN et al., 2007). V súcasnosti je základnou stanovistnou jednotkou pre diferencovanie manazmentu lesov na Slovensku HSLT. Tvorí rámec pre modely hospodárenia, vyuzíva sa pri oceovaní lesov a ich funkcií. Relatívne veký pocet HSLT je jedným z dôvodov vekého poctu casto vemi podobných modelov, ktorého opodstatnenos je v posledných rokoch predmetom diskusie (KULLA et al., 2010). HSLT, podobne ako alsie vyssie jednotky aplikovanej lesníckej typológie, sú málo kompatibilné s novými európskymi klasifikacnými systémami, co uz teraz prinása urcité problémy pri reportovaní a výmene údajov v rámci EU. Vzhadom na odlisnosti základných princípov týchto systémov sú prevodové kúce pomerne komplikované a vo viacerých ohadoch nejednoznacné (STANOVÁ, VALACHOVIC et al., 2002; SCHWARZ, RIZMAN, 2009). Cieom práce je na báze jestvujúcej rekonstrukcnej lesníckej typológie navrhnú a teoreticky zdôvodni koncept novej, hierarchicky vyssej, poctom jednotiek racionálnej, z hadiska prírodného potenciálu dostatocne homogénnej, a s európskymi klasifikacnými systémami co najviac kompatibilnej stanovistnej jednotky pre diferencovanie manazmentu lesov na Slovensku. 2. Metodika 2.1. Východisková klasifikacná matica Ako východisko pre analýzu sa pouzil zoznam lesných typov a nadstavbových typologických jednotiek poda aktuálneho stavu lesníckej typológie (RIZMAN et al., 2007). Lesný typ sa ustanovil ako najnizsia alej nedelitená jednotka pre porovnanie, analýzu a agregáciu klasifikacných systémov. Existencia mapy lesných typov pre celé územie Slovenska týmto zabezpecí ahkú priestorovú identifikáciu akejkovek vyssej jednotky vytvorenej agregáciou LT. Priradenie jednotiek NATURA 2000 na úrovni LT sa prevzalo z katalógu biotopov (STANOVÁ, VALACHOVIC, 2002). Aby sa zabezpecila nedelitenos lesného typu, v prípade ze bol priradený k viacerým biotopom, prevzalo sa prioritné priradenie, ktoré je v atribútoch typologickej mapy na prvom mieste. Pre priradenie EFT sa vyuzila poznatková báza vypracovaná na úrovni HSLT (SCHWARZ, RIZMAN, 2009). 2.2. Agregácia stanovís ­ koncept geotopu Agregácia stanovís sa uskutocnila na základe analýzy variancie potenciálneho výskytu a potenciálnej produkcie drevín pre vegetacné stupne a edaficko-trofické rady v zmysle ZLATNÍKA (1959). Pre analýzu potenciálneho výskytu ôsmich hlavných klimaxových drevín sa vyuzila databáza hospodárskej úpravy lesov, z ktorej sa vyuzili údaje o zastúpení drevín v lesných rezerváciách. Odfiltrovali sa len porasty spajúce podmienky najprísnejsej ochrany (stupe ochrany prírody 5), stanovistnej homogenity (jeden les ný typ), minimálnej výmery (1 ha), minimálneho veku (100 rokov), a minimálnej hustoty (zakmenenie 0,5). Spolu týmto kritériám vyhovelo 1 005 porastov, pochádzajúcich z celkom 199 prísne chránených území Slovenska. Z nich 97 sú národné prírodné rezervácie (NPR), 100 prírodné rezervácie (PR), a 2 centrálne A-zóny vekoplosných chránených území. Pre analýzu potenciálnej produkcie troch najzastúpenejsích drevín ­ duba, buka a smreka sa vyuzili merané údaje z inventarizacných plôch Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR (NIML), a z monitorovacích plôch Lesoprojektu. Pouzili sa údaje spolu zo 1 437 plôch, z toho 709 bolo plôch NIML a 728 plôch monitoringu. Za ukazovatea produkcie sa zvolila absolútna výsková bonita dreviny vo veku 100 rokov, odvodená na základe existujúcich bonitacných modelov (HALAJ, PETRÁS, 1998). Pre bonitáciu sa pouzil stredný vek dreviny na ploche urcený pomocou vývrtov odobratých zo stredného kmea, a Loreyova stredná výska vypocítaná ako vázený priemer, ke sa ako váha pouzila kruhová základa (LOREY, 1878, in SMELKO, 2007). Do analýzy vstupovali len priemerné hodnoty so známou variabilitou, teda vypocítané najmenej z troch údajov. Na základe výsledkov analýzy sa navrhli nové agregované kategórie klimatopu a edafotopu. Pri agregácii sa dôsledne sledoval cie znízenia výsledného poctu kombinácií kategórií v porovnaní so súcasným, a praktická poziadavka oddelenia nízkoproduktívnych (ochranných) a produkcne vyuzitených (hospodárskych) lesov. Kategórie klimatopu sa vytvorili jednoduchou agregáciou vegetacných stupov. Kategórie edafotopu sa navrhli ako dvojrozmerné, pricom prvý rozmer tvoria agregované edaficko-trofické rady, a druhý rozmer novozavedené edaficko-hydrické rady. Význam hydrického radu vyplýva z posledných prác ZLATNÍKA (1976), a podporujú ho mnohé poznatky o vplyve fyziografických faktorov, a vodného rezimu pôd na výskyt, a najmä na produkciu drevín (súhrnne BARNES et al., 1998). Následne sa lesné typy priradili k príslusným kombináciám navrhnutých kategórií klimatopu a edafotopu, ktoré sa oznacili pracovným názvom geotop. Pri identifikácii lesných typov s geotopmi sa vyuzili charakteristiky lesných typov a HSLT uvedené v prácach HANCINSKÉHO (1972, 1977), výsledky vlastného výskumu a praktické skúsenosti autorov. 2.3. Priradenie potenciálnej vegetácie ­ koncept geobiotopu Zlozenie potenciálnej vegetácie pre vytvorené geotopy je dané pôvodným zastúpením drevín v priradených rekonstrukcných jednotkách ­ lesných typoch. Vykonala sa agregácia lesných typov na základe podobnosti ich potenciálneho drevinového zlozenia, pricom sa vyuzili základné formacné skupiny a typy lesných biotopov, ako aj priradenie lesných typov k týmto jednotkám poda katalógu biotopov Slovenska (STANOVÁ, VALACHO VIC, 2002). Formacné skupiny a typy biotopov pre tento katalóg boli prevzaté z geobotanickej mapy CSSR (MICHALKO et al., 1986), kde sú podrobne popísané a zdôvodnené v stredoeurópskom kontexte. Logickým súctom (prienikom) matíc priradenia lesných typov ku geotopom a k lesným biotopom sa získala nová mnozina agregovaných stanovistných jednotiek, ktoré sa pracovne zadefinovali ako geobiotop (GBT). 2.4. Porovnanie vhodnosti klasifikacných modelov Porovnala sa schopnos existujúcich stanovistných jednotiek (LT, HSLT, SLT, ZHS) a novonavrhnutej jednotky (GBT) popísa variabilitu vybraných kvantitatívnych znakov potenciálu lesa: relatívneho podielu drevín v pôvodnom zastúpení, a absolútnej bonity drevín. Pouzili sa tri nezávislé spôsoby porovnania: F-test, Akaikovo informacné kritérium (AIC), a koeficient relatívnej efektívnosti (EQ). Za referencný model, voci ktorému sú ostatné porovnávané, sa standardne zvolil model s nezávislou premennou geobiotop (GBT). Porovnala sa taktiez kvalita zhody posudzovaných klasifikacných modelov s klasifikacnými systémami EU pomocou testu náhodnej premennej chí kvadrát (2). 2.4.1 Porovnanie pomocou F-testu Metóda je zalozená na testovaní nulovej hypotézy o zhode dvoch modelov z hadiska ich vhodnosti pre popísanie variability skúmaného znaku na základe pomeru priemerných stvorcov reziduálnych odchýlok [vzorec 1]. Výsledkom je F statitsika, ktorej porovnaním s kritickou hodnotou F rozdelenia sa získa p hodnota definujúca pravdepodobnos zamietnutia nulovej hypotézy, ak táto platí. Ak p hodnota je mensia ako 0,05 tak nulovú hypotézu zamietame s 95 % spoahlivosou. MSi MSr [1] ( yi MSi kde MSi ­ MSr ­ yi,r ­ i,r ­ n k i 1 ^ yi ) 2 MS r i 1 ( yr n k ^ yr ) 2 [2] n k priemerný stvorec rezíduí modelu i, priemerný stvorec rezíduí referencného modelu r, pozorované hodnoty závislej premennej, odhadované hodnoty závislej premennej poda modelu, ­ rozsah výberu, ­ pocet kategórií (stanovistných jednotiek). 2.4.2 Porovnanie pomocou Akaikovho informacného kritéria (AIC) Metóda je zalozená na porovnávaní dvoch modelov na základe rozdielu hodnoty AIC, vypocítanej poda vzorca 3 (AKAIKE, 1974). Následné porovnanie sa usku83 tocnilo na základe vzahov 4 a 5. Klasifikacné systémy predstavujú pre tento úcel viacnásobné lineárne modely s poctom nezávislých premenných zodpovedajúcim poctu kategórií (stanovistných jednotiek) príslusného systému, vystupujúcich v regresnom modeli ako dummy premenné. identifikácie dvoch porovnávaných klasifikacných modelov. Pre vsetky kombinácie sa vypocítala a otestovala náhodná premenná chí kvadrát (2), a Spearmanove poradové korelacné koeficienty (R). Za miery tesnosti asociácie sa povazovala hladina významnosti 2, a vekos Spearmanovho R. 3. Výsledky 3.1. Agregácia stanovís ­ koncept geotopu Zistená variabilita zastúpenia vybraných klimaxových drevín (obr. vo vegetacných stupoch v podstate zodpovedá predpokladom. V prvom a druhom stupni dominuje dub, v treom a stvrtom stupni vemi výrazne buk, piaty a siesty stupe je typický zastúpením troch drevín ­ smreka, buka a jedle, a siedmy stupe je vyslovene smrekový. Viditená je podobnos, ako aj výrazný kontrast niektorých susediacich vegetacných stupov, co sa vyuzilo pri návrhu agregovaných kategórií klimatopu. Rôzne sa na zistenom zastúpení jednotlivých drevín prejavil edeficko-trofický rad, vo vseobecnosti vsak môzeme hovori o vplyve slabsom ako pri výskovej zonalite. Zjavné je optimum buka na zivných a vápencových, smreka skôr na kyslých, a cenných listnácov na nitrofilných stanovistiach. Specifická konstelácia drevín sa zistila najmä v A, C a D rade. Prechodné rady predstavujú medzistupne medzi základnými radmi. Necakane vysoké zastúpenie smreka v B/C a v D rade je spôsobené tým, ze znacná výmera rezervácií vápencových príkrovov, na ktorých sa spolocenstvá týchto radov vyskytujú, sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier v rámci tzv. bezbukového územia. Bez tohto vplyvu by zastúpenie smreka malo pravdepodobne výraznejsie klesajúci trend v smere od kyslých (A rad) k vápencovým (D rad) stanovistiam. Vplyv vegetacných stupov a ekologicko-trofických radov na bonitu troch najzastúpenejsích drevín ­ duba, buka a smreka znázoruje obrázok 2. Potenciálna produkcia buka aj smreka vrcholí v stredných polohách 3. a 4. vegetacného stupa a potom pri buku rýchlejsie, pri smreku pomalsie s nadmorskou výskou klesá. U oboch týchto drevín dosahuje maximum na zivných stanovistiach B radu a klesá tak smerom ku kyslým, ako aj k nitrofilným a vápencovým stanovistiam radov A, C, D, pricom prechodné rady predstavujú medzistupne tohto poklesu. Vzhadom na vekú variabilitu sú viaceré rozdiely statisticky nevýznamné. Bonita duba je najvyssia na zivných az nitrofilných stanovistiach, ktoré sú v najnizsích vegetacných stupoch v porovnaní s kyslými spravidla, a s vápencovými vzdy hydricky priaznivejsie, co je v týchto podmienkach kúcový faktor produkcie. Navrhnutá agregácia vegetacných stupov a prestavba edaficko-trofických radov do nových kategórií klimatopu a edafotopu sa nachádza v tabuke 1. Vegetacné stupne sú z poctu 8 agregované na pocet 4 a sú oznacené AIC n ln SS n 2k [3] AIC = AICi ­ AICr [4] [5] Pi 0.5 AIC 0.5 AIC 1 e kde n ­ rozsah výberu, SS ­ suma stvorcov odchýlok okolo vyrovnávacej funkcie, k ­ pocet parametrov regresnej rovnice (stanovistných jednotiek), AICi,r ­ hodnota AIC pre posudzovaný, resp. referencný model, Pi ­ pravdepodobnos, ze posudzovaný model je lepsí, alebo horsí ako referencný model. 2.4.3 Porovnanie pomocou koeficientu relatívnej efektívnosti Koeficient bol navrhnutý na jednoduché porovnanie stanovistných klasifikacných systémov na základe podielu vysvetlenej variability zvoleného kvantitatívneho znaku, a poctu kategórií klasifikacného modelu (KULLA et al., 2013). Ak je hodnota EQ vyssia ako 1, posudzovaný model je povazovaný za vhodnejsí ako referencný a naopak. EQi qi qr kde EQi ­ relatívna efektívnos klasifikácie pre posudzovaný model i, qi,r ­ koeficient efektívnosti pre posudzovaný (i) a referencný model (r), R2i,r ­ modelom vysvetlená variabilita pre posudzovaný (i) a referencný model (r), ki,r ­ pocet kategórií (stanovistných jednotiek) posudzovaného (i) a referencného modelu (r). 2.4.4 Porovnanie miery asociácie s klasifikacnými systémami EU Vykonal sa test sily párovej asociácie posudzovaných klasifikacných systémov voci biotopom NATURA 2000 a európskym lesným typom (EFT). Kontingencné tabuky sa zostavili ako poradové jednotkové matice párovej Ri2 ki Rr2 kr [6] Obr. 1. Zastúpenie vybraných drevín v jadrových castiach lesných rezervácií Slovenska poda vegetacných stupov a edaficko-trofických radov (Zdroj: databáza hospodárskej úpravy lesov) Fig. 1. Selected tree species composition in the core parts of forest reserves in Slovakia according to altitudinal vegetation zones and edaphic-trophic series (Source: forest management database Upper figure: Average tree species composition (%), confidence interval (95%), 2)Altitudinal vegetation zones, 3)Oak, 4)Beech-oak, 5)Oakbeech, 6)Beech, 7)Fir-beech, 8)Spruce-beech-fir, 9)Spruce; tree species: 10)Oak, 1Hornbeam, 12)Beech, 13)Fir, 14)Spruce Lower figure: Average tree species composition (%), confidence interval (95%), 2)Edaphic-trophic series, 3)Acidic, 4)Transition A/B, 5)Nutritious, 6)Transition B/C, 7)Nitrophilous, 8)Calcareous; tree species: 9)Oak, 10)Hornbeam, 1Beech, 12)Fir, 13)Spruce, 14)Pine rímskymi císlicami. Novo navrhnuté edaficko-hydrické kategórie sú 4 a sú oznacené arabskými císlicami. Edaficko-trofické kategórie sú z poctu 8 (vrátane súborov) agregované na pocet 4, a sú oznacené vekými písmenami. Pocet na základe priradenia lesných typov identifikovaných geotopov je 32. Pre porovnanie, pocet obsadených polí v pôvodnej Zlatníkovej ekologickej mriezke je 44, co je o 38 % viac. Vzhadom na to, ze priraovanie lesných typov ku geotopom sa uskutocnilo vo väcsine prípadov po celých HSLT, ako aj z priestorových dôvodov, neobsahuje ta buka 1 lesné typy ale HSLT. Tie HSLT, ktoré boli delené sú oznacené lomítkom (/.). Názvy HSLT a zoznam do nich patriacich LT sú dostupné na http://www.forestportal.sk, cas Lesné hospodárstvo/ Hospodárska úprava lesov a hospodárenie v lese/ Skratky a systematiky. 3.2. Priradenie potenciálnej vegetácie ­ koncept geobiotopu Podobným spôsobom sa lesné typy (castejsie celé HSLT) priradili k biotopom NATURA 2000 (tab. 2). Z celkového poctu 11 formacných skupín biotopov bolo Obr. 2. Produkcia vybraných drevín poda vegetacných stupov a edaficko-trofických radov (Zdroj: merané údaje z inventarizacných plôch NIML SR a monitoringu Lesoprojektu) Fig. 2. Production of selected tree species according to altitudinal vegetation zones and edaphic-trophic series (Source: measured inventory and monitoring data) Upper figure: Average site index (m) (confidence interval 95%), 2)Altitudinal vegetation zones, 3)Oak, 4)Beech-oak, 5)Oak-beech, 6)Beech, 7)Fir-beech, 8)Spruce-beech-fir, 9)Spruce; tree species: 10)Oak, 1Beech, 12)Spruce Lower figure: Average site index (m) (confidence interval 95%), 2)Edaphic-trophic series, 3)Acidic, 4)Transition A/B, 5)Nutritious, 6)Transition B/C, 7)Nitrophilous, 8)Calcareous; tree species: 9)Oak, 10)Beech, 1Spruce obsadených 10, nenasiel sa relevantný lesný typ pre biotop Ls10. Celkový pocet obsadených biotopov je 31. Po logickom súcte (prieniku) tabuliek 1 a 2 sa sformovalo 53 geobiotopov (GBT), z toho len 24 vystavaných z lesných typov kategórie hospodárskych stanovís, ostatné z lesných typov stanovís ochranných (tab. 3). Za ochranné stanovistia sa povazovali len tie, kde je dôvodom ochrany nepriaznivos vlastného stanovisa limitujúca rast a produkciu drevín. Vykonala sa úprava názvoslovia vytvorených geobiotopov, pricom sa prevzali princípy pomenovania a oznacenia biotopov NATURA 2000. Formacná skupina biotopov bukových a zmiesaných bukových lesov (Ls5) bola vzhadom na vekú vnútornú variabiltu rozdelená na tri casti, cím stúpol pocet formacných skupín geobiotopov na 12 (tab. 4). Kompletný kúc priradenia lesných typov ku geobiotopom je publikovaný v práci (KULLA et al., 2012). Tabuka 1. Priradenie hospodárskych súborov lesných typov k navrhnutým geotopom, ako vyssím stanovistným jednotkám charakterizujúcim rámcovo komplex abiotických faktorov stanovisa Table 1. Assignment of management groups of forest site types to designed geotopes as an upper site units describing in general terms the abiotic factors complex Geotop Klimatop 1. Exponovaný 3) Hospodársky súbor lesných typov A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) D ­ sutinový9) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) D ­ sutinový9) B ­ bohatý1 A ­ chudobný4) 1. Exponovaný 3) I. Nízinný (dubový)2) 2. Presýchavý7) 4. Podmácaný10) 1. Exponovaný3) II. Podhorský (bukový)1 4. Podmácaný10) B ­ bohatý5) C ­ vápencový9) A ­ chudobný4) III. Horský (jedovo-smrekovo-bukový) 12) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) D ­ sutinový9) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) 4. Podmácaný10) IV. Vysokohorský (boreálny)13) 1. Exponovaný3) 104,107, 204, 295, 199, 296, 299, 101, 191, 201, 203, 292, 105, 112, 205, 108, 109, 209, 216, 102, 202, 113, 111, 123, 208, 211, 213, 293, 117, 217, 121, 122, 192, 124, 125, 126, 135, 196, 131, 304, 395, 404, 407, 495, 497, 498, 499, 320, 301, 303, 392, 401, 492, 305, 315, 405, 409, 415, 425, 426, 435, 445, 310, 311, 313, 316, 393, 410, 411, 413, 416, 420, 421, 431, 493, 302, 312, 402, 317, 396, 417, 496, 323, 399, 504, 514, 524, 590, 591, 595, 596/., 597, 598, 599, 604, 624, 628, 634, 644, 690, 691, 694, 695, 696/., 698, 518, 618, 501, 521, 531, 592, 594, 601, 621, 689, 692/., 697, 505, 506, 515, 525, 535, 545/., 546, 556, 605, 606, 615, 625, 626, 635, 655, 665, 666, 675, 685, 511, 513, 516, 523, 526, 536, 541, 545/., 561, 593/., 611, 613, 616, 631, 636, 645, 646, 673, 693/., 502, 512, 522, 532, 571, 602, 632, 642, 517, 589, 596/., 617, 627, 637, 688, 692/., 696/., 584, 614, 622, 815, 593/., 623, 633, 693/., 699, 719, 729/., 739/., 749, 759/., 820, 830, 840, 729/., 739/., 759/., 769/., 860, 729/., 769/., 789, 850, Management group of forest site types, 2)Lowland (oak), 3)Exposed, 4)Poor, 5)Rich, 6)Calcareous, 7)Temporarily dry, 8)Normal, 9)Scree nitrophilous, 10)Waterlogged, 1Submountain (beech), 12)Mountain (fir-spruce-beech), 13)Alpine (boreal) 3.3. Porovnanie vhodnosti klasifikacných modelov Výsledky porovnania kvantitatívnych znakov sa nachádzajú v tabukách 5 az 6. V porovnaní so súcasne pouzívanou jednotkou HSLT bola novo navrhnutá jednotka GBT v prípade vysvetlenej variability prirodzeného zastúpenia ôsmich drevín poda F-testu 5-krát zhodná a 3-krát horsia, poda Akaikovho informacného kritéria (AIC) 2-krát lepsia, 2-krát zhodná a 4-krát horsia, a poda koeficientu egfektívnosti (EQ) 7-krát lepsia a 1-krát horsia. V prípade vysvetle nej variability absolútnej bonity troch drevín bola jednotka GBT v porovnaní s HSLT poda F-testu 3-krát zhodná, poda Akaikovho informacného kritéria (AIC) 2-krát lepsia a 1-krát zhodná, a poda koeficientu efektívnosti (EQ) 3-krát lepsia. Výsledky porovnania kvality asociácie analyzovaných klasifikacných systémov s európskymi systémami sa nachádzajú v tabuke 7. Poradie tesnosti asociácie s biotopmi NATURA 2000 poda hladiny spoahlivosti testu 2 je LT ­ GBT ­ SLT ­ Tabuka 2. Identifikácia hospodárskych súborov lesných typov s biotopmi NATURA 2000 (zahrnula sa aj kosodrevina ako krovinný biotop, na Slovensku tradicne vnímaný ako les) Table 2. Identification of management groups of forest site types with habitats NATURA 2000 (dwarf pine as shrub habitat is included as well, traditionally seen as a forest in Slovakia) Biotop NATURA 2000 Ls1 Luzné lesy2) Ls1.1 Vbovo-topoové nízinné luzné lesy3) Ls1.2 Dubovo-brestovo-jaseové nízinné luzné lesy4) Ls1.3 Jaseovo-jelsové podhorské luzné lesy5) Ls1.4 Horské jelsové luzné lesy6) Ls2 Dubovo-hrabové lesy7) Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské8) Ls2.2 Dubovo-hrabové lesy panónske9) Ls2.3 Dubovo-hrabové lesy lipové10) Ls3 Dubové a zmiesané dubové lesy1 Ls3.1 Teplomilné submediteránne dubové lesy12) Ls3.2 Teplomilné pomticko-panónske dubové lesy13) Ls3.3 Dubové nátrzníkové lesy14) Ls3.4 Dubovo-cerové lesy15) Ls3.5 Sucho a kyslomilné dubové lesy16) Ls3.6 Vlhko a kyslomilné brezovo-dubové lesy17) Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy18) Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy19) Ls5 Bukové a zmiesané bukové les20) Ls5.1 Bukové a jedovo-bukové kvetnaté lesy2 Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy22) Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy23) Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy24) Ls6 Suchomilné borovicové a borovicové zmiesané lesy25) Ls6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy26) Ls6.2 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy27) Ls6.3 Lesostepné borovicové lesy28) Ls7 Raseliniskové lesy29) Ls7.1 Raseliniskové brezové lesíky30) Ls7.2 Raseliniskové borovicové lesy3 Ls7.3 Raseliniskové smrekové lesy32) Ls7.4 Slatinné jelsové lesy33) Ls8 Jedové a jedovo-smrekové lesy34) Ls9 Smrekové lesy35) Ls9.1 Smrekové lesy cucoriedkové36) Ls9.2 Smrekové lesy vysokobylinné37) Ls9.3 Podmácané smrekové lesy38) Ls9.4 Smrekovcovo-limbové lesy39) LS10 Panónske topoové lesy s borievkou40) Kr10 Kosodrevina4 Hospodársky súbor lesných typov 126/., 196/., 124/., 125, 135, 323, 399, 633, 622/., 623, 202, 208, 209, 211, 216, 296, 299/., 109, 111/., 113, 123, 124/., 199/., 299/., 420, 421, 431, 101, 102, 191, 199/., 201, 292, 108/., 131, 213, 293, 108/., 111/., 104, 105, 204, 205, 295, 121, 192/., 117, 217, 317, 396/., 417, 496/., 517, 589, 596/., 617, 637, 692/., 696/., 302/., 310, 311, 313, 316, 393, 396/., 402/., 410, 411, 413, 416, 493, 496/., 502/., 511, 513, 516, 593, 596/., 602/., 611/., 613, 616, 693, 696/., 304, 305, 395, 404, 405, 409, 426, 435, 445, 495, 497, 498, 499, 504, 505, 506, 518/., 556, 591, 595, 597, 605/., 606, 628, 695, 518/., 611/., 618, 301, 302/., 392, 401, 402/., 492, 501, 502/., 592, 601, 602/., 692/., 107, 112, 315, 407, 415, 425, 203, 303, 689, 789, 312, 320, 512, 521, 622/., 815, 614, 122, 126/., 192/., 196/., 514, 515, 522, 523, 524, 525, 526, 531, 532, 535, 536, 541, 545, 546, 561, 571, 584, 590, 594, 598, 599, 604, 605/., 621, 624, 625, 626, 627, 631, 632, 634, 636, 642, 644, 645, 646, 655, 665, 666, 673, 675, 685, 688, 690, 691, 694, 697, 698, 699, 719, 729/., 739/., 759/., 769/., 830, 759/., 769/., 615, 635, 729/., 739/., 749, 840, -- 820, 850, 860, Management group of forest site types, 2)Floodplain forests, 3)Mixed willow-poplar alluvial forests, 4)Mixed oak-elm-ash alluvial forests, 5)Mixed ash-alder sub-montane forests, 6)Montane alder alluvial forests, 7)Oak-hornbeam forests, 8)Carpathian oak-hornbeam forests, 9)Pannonic oak-hornbeam forests, 10)Mixed lime-oak-hornbeam forests, 1Oak and mixed oak forests, 12)Thermophilous and supra-Mediterranean oak woods, 13)Thermophilous pontic-pannonic oak forests on loeass and sand parent material, 14)Cinquefoil sessile oak forests, 15)Turkey oak-sessile oak forests, 16)Acidophylous oak forests, 17)Moist- and acidophylous oak-birch forests, 18)Lime-maple scree forests, 19)Lime-maple scree forests, 20)Beech and mixed beech forests, 2Beech and beech-fir forests, 22)Central European acidophilous beech forests, 23)Mixed beech-maple mountain forests, 24)Limestone beech forests, 25)Xeric pine and mixed pine forests, 26)Acidophilous pine and pine-oak forests, 27)Carpathian relict calcicolous Scots pine and European larch forests, 28)Carpathian lowland steppe pine woods, 29)Peat forests, 30)Peat birch forests, 3Peat pine forests, 32)Peat spruce forests, 33)Alder swamp woods, 34)Fir and spruce-fir forests, 35)Spruce forests, 36)Acidophilous blueberry spruce forests, 37)Acidophilous spruce forests, 38)Acidophilous waterlogged spruce forests, 39)Arola-larch forests, 40)Pannonian poplar forests with juniper, 4Dwarf pine Tabuka 3. Návrh geobiotopov ako stanovistných variantov potenciálnych lesných biotopov Slovenska (ochranné stanovistia sú vyznacené kurzívou) Table 3. A proposal of the the geo-biotopes as site-conditioned variants of potential forest habitats in Slovakia (protective habitats are in italics) B ­ bohatý2) 2.1 Extrémne dubovo-hrabové lesy8) 2.2 Presýchavé dubovo-hrabové lesy12) -- 1.6 Extrémne dubové lesy zasolených pôd20) -- 10.1 Teplomilné lipovojavorové sutinové lesy16) -- D ­ nitrofilných sutín4) -- Klimatop Edafotop 1. Exponovaný6) 2. Presýchavý10) I. Nízinný (dubový)5) A ­ chudobný 1.1 Extrémne sucho a kyslomilné dubové lesy 11.1 Extrémne borovicovo-dubové lesy na pieskoch7) 1.3 Sucho a kyslomilné dubové lesy 11.2 Borovicovo-dubové lesy na pieskoch1 1.4 Prechodne vlhké dubové nátrzníkové lesy14) C ­ vápencový3) 1.2 Extrémne sucho a teplomilné dubové lesy 11.5 Reliktné vápnomilné borovicové lesy9) 2.2 Presýchavé dubovo-hrabové lesy12) 1.5 Vlhko a kyslomilné dubovo-brezové lesy18) 1. Exponovaný6 3.4 Bukové kvetnaté lesy 2.4 Kotlinové dubovo-hrabové lesy lipové26) 9.3 Podhorské jaseovo-jelsové luzné lesy30) 4.1 Extrémne vrcholové javorovo-bukové horské lesy33) 2.3 Svieze dubovo-hrabové lesy 1.4 Prechodne vlhké dubové nátrzníkové lesy15) 9.1 Nízinné vbovo-topoové luzné lesy 9.2 Nízinné dubovo-brestovo-jaseové luzné lesy 12.1 Slatinné jelsové lesy19) 11.7 Kotlinové lesostepné borovicové lesy23) 3.2 Extrémne vápnomilné bukové lesy 11.5 Reliktné vápnomilné borovicové lesy24) 3.5 Vápnomilné bukové lesy 11.7 Kotlinové lesostepné borovicové lesy27) -- -- 10.2 Podhorské lipovojavorové sutinové lesy28) -- -- II. Podhorský (bukový)2 3.1 Extrémne kyslomilné bukové lesy 11.3 Extrémne kyslomilné borovicovo-dubové lesy22) 3.3 Kyslomilné bukové lesy 11.4 Kyslomilné borovicovo-dubové lesy25) 12.2 Raseliniskové brezové lesíky29) III. Horský (smrekovo-jedovobukový)3 A ­ poor, 2)B ­ rich, 3)C ­ calcareous, 4)D ­ nitrophilous rubble, 5)Lowland (oak), 6)Exposed, 7)1.1Extremely dry and acidophilous Oak forests, 11.1 Extreme Pine-oak forests on sand, 8)2.1 Extreme temporarily dry Oak-hornbeam forests, 9)1.2 Extremely dry and thermophilous Oak forests, 11.5 Calcareous relict Pine forests, 10)Temporarily dry, 11.3 Dry and acidophilous Oak forests, 11.2 Pine-oak forests on sand, 12)2.2 Temporarily dry Oak-hornbeam forests, 13)Normal, 14)1.4 Temporarily wet tormentil Oak forests, 15)2.3 Fresh Oak-hornbeam forests, 1.4 Temporarily wet tormentil Oak forests, 16)10.1 Thermophilous Lime-maple scree forests, 17)Waterlogged, 18)1.5 Wet and acidophilous Oak-birch forests, 19)9.1 Lowland Willow-poplar alluvial forests, 9.2 Lowland Oak-elm-ash alluvial forests, 12.1 Moor Alder forests, 20)1.6 Extreme Oak forests on saline soils, 2Submountain (beech), 22)3.1 Extreme acidophilous Beech forests, 11.3 Extreme acidophilous Pine-oak forests, 23)11.7 Intramountain basin steep Pine forests, 24)3.2 Extreme calcareous Beech forests, 11.5 Calcareous relict Pine forests, 25)3.3 Acidophilous Beech forests, 11.4 Acidophilous Pine-oak forests, 26)3.4 Flowery Beech forests, 2.4 Intramountain basin Oak-lime-hornbeam forests with conifers, 27)3.5 Calcareous Beech forests, 11.7 Intramountain basin steep Pine forests, 28)10.2 Submountain Lime-maple scree forests, 29)12.2 Peat-bog Birch forests, 30)9.3 Submountain Ash-alder alluvial forests, 3Mountain (fir-spruce-beech), 32)5.1 Extreme acidophilous Beech-fir forests, 6.1 Extreme acidophilous Fir-spruce forests, 33)4.1 Extreme top-mountain Maple-beech forests, 34)5.2 Extreme calcareous Beech-fir forests, 6.2 Extreme calcareous Fir-spruce forests, 11.6 Calcareous relict Larch forests, 35)5.3 Acidophilous Beech-fir forests, 6.3 Acidophilous Fir-spruce forests, 6.6 Wet Fir-spruce forests, 36)5.4 Flowery Beech-fir forests, 6.4 Flowery Fir-spruce forests, 4.2 Maple-beech mountain forests, 37)5.5 Calcareous Beech-fir forests, 6.5 Calcareous Fir-spruce forests, 11.7 Intramountain basin steep Pine forests, 38)10.3 Mountain Lime-maple scree forests, 39)12.2 Peat-bog Birch forests, 12.3 Peat-bog Pine forests, 12.4 Peat-bog Spruce forests, 40)7.4 Waterlogged Spruce forests, 9.4 Mountain Alder alluvial forests, 4Alpine (boreal), 42)7.1 Spruce forests with Larch and Arolla, 7.2 Blueberry Spruce forests, 8.1 Acidophilous Muntain pine scrub, 43)7.1 Spruce forests with Larch and Arolla, 7.3 Tall herbs Spruce forests, 8.2 Tall herbs Mountain pine scrub, 44)7.1 Spruce forests with Larch and Arolla, 11.6 Calcareous relict Larch forests, 7.3 Tall herbs Spruce forests, 8.3 Calcareous Mountain pine scrub IV. Vysokohorský (boreálny)4 5.4 Bukovo-jedové kvetnaté lesy 6.4 Jedovo-smrekové kvetnaté lesy 4.2 Javorovo-bukové horské lesy36) 7.4 Podmácané smrekové lesy 9.4 Horské jelsové luzné lesy40) 7.1 Smrekové lesy so smrekovcom a limbou 7.3 Smrekové lesy vysokobylinné 8.2 Vysokobylinné porasty kosodreviny43) 5.2 Extrémne vápnomilné bukovo-jedové lesy 6.2 Extrémne vápnomilné jedovo-smrekové lesy 11.6 Reliktné vápnomilné smrekovcové lesy34) 5.5 Vápnomilné bukovo-jedové lesy 6.5 Vápnomilné jedovo-smrekové lesy 11.7 Kotlinové lesostepné borovicové lesy37) -- 10.3 Horské lipovo-javorové sutinové lesy380) -- -- 7.1 Smrekové lesy so smrekovcom a limbou 11.6 Reliktné vápnomilné smrekovcové lesy 7.3 Smrekové lesy vysokobylinné 8.3 Vápnomilné porasty kosodreviny44) 1. Exponovaný6 5.1 Extrémne kyslomilné bukovo-jedové lesy 6.1 Extrémne kyslomilné jedovo-smrekové lesy32) 1. Exponovaný6) 5.3 Kyslomilné bukovo-jedové lesy 6.3 Kyslomilné jedovo-smrekové lesy 6.6 Vlhké jedovo-smrekové lesy35) 12.2 Raseliniskové brezové lesíky 12.3 Raseliniskové borovicové lesy 12.4 Raseliniskové smrekové lesy39) 7.1 Smrekové lesy so smrekovcom a limbou 7.2 Smrekové lesy cucoriedkové 8.1 Kyslomilné porasty kosodreviny42) Tabuka 4. Pocetnos navrhnutých geobiotopov poda základných formacných skupín a funkcnej kategórie stanovís Table 4. Number of geo-biotopes designed by basic formation groups and functional categories of sites Zonálne Formacná skupina geobiotopov3) 1. Dubové lesy8) 2. Dubovo-hrabové lesy9) 3. Bukové lesy10) 4. Javorovo-bukové lesy1 5. Bukovo-jedové lesy12) 6. Jedovo-smrekové lesy13) 7. Smrekové lesy14) 8. Kosodrevina15) Spolu7) 9) 2) 3) Azonálne2) Pocet GBT H O6) Spolu7) 3 3 6 3 1 4 3 2 5 1 1 2 3 2 5 4 2 6 0 4 4 0 3 3 17 18 35 4) 5) 4) Formacná skupina geobiotopov3) 9. Luzné lesy16) 10. Sutinové lesy17) 11. Reliktné borovicové lesy18) 12. Raseliniskové lesy19) H 3 0 3 1 5) Pocet GBT4) O6) Spolu7) 1 4 3 3 4 7 3 4 5) 6) 7) 8) Zonal, Azonal, Formation group of geo-biotopes, Number of geo-biotopes, Commercial sites, Protective sites, Overall, Oak forests, Oak-hornbeam forests, 10)Beech forests, 1Maple-beech forests, 12)Beech-fir forests, 13)Fir-spruce forests, 14)Spruce forests, 15)Mountain pine scrub, 16)Alluvial forests, 17)Scree forests, 18)Relict Pine forests, 19)Peat-bog forests Obr. 3. Rozsírenie základných formacných skupín geobiotopov na podklade mapy lesných typov (NLC ­ ÚHÚL Zvolen) Fig. 3. Occurrence of basic formation groups of geo-biotopes on the basis of maps of forest site types (NFC ­ IFM Zvolen) Oak forests, 2)Oak-hornbeam forests, 3)Beech forests, 4)Maple-beech forests, 5)Beech-fir forests, 6)Fir-spruce forests, 7)Spruce forests, 8)Mountain pine scrub, 9)Alluvial forests, 10)Scree forests, 1Relict Pine forests, 12)Peat-bog forests Tabuka 5. Porovnanie geobiotopu so súcasnými stanovistnými jednotkami z hadiska vysvetlenej variability prirodzeného zastúpenia drevín Table 5. Comparison of geo-biotopes with current site units in terms of the explained variability of the natural tree species composition Jednotka LT HSLT SLT GBT ZHS k 181 103 62 42 23 R 0,68 0,64 0,61 0,58 0,18 LT HSLT SLT GBT ZHS R2 0,39 0,31 0,24 0,22 0,17 Dub2) Ftest AIC = = + = + ref ref Jeda6) Ftest AIC = = = = ref ref = - EQ 0,56 0,70 0,86 1,00 0,42 EQ 0,85 0,89 0,88 1,00 1,06 R 0,52 0,44 0,35 0,39 0,31 R2 0,81 0,76 0,74 0,69 0,46 Hrab3) Ftest AIC = = = ref ref = Smrek7) Ftest AIC + + + + + + ref ref - EQ 0,64 0,72 0,73 1,00 1,07 EQ 0,56 0,70 0,88 1,00 0,89 R 0,73 0,64 0,61 0,59 0,29 R2 0,56 0,50 0,51 0,39 0,11 Buk4) Ftest AIC + + = = = + ref ref Borovica8) Ftest AIC + + + + + + ref ref - EQ 0,60 0,69 0,85 1,00 0,67 EQ 0,70 0,82 1,08 1,00 0,37 Cenné listnáce5) R Ftest AIC EQ 0,60 = 0,57 0,54 = 0,68 0,54 = + 0,88 0,51 ref ref 1,00 0,42 1,11 Smrekovec9) R2 Ftest AIC EQ 0,39 + + 1,86 0,39 + + 2,46 0,35 + + 2,88 0,10 ref ref 1,00 0,05 = 0,60 Zdroj ­ source: databáza hospodárskej úpravy lesov, n = 1 005 ­ forest management database, n = 1005 Vysvetlivky ­ Notes: LT ­ lesný typ ­ forest site type, HSLT ­ hospodársky súbor lesných typov ­ management group of forest site types, SLT ­ skupina lesných typov ­ group of forest types, GBT ­ geobiotop ­ geo-biotop, ZHS ­ zdruzený hospodársky súbor lesných typov ­ aggregated management series, k ­ pocet zastúpených kategórií vo výberovom súbore ­ number of categories in the sample, R2 ­ koeficient determinácie (odhad relatívneho podielu vysvetlenej variability) ­ coefficient of determination (estimation of the relative proportion of explained variability), Ftest ­ statistický test významnosti rozdielov priemerných stvorcov reziduálneho rozptylu voci referencnému variantu na hladine spoahlivosti 95% (+ lepsí, - horsí, = zhodný) ­ test of differences between mean squares of residuals of the particular and reference variant at 95% confidence level (+better, - worse, = equal), AIC ­ porovnanie rozdielov výpovednej hodnoty klasifikacných modelov voci referencnému variantu (ref) pomocou Akaikovho informacného kritéria na hladine pravdepodobnosti 90% (+ lepsí, - horsí, = zhodný) ­ comparison of differences between classification models and reference option (ref) using Akaike information criterion (+better, - worse, = equal), EQ ­ koeficient relatívnej efektívnosti klasifikácie voci referencnému variantu ­ coefficient of the relative classification efficiency in comparison to the reference option. Site unit, 2)Oak, 3)Hornbeam, 4)Beech, 5)Valuable broadleaved, 6)Fir, 7)Spruce, 8)Pine, 9)Larch Tabuka 6. Porovnanie geobiotopu so súcasnými stanovistnými jednotkami z hadiska vysvetlenej variability potenciálnej produkcie drevín Table 6. Comparison of geo-biotopes with current site units in terms of the explained variability of the potential tree species productivity Jednotka LT HSLT SLT GBT ZHS k 57 34 18 18 17 Dub2) (n = 272) R2 Ftest AIC 0,46 = 0,42 = = 0,19 0,34 ref ref 0,35 = = EQ 0,76 0,89 0,54 1,00 1,04 k 111 50 27 22 24 Buk3) (n = 669) R2 Ftest AIC 0,30 = 0,21 = 0,17 = = 0,15 ref ref 0,14 = EQ 0,88 0,91 1,00 1,00 0,87 k 133 71 45 29 25 Smrek4) (n = 639) R2 Ftest AIC 0,55 = 0,50 = 0,41 = 0,44 ref ref 0,39 = EQ 0,58 0,72 0,74 1,00 0,96 Zdroj ­ Source: merané údaje NIML SR a monitoringu Lesoprojektu ­ measured inventory and monitoring data. Vysvetlivky ­ Explanatory notes: Ako pri tabuke 5 ­ As in Table 5. Site unit, 2)Oak, 3)Beech, 4)Spruce HSLT, ZHS. Poradie poda hodnoty Spearmanovho korelacného koeficienta je LT ­ HSLT ­ GBT ­ SLT ­ ZHS. Poradie tesnosti asociácie s európskymi lesnými typmi (EFT) poda hladiny spoahlivosti testu 2 je HSLT ­ SLT ­ LT, GBT, ZHS. Poradie poda hodnoty Spearmanovho korelacného koeficienta je LT ­ HSLT ­ GBT ­ SLT ­ ZHS. Tabuka 7. Porovnanie geobiotopu a súcasných stanovistných jednotiek z hadiska tesnosti asociácie s jednotkami európskych klasifikacných systémov Table 7. Comparison of geo-biotopes with current site units in terms of tightness of their association with the units of European classification systems Jednotka LT HSLT SLT GBT ZHS k2) 365 187 98 53 32 Biotopy NATURA 20003) (k = 33) df p R 11 961 11 648 0,03 0,79 5 666 5 952 1,00 0,76 3 008 3 104 0,89 0,30 1 725 1 664 0,15 0,61 775 992 1,00 0,23 Európske lesné typy4) (k = 18) df p 6 188 1,00 3 162 0,41 1 649 0,97 884 1,00 527 1,00 R 0,84 0,70 0,23 0,49 0,10 Vysvetlivky ­ Explanatory notes: ako pri tabuke 5 ­ as in Table 5. 2 ­ Pearsonov chí kvadrát ­ Pearson`s chi-square, df ­ stupne vonosti ­ degrees of freedom, p ­ p hodnota (významnos) ­ p value, R ­ Spearmanov poradový korelacný koeficient ­ Spearman ordinal correlation coefficient. Site unit, 2)The number of categories of classification system, 3)NATURA 2000 habitats, 4)European forest site types (EFT) 4. Diskusia Vsetky klasifikacné systémy sú umelé (ALLEN, 1987). Poda AUSTINA a SMITHA (1989) neexistuje ziadna ideálna klasifikácia, ale vea dobrých klasifikácií pre rôzne podmienky. Kontinuálna podstata ekologických gradientov a zlozitos odozvy vegetácie na ne spôsobujú, ze zjavné zmeny pozdz týchto gradientov tvoriace jasné hranice sú v prírode zriedkavé. Preto by pocet kategórií a hraníc medzi nimi mal by co najnizsí, a úzko spojený s preukázatenými rozdielmi podmienok a reakcií vegetácie (BRYAN, 2006). Európske klasifikacné systémy pre potreby lesníctva sú rôzne, a casto aj v rámci jednej krajiny nejednotné. Podrobná mapa lesných typov, ktorá je základom pre odvodenie vyssích typologických jednotiek ako je tomu u nás alebo v Cesku je skôr výnimkou. Prevazuje princíp klasifikácie zhora nadol, uplatovaný pri vseobecnom mapovaní potenciálnej vegetácie, ke sa najprv vymedzia regióny, subregióny, a v rámci nich vegetacné jednotky najcastejsie na niektorej z úrovní Braun-Blanquetovho geobotanického systému. Napríklad v Rakúsku KILIAN et al. (1994) navrhol 9 rastových oblastí, alej rozdelených do 22 ekoregiónov, a 7 vegetacných zón. Pre Nemecko GAUER a ALDINGER (2005) navrhli 82 rastových oblastí, rozdelených na 610 klimaticky a geologicky homogénnych rastových okrskov. Príkladom jednoduchého klasifikacného systému je poský systém obsahujúci len 21 jednotiek. Vývoj lesníckej typológie na Slovensku od ukoncenia typologického prieskumu a vytvorenia hospodárskych súborov lesných typov v osemdesiatych rokoch minulého storocia (HANCINSKÝ, 1977) sa v podstate zastavil. Nedopracovali sa produkcné charakteristiky typologických jednotiek, a neboli objektívne zanalyzované rozdiely faktorov prostredia ani odozvy drevín v rámci týchto jednotiek a medzi nimi. Systém sa pritom naalej dopal o nové, casto subjektívne navrhnuté a z hadiska vyssie uvedeného nie adekvátne podlozené jednotky. Na základe analýzy priestorovej variability prirodzeného výskytu a bonity drevín sme uz skôr ukázali, ze je mozné bez podstatnej straty informácie znízi pocet stanovistných jednotiek ich agregáciou, cím sa vytvorí predpoklad pre podstatné znízenie poctu, a zvýraznenie rozdielov medzi modelmi hospodárenia, ktoré sú na tieto jednotky viazané (KULLA et al., 2010). V predkladanom koncepte navrhujeme zlúcením susediacich kategórií ekologických gradientov znízi pocet stanovistných jednotiek pre strategické (rámcové) plánovanie z dnes pouzívaných 187 na 53, teda na 28 %. Kazdé znízenie poctu kategórií zákonite vedie k nárastu variabilty vo vnútri kategórií a tým k znízeniu celkovej vysvetlenej variability sledovaných znakov. Z hadiska praktických potrieb je vsak dôlezitá miera poklesu vysvetlenej variabilty vo vzahu k znízeniu poctu stanovistných jednotiek, ktorú v predkladanej práci stotozujeme s mierou efektívnosti klasifikácie. Vo vseobecnosti mozno konstatova, ze cím mensiu cas celkovej variability daný klasifikacný model vysvetuje, tým menej jednotiek by mal ma. Zdrojom prispievajúcim k relatívne vysokej variabilite analyzovaných znakov v stanovistných jednotkách môze by aj chyba vstupných údajov databázy HÚL o zastúpení drevín, ako aj chyba meraných výsok, a najmä chyba stanovenia veku pri odvodení bonít drevín. Tieto chyby majú náhodný charakter a zvysujú variabilitu rovnako vo vsetkých stanovistných jednotkách. Ak sa vyskytli, do istej miery oslabili statistickú významnos relatívneho porovnávania stanovistných jednotiek, co vsak nespochybuje dosiahnuté výsledky. Nase výsledky ukazujú, ze rôzne spôsoby agregácie lesných typov vedú k rôznej miere vhodnosti agregovaného klasifikacného modelu pre prirodzenos a pre produkciu drevín. Z hadiska oboch znakov sa najuniverzálnejsie javia klasifikácie zalozené na súcasne pouzívanej jednotke HSLT a na novo navrhnutej jednotke GBT. HSLT o nieco lepsie popisuje prirodzený výskyt drevín, GBT naopak bonitu drevín. Z hadiska asociá cie s biotopmi NATURA 2000 je lepsia jednotka GBT, z hadiska asociácie k európskym lesným typom (EFT) zase HSLT. Treba vsak konstatova, ze EFT v súcasnej podobe nie je jednotka rekonstrukcná a preto aj existujúci prevodový kúc a porovnávanie s nasimi rekonstrukcnými jednotkami je problematické. Pre GBT sa navrhlo taktiez zrozumitenejsie a s jednotkami európskej Braun-Blanquetovej skoly, a teda aj systémom NATURA 2000, kompatibilnejsie oznacenie. Z hadiska diferencovania manazmentu lesov je dôlezité vymedzenie funkcnej kategórie lesov ochranných a hospodárskych. LT a SLT túto poziadavku nezabezpecujú. HSLT a ZHS ju zabezpecujú v plnej miere tak, ze vymedzujú aj ochranné lesy s dobrou produkciou, plniace ochranné funkcie z iného dôvodu ako nepriaznivos stanovisa (brehoochranná, protizosuvná, funkcia, poddolované územia, ochrana infrastruktúry a pod.). GBT zabezpecujú oddelenie len takých ochranných lesov, kde ochranné funkcie vyplývajú výlucne z extrémnej povahy stanovisa (nízkoproduktívne exponované, sutinové, podmácané a vysokohorské lesy), co povazujeme z hadiska logiky stanovistnej klasifikácie za správnejsí postup. Nový spôsob agregácie dôslednejsie zohadujúci gradienty edafotopu, najmä pokia ide o hydrický rezim pôd, ako aj specifiká v sírení drevín poukazuje na niektoré nezrovnalosti v súcasnej typologickej mape a môze by podkladom pre jej revíziu. Táto by sa mohla týka najmä potenciálnej vegetácie karpatských kotlín, opodstatnenosti geobiotopu lesostepných borovicových lesov hospodárskeho charakteru, revízie rozhrania dubových a hydricky priaznivejsích dubovo hrabových lesov v nízinnom stupni, revízie výskovej hranice vzrastavých horských jedovo-smrekových lesov a vysokohorských smrekových lesov ochranného rázu najmä v tzv. bezbukovej oblasti, vytvorenia chýbajúceho lesného typu pre panónske topoové lesy s borievkou ako aj alsích otázok, ktorých analýzu ponúka FLACHBART (201. Kúc priradenia GBT k lesným typom pouzitený pre tento úcel je publikovaný v práci (KULLA et al., 2012). 5. Závery Predkladaná práca ponúka nový koncept agregácie lesných typov do vyssích aplikovaných jednotiek lesníckej typológie pracovne oznacených ,,geobiotop (GBT)". Agregáciou pozdz ekologických gradientov výskovej zonality klimatopu, edaficko-trofických a edaficko-hydrických faktorov stanovisa sa vymedzilo 32 jednotiek abiotického prostredia ­ geotopov, v rámci ktorých sa po zohadnení alternatív vegetacnej zonality vnútri nich rozlísilo 53 geobiotopov. Tento pocet predstavuje v porovnaní so súcasným poctom stanovistných jednotiek rámcového plánovania (HSLT) redukciu na 28 %. Takáto redukcia ponúka znacný potenciál pre znízenie poctu modelov hospodárenia, zvýraznenie rozdielov medzi nimi, a zlepsenie východísk inventarizácie týchto jednotiek pri komplexnom zisovaní stavu lesa. Pri tvorbe geobiotopov a návrhu ich názvoslovia sa vyuzili formacné skupiny potenciálnych lesných biotopov Slovenska poda geobotanickej mapy CSSR (MICHALKO, 1986), cím sa zabezpecil prienik Zlatníkovej rekonstrukcnej typológie s geobotanickým Braun-Blanquetovým systémom. Geobiotopy teda predstavujú rekonstrukcné stanovistné varianty základných formacných skupín lesnej vegetácie, spôsobom usporiadania a názvoslovím blízke vyssím geobotanickým jednotkám pouzívaným pri mapovaní a popisovaní vegetácie v Európe a vo svete. Schopnos geobiotopu popísa stanovistne podmienenú variabilitu prirodzeného zastúpenia a potenciálnej produkcie drevín je poda nasich výsledkov prinajmensom porovnatená so súcasnou jednotkou HSLT, pri významne nizsom pocte jednotiek. alej ju mozno vylepsi revíziou typologického mapovania v zmysle námetov uvedených v diskusii. Poakovanie Príspevok vznikol v rámci riesenia projektu ITMS 26220120069 Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, na základe podpory operacného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra AKAIKE, H., 1974: A new look at the statistical model identification. IEEE Transactions on Automatic Control, 19(6): 716-723. ALLEN, B.H., 1987: Ecological type classification for California: The Forest Service approach. Gen. Tech. Rep. PSW-98. Berkeley CA, Forest service, USA. AUSTIN, M.P., SMITH, T.M., 1989: A new model for the continuum concept. Vegetatio, 83: 35-47. BARNES, V.B., ZAK, R.D., DENTON, R.S., SPURR, H.S., 1998: Forest Ecology. 4th edition. John Wiley and Sons, Inc., USA. BRAUN-BLANQUET, J., 1964: Pflanzensoziologie. Grundzüge der Vegetationskunde. Ed. 3. Wien, New York : Springer. BRYAN, B.A., 2006: Synergistic techniques for better understanding and classifying the environmental structure of landscapes. Environmental Management, 37(: 126-140. CLELAND, D.T., HART, J.B. et al., 1993: Ecological Classification and Inventory System of the Huron-Mainistee National Forests. Forest Service, USA. EEA, 2006: European forest types. Categories and types for sustainable forest management, reporting and policy. EEA Technical report No 9/2006, 111 p. ELLENBERG, H., 1974: Zeigerwerte der Gefässpfanzen Mitteleuropas. Scripta Geobotanica, 9: 1-97. FLACHBART, V., 2011: Prehodnotenie knizne nevydaných dodatkov ku knihe Lesné typy Slovenska a návrhy zmien v knizne vydaných typologických jednotkách. Zvolen : NLC, 37 s., nepublikované. GAUER, H.J., ALDINGER, E., 2005: Forest ecologically-based nature areas in Germany. Forest growth regions and growth districts with a 1:1 000 000 map. Mitteilungen des Vereins fur Forstliche Standortskunde und Forstpflanzenzuchtung, Freiburg, Germany. HALAJ, J., PETRÁS, R., 1998: Rastové tabuky hlavných drevín. Bratislava : Slovak Academic Press, 325 s. HANCINSKÝ, L., 1972: Lesné typy Slovenska. Bratislava : Príroda, 307 s. HANCINSKÝ, L., 1977: Lesnícka typológia v prevádzkovej praxi. Bratislava : Príroda, 233 s. HELMS, J.A. (ed.), 1998: Terminology of forest science, technology, practice, and products. The dictionary of forestry. Society of American Foresters, Bethesda, Md. HILLS, G.A., 1960: Regional site research. For. Chron., 36: 401-423. KILIAN, W., MULLER, F., STARLINGER, F., 1994: The forest growth regions of Austria: a land classification based on forest ecology. FBVA Berichte. Forstliche Bundesversuchsanstalt Wien, Austria. KULLA, L., BOSEA, M., BURGAN, K., 2010: Potreba a moznosti inovácie rámcového plánovania HÚL na Slovensku. In: BORTEL, S., BAVLSÍK, J. (eds.): Súcasnos a budúcnos hospodárskej úpravy na Slovensku. Zvolen : NLC, s. 42-49. --, PETRÁS, R. et al., 2012: Návrh inovovaného systému rámcového plánovania hospodárskej úpravy lesov. Zvolen : NLC ­ LVÚ Zvolen, 69 s. --, BOSEA, M., BURGAN, K., 2013: Regionalization of forests in Slovakia according to their natural potential. In: KOZAK, J., OSTAPOWICZ, K., BYTNEROWICZ, A., WYGA, B. (eds.): Integrating Nature and Society towards Sustainability, Springer, p. 271-283. KUUSIPALO, J., 1985: An ecological study of upland forest site classification in Southern Finland. Acta Forestalia Fennica, 192: 1-78. LARSSON, T.B., 2001: Biodiversity evaluation tools for European forests. Ecol. Bull. 50, Black-well Science, UK. MICHALKO, J., 1986: Geobotanická mapa CSSR. Bratislava : Veda, 168 s. PUKKALA, T. (ed.), 2002: Multi-objective Forest Planning. Kluwer Academic Publishers, 207 p. RIZMAN, I. (ed.), 2007: Poznatková báza o zastúpení drevín v lesných typoch Slovenska. In: Lesnícka typológia a zisovanie stavu lesa vo väzbe na trvalo udrzatené obhospodarovanie lesov. Zvolen : NLC Zvolen, (CD). SCHWARZ, M., RIZMAN, I., 2009: Postup reklasifikácie lesov SR do európskych typov lesa. Zvolen : NLC, 10 s., (nepublikované). STANOVÁ, V., VALACHOVIC, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Bratislava : DAPHNE ­ Institút aplikovanej ekológie, 225 s. SMELKO, S., 2007: Dendrometria. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 400 s. ZLATNÍK, A., 1959: Pehled slovenských les podle skupin lesních typ. In: Spisy vdecké laboratoe biocenologie a typologie lesa LF VSZ v Brn, 3, Brno, 195 s. --, 1976: Pehled skupin typ geobiocen pvodn lesních a kovinných v CSSR. Zprávy geografického ústavu CSAV, 13, Brno. Summary The aim of the paper is to propose and justify the concept of a new, hierarchically higher, in terms of the number of units rational, and by the natural potential sufficiently homogeneous site unit, based on existing reconstructive forest typology applied in Slovakia. Proposed unit should be also more compatible with the geo-botanic system commonly used for vegetation classification in Europe. Analysis of variance was performed for both: the natural occurrence of tree species in reserves, as well as the production potential of tree species measured on the representative plots according to Zlatník´s altitudinal vegetation zones and edaphic-trophic series. Based on the results of this analysis, an aggregation of the forest site types was suggested along the elevation gradient of climatop, and along the edaphic-trophic and the edaphic-hydric gradients of edaphotop. By intersection of such created 32 categories of geotope with the basic formation groups of forest habitats by Braun-Blanquet relevant for Slovakia territory, 53 reconstructive geo-biotopes were formed. The geo-biotopes, therefore, represent essential site variants of formation groups of forest vegetation consistently respecting reconstructive Zlatník´s typology, as well as terminology and organisation of the higher geo-botanical units most commonly used in vegetation mapping in Europe and the world. The proposed unit was compared using the F-test, Akaike information criterion (AIC), and the index of classification efficiency (EQ) with current typological units in terms of its ability to describe the variability of the natural occurrence and productive potential of tree species. Finally, the qualitative association of the compared classification models with the European classification systems was assessed. Based on the results obtained, it can be concluded that the newdesigned site unit, geo-biotope, is at least comparable with currently used unit MGFT, with the number of categories lower by 72%. This decrease offers significant potential for reducing the number of management models, highlighting the differences between them and improving the conditions for inventory of these units. Finally, the opportunities for revision of the existing typological map using the forest site types to geo-biotopes conversion key are indicated. The full conversion key has been published KULLA et al. 2012. Translated by authors Revised by J. Lásková http://www.deepdyve.com/assets/images/DeepDyve-Logo-lg.png Forestry Journal de Gruyter

Koncept geobiotopu ako možnej vyššej stanovištnej jednotky pre diferencovanie manažmentu lesov

Kulla, Ladislav; Bošeľa, Michal
Forestry Journal , Volume 59 (2) – Jun 1, 2013
Download PDF
14 pages

Loading next page...
 
/lp/de-gruyter/koncept-geobiotopu-ako-mo-nej-vy-ej-stanovi-tnej-jednotky-pre-s4M6VrLe0v
Publisher
de Gruyter
Copyright
Copyright © 2013 by the
ISSN
0323-1046
eISSN
0323-1046
DOI
10.2478/v10114-011-0020-0
Publisher site
See Article on Publisher Site

Abstract

volume 59, number 2, 2013, p. 81­94 Section: Forestry DOI: 10.2478/v10114-011-0020-0 Pôvodné práce ­ Original papers KONCEPT GEOBIOTOPU AKO MOZNEJ VYSSEJ STANOVISTNEJ JEDNOTKY PRE DIFERENCOVANIE MANAZMENTU LESOV LADISLAV KULLA, MICHAL BOSEA Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK ­ 960 92 Zvolen, e- mail: kulla@nlcsk.org, bosela@nlcsk.org KULLA, L., BOSEA, M., 2012: The concept of geo-biotope as a possible superior site unit for differentiation of forest management. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 81­94, 2013, 3 fig., tab. 7, ref. 30, ISSN 0323 ­ 1046. Original paper. The paper proposes and justifies an alternative concept of aggregation of forest site types in higher units for purposes of differentiation of forest management. Analysis of variance was performed for both: the natural occurrence of tree species in reserves, as well as the production potential of tree species measured on the representative plots according to Zlatník´s altitudinal vegetation zones and edaphictrophic series. Based on the results of this analysis, an aggregation of forest site types was suggested along the elevation gradient of climatop, and along the edaphic-trophic and the edaphic-hydric gradients of edaphotop. By intersection of such created 32 categories of geotope with the basic formation groups of forest habitats by Braun-Blanquet geo-botanical school, 53 reconstructive geo-biotopes were formed. The proposed unit was compared using the F-test, Akaike information criterion (AIC), and the index of classification efficiency (EQ) with current typological units in terms of its ability to describe the variability of the analyzed parameters. Finally, the qualitative association of the compared classification models with the European classification systems was assessed. Based on the results obtained, it can be concluded that the site unit geo-biotop is at least comparable with currently used unit MGFT, with the number of categories lower by 72%. Key words: site classification, forest site type, forest biotope, potential vegetation, potential productivity, forest management 1. Problematika Stupujúce sa poziadavky na lesy a vyuzívanie ich funkcií zvysujú nároky na komplexnos a racionálnos ich manazmentu. Manazment lesov sa definuje ako praktická aplikácia biologických, fyzikálnych, kvantitatívnych, riadiacich, ekonomických, sociálnych a politických princípov pri obnove, výchove, vyuzívaní a ochrane lesov, s cieom dosiahnutia stanovených cieov a pri zachovaní produkcnej schopnosti lesov (HELMS, 1998). Prvým krokom pri manazmente lesov je urcenie strategických cieov. Strategické plánovanie je zamerané na hadanie najlepsej alternatívy dlhodobého smerovania hospodárenia v lesoch (PUKKALA, 2002). Moznosti uplatnenia jednotlivých alternatív hospodárenia výrazným spôsobom ovplyvuje prírodný potenciál lesných stanovís, najmä potenciálny výskyt, potenciálna produkcia a potenciálne ohrozenie lesných drevín v rámci pre tento úcel vymedzených stanovistných jednotiek. Existuje niekoko rôznych schém klasifikácie stanovís, ktoré boli vyvinuté pre praktické vyuzitie v lesníctve, alebo na iné úcely. Kazdý systém bol navrhnutý pre konkrétny úcel a je zalozený na tradícii konkrét81 neho vedného odboru (LARSSON, 200. V zásade mozno rozlísi dva princípy klasifikácie stanovís: priamy a nepriamy. Priamy je zalozený na hodnotení klímy, topografie a pôdnych charakteristík, nepriamy na analýze podobnosti druhového zlozenia a produktivity vegetácie. Príkladom priamej klasifikácie je tzv. ekologická klasifikácia stanovís (ESC), vyuzívaná najmä v Skandinávii a v Severnej Amerike (KUUSIPALO, 1985; CLELAND et al., 1993). Diferencuje stanovistia z hadiska klimatických a edafických faktorov, a následne urcuje vhodnos jednotlivých drevín na základe konfrontácie týchto faktorov s ich ekologickými nárokmi. Príkladom takéhoto postupu sú tiez fyziografické stanovistné typy vylísené na základe reliéfu terénu a materskej horniny v rámci klimaticky vymedzeného regiónu (HILLS, 1960). Väcsina stredoeurópskych klasifikacných systémov je zalozená na nepriamej klasifikácii stanovís. Ich základom je zürissko-montpeliérska skola (BRAUN-BLANQUET, 1964), zalozená na floristickej podobnosti a hierarchickej organizácii vegetacných jednotiek. Súcasné zlozenie vegetácie v európskych podmienkach málokedy zodpovedá pôvodnému, nemozno teda hovori o rekonstrukcných jednotkách charakterizujúcich skutocný prírodný potenciál stanovís. Braun-Blanquetová klasifikácia sa stala základom pre nové európske klasifikacné systémy, akými sú biotopy NATURA 2000 (STANOVÁ, VALACHOVIC et al., 2002) a európske lesné typy ­ EFT (EEA, 2006). Na Slovensku sa pouzíva rekonstrukcná lesnícka typológia zalozená na geobiocenologickej skole profesora Zlatníka. Zlatníkove skupiny lesných typov (SLT) sú diferencované poda vegetacných stupov a edaficko-trofických radov (ZLATNÍK 1959). Charakterizované sú ekologickým profilom fytocenózy, ktorý je daný vzahom zastúpených druhov k jednotlivým ekologickým faktorom poda ELLENBERGA (1974). Z vymapovaných typov fytocenóz sa konstituovali lesné typy ­ LT (HANCINSKÝ, 1972), ktoré sa pri revíziách typologického prieskumu postupne dopali, dnesná lesnícka typológia pracuje s 365 lesnými typmi (RIZMAN et al., 2007). Diferenciacné analýzy lesných typov najmä z hadiska produkcného potenciálu neboli dopracované, coho dôsledkom je existencia produkcne vemi podobných, ale aj vemi heterogénnych lesných typov. Svedcí o tom fakt, ze niektoré lesné typy museli by zaradené súcasne do kategórie hospodárskych aj ochranných lesov ako tzv. dvojcatá. Lesné typy boli pre potreby lesníckej praxe zatriedené poda vegetacných stupov a charakteru pôdneho prostredia do mensieho poctu hospodárskych súborov lesných typov ­ HSLT (HANCINSKÝ, 1977). HSLT boli neskôr diferencované aj poda specifík sírenia drevín, a alej dopané, az ich aktuálny pocet dosiahol 187. alsou agregáciou HSLT poda vegetacných stupov, rámcových pôdnych pomerov a funkcnej kategórie lesa sa vystavali hierarchicky najvyssie jednotky aplikovanej lesníckej typológie ­ zdruzené hospodárske súbory lesných typov ­ ZHS, ktorých je celkom 32, z toho 28 pre kategóriu hospodárskych lesov a styri pre kategóriu ochranných lesov (RIZMAN et al., 2007). V súcasnosti je základnou stanovistnou jednotkou pre diferencovanie manazmentu lesov na Slovensku HSLT. Tvorí rámec pre modely hospodárenia, vyuzíva sa pri oceovaní lesov a ich funkcií. Relatívne veký pocet HSLT je jedným z dôvodov vekého poctu casto vemi podobných modelov, ktorého opodstatnenos je v posledných rokoch predmetom diskusie (KULLA et al., 2010). HSLT, podobne ako alsie vyssie jednotky aplikovanej lesníckej typológie, sú málo kompatibilné s novými európskymi klasifikacnými systémami, co uz teraz prinása urcité problémy pri reportovaní a výmene údajov v rámci EU. Vzhadom na odlisnosti základných princípov týchto systémov sú prevodové kúce pomerne komplikované a vo viacerých ohadoch nejednoznacné (STANOVÁ, VALACHOVIC et al., 2002; SCHWARZ, RIZMAN, 2009). Cieom práce je na báze jestvujúcej rekonstrukcnej lesníckej typológie navrhnú a teoreticky zdôvodni koncept novej, hierarchicky vyssej, poctom jednotiek racionálnej, z hadiska prírodného potenciálu dostatocne homogénnej, a s európskymi klasifikacnými systémami co najviac kompatibilnej stanovistnej jednotky pre diferencovanie manazmentu lesov na Slovensku. 2. Metodika 2.1. Východisková klasifikacná matica Ako východisko pre analýzu sa pouzil zoznam lesných typov a nadstavbových typologických jednotiek poda aktuálneho stavu lesníckej typológie (RIZMAN et al., 2007). Lesný typ sa ustanovil ako najnizsia alej nedelitená jednotka pre porovnanie, analýzu a agregáciu klasifikacných systémov. Existencia mapy lesných typov pre celé územie Slovenska týmto zabezpecí ahkú priestorovú identifikáciu akejkovek vyssej jednotky vytvorenej agregáciou LT. Priradenie jednotiek NATURA 2000 na úrovni LT sa prevzalo z katalógu biotopov (STANOVÁ, VALACHOVIC, 2002). Aby sa zabezpecila nedelitenos lesného typu, v prípade ze bol priradený k viacerým biotopom, prevzalo sa prioritné priradenie, ktoré je v atribútoch typologickej mapy na prvom mieste. Pre priradenie EFT sa vyuzila poznatková báza vypracovaná na úrovni HSLT (SCHWARZ, RIZMAN, 2009). 2.2. Agregácia stanovís ­ koncept geotopu Agregácia stanovís sa uskutocnila na základe analýzy variancie potenciálneho výskytu a potenciálnej produkcie drevín pre vegetacné stupne a edaficko-trofické rady v zmysle ZLATNÍKA (1959). Pre analýzu potenciálneho výskytu ôsmich hlavných klimaxových drevín sa vyuzila databáza hospodárskej úpravy lesov, z ktorej sa vyuzili údaje o zastúpení drevín v lesných rezerváciách. Odfiltrovali sa len porasty spajúce podmienky najprísnejsej ochrany (stupe ochrany prírody 5), stanovistnej homogenity (jeden les ný typ), minimálnej výmery (1 ha), minimálneho veku (100 rokov), a minimálnej hustoty (zakmenenie 0,5). Spolu týmto kritériám vyhovelo 1 005 porastov, pochádzajúcich z celkom 199 prísne chránených území Slovenska. Z nich 97 sú národné prírodné rezervácie (NPR), 100 prírodné rezervácie (PR), a 2 centrálne A-zóny vekoplosných chránených území. Pre analýzu potenciálnej produkcie troch najzastúpenejsích drevín ­ duba, buka a smreka sa vyuzili merané údaje z inventarizacných plôch Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR (NIML), a z monitorovacích plôch Lesoprojektu. Pouzili sa údaje spolu zo 1 437 plôch, z toho 709 bolo plôch NIML a 728 plôch monitoringu. Za ukazovatea produkcie sa zvolila absolútna výsková bonita dreviny vo veku 100 rokov, odvodená na základe existujúcich bonitacných modelov (HALAJ, PETRÁS, 1998). Pre bonitáciu sa pouzil stredný vek dreviny na ploche urcený pomocou vývrtov odobratých zo stredného kmea, a Loreyova stredná výska vypocítaná ako vázený priemer, ke sa ako váha pouzila kruhová základa (LOREY, 1878, in SMELKO, 2007). Do analýzy vstupovali len priemerné hodnoty so známou variabilitou, teda vypocítané najmenej z troch údajov. Na základe výsledkov analýzy sa navrhli nové agregované kategórie klimatopu a edafotopu. Pri agregácii sa dôsledne sledoval cie znízenia výsledného poctu kombinácií kategórií v porovnaní so súcasným, a praktická poziadavka oddelenia nízkoproduktívnych (ochranných) a produkcne vyuzitených (hospodárskych) lesov. Kategórie klimatopu sa vytvorili jednoduchou agregáciou vegetacných stupov. Kategórie edafotopu sa navrhli ako dvojrozmerné, pricom prvý rozmer tvoria agregované edaficko-trofické rady, a druhý rozmer novozavedené edaficko-hydrické rady. Význam hydrického radu vyplýva z posledných prác ZLATNÍKA (1976), a podporujú ho mnohé poznatky o vplyve fyziografických faktorov, a vodného rezimu pôd na výskyt, a najmä na produkciu drevín (súhrnne BARNES et al., 1998). Následne sa lesné typy priradili k príslusným kombináciám navrhnutých kategórií klimatopu a edafotopu, ktoré sa oznacili pracovným názvom geotop. Pri identifikácii lesných typov s geotopmi sa vyuzili charakteristiky lesných typov a HSLT uvedené v prácach HANCINSKÉHO (1972, 1977), výsledky vlastného výskumu a praktické skúsenosti autorov. 2.3. Priradenie potenciálnej vegetácie ­ koncept geobiotopu Zlozenie potenciálnej vegetácie pre vytvorené geotopy je dané pôvodným zastúpením drevín v priradených rekonstrukcných jednotkách ­ lesných typoch. Vykonala sa agregácia lesných typov na základe podobnosti ich potenciálneho drevinového zlozenia, pricom sa vyuzili základné formacné skupiny a typy lesných biotopov, ako aj priradenie lesných typov k týmto jednotkám poda katalógu biotopov Slovenska (STANOVÁ, VALACHO VIC, 2002). Formacné skupiny a typy biotopov pre tento katalóg boli prevzaté z geobotanickej mapy CSSR (MICHALKO et al., 1986), kde sú podrobne popísané a zdôvodnené v stredoeurópskom kontexte. Logickým súctom (prienikom) matíc priradenia lesných typov ku geotopom a k lesným biotopom sa získala nová mnozina agregovaných stanovistných jednotiek, ktoré sa pracovne zadefinovali ako geobiotop (GBT). 2.4. Porovnanie vhodnosti klasifikacných modelov Porovnala sa schopnos existujúcich stanovistných jednotiek (LT, HSLT, SLT, ZHS) a novonavrhnutej jednotky (GBT) popísa variabilitu vybraných kvantitatívnych znakov potenciálu lesa: relatívneho podielu drevín v pôvodnom zastúpení, a absolútnej bonity drevín. Pouzili sa tri nezávislé spôsoby porovnania: F-test, Akaikovo informacné kritérium (AIC), a koeficient relatívnej efektívnosti (EQ). Za referencný model, voci ktorému sú ostatné porovnávané, sa standardne zvolil model s nezávislou premennou geobiotop (GBT). Porovnala sa taktiez kvalita zhody posudzovaných klasifikacných modelov s klasifikacnými systémami EU pomocou testu náhodnej premennej chí kvadrát (2). 2.4.1 Porovnanie pomocou F-testu Metóda je zalozená na testovaní nulovej hypotézy o zhode dvoch modelov z hadiska ich vhodnosti pre popísanie variability skúmaného znaku na základe pomeru priemerných stvorcov reziduálnych odchýlok [vzorec 1]. Výsledkom je F statitsika, ktorej porovnaním s kritickou hodnotou F rozdelenia sa získa p hodnota definujúca pravdepodobnos zamietnutia nulovej hypotézy, ak táto platí. Ak p hodnota je mensia ako 0,05 tak nulovú hypotézu zamietame s 95 % spoahlivosou. MSi MSr [1] ( yi MSi kde MSi ­ MSr ­ yi,r ­ i,r ­ n k i 1 ^ yi ) 2 MS r i 1 ( yr n k ^ yr ) 2 [2] n k priemerný stvorec rezíduí modelu i, priemerný stvorec rezíduí referencného modelu r, pozorované hodnoty závislej premennej, odhadované hodnoty závislej premennej poda modelu, ­ rozsah výberu, ­ pocet kategórií (stanovistných jednotiek). 2.4.2 Porovnanie pomocou Akaikovho informacného kritéria (AIC) Metóda je zalozená na porovnávaní dvoch modelov na základe rozdielu hodnoty AIC, vypocítanej poda vzorca 3 (AKAIKE, 1974). Následné porovnanie sa usku83 tocnilo na základe vzahov 4 a 5. Klasifikacné systémy predstavujú pre tento úcel viacnásobné lineárne modely s poctom nezávislých premenných zodpovedajúcim poctu kategórií (stanovistných jednotiek) príslusného systému, vystupujúcich v regresnom modeli ako dummy premenné. identifikácie dvoch porovnávaných klasifikacných modelov. Pre vsetky kombinácie sa vypocítala a otestovala náhodná premenná chí kvadrát (2), a Spearmanove poradové korelacné koeficienty (R). Za miery tesnosti asociácie sa povazovala hladina významnosti 2, a vekos Spearmanovho R. 3. Výsledky 3.1. Agregácia stanovís ­ koncept geotopu Zistená variabilita zastúpenia vybraných klimaxových drevín (obr. vo vegetacných stupoch v podstate zodpovedá predpokladom. V prvom a druhom stupni dominuje dub, v treom a stvrtom stupni vemi výrazne buk, piaty a siesty stupe je typický zastúpením troch drevín ­ smreka, buka a jedle, a siedmy stupe je vyslovene smrekový. Viditená je podobnos, ako aj výrazný kontrast niektorých susediacich vegetacných stupov, co sa vyuzilo pri návrhu agregovaných kategórií klimatopu. Rôzne sa na zistenom zastúpení jednotlivých drevín prejavil edeficko-trofický rad, vo vseobecnosti vsak môzeme hovori o vplyve slabsom ako pri výskovej zonalite. Zjavné je optimum buka na zivných a vápencových, smreka skôr na kyslých, a cenných listnácov na nitrofilných stanovistiach. Specifická konstelácia drevín sa zistila najmä v A, C a D rade. Prechodné rady predstavujú medzistupne medzi základnými radmi. Necakane vysoké zastúpenie smreka v B/C a v D rade je spôsobené tým, ze znacná výmera rezervácií vápencových príkrovov, na ktorých sa spolocenstvá týchto radov vyskytujú, sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier v rámci tzv. bezbukového územia. Bez tohto vplyvu by zastúpenie smreka malo pravdepodobne výraznejsie klesajúci trend v smere od kyslých (A rad) k vápencovým (D rad) stanovistiam. Vplyv vegetacných stupov a ekologicko-trofických radov na bonitu troch najzastúpenejsích drevín ­ duba, buka a smreka znázoruje obrázok 2. Potenciálna produkcia buka aj smreka vrcholí v stredných polohách 3. a 4. vegetacného stupa a potom pri buku rýchlejsie, pri smreku pomalsie s nadmorskou výskou klesá. U oboch týchto drevín dosahuje maximum na zivných stanovistiach B radu a klesá tak smerom ku kyslým, ako aj k nitrofilným a vápencovým stanovistiam radov A, C, D, pricom prechodné rady predstavujú medzistupne tohto poklesu. Vzhadom na vekú variabilitu sú viaceré rozdiely statisticky nevýznamné. Bonita duba je najvyssia na zivných az nitrofilných stanovistiach, ktoré sú v najnizsích vegetacných stupoch v porovnaní s kyslými spravidla, a s vápencovými vzdy hydricky priaznivejsie, co je v týchto podmienkach kúcový faktor produkcie. Navrhnutá agregácia vegetacných stupov a prestavba edaficko-trofických radov do nových kategórií klimatopu a edafotopu sa nachádza v tabuke 1. Vegetacné stupne sú z poctu 8 agregované na pocet 4 a sú oznacené AIC n ln SS n 2k [3] AIC = AICi ­ AICr [4] [5] Pi 0.5 AIC 0.5 AIC 1 e kde n ­ rozsah výberu, SS ­ suma stvorcov odchýlok okolo vyrovnávacej funkcie, k ­ pocet parametrov regresnej rovnice (stanovistných jednotiek), AICi,r ­ hodnota AIC pre posudzovaný, resp. referencný model, Pi ­ pravdepodobnos, ze posudzovaný model je lepsí, alebo horsí ako referencný model. 2.4.3 Porovnanie pomocou koeficientu relatívnej efektívnosti Koeficient bol navrhnutý na jednoduché porovnanie stanovistných klasifikacných systémov na základe podielu vysvetlenej variability zvoleného kvantitatívneho znaku, a poctu kategórií klasifikacného modelu (KULLA et al., 2013). Ak je hodnota EQ vyssia ako 1, posudzovaný model je povazovaný za vhodnejsí ako referencný a naopak. EQi qi qr kde EQi ­ relatívna efektívnos klasifikácie pre posudzovaný model i, qi,r ­ koeficient efektívnosti pre posudzovaný (i) a referencný model (r), R2i,r ­ modelom vysvetlená variabilita pre posudzovaný (i) a referencný model (r), ki,r ­ pocet kategórií (stanovistných jednotiek) posudzovaného (i) a referencného modelu (r). 2.4.4 Porovnanie miery asociácie s klasifikacnými systémami EU Vykonal sa test sily párovej asociácie posudzovaných klasifikacných systémov voci biotopom NATURA 2000 a európskym lesným typom (EFT). Kontingencné tabuky sa zostavili ako poradové jednotkové matice párovej Ri2 ki Rr2 kr [6] Obr. 1. Zastúpenie vybraných drevín v jadrových castiach lesných rezervácií Slovenska poda vegetacných stupov a edaficko-trofických radov (Zdroj: databáza hospodárskej úpravy lesov) Fig. 1. Selected tree species composition in the core parts of forest reserves in Slovakia according to altitudinal vegetation zones and edaphic-trophic series (Source: forest management database Upper figure: Average tree species composition (%), confidence interval (95%), 2)Altitudinal vegetation zones, 3)Oak, 4)Beech-oak, 5)Oakbeech, 6)Beech, 7)Fir-beech, 8)Spruce-beech-fir, 9)Spruce; tree species: 10)Oak, 1Hornbeam, 12)Beech, 13)Fir, 14)Spruce Lower figure: Average tree species composition (%), confidence interval (95%), 2)Edaphic-trophic series, 3)Acidic, 4)Transition A/B, 5)Nutritious, 6)Transition B/C, 7)Nitrophilous, 8)Calcareous; tree species: 9)Oak, 10)Hornbeam, 1Beech, 12)Fir, 13)Spruce, 14)Pine rímskymi císlicami. Novo navrhnuté edaficko-hydrické kategórie sú 4 a sú oznacené arabskými císlicami. Edaficko-trofické kategórie sú z poctu 8 (vrátane súborov) agregované na pocet 4, a sú oznacené vekými písmenami. Pocet na základe priradenia lesných typov identifikovaných geotopov je 32. Pre porovnanie, pocet obsadených polí v pôvodnej Zlatníkovej ekologickej mriezke je 44, co je o 38 % viac. Vzhadom na to, ze priraovanie lesných typov ku geotopom sa uskutocnilo vo väcsine prípadov po celých HSLT, ako aj z priestorových dôvodov, neobsahuje ta buka 1 lesné typy ale HSLT. Tie HSLT, ktoré boli delené sú oznacené lomítkom (/.). Názvy HSLT a zoznam do nich patriacich LT sú dostupné na http://www.forestportal.sk, cas Lesné hospodárstvo/ Hospodárska úprava lesov a hospodárenie v lese/ Skratky a systematiky. 3.2. Priradenie potenciálnej vegetácie ­ koncept geobiotopu Podobným spôsobom sa lesné typy (castejsie celé HSLT) priradili k biotopom NATURA 2000 (tab. 2). Z celkového poctu 11 formacných skupín biotopov bolo Obr. 2. Produkcia vybraných drevín poda vegetacných stupov a edaficko-trofických radov (Zdroj: merané údaje z inventarizacných plôch NIML SR a monitoringu Lesoprojektu) Fig. 2. Production of selected tree species according to altitudinal vegetation zones and edaphic-trophic series (Source: measured inventory and monitoring data) Upper figure: Average site index (m) (confidence interval 95%), 2)Altitudinal vegetation zones, 3)Oak, 4)Beech-oak, 5)Oak-beech, 6)Beech, 7)Fir-beech, 8)Spruce-beech-fir, 9)Spruce; tree species: 10)Oak, 1Beech, 12)Spruce Lower figure: Average site index (m) (confidence interval 95%), 2)Edaphic-trophic series, 3)Acidic, 4)Transition A/B, 5)Nutritious, 6)Transition B/C, 7)Nitrophilous, 8)Calcareous; tree species: 9)Oak, 10)Beech, 1Spruce obsadených 10, nenasiel sa relevantný lesný typ pre biotop Ls10. Celkový pocet obsadených biotopov je 31. Po logickom súcte (prieniku) tabuliek 1 a 2 sa sformovalo 53 geobiotopov (GBT), z toho len 24 vystavaných z lesných typov kategórie hospodárskych stanovís, ostatné z lesných typov stanovís ochranných (tab. 3). Za ochranné stanovistia sa povazovali len tie, kde je dôvodom ochrany nepriaznivos vlastného stanovisa limitujúca rast a produkciu drevín. Vykonala sa úprava názvoslovia vytvorených geobiotopov, pricom sa prevzali princípy pomenovania a oznacenia biotopov NATURA 2000. Formacná skupina biotopov bukových a zmiesaných bukových lesov (Ls5) bola vzhadom na vekú vnútornú variabiltu rozdelená na tri casti, cím stúpol pocet formacných skupín geobiotopov na 12 (tab. 4). Kompletný kúc priradenia lesných typov ku geobiotopom je publikovaný v práci (KULLA et al., 2012). Tabuka 1. Priradenie hospodárskych súborov lesných typov k navrhnutým geotopom, ako vyssím stanovistným jednotkám charakterizujúcim rámcovo komplex abiotických faktorov stanovisa Table 1. Assignment of management groups of forest site types to designed geotopes as an upper site units describing in general terms the abiotic factors complex Geotop Klimatop 1. Exponovaný 3) Hospodársky súbor lesných typov A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) D ­ sutinový9) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) D ­ sutinový9) B ­ bohatý1 A ­ chudobný4) 1. Exponovaný 3) I. Nízinný (dubový)2) 2. Presýchavý7) 4. Podmácaný10) 1. Exponovaný3) II. Podhorský (bukový)1 4. Podmácaný10) B ­ bohatý5) C ­ vápencový9) A ­ chudobný4) III. Horský (jedovo-smrekovo-bukový) 12) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) D ­ sutinový9) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) A ­ chudobný4) B ­ bohatý5) C ­ vápencový6) 4. Podmácaný10) IV. Vysokohorský (boreálny)13) 1. Exponovaný3) 104,107, 204, 295, 199, 296, 299, 101, 191, 201, 203, 292, 105, 112, 205, 108, 109, 209, 216, 102, 202, 113, 111, 123, 208, 211, 213, 293, 117, 217, 121, 122, 192, 124, 125, 126, 135, 196, 131, 304, 395, 404, 407, 495, 497, 498, 499, 320, 301, 303, 392, 401, 492, 305, 315, 405, 409, 415, 425, 426, 435, 445, 310, 311, 313, 316, 393, 410, 411, 413, 416, 420, 421, 431, 493, 302, 312, 402, 317, 396, 417, 496, 323, 399, 504, 514, 524, 590, 591, 595, 596/., 597, 598, 599, 604, 624, 628, 634, 644, 690, 691, 694, 695, 696/., 698, 518, 618, 501, 521, 531, 592, 594, 601, 621, 689, 692/., 697, 505, 506, 515, 525, 535, 545/., 546, 556, 605, 606, 615, 625, 626, 635, 655, 665, 666, 675, 685, 511, 513, 516, 523, 526, 536, 541, 545/., 561, 593/., 611, 613, 616, 631, 636, 645, 646, 673, 693/., 502, 512, 522, 532, 571, 602, 632, 642, 517, 589, 596/., 617, 627, 637, 688, 692/., 696/., 584, 614, 622, 815, 593/., 623, 633, 693/., 699, 719, 729/., 739/., 749, 759/., 820, 830, 840, 729/., 739/., 759/., 769/., 860, 729/., 769/., 789, 850, Management group of forest site types, 2)Lowland (oak), 3)Exposed, 4)Poor, 5)Rich, 6)Calcareous, 7)Temporarily dry, 8)Normal, 9)Scree nitrophilous, 10)Waterlogged, 1Submountain (beech), 12)Mountain (fir-spruce-beech), 13)Alpine (boreal) 3.3. Porovnanie vhodnosti klasifikacných modelov Výsledky porovnania kvantitatívnych znakov sa nachádzajú v tabukách 5 az 6. V porovnaní so súcasne pouzívanou jednotkou HSLT bola novo navrhnutá jednotka GBT v prípade vysvetlenej variability prirodzeného zastúpenia ôsmich drevín poda F-testu 5-krát zhodná a 3-krát horsia, poda Akaikovho informacného kritéria (AIC) 2-krát lepsia, 2-krát zhodná a 4-krát horsia, a poda koeficientu egfektívnosti (EQ) 7-krát lepsia a 1-krát horsia. V prípade vysvetle nej variability absolútnej bonity troch drevín bola jednotka GBT v porovnaní s HSLT poda F-testu 3-krát zhodná, poda Akaikovho informacného kritéria (AIC) 2-krát lepsia a 1-krát zhodná, a poda koeficientu efektívnosti (EQ) 3-krát lepsia. Výsledky porovnania kvality asociácie analyzovaných klasifikacných systémov s európskymi systémami sa nachádzajú v tabuke 7. Poradie tesnosti asociácie s biotopmi NATURA 2000 poda hladiny spoahlivosti testu 2 je LT ­ GBT ­ SLT ­ Tabuka 2. Identifikácia hospodárskych súborov lesných typov s biotopmi NATURA 2000 (zahrnula sa aj kosodrevina ako krovinný biotop, na Slovensku tradicne vnímaný ako les) Table 2. Identification of management groups of forest site types with habitats NATURA 2000 (dwarf pine as shrub habitat is included as well, traditionally seen as a forest in Slovakia) Biotop NATURA 2000 Ls1 Luzné lesy2) Ls1.1 Vbovo-topoové nízinné luzné lesy3) Ls1.2 Dubovo-brestovo-jaseové nízinné luzné lesy4) Ls1.3 Jaseovo-jelsové podhorské luzné lesy5) Ls1.4 Horské jelsové luzné lesy6) Ls2 Dubovo-hrabové lesy7) Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské8) Ls2.2 Dubovo-hrabové lesy panónske9) Ls2.3 Dubovo-hrabové lesy lipové10) Ls3 Dubové a zmiesané dubové lesy1 Ls3.1 Teplomilné submediteránne dubové lesy12) Ls3.2 Teplomilné pomticko-panónske dubové lesy13) Ls3.3 Dubové nátrzníkové lesy14) Ls3.4 Dubovo-cerové lesy15) Ls3.5 Sucho a kyslomilné dubové lesy16) Ls3.6 Vlhko a kyslomilné brezovo-dubové lesy17) Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy18) Ls4 Lipovo-javorové sutinové lesy19) Ls5 Bukové a zmiesané bukové les20) Ls5.1 Bukové a jedovo-bukové kvetnaté lesy2 Ls5.2 Kyslomilné bukové lesy22) Ls5.3 Javorovo-bukové horské lesy23) Ls5.4 Vápnomilné bukové lesy24) Ls6 Suchomilné borovicové a borovicové zmiesané lesy25) Ls6.1 Kyslomilné borovicové a dubovo-borovicové lesy26) Ls6.2 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy27) Ls6.3 Lesostepné borovicové lesy28) Ls7 Raseliniskové lesy29) Ls7.1 Raseliniskové brezové lesíky30) Ls7.2 Raseliniskové borovicové lesy3 Ls7.3 Raseliniskové smrekové lesy32) Ls7.4 Slatinné jelsové lesy33) Ls8 Jedové a jedovo-smrekové lesy34) Ls9 Smrekové lesy35) Ls9.1 Smrekové lesy cucoriedkové36) Ls9.2 Smrekové lesy vysokobylinné37) Ls9.3 Podmácané smrekové lesy38) Ls9.4 Smrekovcovo-limbové lesy39) LS10 Panónske topoové lesy s borievkou40) Kr10 Kosodrevina4 Hospodársky súbor lesných typov 126/., 196/., 124/., 125, 135, 323, 399, 633, 622/., 623, 202, 208, 209, 211, 216, 296, 299/., 109, 111/., 113, 123, 124/., 199/., 299/., 420, 421, 431, 101, 102, 191, 199/., 201, 292, 108/., 131, 213, 293, 108/., 111/., 104, 105, 204, 205, 295, 121, 192/., 117, 217, 317, 396/., 417, 496/., 517, 589, 596/., 617, 637, 692/., 696/., 302/., 310, 311, 313, 316, 393, 396/., 402/., 410, 411, 413, 416, 493, 496/., 502/., 511, 513, 516, 593, 596/., 602/., 611/., 613, 616, 693, 696/., 304, 305, 395, 404, 405, 409, 426, 435, 445, 495, 497, 498, 499, 504, 505, 506, 518/., 556, 591, 595, 597, 605/., 606, 628, 695, 518/., 611/., 618, 301, 302/., 392, 401, 402/., 492, 501, 502/., 592, 601, 602/., 692/., 107, 112, 315, 407, 415, 425, 203, 303, 689, 789, 312, 320, 512, 521, 622/., 815, 614, 122, 126/., 192/., 196/., 514, 515, 522, 523, 524, 525, 526, 531, 532, 535, 536, 541, 545, 546, 561, 571, 584, 590, 594, 598, 599, 604, 605/., 621, 624, 625, 626, 627, 631, 632, 634, 636, 642, 644, 645, 646, 655, 665, 666, 673, 675, 685, 688, 690, 691, 694, 697, 698, 699, 719, 729/., 739/., 759/., 769/., 830, 759/., 769/., 615, 635, 729/., 739/., 749, 840, -- 820, 850, 860, Management group of forest site types, 2)Floodplain forests, 3)Mixed willow-poplar alluvial forests, 4)Mixed oak-elm-ash alluvial forests, 5)Mixed ash-alder sub-montane forests, 6)Montane alder alluvial forests, 7)Oak-hornbeam forests, 8)Carpathian oak-hornbeam forests, 9)Pannonic oak-hornbeam forests, 10)Mixed lime-oak-hornbeam forests, 1Oak and mixed oak forests, 12)Thermophilous and supra-Mediterranean oak woods, 13)Thermophilous pontic-pannonic oak forests on loeass and sand parent material, 14)Cinquefoil sessile oak forests, 15)Turkey oak-sessile oak forests, 16)Acidophylous oak forests, 17)Moist- and acidophylous oak-birch forests, 18)Lime-maple scree forests, 19)Lime-maple scree forests, 20)Beech and mixed beech forests, 2Beech and beech-fir forests, 22)Central European acidophilous beech forests, 23)Mixed beech-maple mountain forests, 24)Limestone beech forests, 25)Xeric pine and mixed pine forests, 26)Acidophilous pine and pine-oak forests, 27)Carpathian relict calcicolous Scots pine and European larch forests, 28)Carpathian lowland steppe pine woods, 29)Peat forests, 30)Peat birch forests, 3Peat pine forests, 32)Peat spruce forests, 33)Alder swamp woods, 34)Fir and spruce-fir forests, 35)Spruce forests, 36)Acidophilous blueberry spruce forests, 37)Acidophilous spruce forests, 38)Acidophilous waterlogged spruce forests, 39)Arola-larch forests, 40)Pannonian poplar forests with juniper, 4Dwarf pine Tabuka 3. Návrh geobiotopov ako stanovistných variantov potenciálnych lesných biotopov Slovenska (ochranné stanovistia sú vyznacené kurzívou) Table 3. A proposal of the the geo-biotopes as site-conditioned variants of potential forest habitats in Slovakia (protective habitats are in italics) B ­ bohatý2) 2.1 Extrémne dubovo-hrabové lesy8) 2.2 Presýchavé dubovo-hrabové lesy12) -- 1.6 Extrémne dubové lesy zasolených pôd20) -- 10.1 Teplomilné lipovojavorové sutinové lesy16) -- D ­ nitrofilných sutín4) -- Klimatop Edafotop 1. Exponovaný6) 2. Presýchavý10) I. Nízinný (dubový)5) A ­ chudobný 1.1 Extrémne sucho a kyslomilné dubové lesy 11.1 Extrémne borovicovo-dubové lesy na pieskoch7) 1.3 Sucho a kyslomilné dubové lesy 11.2 Borovicovo-dubové lesy na pieskoch1 1.4 Prechodne vlhké dubové nátrzníkové lesy14) C ­ vápencový3) 1.2 Extrémne sucho a teplomilné dubové lesy 11.5 Reliktné vápnomilné borovicové lesy9) 2.2 Presýchavé dubovo-hrabové lesy12) 1.5 Vlhko a kyslomilné dubovo-brezové lesy18) 1. Exponovaný6 3.4 Bukové kvetnaté lesy 2.4 Kotlinové dubovo-hrabové lesy lipové26) 9.3 Podhorské jaseovo-jelsové luzné lesy30) 4.1 Extrémne vrcholové javorovo-bukové horské lesy33) 2.3 Svieze dubovo-hrabové lesy 1.4 Prechodne vlhké dubové nátrzníkové lesy15) 9.1 Nízinné vbovo-topoové luzné lesy 9.2 Nízinné dubovo-brestovo-jaseové luzné lesy 12.1 Slatinné jelsové lesy19) 11.7 Kotlinové lesostepné borovicové lesy23) 3.2 Extrémne vápnomilné bukové lesy 11.5 Reliktné vápnomilné borovicové lesy24) 3.5 Vápnomilné bukové lesy 11.7 Kotlinové lesostepné borovicové lesy27) -- -- 10.2 Podhorské lipovojavorové sutinové lesy28) -- -- II. Podhorský (bukový)2 3.1 Extrémne kyslomilné bukové lesy 11.3 Extrémne kyslomilné borovicovo-dubové lesy22) 3.3 Kyslomilné bukové lesy 11.4 Kyslomilné borovicovo-dubové lesy25) 12.2 Raseliniskové brezové lesíky29) III. Horský (smrekovo-jedovobukový)3 A ­ poor, 2)B ­ rich, 3)C ­ calcareous, 4)D ­ nitrophilous rubble, 5)Lowland (oak), 6)Exposed, 7)1.1Extremely dry and acidophilous Oak forests, 11.1 Extreme Pine-oak forests on sand, 8)2.1 Extreme temporarily dry Oak-hornbeam forests, 9)1.2 Extremely dry and thermophilous Oak forests, 11.5 Calcareous relict Pine forests, 10)Temporarily dry, 11.3 Dry and acidophilous Oak forests, 11.2 Pine-oak forests on sand, 12)2.2 Temporarily dry Oak-hornbeam forests, 13)Normal, 14)1.4 Temporarily wet tormentil Oak forests, 15)2.3 Fresh Oak-hornbeam forests, 1.4 Temporarily wet tormentil Oak forests, 16)10.1 Thermophilous Lime-maple scree forests, 17)Waterlogged, 18)1.5 Wet and acidophilous Oak-birch forests, 19)9.1 Lowland Willow-poplar alluvial forests, 9.2 Lowland Oak-elm-ash alluvial forests, 12.1 Moor Alder forests, 20)1.6 Extreme Oak forests on saline soils, 2Submountain (beech), 22)3.1 Extreme acidophilous Beech forests, 11.3 Extreme acidophilous Pine-oak forests, 23)11.7 Intramountain basin steep Pine forests, 24)3.2 Extreme calcareous Beech forests, 11.5 Calcareous relict Pine forests, 25)3.3 Acidophilous Beech forests, 11.4 Acidophilous Pine-oak forests, 26)3.4 Flowery Beech forests, 2.4 Intramountain basin Oak-lime-hornbeam forests with conifers, 27)3.5 Calcareous Beech forests, 11.7 Intramountain basin steep Pine forests, 28)10.2 Submountain Lime-maple scree forests, 29)12.2 Peat-bog Birch forests, 30)9.3 Submountain Ash-alder alluvial forests, 3Mountain (fir-spruce-beech), 32)5.1 Extreme acidophilous Beech-fir forests, 6.1 Extreme acidophilous Fir-spruce forests, 33)4.1 Extreme top-mountain Maple-beech forests, 34)5.2 Extreme calcareous Beech-fir forests, 6.2 Extreme calcareous Fir-spruce forests, 11.6 Calcareous relict Larch forests, 35)5.3 Acidophilous Beech-fir forests, 6.3 Acidophilous Fir-spruce forests, 6.6 Wet Fir-spruce forests, 36)5.4 Flowery Beech-fir forests, 6.4 Flowery Fir-spruce forests, 4.2 Maple-beech mountain forests, 37)5.5 Calcareous Beech-fir forests, 6.5 Calcareous Fir-spruce forests, 11.7 Intramountain basin steep Pine forests, 38)10.3 Mountain Lime-maple scree forests, 39)12.2 Peat-bog Birch forests, 12.3 Peat-bog Pine forests, 12.4 Peat-bog Spruce forests, 40)7.4 Waterlogged Spruce forests, 9.4 Mountain Alder alluvial forests, 4Alpine (boreal), 42)7.1 Spruce forests with Larch and Arolla, 7.2 Blueberry Spruce forests, 8.1 Acidophilous Muntain pine scrub, 43)7.1 Spruce forests with Larch and Arolla, 7.3 Tall herbs Spruce forests, 8.2 Tall herbs Mountain pine scrub, 44)7.1 Spruce forests with Larch and Arolla, 11.6 Calcareous relict Larch forests, 7.3 Tall herbs Spruce forests, 8.3 Calcareous Mountain pine scrub IV. Vysokohorský (boreálny)4 5.4 Bukovo-jedové kvetnaté lesy 6.4 Jedovo-smrekové kvetnaté lesy 4.2 Javorovo-bukové horské lesy36) 7.4 Podmácané smrekové lesy 9.4 Horské jelsové luzné lesy40) 7.1 Smrekové lesy so smrekovcom a limbou 7.3 Smrekové lesy vysokobylinné 8.2 Vysokobylinné porasty kosodreviny43) 5.2 Extrémne vápnomilné bukovo-jedové lesy 6.2 Extrémne vápnomilné jedovo-smrekové lesy 11.6 Reliktné vápnomilné smrekovcové lesy34) 5.5 Vápnomilné bukovo-jedové lesy 6.5 Vápnomilné jedovo-smrekové lesy 11.7 Kotlinové lesostepné borovicové lesy37) -- 10.3 Horské lipovo-javorové sutinové lesy380) -- -- 7.1 Smrekové lesy so smrekovcom a limbou 11.6 Reliktné vápnomilné smrekovcové lesy 7.3 Smrekové lesy vysokobylinné 8.3 Vápnomilné porasty kosodreviny44) 1. Exponovaný6 5.1 Extrémne kyslomilné bukovo-jedové lesy 6.1 Extrémne kyslomilné jedovo-smrekové lesy32) 1. Exponovaný6) 5.3 Kyslomilné bukovo-jedové lesy 6.3 Kyslomilné jedovo-smrekové lesy 6.6 Vlhké jedovo-smrekové lesy35) 12.2 Raseliniskové brezové lesíky 12.3 Raseliniskové borovicové lesy 12.4 Raseliniskové smrekové lesy39) 7.1 Smrekové lesy so smrekovcom a limbou 7.2 Smrekové lesy cucoriedkové 8.1 Kyslomilné porasty kosodreviny42) Tabuka 4. Pocetnos navrhnutých geobiotopov poda základných formacných skupín a funkcnej kategórie stanovís Table 4. Number of geo-biotopes designed by basic formation groups and functional categories of sites Zonálne Formacná skupina geobiotopov3) 1. Dubové lesy8) 2. Dubovo-hrabové lesy9) 3. Bukové lesy10) 4. Javorovo-bukové lesy1 5. Bukovo-jedové lesy12) 6. Jedovo-smrekové lesy13) 7. Smrekové lesy14) 8. Kosodrevina15) Spolu7) 9) 2) 3) Azonálne2) Pocet GBT H O6) Spolu7) 3 3 6 3 1 4 3 2 5 1 1 2 3 2 5 4 2 6 0 4 4 0 3 3 17 18 35 4) 5) 4) Formacná skupina geobiotopov3) 9. Luzné lesy16) 10. Sutinové lesy17) 11. Reliktné borovicové lesy18) 12. Raseliniskové lesy19) H 3 0 3 1 5) Pocet GBT4) O6) Spolu7) 1 4 3 3 4 7 3 4 5) 6) 7) 8) Zonal, Azonal, Formation group of geo-biotopes, Number of geo-biotopes, Commercial sites, Protective sites, Overall, Oak forests, Oak-hornbeam forests, 10)Beech forests, 1Maple-beech forests, 12)Beech-fir forests, 13)Fir-spruce forests, 14)Spruce forests, 15)Mountain pine scrub, 16)Alluvial forests, 17)Scree forests, 18)Relict Pine forests, 19)Peat-bog forests Obr. 3. Rozsírenie základných formacných skupín geobiotopov na podklade mapy lesných typov (NLC ­ ÚHÚL Zvolen) Fig. 3. Occurrence of basic formation groups of geo-biotopes on the basis of maps of forest site types (NFC ­ IFM Zvolen) Oak forests, 2)Oak-hornbeam forests, 3)Beech forests, 4)Maple-beech forests, 5)Beech-fir forests, 6)Fir-spruce forests, 7)Spruce forests, 8)Mountain pine scrub, 9)Alluvial forests, 10)Scree forests, 1Relict Pine forests, 12)Peat-bog forests Tabuka 5. Porovnanie geobiotopu so súcasnými stanovistnými jednotkami z hadiska vysvetlenej variability prirodzeného zastúpenia drevín Table 5. Comparison of geo-biotopes with current site units in terms of the explained variability of the natural tree species composition Jednotka LT HSLT SLT GBT ZHS k 181 103 62 42 23 R 0,68 0,64 0,61 0,58 0,18 LT HSLT SLT GBT ZHS R2 0,39 0,31 0,24 0,22 0,17 Dub2) Ftest AIC = = + = + ref ref Jeda6) Ftest AIC = = = = ref ref = - EQ 0,56 0,70 0,86 1,00 0,42 EQ 0,85 0,89 0,88 1,00 1,06 R 0,52 0,44 0,35 0,39 0,31 R2 0,81 0,76 0,74 0,69 0,46 Hrab3) Ftest AIC = = = ref ref = Smrek7) Ftest AIC + + + + + + ref ref - EQ 0,64 0,72 0,73 1,00 1,07 EQ 0,56 0,70 0,88 1,00 0,89 R 0,73 0,64 0,61 0,59 0,29 R2 0,56 0,50 0,51 0,39 0,11 Buk4) Ftest AIC + + = = = + ref ref Borovica8) Ftest AIC + + + + + + ref ref - EQ 0,60 0,69 0,85 1,00 0,67 EQ 0,70 0,82 1,08 1,00 0,37 Cenné listnáce5) R Ftest AIC EQ 0,60 = 0,57 0,54 = 0,68 0,54 = + 0,88 0,51 ref ref 1,00 0,42 1,11 Smrekovec9) R2 Ftest AIC EQ 0,39 + + 1,86 0,39 + + 2,46 0,35 + + 2,88 0,10 ref ref 1,00 0,05 = 0,60 Zdroj ­ source: databáza hospodárskej úpravy lesov, n = 1 005 ­ forest management database, n = 1005 Vysvetlivky ­ Notes: LT ­ lesný typ ­ forest site type, HSLT ­ hospodársky súbor lesných typov ­ management group of forest site types, SLT ­ skupina lesných typov ­ group of forest types, GBT ­ geobiotop ­ geo-biotop, ZHS ­ zdruzený hospodársky súbor lesných typov ­ aggregated management series, k ­ pocet zastúpených kategórií vo výberovom súbore ­ number of categories in the sample, R2 ­ koeficient determinácie (odhad relatívneho podielu vysvetlenej variability) ­ coefficient of determination (estimation of the relative proportion of explained variability), Ftest ­ statistický test významnosti rozdielov priemerných stvorcov reziduálneho rozptylu voci referencnému variantu na hladine spoahlivosti 95% (+ lepsí, - horsí, = zhodný) ­ test of differences between mean squares of residuals of the particular and reference variant at 95% confidence level (+better, - worse, = equal), AIC ­ porovnanie rozdielov výpovednej hodnoty klasifikacných modelov voci referencnému variantu (ref) pomocou Akaikovho informacného kritéria na hladine pravdepodobnosti 90% (+ lepsí, - horsí, = zhodný) ­ comparison of differences between classification models and reference option (ref) using Akaike information criterion (+better, - worse, = equal), EQ ­ koeficient relatívnej efektívnosti klasifikácie voci referencnému variantu ­ coefficient of the relative classification efficiency in comparison to the reference option. Site unit, 2)Oak, 3)Hornbeam, 4)Beech, 5)Valuable broadleaved, 6)Fir, 7)Spruce, 8)Pine, 9)Larch Tabuka 6. Porovnanie geobiotopu so súcasnými stanovistnými jednotkami z hadiska vysvetlenej variability potenciálnej produkcie drevín Table 6. Comparison of geo-biotopes with current site units in terms of the explained variability of the potential tree species productivity Jednotka LT HSLT SLT GBT ZHS k 57 34 18 18 17 Dub2) (n = 272) R2 Ftest AIC 0,46 = 0,42 = = 0,19 0,34 ref ref 0,35 = = EQ 0,76 0,89 0,54 1,00 1,04 k 111 50 27 22 24 Buk3) (n = 669) R2 Ftest AIC 0,30 = 0,21 = 0,17 = = 0,15 ref ref 0,14 = EQ 0,88 0,91 1,00 1,00 0,87 k 133 71 45 29 25 Smrek4) (n = 639) R2 Ftest AIC 0,55 = 0,50 = 0,41 = 0,44 ref ref 0,39 = EQ 0,58 0,72 0,74 1,00 0,96 Zdroj ­ Source: merané údaje NIML SR a monitoringu Lesoprojektu ­ measured inventory and monitoring data. Vysvetlivky ­ Explanatory notes: Ako pri tabuke 5 ­ As in Table 5. Site unit, 2)Oak, 3)Beech, 4)Spruce HSLT, ZHS. Poradie poda hodnoty Spearmanovho korelacného koeficienta je LT ­ HSLT ­ GBT ­ SLT ­ ZHS. Poradie tesnosti asociácie s európskymi lesnými typmi (EFT) poda hladiny spoahlivosti testu 2 je HSLT ­ SLT ­ LT, GBT, ZHS. Poradie poda hodnoty Spearmanovho korelacného koeficienta je LT ­ HSLT ­ GBT ­ SLT ­ ZHS. Tabuka 7. Porovnanie geobiotopu a súcasných stanovistných jednotiek z hadiska tesnosti asociácie s jednotkami európskych klasifikacných systémov Table 7. Comparison of geo-biotopes with current site units in terms of tightness of their association with the units of European classification systems Jednotka LT HSLT SLT GBT ZHS k2) 365 187 98 53 32 Biotopy NATURA 20003) (k = 33) df p R 11 961 11 648 0,03 0,79 5 666 5 952 1,00 0,76 3 008 3 104 0,89 0,30 1 725 1 664 0,15 0,61 775 992 1,00 0,23 Európske lesné typy4) (k = 18) df p 6 188 1,00 3 162 0,41 1 649 0,97 884 1,00 527 1,00 R 0,84 0,70 0,23 0,49 0,10 Vysvetlivky ­ Explanatory notes: ako pri tabuke 5 ­ as in Table 5. 2 ­ Pearsonov chí kvadrát ­ Pearson`s chi-square, df ­ stupne vonosti ­ degrees of freedom, p ­ p hodnota (významnos) ­ p value, R ­ Spearmanov poradový korelacný koeficient ­ Spearman ordinal correlation coefficient. Site unit, 2)The number of categories of classification system, 3)NATURA 2000 habitats, 4)European forest site types (EFT) 4. Diskusia Vsetky klasifikacné systémy sú umelé (ALLEN, 1987). Poda AUSTINA a SMITHA (1989) neexistuje ziadna ideálna klasifikácia, ale vea dobrých klasifikácií pre rôzne podmienky. Kontinuálna podstata ekologických gradientov a zlozitos odozvy vegetácie na ne spôsobujú, ze zjavné zmeny pozdz týchto gradientov tvoriace jasné hranice sú v prírode zriedkavé. Preto by pocet kategórií a hraníc medzi nimi mal by co najnizsí, a úzko spojený s preukázatenými rozdielmi podmienok a reakcií vegetácie (BRYAN, 2006). Európske klasifikacné systémy pre potreby lesníctva sú rôzne, a casto aj v rámci jednej krajiny nejednotné. Podrobná mapa lesných typov, ktorá je základom pre odvodenie vyssích typologických jednotiek ako je tomu u nás alebo v Cesku je skôr výnimkou. Prevazuje princíp klasifikácie zhora nadol, uplatovaný pri vseobecnom mapovaní potenciálnej vegetácie, ke sa najprv vymedzia regióny, subregióny, a v rámci nich vegetacné jednotky najcastejsie na niektorej z úrovní Braun-Blanquetovho geobotanického systému. Napríklad v Rakúsku KILIAN et al. (1994) navrhol 9 rastových oblastí, alej rozdelených do 22 ekoregiónov, a 7 vegetacných zón. Pre Nemecko GAUER a ALDINGER (2005) navrhli 82 rastových oblastí, rozdelených na 610 klimaticky a geologicky homogénnych rastových okrskov. Príkladom jednoduchého klasifikacného systému je poský systém obsahujúci len 21 jednotiek. Vývoj lesníckej typológie na Slovensku od ukoncenia typologického prieskumu a vytvorenia hospodárskych súborov lesných typov v osemdesiatych rokoch minulého storocia (HANCINSKÝ, 1977) sa v podstate zastavil. Nedopracovali sa produkcné charakteristiky typologických jednotiek, a neboli objektívne zanalyzované rozdiely faktorov prostredia ani odozvy drevín v rámci týchto jednotiek a medzi nimi. Systém sa pritom naalej dopal o nové, casto subjektívne navrhnuté a z hadiska vyssie uvedeného nie adekvátne podlozené jednotky. Na základe analýzy priestorovej variability prirodzeného výskytu a bonity drevín sme uz skôr ukázali, ze je mozné bez podstatnej straty informácie znízi pocet stanovistných jednotiek ich agregáciou, cím sa vytvorí predpoklad pre podstatné znízenie poctu, a zvýraznenie rozdielov medzi modelmi hospodárenia, ktoré sú na tieto jednotky viazané (KULLA et al., 2010). V predkladanom koncepte navrhujeme zlúcením susediacich kategórií ekologických gradientov znízi pocet stanovistných jednotiek pre strategické (rámcové) plánovanie z dnes pouzívaných 187 na 53, teda na 28 %. Kazdé znízenie poctu kategórií zákonite vedie k nárastu variabilty vo vnútri kategórií a tým k znízeniu celkovej vysvetlenej variability sledovaných znakov. Z hadiska praktických potrieb je vsak dôlezitá miera poklesu vysvetlenej variabilty vo vzahu k znízeniu poctu stanovistných jednotiek, ktorú v predkladanej práci stotozujeme s mierou efektívnosti klasifikácie. Vo vseobecnosti mozno konstatova, ze cím mensiu cas celkovej variability daný klasifikacný model vysvetuje, tým menej jednotiek by mal ma. Zdrojom prispievajúcim k relatívne vysokej variabilite analyzovaných znakov v stanovistných jednotkách môze by aj chyba vstupných údajov databázy HÚL o zastúpení drevín, ako aj chyba meraných výsok, a najmä chyba stanovenia veku pri odvodení bonít drevín. Tieto chyby majú náhodný charakter a zvysujú variabilitu rovnako vo vsetkých stanovistných jednotkách. Ak sa vyskytli, do istej miery oslabili statistickú významnos relatívneho porovnávania stanovistných jednotiek, co vsak nespochybuje dosiahnuté výsledky. Nase výsledky ukazujú, ze rôzne spôsoby agregácie lesných typov vedú k rôznej miere vhodnosti agregovaného klasifikacného modelu pre prirodzenos a pre produkciu drevín. Z hadiska oboch znakov sa najuniverzálnejsie javia klasifikácie zalozené na súcasne pouzívanej jednotke HSLT a na novo navrhnutej jednotke GBT. HSLT o nieco lepsie popisuje prirodzený výskyt drevín, GBT naopak bonitu drevín. Z hadiska asociá cie s biotopmi NATURA 2000 je lepsia jednotka GBT, z hadiska asociácie k európskym lesným typom (EFT) zase HSLT. Treba vsak konstatova, ze EFT v súcasnej podobe nie je jednotka rekonstrukcná a preto aj existujúci prevodový kúc a porovnávanie s nasimi rekonstrukcnými jednotkami je problematické. Pre GBT sa navrhlo taktiez zrozumitenejsie a s jednotkami európskej Braun-Blanquetovej skoly, a teda aj systémom NATURA 2000, kompatibilnejsie oznacenie. Z hadiska diferencovania manazmentu lesov je dôlezité vymedzenie funkcnej kategórie lesov ochranných a hospodárskych. LT a SLT túto poziadavku nezabezpecujú. HSLT a ZHS ju zabezpecujú v plnej miere tak, ze vymedzujú aj ochranné lesy s dobrou produkciou, plniace ochranné funkcie z iného dôvodu ako nepriaznivos stanovisa (brehoochranná, protizosuvná, funkcia, poddolované územia, ochrana infrastruktúry a pod.). GBT zabezpecujú oddelenie len takých ochranných lesov, kde ochranné funkcie vyplývajú výlucne z extrémnej povahy stanovisa (nízkoproduktívne exponované, sutinové, podmácané a vysokohorské lesy), co povazujeme z hadiska logiky stanovistnej klasifikácie za správnejsí postup. Nový spôsob agregácie dôslednejsie zohadujúci gradienty edafotopu, najmä pokia ide o hydrický rezim pôd, ako aj specifiká v sírení drevín poukazuje na niektoré nezrovnalosti v súcasnej typologickej mape a môze by podkladom pre jej revíziu. Táto by sa mohla týka najmä potenciálnej vegetácie karpatských kotlín, opodstatnenosti geobiotopu lesostepných borovicových lesov hospodárskeho charakteru, revízie rozhrania dubových a hydricky priaznivejsích dubovo hrabových lesov v nízinnom stupni, revízie výskovej hranice vzrastavých horských jedovo-smrekových lesov a vysokohorských smrekových lesov ochranného rázu najmä v tzv. bezbukovej oblasti, vytvorenia chýbajúceho lesného typu pre panónske topoové lesy s borievkou ako aj alsích otázok, ktorých analýzu ponúka FLACHBART (201. Kúc priradenia GBT k lesným typom pouzitený pre tento úcel je publikovaný v práci (KULLA et al., 2012). 5. Závery Predkladaná práca ponúka nový koncept agregácie lesných typov do vyssích aplikovaných jednotiek lesníckej typológie pracovne oznacených ,,geobiotop (GBT)". Agregáciou pozdz ekologických gradientov výskovej zonality klimatopu, edaficko-trofických a edaficko-hydrických faktorov stanovisa sa vymedzilo 32 jednotiek abiotického prostredia ­ geotopov, v rámci ktorých sa po zohadnení alternatív vegetacnej zonality vnútri nich rozlísilo 53 geobiotopov. Tento pocet predstavuje v porovnaní so súcasným poctom stanovistných jednotiek rámcového plánovania (HSLT) redukciu na 28 %. Takáto redukcia ponúka znacný potenciál pre znízenie poctu modelov hospodárenia, zvýraznenie rozdielov medzi nimi, a zlepsenie východísk inventarizácie týchto jednotiek pri komplexnom zisovaní stavu lesa. Pri tvorbe geobiotopov a návrhu ich názvoslovia sa vyuzili formacné skupiny potenciálnych lesných biotopov Slovenska poda geobotanickej mapy CSSR (MICHALKO, 1986), cím sa zabezpecil prienik Zlatníkovej rekonstrukcnej typológie s geobotanickým Braun-Blanquetovým systémom. Geobiotopy teda predstavujú rekonstrukcné stanovistné varianty základných formacných skupín lesnej vegetácie, spôsobom usporiadania a názvoslovím blízke vyssím geobotanickým jednotkám pouzívaným pri mapovaní a popisovaní vegetácie v Európe a vo svete. Schopnos geobiotopu popísa stanovistne podmienenú variabilitu prirodzeného zastúpenia a potenciálnej produkcie drevín je poda nasich výsledkov prinajmensom porovnatená so súcasnou jednotkou HSLT, pri významne nizsom pocte jednotiek. alej ju mozno vylepsi revíziou typologického mapovania v zmysle námetov uvedených v diskusii. Poakovanie Príspevok vznikol v rámci riesenia projektu ITMS 26220120069 Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, na základe podpory operacného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Literatúra AKAIKE, H., 1974: A new look at the statistical model identification. IEEE Transactions on Automatic Control, 19(6): 716-723. ALLEN, B.H., 1987: Ecological type classification for California: The Forest Service approach. Gen. Tech. Rep. PSW-98. Berkeley CA, Forest service, USA. AUSTIN, M.P., SMITH, T.M., 1989: A new model for the continuum concept. Vegetatio, 83: 35-47. BARNES, V.B., ZAK, R.D., DENTON, R.S., SPURR, H.S., 1998: Forest Ecology. 4th edition. John Wiley and Sons, Inc., USA. BRAUN-BLANQUET, J., 1964: Pflanzensoziologie. Grundzüge der Vegetationskunde. Ed. 3. Wien, New York : Springer. BRYAN, B.A., 2006: Synergistic techniques for better understanding and classifying the environmental structure of landscapes. Environmental Management, 37(: 126-140. CLELAND, D.T., HART, J.B. et al., 1993: Ecological Classification and Inventory System of the Huron-Mainistee National Forests. Forest Service, USA. EEA, 2006: European forest types. Categories and types for sustainable forest management, reporting and policy. EEA Technical report No 9/2006, 111 p. ELLENBERG, H., 1974: Zeigerwerte der Gefässpfanzen Mitteleuropas. Scripta Geobotanica, 9: 1-97. FLACHBART, V., 2011: Prehodnotenie knizne nevydaných dodatkov ku knihe Lesné typy Slovenska a návrhy zmien v knizne vydaných typologických jednotkách. Zvolen : NLC, 37 s., nepublikované. GAUER, H.J., ALDINGER, E., 2005: Forest ecologically-based nature areas in Germany. Forest growth regions and growth districts with a 1:1 000 000 map. Mitteilungen des Vereins fur Forstliche Standortskunde und Forstpflanzenzuchtung, Freiburg, Germany. HALAJ, J., PETRÁS, R., 1998: Rastové tabuky hlavných drevín. Bratislava : Slovak Academic Press, 325 s. HANCINSKÝ, L., 1972: Lesné typy Slovenska. Bratislava : Príroda, 307 s. HANCINSKÝ, L., 1977: Lesnícka typológia v prevádzkovej praxi. Bratislava : Príroda, 233 s. HELMS, J.A. (ed.), 1998: Terminology of forest science, technology, practice, and products. The dictionary of forestry. Society of American Foresters, Bethesda, Md. HILLS, G.A., 1960: Regional site research. For. Chron., 36: 401-423. KILIAN, W., MULLER, F., STARLINGER, F., 1994: The forest growth regions of Austria: a land classification based on forest ecology. FBVA Berichte. Forstliche Bundesversuchsanstalt Wien, Austria. KULLA, L., BOSEA, M., BURGAN, K., 2010: Potreba a moznosti inovácie rámcového plánovania HÚL na Slovensku. In: BORTEL, S., BAVLSÍK, J. (eds.): Súcasnos a budúcnos hospodárskej úpravy na Slovensku. Zvolen : NLC, s. 42-49. --, PETRÁS, R. et al., 2012: Návrh inovovaného systému rámcového plánovania hospodárskej úpravy lesov. Zvolen : NLC ­ LVÚ Zvolen, 69 s. --, BOSEA, M., BURGAN, K., 2013: Regionalization of forests in Slovakia according to their natural potential. In: KOZAK, J., OSTAPOWICZ, K., BYTNEROWICZ, A., WYGA, B. (eds.): Integrating Nature and Society towards Sustainability, Springer, p. 271-283. KUUSIPALO, J., 1985: An ecological study of upland forest site classification in Southern Finland. Acta Forestalia Fennica, 192: 1-78. LARSSON, T.B., 2001: Biodiversity evaluation tools for European forests. Ecol. Bull. 50, Black-well Science, UK. MICHALKO, J., 1986: Geobotanická mapa CSSR. Bratislava : Veda, 168 s. PUKKALA, T. (ed.), 2002: Multi-objective Forest Planning. Kluwer Academic Publishers, 207 p. RIZMAN, I. (ed.), 2007: Poznatková báza o zastúpení drevín v lesných typoch Slovenska. In: Lesnícka typológia a zisovanie stavu lesa vo väzbe na trvalo udrzatené obhospodarovanie lesov. Zvolen : NLC Zvolen, (CD). SCHWARZ, M., RIZMAN, I., 2009: Postup reklasifikácie lesov SR do európskych typov lesa. Zvolen : NLC, 10 s., (nepublikované). STANOVÁ, V., VALACHOVIC, M. (eds.), 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Bratislava : DAPHNE ­ Institút aplikovanej ekológie, 225 s. SMELKO, S., 2007: Dendrometria. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 400 s. ZLATNÍK, A., 1959: Pehled slovenských les podle skupin lesních typ. In: Spisy vdecké laboratoe biocenologie a typologie lesa LF VSZ v Brn, 3, Brno, 195 s. --, 1976: Pehled skupin typ geobiocen pvodn lesních a kovinných v CSSR. Zprávy geografického ústavu CSAV, 13, Brno. Summary The aim of the paper is to propose and justify the concept of a new, hierarchically higher, in terms of the number of units rational, and by the natural potential sufficiently homogeneous site unit, based on existing reconstructive forest typology applied in Slovakia. Proposed unit should be also more compatible with the geo-botanic system commonly used for vegetation classification in Europe. Analysis of variance was performed for both: the natural occurrence of tree species in reserves, as well as the production potential of tree species measured on the representative plots according to Zlatník´s altitudinal vegetation zones and edaphic-trophic series. Based on the results of this analysis, an aggregation of the forest site types was suggested along the elevation gradient of climatop, and along the edaphic-trophic and the edaphic-hydric gradients of edaphotop. By intersection of such created 32 categories of geotope with the basic formation groups of forest habitats by Braun-Blanquet relevant for Slovakia territory, 53 reconstructive geo-biotopes were formed. The geo-biotopes, therefore, represent essential site variants of formation groups of forest vegetation consistently respecting reconstructive Zlatník´s typology, as well as terminology and organisation of the higher geo-botanical units most commonly used in vegetation mapping in Europe and the world. The proposed unit was compared using the F-test, Akaike information criterion (AIC), and the index of classification efficiency (EQ) with current typological units in terms of its ability to describe the variability of the natural occurrence and productive potential of tree species. Finally, the qualitative association of the compared classification models with the European classification systems was assessed. Based on the results obtained, it can be concluded that the newdesigned site unit, geo-biotope, is at least comparable with currently used unit MGFT, with the number of categories lower by 72%. This decrease offers significant potential for reducing the number of management models, highlighting the differences between them and improving the conditions for inventory of these units. Finally, the opportunities for revision of the existing typological map using the forest site types to geo-biotopes conversion key are indicated. The full conversion key has been published KULLA et al. 2012. Translated by authors Revised by J. Lásková

Journal

Forestry Journal – de Gruyter

Published: Jun 1, 2013

There are no references for this article.