Access the full text.
Sign up today, get DeepDyve free for 14 days.
Loading next page...
/lp/de-gruyter/dynamika-obnovy-a-v-voja-lesn-ch-porastov-na-slovensku-po-as-ostatn-ch-geiL236F0v
- Publisher
- de Gruyter
- Copyright
- Copyright © 2013 by the
- ISSN
- 0323-1046
- eISSN
- 0323-1046
- DOI
- 10.2478/forj-2014-0028
- Publisher site
- See Article on Publisher Site
Abstract
DOI: 10.2478/forj-2014-0028 Referáty Discussion papers DYNAMIKA OBNOVY A VÝVOJA LESNÝCH PORASTOV NA SLOVENSKU POCAS OSTATNÝCH PIATICH DESAROCÍ JOZEF KONÔPKA, VLADIMÍR SEBE, BOHDAN KONÔPKA Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK 960 92 Zvolen e-mail: jkonopka@nlcsk.org, seben@nlcsk.org, bkonopka@nlcsk.org KONÔPKA, J., SEBE, V., KONÔPKA, B., 2013: Dynamics of regeneration and development of forest stands in Slovakia during the last five decades. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 139-144, 2013, tab. 6, ref. 11, ISSN 0323 1046. Discussion paper. General information on forest growth and development as well as different approaches of forest management are presented in the introduction of the paper. Furthermore, it shows an analysis of the development of tree species composition in the Slovak forests during the last 50 years. Historical data base for the analysis originated from the forestry records (especially Permanent Forest Inventory). Our attention was focused on reforestation with respect to tree species, tree species composition in young forest stands by age classes and relations between these forest characteristics. The next section of the paper describes new proposals for regulation of forest regeneration and reforestation with the aim to achieve desired tree species composition in all age classes, not only in accordance with natural conditions but also respecting human demands in the future. Keywords: reforestation, forest regeneration, tree species composition, forest development, forest management 1. Rast a vývoj lesov vseobecná úvaha Prírodné podmienky determinujú rast a vývoj lesných porastov. Okrem nich má na rast a vývoj lesných porastov vplyv aj celý rad alsích faktorov, vrátane antropogénnych. Aj clovek môze pôsobi na rast a vývoj lesných porastov priamo alebo nepriamo. Jeho vplyv na lesné ekosystémy môze by jednak pozitívny, ale aj negatívny. Negatívny je spravidla vtedy, ak v dôsledku udskej cinnosti dochádza k naruseniu vzájomných vzahov medzi jednotlivými zlozkami lesných ekosystémov. V súcasnosti je pravdepodobne najzávaznejsím, antropogénne podmieneným vplyvom na lesy klimatická zmena (KONÔPKA, B., 2007). Pozitívny vplyv je vtedy, ak intervenciou cloveka dochádza nielen k zachovaniu rovnováhy, ci k udrzaniu takého ich stavu, ale aj k podstat nému zlepsovaniu vzájomných vzahov v lesných ekosystémoch tak, aby co najlepsie plnili funkcie slúziace k zabezpeceniu kvality zivota obyvatestva. Treba si uvedomi, ze rast a vývoj lesných porastov výrazne ovplyvnených clovekom prebieha inak ako v prírodnom lese. Skutocnosou je, ze sa na Slovensku zachovali lesy v prírode blízkom stave vo väcsej miere ako v okolitých státoch, leziacich najmä smerom na západ. Preto tu môzu by aj väcsie moznosti studovania prírodných procesov v takýchto porastoch. Stúdium týchto procesov by nemalo by samoúcelné (veda pre vedu), ale malo by prinása podnety na ich vyuzitie v manazmente lesov. Konkrétne by malo slúzi lesnému hospodárovi, aby do lesných porastov zasahoval v súlade s prírodnými procesmi, resp. aby ich pretváral v súlade so svo139 jimi zámermi. Ide o optimálne vyuzitie prírodných zákonitostí pre zabezpecenie drevoprodukcných a verejnoprospesných funkcií lesov. Teda obhospodarova ich takým spôsobom, aby zabezpecovali pre udskú spolocnos co najväcsí úzitok, a to nielen krátkodobo, ale trvalo, teda aj v alekej budúcnosti. Cloveka odjakziva zivila príroda. Zárove mu zabezpecovala aj alsie pre zivot nenahraditené potreby. Pritom lesy mali pri obzive a existencii cloveka podstatný podiel. Tak je tomu aj v súcasnosti a inak tomu nebude v budúcnosti. Zijeme v kultúrnej, pomerne husto osídlenej krajine. Preto predstava, ze na Slovensku treba lesy necha na samovývoj a absolútne do nich nezasahova, aby prirodzene vznikla ,,divocina", je pomýlená koncepcia. Lesnícka veda a výskum okrem pozorovania rastových a vývojových procesov v pralesových útvaroch musí hada cesty a spôsoby, ako lesy aj so zmenenou struktúrou zachova. A zárove aj ako ich ochráni pred skodlivými cinitemi, resp. ich este zveadi. V konecnom cieli odpoveda na otázky ako zvysova ich potenciál v sirokom slova zmysle, cize ako zabezpeci, aby lesy co najlepsie plnili tak produkcné ako aj ekologické a sociálne funkcie (MORAVCÍK et al., 2007). Ak by sme ustúpili od tohto strategického ciea, ci poslania lesného hospodárstva, je namieste otázka, ci toto odvetvie má vôbec svoje opodstatnenie. Lesy ponechané na samovývoj predsa nepotrebujú lesníkov, ktorí zabezpecujú ich obhospodarovanie v intenciách trvalo udrzateného rozvoja. Ve v nich netreba nic robi?! Stacia zákazy, príkazy a pasívne pozorovanie vývoja. Drevo, ci stromová biomasa, tak ako sa vytvorí, nech tam aj zhnije. Co nás po drevospracujúcom priemysle, ci iných odvetviach, kde drevo tvorí základnú surovinu. Ve si drevo môzu dovies zo zahranicia. Posilovanie verejnoprospesných funkcií lesa naco, ve vsetky verejnoprospesné funkcie najlepsie plní les ponechaný na samovývoj. Sociálne funkcie, ani tie nepotrebujeme, ve sa môzeme zbali a ís za robotou do zahranicia a tam zi. Ve potom sa budú môc nasi potomkovia sem vráti a pozrie sa ako prekvitá ,,divocina". Pravdaze takáto filozofia je absolútna absurdnos! A normálne mysliaci clovek nielen, ze to nemôze pocúva a pochopi, ale je casto aj svedkom realizácie takýchto nezmyslov. Sú tu aj úplne iné (protipólne) predstavy ako naklada s lesmi. V lesoch môzu podnikateské subjekty robi to, co im najviac ekonomicky vyhovuje. Predsa tí, co vedia drevnú surovinu maximálne vyuzi, aby v co najkratsom case mali co najvyssí zisk, dokázu drevo azi, vedia poveda, kde lesy vyrúba a samozrejme tak, aby mali co najmensie náklady a dostali sa ku kvalitnému drevu co v najväcsom mnozstve. Co po nich zostane, to ich nezaujíma. Vemi trefne sa pre takúto filozofiu hodí a to v pôvodnom aj prenesenom význame porekadlo: ,,Po nás potopa"! Lesníkov nepotrebujú, ve sú im iba na prekázku. Ide o tzv. ,,neoliberálnu ekonomiku". Ani tieto tendencie nie sú výmyslom, ony skutocne existujú, aj ke samozrejme skôr v skrytej podobe. Netreba sa hádam presviedca o ich absurdite. Nechajme vsak tieto ,,Jóbove zvesti" bokom a pozrime sa blizsie, ako nase lesy rástli a vyvíjali sa v ostatných 50. rokoch. Zúzime problematiku na drevinové zlozenie mladých lesných porastov, co je jedna z najdôlezitejsích charakteristík. Ako podklad pouzijeme lesnú hospodársku evidenciu (permanentné inventarizácie lesov). Konkrétne informácie o zalesovaní poda drevín a drevinové zlozenie poda vekových stupov, resp. dáme tieto informácie do vzájomných interakcií. Taktiez uvedieme, co nám v tomto smere priniesla Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 2005 2006 (NIML SR). 2. Drevinové zlozenie: zalesovanie verzus jednotlivé vekové stupne V analýze drevinového zlozenia zacnime umelou obnovou lesa, ci zalesovaním (informácie sa uvádzajú vrátane zakladania lesných porastov na nelesných pozemkoch delimitovaných do lesného pôdneho fondu). Zalesovanie poda drevín (percentuálne podiely) poda desarocí od roku 1961 sa uvádza v tabuke 1. alej v tabuke 2 uvádzame drevinové zlozenie (percentuálne podiely) 1. vekového stupa na konci desarocí rokov 1970, 1980, 1990, 2000, 2010. Ak údaje v týchto posledných piatich desarociach porovnáme, prídeme k záveru, ze podiel ihlicnatých drevín na celkovom zalesovaní bol väcsí (56,4 %), ako bol ich podiel v 1. vekovom stupni (46,8 %). Pri relatívnom vyjadrení tohto rozdielu je to menej o 17 %. Tak to bolo aj pri jednotlivých ihlicnatých drevinách. Relatívne menej pri smreku, a to o 5,8 %. Viac pri jedli (20,3 %), borovici (18,5 %), smrekovci (47,3 %). Z listnatých drevín je takáto situácia pri Tabuka 1. Zalesovanie od roku 1961 poda drevín a desarocí (percentuálny podiel) Table 1. Afforestation from 1961 by tree species and decades (percentage) Drevina1) Smrek2) Jeda3) Borovica4) Smrekovec5) Spolu6) Dub7) Buk8) Spolu6) Ostatné dreviny9) 1961 1971 1981 1991 2001 1961 1970 1980 1990 2000 2010 2010 27,3 31,5 36,8 26,4 23,7 29,1 7,3 7,6 5,5 7,7 6,5 6,9 10,4 13,5 13,9 10,6 5,5 10,8 9,2 8,4 11,3 10,9 7,7 9,5 54,2 61 67,5 55,7 43,4 56,4 11,7 10,3 9,1 9,5 9,2 10,0 10,8 12,6 12,1 20,7 27,2 16,7 22,5 22,9 21,2 30,2 36,4 26,6 23,3 16,1 11,3 14,1 20,2 17,0 Prame Source: Lesná hospodárska evidencia 1961 2010 Forest management records 19612010. 1)Tree species, 2)Spruce, 3)Fir, 4)Pine, 5)Larch, 6)Total, 7)Oak, 8)Beech, 9)Other tree species Tabuka 2. Drevinové zlozenie 1. vekového stupa (percentuálny podiel) Table 2. Tree species composition in the 1st age class (percentage) Drevina1) Smrek2) Jeda3) Borovica4) Smrekovec5) Spolu6) Dub7) Buk8) Spolu6) Ostatné dreviny9) 1970 26,3 5,5 9,4 4,5 45,7 6,2 22,8 29 25,3 1980 27,6 6,5 10,9 4,8 49,8 8,4 24,4 32,8 17,4 1990 29,9 5,6 10,5 6 52 7,6 24,5 32,1 15,9 2000 28,6 5,1 8,5 5,8 48 9 27,3 36,3 15,7 2010 24,8 5 4,9 3,8 38,5 5,5 32,6 38,1 23,4 1970 2010 27,4 5,5 8,8 5,0 46,8 7,3 26,3 33,7 19,5 Tabuka 3. Dynamika drevinového zlozenia lesných porastov poda vekových stupov Table 3. Dynamics of tree species composition in forest stands by age classes Drevina1) Smrek2) Jeda3) Borovica3) Smrekovec4) Spolu5) Dub6) Buk7) Spolu5) Ostatné dreviny6) 1970 1. v. s. 26 6 9 5 46 6 23 29 25 1980 2. v. s. 26 4 11 4 45 6 27 33 22 1990 3. v. s. 25 2 10 4 41 6 27 33 26 2000 4. v. s. 25 2 10 4 41 5 28 33 26 2010 5. v .s. 26 2 10 4 42 5 29 34 24 Prame Source: Súhrnné informácie o stave lesov (PIL) 1961 2012 Aggregated data on the state of forests 1961 2012. Vysvetlivky Explanatory notes: ako pri tabuke 1 as in Table 1. Prame Source: 1970, 1980, 1990. Vysvetlivky Explanatory notes: ako pri tabuke 1 as in Table 1; v. s. vekový stupe age class. dube, relatívne menej az o 27 %. Opacná situácia bola pri buku, ktorý dosiahol relatívne viac o 57,5 % a pri ostatných drevinách, relatívne viac o 14,7 %. Pochopitene drevinové zlozenie v 1. vekovom stupni do znacnej miery ovplyvnila aj prirodzená obnova. Informácie o podiele prirodzenej obnovy jednotlivých drevín v 1. vekovom stupni vsak neboli k dispozícii. I tak mozno z vykonanej analýzy s vekou pravdepodobnosou urobi takéto závery: Zastúpenie ihlicnatých drevín a duba v 1. vekovom stupni sa zabezpecovalo najmä umelou obnovou. Naopak, buk a ostatné listnaté dreviny viac prirodzenou obnovou. No aj napriek preferencii umelej obnovy pri ihlicnatých drevinách a pri dube bolo ich zastúpenie v 1. vekovom stupni napokon nizsie ako ziaduce (v porovnaní s podielom vo výsadbe). Najhorsie sa darilo dosiahnu ziaduci podiel v 1. vekovom stupni pri smrekovci, dube, jedli a borovici. Z ihlicnatých drevín bola najpriaznivejsia situácia pri smreku. Najúspesnejsie sa ,,presadil" buk a ostatné listnaté dreviny. Podiel zastúpenia drevín sa vsak mení v závislosti od veku porastov. Preto v alsích tabukách uvedieme, ako sa menilo zastúpenie jednotlivých drevín pri presunoch porastov do vyssích vekových stupov, teda do starsích porastov. V tabuke 3 sa uvádzajú zmeny podielu drevín od 1. vekového stupa v roku 1970 (rocníky 1961 1970) az do 5. vekového stupa v roku 2010 (rocníky 2001 2010), v tabuke 4 od 1. vekového stupa v roku 1980 (rocníky 1971 1980) az do 4. vekového stupa v roku 2010 (rocníky 2001 2010), at. tabuka 5, 6. Z uvedených tabuliek jednoznacne vyplynulo, ze sa pri presunoch 1. vekového stupa do vyssích vekových stupov podiel ihlicnatých drevín a duba znizoval. Naproti tomu podiel buka a ostatných drevín sa zvysoval. Tabuka 4. Dynamika drevinového zlozenia lesných porastov poda vekových stupov Table 4. Dynamics of tree species composition in forest stands by age classes Drevina1) Smrek2) Jeda3) Borovica3) Smrekovec4) Spolu5) Dub6) Buk7) Spolu5) Ostatné dreviny6) 1980 1. v. s. 28 6 11 5 50 8 24 32 18 1990 2. v. s. 29 5 10 5 49 7 28 35 16 2000 3. v. s. 28 3 10 4 45 6 28 34 21 2010 4. v. s. 27 3 10 4 44 5 29 34 22 Prame Source: Súhrnné informácie o stave lesov (PIL) 1980, 1990, 2000 Aggregated data on the state of forests 1980, 1990, 2000. Vysvetlivky Explanatory notes: ako pri tabuke 1 as in Table 1; v. s. vekový stupe age class. Z ihlicnatých drevín bol pokles najväcsí pri jedli. V 5. vekovom stupni v porovnaní s 1. vekovým stupom bol az 67 % (tab. 3), v 4. 50 % (tab. 4), v 3. tiez 50 % (tab. 5), v 2. okolo 20 % (tab. 6). Potom nasleduje dub, smrekovec, borovica a najmenej klesal smrek. Podiel ostatných listnatých drevín a buka sa presunom do vyssích vekových stupov zvysoval. K výraznému znízeniu podielu zastúpenia jedle doslo v 3. a 2. vekovom stupni, pri dube v 2. az 4., smrekovci v 2. a 3 a pri borovici v 3. vekovom stupni. Zastúpenie ostatných drevín sa najviac zvýsilo v 3. a 2. a buka v 2. vekovom stupni. Zastúpenie ostatných drevín v 3. a 2. vekovom stupni sa zvýsilo v posledných troch, resp. dvoch desarociach. Tabuka 5. Dynamika drevinového zlozenia lesných porastov poda vekových stupov Table 5. Dynamics of tree species composition in forest stands by age classes Drevina1) Smrek2) Jeda3) Borovica4) Smrekovec5) Spolu6) Dub7) Buk8) Spolu6) Ostatné dreviny9) 1990 1. v. s. 30 6 10 6 52 8 24 32 16 2000 2. v. s. 28 4 9 5 46 6 28 34 20 2010 3. v. s. 28 3 8 4 43 6 29 35 22 Prame Source: Súhrnné informácie o stave lesov (PIL) 1990, 2000, 2010 Aggregated data on the state of forests 1990, 2000, 2010. Vysvetlivky Explanatory notes: ako pri tabuke 1 as in Table 1; v. s. vekový stupe age class. Tabuka 6. Dynamika drevinového zlozenia lesných porastov poda vekových stupov Table 6. Dynamics of tree species composition in forest stands by age classes Drevina1) Smrek2) Jeda3) Borovica4) Smrekovec5) Spolu6)) Dub7) Buk8) Spolu6) Ostatné dreviny9) 2000 1. v. s. 29 5 8 6 48 6 27 36 16 2010 2. v. s. 27 4 7 5 43 5 30 35 22 NIML SR (SMELKO et al., 2006, 2008). Poda nej podiel zastúpenia jednotlivých drevín v 1. vekovom stupni bol takýto: smrek 13 ± 1 %, jeda 2 ± 1 %, borovica 2 ± 1 %, smrekovec 1 ± 1 %, spolu 18 ± 2 %, dub 11 ± 2 %, buk 21 ± 2 % spolu 32 ± 3 %, ostatné dreviny 49 ± 3 % (SEBE, 2012). No, a to je stav drevinového zlozenia z pohadu potenciálneho hospodárskeho vyuzitia priam katastrofálny. Ak by sa hne podiel takéhoto zastúpenia ihlicnatých drevín udrzal az do rubného veku (co vsak nie je pravdepodobné), v porovnaní s cieovým výhadovým zastúpením týchto drevín (35,8 %) by tvorili len 50,3 %. (Cieové zastúpenie drevín lesov Slovenska sa stanovilo nasledovne (VLADOVIC, 1998): smrek 18,2 %, jeda 6,7 %, borovica 4,2 %, smrekovec 6,7 %, spolu 35,8 %, dub 17,7 %, buk 35,9 % spolu 53,6 %, ostatné dreviny 10,6 %.) Najnepriaznivejsia situácia by bola pri jedli, pretoze pri tejto drevine sa historickou analýzou zistil najväcsí pokles podielu jej zastúpenia s presunom do vyssích vekových stupov. Aj ke pripustíme, ze pri stanovovaní podielu zastúpenia drevín, najmä v mladých lesných porastoch, sú urcité metodické problémy (podrobnejsie KONÔPKA et al., 2012), ako aj to, ze len z jednej NIML SR nie je mozné robi definitívne závery, v kazdom prípade to signalizuje nepriaznivé drevinové zlozenie nasich lesov v budúcnosti z produkcného hadiska. Je preto opodstatnená otázka: aké sú východiská z tejto situácie? V alsej kapitole sa pokúsme predlozi niektoré návrhy na riesenie nepriaznivého stavu. 3. Návrhy na postupné zlepsenie drevinového zlozenia Najprv by sme mali jednoznacnejsie poveda, aké drevinové zlozenie lesov by malo na Slovensku by v alekej budúcnosti, zhruba o 100 rokov. Problém závazný, zlozitý aj nárocný na relevantnú odpove. Zrejme treba vychádza z prírodných podmienok, bra do úvahy ocakávanú klimatickú zmenu, alej taktiez predpokladané potreby budúcich generácií. Konkretizácia ci premietnutie tejto paradigmy do zivota nie je vsak jednoduché. Ako so smrekom? Dnes sme vemi casto svedkami toho, ze mnohí dávajú za vinu nasim predchodcom zvýsené zastúpenie smreka, ze sa pestoval v monokultúrach a aj v tých oblastiach, kde sa pôvodne nevyskytoval. Pritom treba, ale taktiez poveda, ze nasi predchodcovia, lesníci, ktorí velili lesnému hospodárstvu v minulosti nepodahli ,,smrekománii" v takej miere, ako tomu bolo vo vyspelých státoch západnej Európy. Zabralo by vea miesta ak by sme chceli vysvetli aký veký tlak bol na zvysovanie ekonomickej efektívnosti lesného hospodárstva na Slovensku, napríklad za bývalej Ceskoslovenskej republiky, najmä pri porovnaní ekonomických výsledkov lesného hospodárstva s Ceskou republikou. Ci chceme alebo nie, tak v minulosti, ako aj v súcasnosti, resp. ani Prame Source: Súhrnné informácie o stave lesov (PIL) 2000, 2010 Aggregated data on the state of forests 2000, 2010. Vysvetlivky Explanatory notes: ako pri tabuke 1 as in Table 1; v. s. vekový stupe age class. Ako z uvedeného vyplýva, podiel ihlicnatých, teda ekonomicky najvýhodnejsích drevín klesal so zvysujúcim sa vekom porastov (analýza sa vsak dotýka len porastov s najstarsím 5. vekovým stupom). Z jednotlivých drevín bol tento pokles najväcsí pri jedli (viac ako polovica v porovnaní s 1. vekovým stupom). Slabou stránkou tohto rozboru je, ze údaje o podiele zastúpenia jednotlivých drevín v jednotlivých vekových stupoch nie sú aktualizované (nie sú k jednému casovému horizontu, ale majú 1 az 10-rocnú casovú aktuálnos). Tento nedostatok mozno odstráni, ak sa podiel jednotlivých drevín zisuje v jednom casovom horizonte. Takto sa to zacalo robi v rámci prvého cyklu v budúcnosti nemozno ekonomickú prosperitu lesného hospodárstva posúva na vedajsiu koaj. Naalej bude vemi významná produkcná (drevoprodukcná) funkcia lesov. Drevo, ako obnovitený prírodný zdroj, sa môze sta najvýznamnejsou surovinou, najmä z hadiska energetických potrieb udstva. Na druhej strane je vsak legitímna poziadavka, ze chceme spoplatni aj verejnoprospesné lesnícke sluzby. Ale zrejme nie je reálne, aby príjmami za ne bolo mozné pokry vsetky náklady na funkcne integrované obhospodarovanie lesov. A pokia ide o drevinu smrek, je to rýchlo rastúca drevina, o jej drevo je v súcasnosti a bude aj v budúcnosti najväcsí záujem drevospracujúceho priemyslu. Je pravdou, ze smrek ohrozujú mnohé skodlivé cinitele, ze s prebiehajúcou klimatickou zmenou sa toto ohrozenie zvysuje. Pravda je, ale aj to, ze sa metódy ochrany lesa, konkrétne tejto dreviny zdokonaujú. Ale aj to, ze ak smrek rastie mimo svojho pôvodného areálu, ci v smrekových monokultúrach, ochranné a obranné opatrenia sa musia realizova dôsledne , lebo inak môzu tieto porasty uhynú skôr ako sa dozijú rubného veku. Takto je to aj pri iných vysoko produktívnych rastlinách. Napríklad v súcasnosti si uz ani nevieme predstavi efektívnu rastlinnú výrobu v ponohospodárstve bez pouzívania pesticídov. Z uvedených dôvodov môzeme pre smrek zhrnú: je to nasa hospodársky vemi významná drevina. Naalej treba zabezpeci jej primerané zastúpenie v nasich lesoch. Podiel zastúpenia smreka treba diferencova poda prírodných podmienok. Znízi podiel zastúpenia smreka v jeho suboptime. Rekonstruova rozpadajúce sa smrekové porasty. Osobitnú pozornos venova ich výchove. V starsích porastoch sa intenzívne venova ochrane proti mechanicky pôsobiacim abiotickým skodlivým ciniteom a podkôrnemu hmyzu. V ziadnom prípade nepripusti, aby doslo k jeho nezvládnutenému premnozeniu. V rámci obnovy lesov pokladáme za opodstatnené zabezpeci, aby podiel smreka na Slovensku neklesol pod 20 %. Podporova treba jeho prirodzenú obnovu. Nevytvára smrekové monokultúry, ale odolnejsie zmiesané porasty. Ako s jedou a ostatnými ihlicnatými drevinami? Z vykonanej analýzy jednoznacne vyplynulo, ze nestací tieto dreviny len vysadi, ale treba pre ne zabezpeci alsiu pestovnú starostlivos a ochranu. Najhorsia je situácia pri jedli. Ak sa vrátime do histórie, vidíme, ze odumieranie jedle nebolo len problémom na Slovensku, ale v celej Európe. Napríklad v Cechách sa oficiálne vzdávali zakladania jedových porastov. Na Slovensku taktiez zaniklo mnozstvo jedových porastov v jej suboptime (napríklad na strednom Pohroní). V druhej polovici minulého storocia sa direktívne urcovalo zaklada porasty z drevín zodpovedajúcich záverom typologického prieskumu, vrátane jedle. Pôvodné zastúpenie jedle sa rekonstruovalo na 14 %. Cieové zastúpenie sa stanovilo na 13,5 % (RANDUSKA et al., 1959), resp. na 10 % ((VÚLH, 1971). Skutocnos, ale bola iná. Napriek pomerne výraznému podielu jedle pri zalesovaní (7 8 %), vývoj isiel opacným smerom. Podiel jej zastúpenia v porastoch Slovenska klesal: 6 % v roku 1970, 5 % v roku 1990, 4 % v roku 2010. V roku 2010 bol podiel zastúpenia jedle v 3. az v 8. vekovom stupni 2 3 % (priemerne 2,5 %). V 1. vekovom stupni bol síce jej podiel v roku 2010 5 % a v 2.vekovom stupni 4 %, ale ako sme uviedli presunom do vyssích vekových stupov jej podiel na základe analyzovanej histórie klesá (ocakávame ho vo výske najviac 2 %). Aká je teda vyhliadka? Biedna! V minulosti sme vysadenú jedu oplocovali, napriek tomu sa priaznivé výsledky nedosiahli. Dnes uz oplôtky nestaviame. Na pestovnú starostlivos a ochranu kultúr niet peniaze. Teda ako chceme zvýsi podiel zastúpenia jedle, ba dokonca ou nahradi smrek? Nie je to ilúzia? Závery pre jedu a ostatné ihlicnaté dreviny sú takéto: ak nezabezpecíme riadnu starostlivos o kultúry, zbytocne ich vysádzame. Je to mrhanie peazí. Obdobná situácia je aj pokia ide o alsie rastové, ci vekové stupne. Cieové zastúpenie jedle a ostatných ihlicnatých drevín (okrem smreka), tak ako ho uvádza VLADOVIC (1998), by bolo reálne dosiahnu za predpokladu, ak by bol ich podiel v umelej obnove najmenej vo výske 20 % a ak zabezpecíme riadnu starostlivos o ne a ochranu od vysadenia ako aj v alsích rastových, ci vekových stupoch. Ako s listnatými drevinami (dub, buk)? To, co sme povedali o jedli, resp. o ostatných ihlicnatých drevinách, platí aj pri dube. V umelej obnove treba zvýsi podiel jeho zastúpenia najmenej na 15 %. Zabezpeci riadnu starostlivos a ochranu o jeho kultúry, mladiny a starsie porasty. Iná je situácia pokia ide o buk a ostatné listnaté dreviny. Regeneracná schopnos, ci prirodzená obnova je tu vemi vysoká. Samozrejme treba ju co najviac vyuzi. Pri buku to platí najmä v prírodných podmienkach jej optima. Nevyhneme sa tu vsak ani umelej obnove. Túto treba preferova v suboptimálnych podmienkach buka, resp. tam, kde nie je mozné dosiahnu obnovu prirodzenou cestou (6. lesný vegetacný stupe, rekonstrukcie smrekových monokultúr v nizsích nadmorských výskach). V prípade umelej obnovy treba zabezpeci aj následnú pestovnú starostlivos a ochranu. Predpokladáme, ze podiel buka pri umelej obnove porastov by mal by z uvedených dôvodov najviac 25 %. Pritom treba uvies, ze aj v minulosti boli problémy s vyuzitím bukového dreva. K výraznému zlepseniu zuzitkovania bukového dreva doslo po 2. svetovej vojne. V súcasnosti je tu znovu nepriaznivá situácia. Ako s ostatnými listnatými drevinami? Pokia ide o ostatné dreviny, ich sumárny podiel sa v poslednom období podstatne zvýsil tak v umelej obnove, ako aj v 1. vekovom stupni. V roku 2010 bol podiel týchto drevín v 1. vekovom stupni 23,4 % (javor (4,9 %,) agát (4,3 %), hrab (3,7 %), jase (2,3 %), topole (2,3 %), breza (2,1 %), dub cer (1,3 %), iné (2,5 %). Pritom cenné listnáce vemi poskodzuje zver, takze pri absencii adekvátnych ochranných a výchovných opatrení nie je predpoklad dosiahnutia kvalitných sortimentov. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa taktiez vemi zvýsilo zastúpenie málo hospodársky významných drevín ako je dub cerový, hrab, breza. Problém je v tom, ze sa podiel ostatných drevín, ktorý bol v 1. vekovom stupni v roku 1990 presunom do 2. a do 3. vekového stupa zvysoval (tak tomu bolo aj pri presune 1. vekového stupa z roku 2000 do 2. v roku 2010). Pritom podiel prípravných a málo významných hospodárskych drevín by sa mal s pribúdajúcim vekom znizova. Problematika vystúpila do popredia v súvislosti s vetrovou kalamitou v roku 2004 a následným hynutím smrecín najmä v dôsledku premnozenia podkôrneho hmyzu. Vytvorilo sa mnoho holín z ktorých sa veká cas ponechala na prirodzenú obnovu. Okrem cieových drevín významný podiel tu majú prípravné dreviny. V alsích rokoch by sa tu mali, najmä umelou podsadbou vnása cieové dreviny a podiel prípravných drevín postupne znizova. Podiel ostatných drevín pri umelej obnove by sa mal v porovnaní s posledným desarocím (2001 2010) znízi aspo o 5 % (nemalo by ich by viac ako 15 %). Vyuzíva tu treba najmä prirodzenú obnovu. Umelú obnovu cennými listnácmi pripusti len za predpokladu, ze sa zabezpecí riadna starostlivos o ne a ochrana. Inak sú to zbytocne vynalozené financné prostriedky. 4. Záver Uvedené návrhy na zlepsenie stavu drevinového zlozenia lesov Slovenska sa vypracovali najmä na základe podkladov, ktoré sa získali z lesnej hospodárskej evidencie (permanentnej inventarizácie lesov). Okrem toho sa výsledky NIML SR vyuzili hlavne na verifikáciu týchto údajov, ci na potvrdenie smeru vývoja v poslednom období. alej treba vysvetli, ze tu islo o spracovanie podkladov o stave a vývoji drevinového zlozenia lesov na úrovni celého Slovenska. Znamená to, ze situácia v konkrétnych lesných celkoch je specifická, a ze aj návrhy na riesenie sa musia prispôsobi miestnym podmienkam. Preto tak ako sa urobila analýza na úrovni Slovenska malo by sa pristúpi k rozboru situácie aj na úrovni mensích organizacných jednotiek, ci lesných celkov. Lesník nemôze len mechanicky realizova úlohy, ktoré dostáva ako pokyny od nadriadeného. K obhospodarovaniu lesných porastov musí pristupova tvorivo, cize tak, aby kazdý realizovaný výkon co najviac prispel k zachovaniu, ochrane a k veadeniu jemu zvereného majetku. Pozitívne treba v tomto smere hodnoti prijatie vyhlásky MPRV SR c. 320/2911 Z. z. o rozsahu, spôsobe a o podmienkach poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve a rozvoja vidieka. Konkrétne za zabezpecenie mladého porastu, ktorý nie je starsí ako 7 rokov od vzniku holiny, vznikol po náhodnej azbe a je obhospodarovaný poda programu starostlivosti o lesy. Takýto spôsob stimulácie môze najlepsím spôsobom prispie k trvalo udrzatenému obhospodarovaniu lesov. V budúcnosti by bolo treba ho rozsíri aj na alsie rastové stupne lesných porastov. Poakovanie Táto práca bola vytvorená realizáciou projektu Progresívne technológie ochrany lesných drevín juvenilných rastových stádií ITMS: 26220220120 na základe podpory operacného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (50 %) a financnej pomoci z Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci projektu APVV-0268-10 ,,Komparacné stúdie struktúry cistej primárnej produkcie v porastoch buka a smreka" a projektu APVV-0273-11 Vplyv vnútrodruhových a medzidruhových kompeticných vzahov na produkcno-ekologické vlastnosti porastov buka a smreka (50 %). Literatúra KONÔPKA, B., 2007: Potenciálne riziká vplyvu klimatickej zmeny na les; hypotézy, výskum a perspektívy. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 53(3): 201-213. KONÔPKA, J., SEBE, V., KONÔPKA, B., 2012: Obnova lesa na Slovensku. Zvolen: NLC, 106 s. Lesná hospodárska evidencia 1961 2010. MORAVCÍK, M. et al., 2007: Národný lesnícky program Slovenskej republiky. Bratislava: MP SR, Zvolen: NLC-LVÚ Zvolen, 63 s. RANDUSKA, D. et al., 1959: Prehad stanovistných pomerov lesov Slovenska. Bratislava, MLVH SSR, 289 s. Súhrnné informácie o stave lesov (PIL) 1961 2012. SMELKO, S. et al., 2006: Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky 2005 2006, metodika terénneho zberu údajov. Zvolen: NLC, 130 s. --, et al., 2008: Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 2005 2006. Základná koncepcia a výber zo súhrnných informácií. Zvolen, NLC, 15 s. VLADOVIC, J., 1998: Prehodnotenie cieového zlozenia lesných drevín s dôrazom na vyuzitie prirodzenej obnovy. Zvolen, LVÚ, 53 s. VÚLH, 1971: Stanovenie biologicky a ekonomicky zdôvodnených prevádzkových cieov. (Záverecná správa), Zvolen, VÚLH, 138 s. Vyhláska MPRV SR c. 320/2911 Z. z. o rozsahu, spôsobe a o podmienkach poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve a rozvoja vidieka.
Journal
Forestry Journal – de Gruyter
Published: Jun 1, 2013