Get 20M+ Full-Text Papers For Less Than $1.50/day. Start a 14-Day Trial for You or Your Team.

Learn More →

„Biele plochy“ z pohľadu pustnutia kultúrnej poľnohospodárskej krajiny

„Biele plochy“ z pohľadu pustnutia kultúrnej poľnohospodárskej krajiny volume 58, number 2, 2012, p. 121-128 Section: Forestry DOI: 10.2478/v10114-011-0013-z ,,BIELE PLOCHY" Z POHADU PUSTNUTIA KULTÚRNEJ PONOHOSPODÁRSKEJ KRAJINY UBICA ZAUSKOVÁ1, RUDOLF MIDRIAK2, VLADIMÍR SEBE3 1Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela, Katedra geografie, geológie a krajinnej ekológie, Tajovského 40, SK ­ 974 01 Banská Bystrica 2Institút výskumu krajiny a regiónov ­ Centrum vedy a výskumu UMB, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela, Cesta na amfiteáter 1, SK ­ 974 01 Banská Bystrica 3Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK ­ 960 92 Zvolen, e-mail: seben@nlcsk.org ZAUSKOVÁ, ., MIDRIAK, R., SEBE, V., 2011: "White areas" (forests on non-forest land) from the viewpoint of abandoning agricultural landscape. Lesn. Cas. ­ Forestry Journal, 58(2): 121­128, 5 fig., ref. 24. Original paper. ISSN 0323-1046. The contribution brings detail characteristics of the so-called white areas. It aims to describe white areas on the basis of selected attributes of agricultural land (such as typological-productive categories of agricultural land, potential level of cost-effectivness at crops growing, primary, secondary and other agricultural soil funds) and to compare these results with the results of procedures applied in the APVV project Waste lands and landscape abandoning in Slovakia as well as to highlight discrepancies in delimitation of both forest and agricultural soil fund. Nearly 80% of the Slovak white areas is situated on potential uneconomic agricultural soils, most of white areas (70%) is situated on the other agricultural soil fund and 25% of forests on non-forest land are not registered in the agricultural soil fund. Key words: "white areas", abandoning of agricultural land, forest on non-forest land, Slovakia Príspevok prinása blizsie charakteristiky tzv. ,,bielych plôch". Ide o lesy nachádzajúce sa mimo evidovaných lesných pozemkov v katastri. Cieom príspevku je charakterizova ,,biele plochy" na základe vybraných charakteristík ponohospodárskej pôdy (typologicko-produkcné kategórie ponohospodárskej pôdy, potenciálna úrove miery rentability pôd pri pestovaní ponohospodárskych plodín, primárny, sekundárny a ostatný ponohospodársky pôdny fond) a porovna tieto výsledky s výsledkami postupov uplatnených v rámci projektu APVV Spustnuté pôdy a pustnutie krajiny Slovenska, ako aj upozorni na nezrovnalosti vo vymedzení lesného a ponohospodárskeho fondu. Takmer 80 % ,,bielych plôch" SR sa nachádza na potenciálne nerentabilných ponohospodárskych pôdach, väcsina ,,bielych plôch" (70 %) sa nachádza na ostatnom ponohospodárskom fonde a 25 % lesov na nelesných pozemkoch nie je vôbec evidovaných v ponohospodárskom pôdnom fonde. Kúcové slová: ,,biele plochy", pustnutie ponohospodárskej krajiny, les na nelesnej pôde, Slovensko 1. Úvod a problematika V nadväznosti na ukoncenie riesenia projektu APVV0591-07 Spustnuté pôdy a pustnutie krajiny Slovenska (alej len ,,projekt", vedúci projektu R. Midriak ­ Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici) a v súvislosti s výsledkami Národnej inventarizácie a monitoringu lesov (NIML) SR v rokoch 2005 ­ 2006, uvádzame v príspevku detailnejsie informácie o ,,bielych plochách". V rámci NIML sa inventarizovali vsetky pozemky porastené lesom na celom území SR, t. j. les na lesných pozemkoch, ktoré sú takto vedené v katastri nehnuteností i les na nelesných (ponohospodárskych a iných) pozemkoch (oznacovaný ako tzv. ,,biele plochy"). Pritom za ,,les" sa pokladala plocha, ktorá spala nasledovné kritériá: bola porastená lesnými drevinami, mala výmeru väcsiu ako 0,5 ha, minimálnu sírku 20 m, pokryvnos ­ zápoj stromov väcsí ako 20 % a potenciálnu výsku drevín viac ako 5 m (s výnimkou kosodreviny). Prvýkrát v histórii slovenského lesníctva sa zistil skutocný stav vsetkých lesov na území státu k jed121 nému casovému obdobiu (SMELKO et al., 2008). Treba vsak uvies, ze neslo o celoplosné zisovanie, ale uplatnila sa výberová matematicko-statistická reprezentatívna metóda s pouzitím výberových plôch (v sieti 4 × 4 km na celom území Slovenska). Výsledok vzdy reprezentuje stredná hodnota a výberová chyba (miera presnosti zistenia), co je treba nálezite interpretova. Strednou hodnotou je obycajne priemer kvantitatívnej veliciny alebo podiel kvalitatívneho znaku a výberová chyba udáva rámec, v ktorom sa skutocná chyba výberového výsledku vyskytuje (so 68 %-nou pravdepodobnosou). Vekos chyby závisí priamo od variability zisovaných velicín a nepriamo od hustoty zvolenej inventarizacnej siete (poctu inventarizacných plôch), pre celé územie je chyba postacujúca, ale pre mensie casti (kategórie) lesa sa zákonite zväcsuje a to tým viac, cím je podiel týchto castí mensí. Sie NIML bola kalkulovaná na základe disponibilných nákladov a pozadovanej presnosti (so zameraním na výmeru lesa a zásoby dreva), pricom je jej pouzitie pre nizsie kategórie obmedzené presnosou výsledkov. Výmera lesov na nelesných pozemkoch dosiahla poda NIML 273 tisíc ± 10 tisíc ha. Z výmery celej SR 4 903 tisíc ha to predstavuje zvýsenie lesnatosti o 5,5 %. Údaje reprezentujúce podstatné charakteristiky lesa (lesné vegetacné stupne, priestorová výstavba, hospodársky tvar, potenciálna funkcia lesa, drevinové zlozenie, zásoby dreva, veková struktúra, druhová diverzita, obnova lesa a stanovistné pomery) na nelesných pozemkoch v SR a v jednotlivých krajoch podrobne spracovali SMELKO, SEBE (2009). Les predstavuje v kultúrnej (clovekom vyuzívanej) ponohospodárskej krajine jeden z typov (foriem) jej pustnutia (ZAUSKOVÁ, 2009). Po spolocensko-ekonomicko-politických zmenách na Slovensku po roku 1989 sa v krajine objavil nový fenomén ­ problém pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny (ZAUSKOVÁ, MIDRIAK, 2008), co znamená, ze dochádza k samovonému zarastaniu lúk a pasienkov nelesnou stromovou a krovinovou vegetáciou, jej rozlicnými sukcesnými stádiami. Pustnutie krajiny je spôsobené zanechaním hospodárskeho vyuzívania (tradicného, doterajsieho, predchádzajúceho), nevyuzívaním zeme, neobrábaním, ke sa zem ponechá leza ladom (ELIÁS, 2010). Marginalizácia a opúsanie pôdy môzu prispie k zhorseniu stavu biodiverzity, a urcite zhorsujú zachovávanie kultúrneho dedicstva. alsie utlmovanie ponohospodárskych aktivít by viedlo postupne nielen k strate kultúrneho charakteru vidieckej krajiny, ale aj k prehlbovaniu sociálnych, ekonomických a demografických problémov jednotlivých regiónov. V prípade pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny Slovenska môzeme konstatova, ze ide o problém nevyuzívania krajiny vekého rozsahu, priblizne na ploche 17,5 % (424 tisíc ha ­ SVICEK, 2009), resp. 18,6 % (452 tisíc ha ­ ZAUSKOVÁ, MIDRIAK, 2009) z výmery ponohospodárskej pôdy Slovenska poda stavu katastra v roku 2009 (2 423 478 ha). V rámci projektu APVV ­ jeho casti venovanej pustnutiu krajiny Slovenska sa hodnotili kvantitatívne a kvalitatívne zmeny vo vyuzívaní krajiny z hadiska mierky na dvoch úrovniach (MIDRIAK et al., 2011). Na úrovni Slovenska, ako hodnotenie zmien vo výmerách jednotlivých kategórií pôdneho fondu na základe statistických údajov v kontexte spolocensko-ekonomických a politických zmien v období od vzniku prvej Ceskoslovenskej republiky (od r. 1918) az po rok 2009 a poda údajov z Corine Land Cover (CLC) z rokov 1990 a 2006. Druhá úrove hodnotenia kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien bola spracovaná v rámci modelových území (katastrálnych území, výrezov krajiny a pod., ZAUSKOVÁ et al., 2011a, b). Zmeny sa spracovali s vyuzitím geografických informacných systémov. Hodnotili sa úbytky a prírastky v jednotlivých kategóriách vyuzívania pôdy, resp. krajiny (lesy, orná pôda, trvalé trávne porasty a pod.). Pritom sa hodnotilo aj zastúpenie novej kategórie ­ trvalé trávne porasty s percentuálnym zastúpením zárastov s vyuzitím hexagonálnej siete (GALLAYOVÁ, 2008). Taktiez, kvôli získaniu obrazu o sukcesných (zárastových) procesoch na Slovensku sa hodnotilo celé územie Slovenska v mierke 1 : 100 000 na základe údajov z Corine Land Cover (EEA 2010). Základom boli vrstvy Corine Land Cover za roky 1990, 2000 a 2006, z ktorých sme stanovili plochy zmenené za obdobie rokov 1990 az 2006. Hodnotila sa aj závislos výskytu pustnúcich plôch vo vzahu k prírodným podmienkam a ku vzdialenosti od sídla. Cieom príspevku je charakterizova tzv. ,,biele plochy" na základe vybraných charakteristík ponohospodárskej pôdy a porovna tieto výsledky s výsledkami postupov uplatnených v rámci spomínaného projektu, ako aj upozorni na nezrovnalosti vo vymedzení lesného a ponohospodárskeho fondu. 2. Materiál a metódy Pri identifikácii a lokalizácii plôch pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny sa aplikovali metódy diakového prieskumu Zeme (DPZ), ktoré sa úspesne vyuzívajú a modifikujú tak v rámci ponohospodárstva, ako aj lesníctva, s následnou verifikáciou v teréne. V projekte sa vychádzalo pri lokalizácii a identifikácii plôch pustnutia kultúrnej krajiny z reálneho predpokladu, ze sa budú vyskytova najmä na tzv. ostatnom ponohospodárskom fonde, cize na plochách, ktoré nie sú registrované v LPIS (register ponohospodárskych produkcných blokov), ale patria do ponohospodárskeho pôdneho fondu (ZAUSKOVÁ, 2009a). alej sa pri lokalizácii a identifikácii plôch pustnutia kultúrnej krajiny vychádzalo z predpokladu, ze sa budú vyskytova v tzv. ponohospodársky znevýhodnených oblastiach SR ­ LFA. Znevýhodnené oblasti sú súvislé územné celky, v ktorých vplyvom nadmorskej výsky, svahovitosti a nízkej úrodnosti pôdy ako aj iných nepriaznivých prírodných podmienok, prípadne v spojení s osobitný mi miestnymi hospodárskymi a sociálnymi podmienkami sú náklady na jednotku výroby v ponohospodárskej cinnosti trvalo nadpriemerné (zákon c. 240/1998 Z. z.). Takmer 50 % ponohospodárskej pôdy na Slovensku tvoria tzv. znevýhodnené oblasti (CHRASTINOVÁ, KUBÁNKOVÁ, 2006). Vizuálne sme identifikovali vybrané typy (formy) pustnúcej krajiny Slovenska (les, riedky les, vegetácia v tvare pásov a línií, fragmentovaný výskyt nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie, pustnúce historické prvky a mozaiky, sukcesné procesy na LPIS-ových pôdach) v rámci pôdneho portálu Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy ­ VÚPOP v Bratislave zaradené do ostatného pôdneho fondu a zárove v rámci ponohospodársky znevýhodnených oblastí SR ­ LFA zaradených najmä do tzv. horských oblastí (minimálnym kritériom pre zaradenie je nadmorská výska nad 500 m n. m. a sklon nad 15 %; nie sú teda zhodné s horskými oblasami Slovenska poda publikácie MIDRIAK, 2005a). Ide o najrozsiahlejsiu kategóriu v rámci LFA, zaberajúcu az 40 % zo znevýhodnených oblastí (CHRASTINOVÁ, KUBÁNKOVÁ, 2006), vyskytujúcu sa najmä v strednej, severnej, severozápadnej a severovýchodnej casti Slovenska. Výsledky riesenia projektu zamerané na identifikáciu pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny na celoslovenskej úrovni tak z lesníckeho, ako aj z ponohospodárskeho hadiska dopajú výstupy NIML a niektoré výstupy z VÚPOP. Na zisovanie podrobnejsích údajov (vybrané charakteristiky ponohospodárskej pôdy) o ,,bielych plochách" bola vyuzitá sie inventarizacných plôch v rámci NIML (2005 ­ 2006). Blizsie informácie o metodike NIML a o spracovaní získaných údajov mozno nájs v publikáciách SMELKO et al. (2006), SMELKO, MERGANIC (2008), SMELKO et al. (2008). Taktiez boli pouzité mapové vrstvy spracované v GIS, ktoré poskytol pre analýzu VÚPOP. Islo o vrstvu typologicko-produkcných kategórií ponohospodárskych pôd, ktorá je významnou interpretovanou kategóriou vo vzahu k hodnoteniu ekologickej únosnosti krajiny (EÚK), t. j. k posúdeniu vhodnosti vyuzívania kultúrnej ponohospodárskej krajiny. Typologicko-produkcné kategórie ponohospodárskych pôd reprezentujú z pohadu hodnotenia EÚK potenciálne vhodné, resp. únosné vyuzívanie kultúrnej ponohospodárskej krajiny a pokladáme ich za jedno z východísk pre uplatnenie multifunkcnosti ponohospodárstva (ZAUSKOVÁ, MIDRIAK, 2008). Je to podobná kategória, akou je pre lesníkov funkcný typ lesa. alsou pouzitou vrstvou bola mapa potenciálnej miery rentability rastlinnej výroby, ktorá úzko súvisí s predchádzajúcou vrstvou. Produkcný potenciál rastlinnej výroby sa odráza aj na rentabilite pestovania ponohospodárskych plodín. Heterogenita pôdnych pomerov na Slovensku produkcne i ekonomicky diferencuje aj úrove rastlinnej výroby a táto skutocnos výrazne ovplyvuje rozvojové moznosti jednotlivých regiónov. Posledná analyzovaná vrstva podávala informáciu o priestorovom zastúpení primárneho, sekundárneho a ostatného ponohospodárskeho fondu. Ide o podklad pre multifunkcné vyuzívanie ponohospodárskej pôdy. Ide o podobnú informáciu, akou je pre lesníkov kategorizácia lesov. Z hadiska typologicko-produkcných kategórií pôd celá kategória potenciálne orných pôd a podkategória striedavých polí OT1 sa zarauje do primárneho ponohospodárskeho fondu (primárna ponohospodárska pôda), ktorý je zo strategického úcelu potrebné ponecha na priame ponohospodárske vyuzitie, t. j. pre takú úrove pestovania rastlín a chovu zvierat, ktorá neohrozí potravovú sebestacnos obyvatestva. Sekundárny ponohospodársky fond (sekundárna ponohospodárska pôda) je za predpokladu záujmu spolocnosti mozné docasne pouzi na iné ako potravové úcely, pricom takýmto vyuzívaním nedôjde k jeho znehodnoteniu (charakter i vlastnosti ostávajú prakticky nezmenené). Charakteristika ostatného pôdneho fondu je uvedená vyssie. Vo výstupoch sa uvádzajú podiely jednotlivých kategórií. IP NIML sa v prostredí ArcView prekryli s polygonálnymi vrstvami dodanými z VÚPOP a k ostatným znakom zisovaným v rámci NIML sa priclenili informácie o príslusnosti k typologicko-produkcnej kategórii ponohospodárskych pôd, k potenciálnej miere rentability rastlinnej výroby a primárnemu, sekundárnemu alebo ostatnému pôdnemu fondu. Císelné výstupy sa doplnili v prostredí ArcView prehadnými mapovými výstupmi, ktoré znázorujú priestorové rozmiestnenie jednotlivých IP. Výstupy z jednotlivých inventarizacných plôch (ktoré spali definíciu lesa a nelezali na lesných pozemkoch) sa spracovali statistickými metódami, ktoré boli speciálne vypracované pre výberový dizajn NIML (SMELKO et al., 2008; SMELKO, MERGANIC, 2008). 3. Výsledky 3.1. Charakteristika ,,bielych plôch" na základe vybraných charakteristík ponohospodárskej pôdy Les mimo lesných pozemkov sa identifikoval spolu na 209 inventarizacných plochách (IP). Z nich 120 sa vôbec nedelilo na subplochy, 64 sa delilo subplochou na ,,neles" (lezali na okraji lesa na nelesných pozemkoch a nelesnej pôdy ­ ornej pôdy, lúky a pod.), 20 sa dotýkalo alsou subplochou lesných pozemkov (lezali na okraji lesa na lesných pozemkoch), 3 sa delili na subplochy lesa na nelesných pozemkoch z dôvodu nehomogenity (dreviny, vek) a 1 susedila s bezlesím na nelesných pozemkoch (vodný tok uzsí ako 4 m). Najviac IP sa nachádzalo v Presovskom (60 IP, 30,1 ± 3,4 %), Banskobystrickom (45 IP, 20,9 ± 3,0 %) a Zilinskom kraji (42 IP, 19,8 ± 2,9 %). Prekrytím vrstvy inventarizacných plôch NIML na nelesných pozemkoch s vrstvou typologicko-produkcných kategórií ponohospodárskych pôd sa zistilo, ze asi Obr. 1. Výskyt inventarizacných plôch NIML lesov na nelesných pozemkoch v rámci typologicko-produkcných kategórií ponohospodárskych pôd Slovenska Fig. 1. Frequency of NIML inventory plots (non-forest land) within the typological-productive categories of agricultural soils in Slovakia Obr. 2. Výskyt inventarizacných plôch NIML lesov na nelesných pozemkoch v kategóriách potenciálnej úrovne miery rentability pôd pri pestovaní ponohospodárskych plodín Fig. 2. Frequency of NIML inventory plots (non-forest land) within the categories of potential level of soil cost-effectivness at crops growing polovica (50,4 ± 3,9 %) týchto lesov rastie v kategórii T trvalé trávne porasty (t. j. na miestach, ktoré by mali by potenciálne vyuzívané ako lúky a pasienky), viac ako desatina (12,2 ± 2,4 %) na potenciálne ornej pôde (O), menej ako desatina (8,9 ± 2,1 %) na nevhodných územiach pre agroekosystémy (N), 4,9 ± 1,6 % v kategórii striedavé polia (OT) a zvysná stvrtina (23,6 ± 3,1 %) sa vôbec neprekryla s vrstvou ponohospodárskeho pôdneho fondu dodaného z VÚPOP, cize de facto nelezí vôbec na ponohospodárskom fonde (biele body na obr. 1). Priemerný posúdený vek v týchto lesoch bol pomerne vyrovnaný a dosahoval rozpätie od 27 (orná pôda) az 33 (nevhodné) rokov, co je vcelku prekvapujúce. alej z analýzy vyplynulo, ze 69,2 ± 4,1 % lesov na nelesných pozemkoch SR sa nachádza na potenciálne nerentabilných ponohospodárskych pôdach, a tak ako v predchádzajúcom hodnotení asi 1/4 (23,6 ± 3,1 %) lesov na nelesných pozemkoch nelezí na ponohospodárskej pôde. Zvysných asi 7 % lezí v kategóriách v rozmedzí od malej rentability az po vemi vysoko rentabilnú pôdu (obr. 2). Táto je evidovaná na juhozápadnom Slovensku a na Východoslovenskej nízine. Výsledky sa dajú dostatocne presne interpretova len pre najviac zastúpené nerentabilné pozemky. Vyplýva z nich, ze vyssie zásoby drevnej hmoty sa nachádzajú v lesoch na nelesných pozemkoch v severných a východných krajoch. Obr. 3. Inventarizacné plochy NIML lesov na nelesných pozemkoch poda druhu ponohospodárskeho pôdneho fondu Fig. 3. Inventory plots of NIML (non-forest land) according to classes of agricultural soil fund Z hadiska rozmiestnenia IP v rámci primárneho, sekundárneho a ostatného ponohospodárskeho pôdneho fondu je zrejmé, ze okolo 70 (71,1 ± 4,0) % lesov na nelesných pozemkoch sa nachádza v rámci ostatného pôdneho fondu, priblizne 5 (5,0 ± 1,6) % na sekundárnom pôdnom fonde. Na primárnom pôdnom fonde sa nachádza minimum lesov (podchytená iba jedna IP). Aj v tomto prípade takmer 1/4 (23,6 ± 3,1) % lesov na nelesných pozemkoch nie je vôbec evidovaná v ponohospodárskom pôdnom fonde (biele body na obr. 3). Podrobnejsie hodnotenie ,,bielych plôch" (z hadiska lesných vegetacných stupov, priestorovej výstavby, drevinového zlozenia, zásoby, veku a sklonu) poda krajov vo vzahu k predchádzajúcim charakteristikám ponohospodárskeho pôdneho fondu je kvôli malému poctu inventarizacných plôch v uvedených triediacich kategóriách málo presné, preto ho alej nerozoberáme. Ak by bol záujem prinies presné informácie aj pre tieto subkategórie lesov na nelesných pozemkoch, bolo by potrebné sie v plánovanom druhom cykle NIML 2015 ­ 2016 primerane zahusti a znízi výberovú chybu, co by si vsak vyziadalo znacné financné náklady (pre znízenie chyby na 1/2 by bolo potrebné zahusti výberovú sie stvornásobne) 3.2. Nezrovnalosti v evidencii a vyuzívaní ponohospodárskeho pôdneho fondu Pocas riesenia projektu APVV (vrátane predchádzajúcej analýzy) sa zistili viaceré nezrovnalosti v informacných zdrojoch. Jednak islo o nezrovnalosti v evidencii a zárove v reálnom vyuzívaní ponohospodárskeho pôdneho fondu, v poskytnutých a zverejnených informáciách tým istým správcom databázy, v mapových vrstvách spracovaných v GIS pre lesný pôdny fond a ponohospodársky pôdny fond (blizsie MIDRIAK et al., 2011). Vo vzahu k tomuto príspevku chceme upozorni najmä na nezrovnalosti vo vymedzení lesného a ponohospodárskeho pôdneho fondu. V rámci zisovania alsích charakteristík o lesoch na nelesných pozemkoch sa prekryvom inventarizacných plôch NIML s vrstvou lesného pôdneho fondu a tematickými vrstvami z PPF zistilo, ze: ­ v 69 prípadoch IP sa tieto vyskytujú aj na lesnom pozemku (poda údajov z vrstvy lesných porastov dodanej z NLC) a zárove sa vyskytujú aj na PPF (ostatný ponohospodársky fond, poda vrstvy PPF dodanej z VÚPOP), ­ 81 IP NIML sa nevyskytuje ani na lesnom pozemku (poda vrstvy z NLC), a zárove ani na vrstve PPF (VÚPOP); z toho bolo 53 IP posúdených ako les na nelesných pôdach (t. j. priblizne 1/4 % bielych plôch), 2 boli na hraniciach SR a 23 bolo posúdených ako ,,neles". Znamená to teda, ze podkladové vrstvy nie sú komplementárne, existuje medzi nimi mnozstvo prekryvov ako aj prázdnych miest ­ medzier (tieto pozemky nie sú priradené ani medzi ponohospodárske, ani medzi lesné, zárove to nie sú vodné plochy, ani zastavané územia). Na celoplosné zistenie nezrovnalosti v duplicitnom zapocítaní rovnakého pozemku do lesných aj ponohospodárskych pozemkov sa prekryli vrstvy lesných pozemkov a PPF (zastúpeného len subkategóriou ostatný ponohospodársky pôdny fond). Takto zistená výmera spolocných pozemkov na základe prekryvov poskytnutých GIS-vrstiev je na území Slovenska 91 340 ha. Poda priestorovej distribúcie sa tieto ,,spolocné" pozemky nachádzajú po území celej Slovenskej republiky. Taktiez neevidované pozemky v rámci LPF a PPF sa nachádzajú rozptýlene v rámci celého Slovenska. 4. Diskusia V rámci riesenia projektu sa viacerými postupmi (blizsie MIDRIAK et al., 2011) zistilo pustnutie kultúrnej Obr. 4. Ukázka lokality nad Telgártom, ktorá spa kritérium lesa, zárove sa vyskytuje v rámci ostatného ponohospodárskeho fondu a horskej znevýhodnenej oblasti (Zdroj: www.vupop.sk) Fig. 4. The sample of Telgart locality matching the criteria of the forest, which is at the same time within other agricultural fund as well as within mountainous disadvantaged area (Source: www.vupop.sk) ponohospodárskej krajiny na ploche 17,5 % (424 tisíc ha ­ SVICEK, 2009), resp. 18 % alebo 18,6 % (452 tisíc ha ­ ZAUSKOVÁ, MIDRIAK, 2009). ,,Biele plochy" poda výsledkov NIML zaberajú z tejto výmery významný podiel 273 tisíc ± 10 tisíc ha. Pri identifikácii typov, resp. foriem pustnutia, bol les na ponohospodárskej pôde zaradený ako jedna forma pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny za predpokladu, ze je vyvrcholením sekundárnej sukcesie v krajine ­ vznikol prirodzenou obnovou bez vplyvu cloveka. To sa vsak nedalo jednoznacne potvrdi danou analýzou na ortofotomapách. Terénnym prieskumom sa zistilo, ze miestami ide aj o les vzniknutý z umelej obnovy. Zrejme v daných prípadoch ide o nedokonalú delimitáciu pôdneho fondu z rokov 1956 ­ 1960, kedy po roku 1961 sa zacal realizova Generálny plán zveaovania ponohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva (blizsie LALKOVIC, 2009). Nasvedcuje tomu aj fakt, ze takmer 70 % lesov na nelesných pozemkoch dosahuje poda SMELKA, SEBEA (2009) vek maximálne 40 rokov. Teda starsie lesy nie sú len dôsledkom stagnácie ponohospodárstva po roku 1990, ale ide aj o problém evidencie pozemkov v rámci Úradu geodézie, kartografie a katastra este zo starsieho obdobia (blizsie MIDRIAK et al., 2011). Najmä ak ide o plochy lesa na ponohospodárskom fonde, ktoré sú vizuálne na ortofotomapách vzhadovo identické ako lesy na lesných pozemkoch. Väcsinou s nimi bezprostredne susedia, sú nimi obkolesené alebo do nich vklinené (obr. 4). Takze les na ponohospodárskom pozemku, resp. ,,biele plochy" nie v kazdom prípade povazujeme striktne za formu pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny, ale môze ís o cielené vysádzanie nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie v krajine. To je významné tak z hadiska zabezpecenia priestorovej ekologickej stability ponohospodárskej krajiny, ako aj z hadiska zvýsenia jej retencnej kapacity a protieróznej ochrany pôdy i ochrany pred povodami (blizsie MIDRIAK, ZAUSKOVÁ, 2004; MIDRIAK, 2005a, 2006; MIDRIAK, ZAUSKOVÁ, 2011). Výraznú cas zaberú ,,biele plochy" v strednej a vo východnej casti Slovenska. Najviac sa ich nachádza v Presovskom kraji, kde tvoria takmer 18 %-ný podiel z lesa (SMELKO, SEBE, 2009). Uvedené koreluje s výskytom ostatného pôdneho fondu ako reálneho predpokladu pre procesy pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny. Jeho najväcsí výskyt z výmery PPF je v Zilinskom kraji (25 %), Presovskom kraji (23 %) a Banskobystrickom kraji (20 %; www.vupop.sk). Takéto plochy, spajúce kritérium lesa (v zmysle NIML), sa pomerne casto vyskytujú okrem ostatného pôdneho fondu aj v rámci sekundárneho pôdneho fondu, najmä v rámci typologicko produkcnej kategórie T3 (málo produkcné trvalé trávne porasty). Takúto lokalizáciu lesa na ponohospodárskom fonde mali aj skúmané IP v rámci tohto príspevku. V rámci analýzy závislosti sukcesných procesov od prírodných podmienok (geologické podlozie, pôdy, nadmorská výska, základné typy reliéfu, výsková clenitos, sklon svahu, expozícia, klimatické oblasti) a vzdialenosti od sídla v projekte je mozné s hodnotením IP porovna najmä sklon terénu. Najväcsí podiel sukcesných plôch sa nachádza pri priemernom sklone 30 %. Z hodnotenia IP poda SMELKA, SEBEA (2009) az 83 % lesov na nelesných pozemkoch sa nachádza na svahoch do 40 %. Vzhadom na to, ze ,,biele plochy" sa identifikovali v rámci NIML v znacnom rozsahu, bolo by najvhodnejsie z hadiska manazmentu krajiny preradi ich do kategórie les na lesných pozemkoch (ZAUSKOVÁ, 2008; SMELKO, SEBE, 2009). Vyplýva to aj zo zákona c. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuzívaní ponohospodárskej pôdy, Obr. 5 a 6. Ukázka tzv. ,,riedkolesia" v rámci sekundárneho ponohospodárskeho pôdneho fondu nad Telgártom (vavo) a v Gavurkách pri Dobrej Nive (vpravo). Foto . Zausková a V. Sebe Fig. 5 and 6. Samples of so-called ,,open woodland" within the secondary agricultural soil fund above Telgart (left) and in Gavurky near Dobrá Niva (right). Photographs by . Zausková and V. Sebe ktorý ukladá vlastníkovi, nájomcovi alebo správcovi ponohospodárskej pôdy povinnos usporiada ponohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. alsím výrazným typom pustnúcej ponohospodárskej krajiny, ktorý sme identifikovali pocas riesenia projektu je tzv. ,,riedky les" (obr. 5 a 6). Táto kategória bola identifikovaná aj v rámci NIML SR, avsak nebola objektom podrobnejsieho skúmania. Ide o plochy, ktoré nadväzujú na súvislé lesné porasty, na miesta, kde bol spodný okraj lesa v minulosti umelo vytlacený z dôvodu zväcsovania produkcnej plochy. Z uvedeného dôvodu sa takéto lokality aziskovo vyskytujú v rámci sekundárneho ponohospodárskeho fondu a ciastocne aj v rámci ostatného ponohospodárskeho fondu. Výskyt takýchto plôch je potrebné posúdi individuálne, kvôli specifickým podmienkam lokality na úrovni gravitacného celku. Pritom sa musia bra do úvahy prírodné ohrozenia, ako je vodná a veterná erózia, sucho, ohrozenie povodami, takisto sa zohadnia obmedzenia z platnej legislatívy (Zákon o ochrane prírody, NATURA 2000, platné implementované európske smernice a pod.), ako aj potreby regionálneho rozvoja. Takýto integrovaný prístup sa najlepsie uplatní aplikáciou krajinnoekologickej metodiky, ktorá je zameraná na posúdenie vhodnosti vyuzívania územia (Metodika ekologickej únosnosti krajiny ­ MIDRIAK, ZAUSKOVÁ, 2008; ZAUSKOVÁ, 2009b; ZAUSKOVÁ, RACÁKOVÁ, 2010). 5. Záver Problematika pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny je tak teoretickým, ako aj praktickým problémom. Príspevok je venovaný prezentácii podrobnejsích charakteristík ,,bielych plôch", ktoré tvoria výrazný podiel v rámci pustnúcej krajiny Slovenska. Z príspevku vyplýva, ze nie kazdá ,,biela plocha", resp. les na ponohospodárskej pôde je výsledkom pustnutia v striktnom slova zmysle. Na základe analýzy inventarizacných plôch z NIML (2005 ­ 2006) a vybraných charakteristík po nohospodárskej pôdy (typologicko-produkcné kategórie ponohospodárskej pôdy, potenciálna úrove miery rentability pôd pri pestovaní ponohospodárskych plodín, primárny, sekundárny a ostatný ponohospodársky pôdny fond) sa okrem výsledkov zistili nezrovnalosti vo vymedzení lesného a ponohospodárskeho pôdneho fondu. Problémom je to, ze sie NIML so súcasnou hustotou poskytuje pre vytvorené kategórie ponohospodárskej pôdy na úrovni krajov menej presné výsledky. Pre zlepsenie presnosti výsledku je potrebné primerane zahusti sie IP NIML (napríklad v navrhovanom druhom cykle v rokoch 2015 ­ 2016). Príspevok je ukázkou nevyhnutnej vzájomnej kooperácie medzi environmentálnym smerom krajinnej ekológie a aplikacnými odbormi (lesníctvom a ponohospodárstvom) pri riesení aktuálnych problémov v krajine. Poakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy c. APVV-0591-07. Literatúra EEA, 2005: The European Environment, State and Outlook. European Environment Agency,Copenhagen, 580 pp. Dostupné na internete: http://reports.eea.europa.eu/state_of_environment_report_2005_1/en/SOER2005_all.pdf. ELIÁS P., 2010: Sukcesné procesy v slovenskej krajine ako súcas pustnutia krajiny. (Stúdia). Nitra, 50 s. (nepublikované). GALLAYOVÁ Z., 2008: Krajinnoekologická analýza a vyuzitie trvalých trávnych porastov v CHKO ­ BR Poana. Vedecké stúdie. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 107 s. CHRASTINOVÁ Z., KUBÁNKOVÁ M., 2006: Odvetvový, podnikový a výrobkový pohad na ekonomiku udrzateného ponohospodárstva. In: BLAAS G. (ed.): Multifunkcné postavenie a trvalo udrzatený rast ponohospodárstva a lesníctva. Nitra, Zborník SAPV, c. 55, s. 16-23. LALKOVIC M., 2009: Zalesovanie nelesných pôd a riesenie ,,bielych pôd" v rokoch 1995 ­ 2000 na Slovensku. In: ZAUSKOVÁ . (ed.): Pustnutie krajiny ­ ochrana pôdy ­ krajinná ekológia. Zbor. refer. z vedec. seminára pri prílezitosti zivot. jubilea ­ 70. výrocia narodenia prof. Ing. Rudolfa Midriaka, DrSc., 9. 9. 2009 Banská Bystrica: Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, s. 288-293. MIDRIAK R., 2005a: Horské oblasti a ich trvalo udrzatený rozvoj. (Krajinnoekologická stúdia s osobitným zreteom na územie Slovenska). Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 174 s. MIDRIAK R., 2005b: Lesy a lesníctvo ako súcas zivotného prostredia. In: ZÚBRIK M. (ed.): Problémy a úlohy rozvoja lesníctva na Slovensku. Zborník príspevkov z vedeckého seminára, Zvolen: LVÚ Zvolen, s. 71-80. MIDRIAK R., 2006: Úloha multifunkcnosti lesníctva v krajine Slovenska. In: Zborník c. 55, Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, Nitra: Agentúra SAPV, s. 105-116. MIDRIAK R., ZAUSKOVÁ ., 2004: Struktúra vidieckej krajiny na Slovensku a funkcie lesa v nej. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Regióny ­ vidiek ­ zivotné prostredie 2004", Nitra: ESRR, SPU, CD, 10 s. MIDRIAK R., ZAUSKOVÁ ., 2011: Revitalizácia krajiny Slovenska ako vedecký problém. In: NOVOTNÝ J. (ed.): Revitalizácia krajiny a integrovaný manazment povodí ako vedecký problém. Zborník SAPV, c. 71, Nitra (v tlaci). MIDRIAK R., ZAUSKOVÁ ., SABO P. et al., 2011: Spustnuté pôdy a pustnutie krajiny Slovenska. Banská Bystrica: Institút výskumu krajiny a regiónov ­ Centrum vedy a výskumu UMB, Fakulta prírodných vied, 401 s. SVICEK M., 2009: Expertný systém identifikácie zanedbaných pôd prostredníctvom vlastníckych a uzívateských vzahov. In: ZAUSKOVÁ . (ed.): Pustnutie krajiny ­ ochrana pôdy ­ krajinná ekológia. Zborník referátov z vedeckého seminára pri prílezitosti zivot. jubilea ­ 70. výrocia narodenia prof. Ing. Rudolfa Midriaka, DrSc., 9. 9. 2009, Banská Bystrica: Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, s. 155-162. SMELKO S., MERGANIC J., SEBE V., RASI R. JANKOVIC J., 2006: NIML SR 2005 ­ 2006. Metodika terénneho zberu údajov, Zvolen: NLC, 130 s. SMELKO S., MERGANIC J., 2008: Some methodical aspects of National forest inventory in Slovakia. Journal of Forest Science, 54(10): 476-484. SMELKO S., SEBE V., BOSEA M., MERGANIC J., JANKOVIC J., 2008: Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 2005 ­ 2006. Základná koncepcia a výber zo súhrnných informácií. Príloha casopisu LES/Slovenské lesokruhy 5-6, Zvolen: NLC, 15 s. SMELKO S., SEBE V., 2009: Aktuálne informácie o lese na nelesných pozemkoch poda NIML SR 2005 ­ 2006, metodika ich získania a námety na jej vyuzitie v krajinnej ekológii. In: ZAUSKOVÁ . (ed.): Pustnutie krajiny ­ ochrana pôdy ­ krajinná ekológia. Zbor. refer. z vedec. seminára pri prílezitosti zivot. jubilea ­ 70. výrocia narodenia prof. Ing. Rudolfa Midriaka, DrSc., 9. 9. 2009 Banská Bystrica: Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, s. 163-175. ZAUSKOVÁ ., 2008: Krajinnoekologická interpretácia a vyuzitie výsledkov prieskumov krajiny pre jej optimálne vyuzívanie. In: NOVÁKOVÁ M., SVICEK M. (eds.): Environmentálne aspekty analýzy a hodnotenia krajiny: Identifikácia a stanovenie indikátorov (a indexov) na báze prieskumov krajiny a údajov DPZ. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, s. 94-100. ZAUSKOVÁ ., 2009a: Vybrané struktúry pustnúcej krajiny Slovenska. In: KLIKUSOVSKÁ Z., SVICEK M. (eds.): Environmentálne indexy a indikátory analýzy a hodnotenia krajiny 2009. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, s. 96 -102. ZAUSKOVÁ ., 2009b: Uplatnenie krajinnoekologického prístupu pri riesení novodobého pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny. In: PUCHEROVÁ Z., VANKOVÁ V. (eds.): Problémy ochrany a vyuzívania krajiny ­ teórie, metódy a aplikácie. Nitra: Zdruzenie Biosféra, s. 367-371. ZAUSKOVÁ ., MIDRIAK R., 2008: Multifunkcné ponohospodárstvo ako alternatíva trvalo udrzateného rozvoja ponohospodárskej krajiny (na príklade slovenskej casti Medzibodrozia). In: IZAKOVICOVÁ Z. (ed): Smolenická výzva IV. Kultúrna krajina ako objekt výskumu v oblasti trvalo udrzateného rozvoja. Zborník z konferencie, Bratislava: ÚKE SAV Bratislava, s. 61-67. ZAUSKOVÁ ., MIDRIAK R., 2009: Pustnutie krajiny Slovenska ­ hazard, alebo sanca v hospodárskej kríze? In: BLAAS G. (ed.): Dosahy financnej a hospodárskej krízy na pôdohospodárstvo ­ moznosti riesenia. Nitra: Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, Zborník 64, s. 78-85. ZAUSKOVÁ ., RACÁKOVÁ S., 2010: Manazment kultúrnej ponohospodárskej krajiny v k. ú. Horná Miciná a Dolná Miciná. Banská Bystrica: Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 94 s. ZAUSKOVÁ ., FEJES J., KYSUCKÁ K., 2011a: Zmeny a pustnutie ponohospodárskej krajiny v k. ú. Podhorie. Banská Bystrica FPV UMB Banská Bystrica, 100 s. ZAUSKOVÁ ., MIDRIAK R., LEPESKA T., GALLAY I., GALLAYOVÁ Z., 2011b: Sukcesné procesy a pustnutie krajiny Slovenska. Banská Bystrica: FPV UMB Banská Bystrica, Zvolen: FEE TU Zvolen, 129 s. Summary Abandoning of agricultural landscape is both theoretical as well as practical issue. This paper presents additional characteristics of so-called white areas which share is substantive within the framework of Slovak abandoned landscape. However, on the basis of obtained results not every white area or forest on the agricultural soilmatch the criteria of the abandoning in the rigorous sense. According to an analysis of the NFI in Slovakia on (2005 ­ 2006) inventory plots as well as selected characteristics of agricultural soil (typological-productive categories of agricultural land, potential level of soil cost-effectivness at crops growing, primary, secondary and other agricultural soil funds) nearly half of white areas (50,4 ±3,9%) is located in the category (T) permanent grass stands (thus on the places which should be potentially exploited as meadows and grazing lands), above 10% on the potential arable land (O), less than 10% on unsuitable lands for agroecosystems (N), around 5% in the category of alternate fields (OT). Furthermore 70 ­ 80% of Slovak white areas are situated on potential uneconomic agricultural soils, most of white areas (70%) is situated on the other agricultural soil fund and 25% of forests on non-forest land are not registered in the agricultural soil fund. Besides above-mentioned results, there were discovered discrepancies in delimitation of forest and agricultural soil funds, as well as, that the NFI network on the purposes in detailed characterization of the inventory plots by counties in the relations to the above-mentioned characteristics of agricultural fund ­ was unaccurate. The paper is a sample of necessary co-operation between the environmental progress direction of landscape ecology and user-oriented branches (the forestry and the agriculture) in solution of actual problems in the landscape. Translated by: Rudolf MIDRIAK http://www.deepdyve.com/assets/images/DeepDyve-Logo-lg.png Forestry Journal de Gruyter

„Biele plochy“ z pohľadu pustnutia kultúrnej poľnohospodárskej krajiny

Loading next page...
 
/lp/de-gruyter/biele-plochy-z-poh-adu-pustnutia-kult-rnej-po-nohospod-rskej-krajiny-KiPuvfL0te

References (15)

Publisher
de Gruyter
Copyright
Copyright © 2012 by the
ISSN
0323-1046
eISSN
1338-4295
DOI
10.2478/v10114-011-0013-z
Publisher site
See Article on Publisher Site

Abstract

volume 58, number 2, 2012, p. 121-128 Section: Forestry DOI: 10.2478/v10114-011-0013-z ,,BIELE PLOCHY" Z POHADU PUSTNUTIA KULTÚRNEJ PONOHOSPODÁRSKEJ KRAJINY UBICA ZAUSKOVÁ1, RUDOLF MIDRIAK2, VLADIMÍR SEBE3 1Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela, Katedra geografie, geológie a krajinnej ekológie, Tajovského 40, SK ­ 974 01 Banská Bystrica 2Institút výskumu krajiny a regiónov ­ Centrum vedy a výskumu UMB, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela, Cesta na amfiteáter 1, SK ­ 974 01 Banská Bystrica 3Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav Zvolen, T. G. Masaryka 22, SK ­ 960 92 Zvolen, e-mail: seben@nlcsk.org ZAUSKOVÁ, ., MIDRIAK, R., SEBE, V., 2011: "White areas" (forests on non-forest land) from the viewpoint of abandoning agricultural landscape. Lesn. Cas. ­ Forestry Journal, 58(2): 121­128, 5 fig., ref. 24. Original paper. ISSN 0323-1046. The contribution brings detail characteristics of the so-called white areas. It aims to describe white areas on the basis of selected attributes of agricultural land (such as typological-productive categories of agricultural land, potential level of cost-effectivness at crops growing, primary, secondary and other agricultural soil funds) and to compare these results with the results of procedures applied in the APVV project Waste lands and landscape abandoning in Slovakia as well as to highlight discrepancies in delimitation of both forest and agricultural soil fund. Nearly 80% of the Slovak white areas is situated on potential uneconomic agricultural soils, most of white areas (70%) is situated on the other agricultural soil fund and 25% of forests on non-forest land are not registered in the agricultural soil fund. Key words: "white areas", abandoning of agricultural land, forest on non-forest land, Slovakia Príspevok prinása blizsie charakteristiky tzv. ,,bielych plôch". Ide o lesy nachádzajúce sa mimo evidovaných lesných pozemkov v katastri. Cieom príspevku je charakterizova ,,biele plochy" na základe vybraných charakteristík ponohospodárskej pôdy (typologicko-produkcné kategórie ponohospodárskej pôdy, potenciálna úrove miery rentability pôd pri pestovaní ponohospodárskych plodín, primárny, sekundárny a ostatný ponohospodársky pôdny fond) a porovna tieto výsledky s výsledkami postupov uplatnených v rámci projektu APVV Spustnuté pôdy a pustnutie krajiny Slovenska, ako aj upozorni na nezrovnalosti vo vymedzení lesného a ponohospodárskeho fondu. Takmer 80 % ,,bielych plôch" SR sa nachádza na potenciálne nerentabilných ponohospodárskych pôdach, väcsina ,,bielych plôch" (70 %) sa nachádza na ostatnom ponohospodárskom fonde a 25 % lesov na nelesných pozemkoch nie je vôbec evidovaných v ponohospodárskom pôdnom fonde. Kúcové slová: ,,biele plochy", pustnutie ponohospodárskej krajiny, les na nelesnej pôde, Slovensko 1. Úvod a problematika V nadväznosti na ukoncenie riesenia projektu APVV0591-07 Spustnuté pôdy a pustnutie krajiny Slovenska (alej len ,,projekt", vedúci projektu R. Midriak ­ Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici) a v súvislosti s výsledkami Národnej inventarizácie a monitoringu lesov (NIML) SR v rokoch 2005 ­ 2006, uvádzame v príspevku detailnejsie informácie o ,,bielych plochách". V rámci NIML sa inventarizovali vsetky pozemky porastené lesom na celom území SR, t. j. les na lesných pozemkoch, ktoré sú takto vedené v katastri nehnuteností i les na nelesných (ponohospodárskych a iných) pozemkoch (oznacovaný ako tzv. ,,biele plochy"). Pritom za ,,les" sa pokladala plocha, ktorá spala nasledovné kritériá: bola porastená lesnými drevinami, mala výmeru väcsiu ako 0,5 ha, minimálnu sírku 20 m, pokryvnos ­ zápoj stromov väcsí ako 20 % a potenciálnu výsku drevín viac ako 5 m (s výnimkou kosodreviny). Prvýkrát v histórii slovenského lesníctva sa zistil skutocný stav vsetkých lesov na území státu k jed121 nému casovému obdobiu (SMELKO et al., 2008). Treba vsak uvies, ze neslo o celoplosné zisovanie, ale uplatnila sa výberová matematicko-statistická reprezentatívna metóda s pouzitím výberových plôch (v sieti 4 × 4 km na celom území Slovenska). Výsledok vzdy reprezentuje stredná hodnota a výberová chyba (miera presnosti zistenia), co je treba nálezite interpretova. Strednou hodnotou je obycajne priemer kvantitatívnej veliciny alebo podiel kvalitatívneho znaku a výberová chyba udáva rámec, v ktorom sa skutocná chyba výberového výsledku vyskytuje (so 68 %-nou pravdepodobnosou). Vekos chyby závisí priamo od variability zisovaných velicín a nepriamo od hustoty zvolenej inventarizacnej siete (poctu inventarizacných plôch), pre celé územie je chyba postacujúca, ale pre mensie casti (kategórie) lesa sa zákonite zväcsuje a to tým viac, cím je podiel týchto castí mensí. Sie NIML bola kalkulovaná na základe disponibilných nákladov a pozadovanej presnosti (so zameraním na výmeru lesa a zásoby dreva), pricom je jej pouzitie pre nizsie kategórie obmedzené presnosou výsledkov. Výmera lesov na nelesných pozemkoch dosiahla poda NIML 273 tisíc ± 10 tisíc ha. Z výmery celej SR 4 903 tisíc ha to predstavuje zvýsenie lesnatosti o 5,5 %. Údaje reprezentujúce podstatné charakteristiky lesa (lesné vegetacné stupne, priestorová výstavba, hospodársky tvar, potenciálna funkcia lesa, drevinové zlozenie, zásoby dreva, veková struktúra, druhová diverzita, obnova lesa a stanovistné pomery) na nelesných pozemkoch v SR a v jednotlivých krajoch podrobne spracovali SMELKO, SEBE (2009). Les predstavuje v kultúrnej (clovekom vyuzívanej) ponohospodárskej krajine jeden z typov (foriem) jej pustnutia (ZAUSKOVÁ, 2009). Po spolocensko-ekonomicko-politických zmenách na Slovensku po roku 1989 sa v krajine objavil nový fenomén ­ problém pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny (ZAUSKOVÁ, MIDRIAK, 2008), co znamená, ze dochádza k samovonému zarastaniu lúk a pasienkov nelesnou stromovou a krovinovou vegetáciou, jej rozlicnými sukcesnými stádiami. Pustnutie krajiny je spôsobené zanechaním hospodárskeho vyuzívania (tradicného, doterajsieho, predchádzajúceho), nevyuzívaním zeme, neobrábaním, ke sa zem ponechá leza ladom (ELIÁS, 2010). Marginalizácia a opúsanie pôdy môzu prispie k zhorseniu stavu biodiverzity, a urcite zhorsujú zachovávanie kultúrneho dedicstva. alsie utlmovanie ponohospodárskych aktivít by viedlo postupne nielen k strate kultúrneho charakteru vidieckej krajiny, ale aj k prehlbovaniu sociálnych, ekonomických a demografických problémov jednotlivých regiónov. V prípade pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny Slovenska môzeme konstatova, ze ide o problém nevyuzívania krajiny vekého rozsahu, priblizne na ploche 17,5 % (424 tisíc ha ­ SVICEK, 2009), resp. 18,6 % (452 tisíc ha ­ ZAUSKOVÁ, MIDRIAK, 2009) z výmery ponohospodárskej pôdy Slovenska poda stavu katastra v roku 2009 (2 423 478 ha). V rámci projektu APVV ­ jeho casti venovanej pustnutiu krajiny Slovenska sa hodnotili kvantitatívne a kvalitatívne zmeny vo vyuzívaní krajiny z hadiska mierky na dvoch úrovniach (MIDRIAK et al., 2011). Na úrovni Slovenska, ako hodnotenie zmien vo výmerách jednotlivých kategórií pôdneho fondu na základe statistických údajov v kontexte spolocensko-ekonomických a politických zmien v období od vzniku prvej Ceskoslovenskej republiky (od r. 1918) az po rok 2009 a poda údajov z Corine Land Cover (CLC) z rokov 1990 a 2006. Druhá úrove hodnotenia kvantitatívnych a kvalitatívnych zmien bola spracovaná v rámci modelových území (katastrálnych území, výrezov krajiny a pod., ZAUSKOVÁ et al., 2011a, b). Zmeny sa spracovali s vyuzitím geografických informacných systémov. Hodnotili sa úbytky a prírastky v jednotlivých kategóriách vyuzívania pôdy, resp. krajiny (lesy, orná pôda, trvalé trávne porasty a pod.). Pritom sa hodnotilo aj zastúpenie novej kategórie ­ trvalé trávne porasty s percentuálnym zastúpením zárastov s vyuzitím hexagonálnej siete (GALLAYOVÁ, 2008). Taktiez, kvôli získaniu obrazu o sukcesných (zárastových) procesoch na Slovensku sa hodnotilo celé územie Slovenska v mierke 1 : 100 000 na základe údajov z Corine Land Cover (EEA 2010). Základom boli vrstvy Corine Land Cover za roky 1990, 2000 a 2006, z ktorých sme stanovili plochy zmenené za obdobie rokov 1990 az 2006. Hodnotila sa aj závislos výskytu pustnúcich plôch vo vzahu k prírodným podmienkam a ku vzdialenosti od sídla. Cieom príspevku je charakterizova tzv. ,,biele plochy" na základe vybraných charakteristík ponohospodárskej pôdy a porovna tieto výsledky s výsledkami postupov uplatnených v rámci spomínaného projektu, ako aj upozorni na nezrovnalosti vo vymedzení lesného a ponohospodárskeho fondu. 2. Materiál a metódy Pri identifikácii a lokalizácii plôch pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny sa aplikovali metódy diakového prieskumu Zeme (DPZ), ktoré sa úspesne vyuzívajú a modifikujú tak v rámci ponohospodárstva, ako aj lesníctva, s následnou verifikáciou v teréne. V projekte sa vychádzalo pri lokalizácii a identifikácii plôch pustnutia kultúrnej krajiny z reálneho predpokladu, ze sa budú vyskytova najmä na tzv. ostatnom ponohospodárskom fonde, cize na plochách, ktoré nie sú registrované v LPIS (register ponohospodárskych produkcných blokov), ale patria do ponohospodárskeho pôdneho fondu (ZAUSKOVÁ, 2009a). alej sa pri lokalizácii a identifikácii plôch pustnutia kultúrnej krajiny vychádzalo z predpokladu, ze sa budú vyskytova v tzv. ponohospodársky znevýhodnených oblastiach SR ­ LFA. Znevýhodnené oblasti sú súvislé územné celky, v ktorých vplyvom nadmorskej výsky, svahovitosti a nízkej úrodnosti pôdy ako aj iných nepriaznivých prírodných podmienok, prípadne v spojení s osobitný mi miestnymi hospodárskymi a sociálnymi podmienkami sú náklady na jednotku výroby v ponohospodárskej cinnosti trvalo nadpriemerné (zákon c. 240/1998 Z. z.). Takmer 50 % ponohospodárskej pôdy na Slovensku tvoria tzv. znevýhodnené oblasti (CHRASTINOVÁ, KUBÁNKOVÁ, 2006). Vizuálne sme identifikovali vybrané typy (formy) pustnúcej krajiny Slovenska (les, riedky les, vegetácia v tvare pásov a línií, fragmentovaný výskyt nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie, pustnúce historické prvky a mozaiky, sukcesné procesy na LPIS-ových pôdach) v rámci pôdneho portálu Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy ­ VÚPOP v Bratislave zaradené do ostatného pôdneho fondu a zárove v rámci ponohospodársky znevýhodnených oblastí SR ­ LFA zaradených najmä do tzv. horských oblastí (minimálnym kritériom pre zaradenie je nadmorská výska nad 500 m n. m. a sklon nad 15 %; nie sú teda zhodné s horskými oblasami Slovenska poda publikácie MIDRIAK, 2005a). Ide o najrozsiahlejsiu kategóriu v rámci LFA, zaberajúcu az 40 % zo znevýhodnených oblastí (CHRASTINOVÁ, KUBÁNKOVÁ, 2006), vyskytujúcu sa najmä v strednej, severnej, severozápadnej a severovýchodnej casti Slovenska. Výsledky riesenia projektu zamerané na identifikáciu pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny na celoslovenskej úrovni tak z lesníckeho, ako aj z ponohospodárskeho hadiska dopajú výstupy NIML a niektoré výstupy z VÚPOP. Na zisovanie podrobnejsích údajov (vybrané charakteristiky ponohospodárskej pôdy) o ,,bielych plochách" bola vyuzitá sie inventarizacných plôch v rámci NIML (2005 ­ 2006). Blizsie informácie o metodike NIML a o spracovaní získaných údajov mozno nájs v publikáciách SMELKO et al. (2006), SMELKO, MERGANIC (2008), SMELKO et al. (2008). Taktiez boli pouzité mapové vrstvy spracované v GIS, ktoré poskytol pre analýzu VÚPOP. Islo o vrstvu typologicko-produkcných kategórií ponohospodárskych pôd, ktorá je významnou interpretovanou kategóriou vo vzahu k hodnoteniu ekologickej únosnosti krajiny (EÚK), t. j. k posúdeniu vhodnosti vyuzívania kultúrnej ponohospodárskej krajiny. Typologicko-produkcné kategórie ponohospodárskych pôd reprezentujú z pohadu hodnotenia EÚK potenciálne vhodné, resp. únosné vyuzívanie kultúrnej ponohospodárskej krajiny a pokladáme ich za jedno z východísk pre uplatnenie multifunkcnosti ponohospodárstva (ZAUSKOVÁ, MIDRIAK, 2008). Je to podobná kategória, akou je pre lesníkov funkcný typ lesa. alsou pouzitou vrstvou bola mapa potenciálnej miery rentability rastlinnej výroby, ktorá úzko súvisí s predchádzajúcou vrstvou. Produkcný potenciál rastlinnej výroby sa odráza aj na rentabilite pestovania ponohospodárskych plodín. Heterogenita pôdnych pomerov na Slovensku produkcne i ekonomicky diferencuje aj úrove rastlinnej výroby a táto skutocnos výrazne ovplyvuje rozvojové moznosti jednotlivých regiónov. Posledná analyzovaná vrstva podávala informáciu o priestorovom zastúpení primárneho, sekundárneho a ostatného ponohospodárskeho fondu. Ide o podklad pre multifunkcné vyuzívanie ponohospodárskej pôdy. Ide o podobnú informáciu, akou je pre lesníkov kategorizácia lesov. Z hadiska typologicko-produkcných kategórií pôd celá kategória potenciálne orných pôd a podkategória striedavých polí OT1 sa zarauje do primárneho ponohospodárskeho fondu (primárna ponohospodárska pôda), ktorý je zo strategického úcelu potrebné ponecha na priame ponohospodárske vyuzitie, t. j. pre takú úrove pestovania rastlín a chovu zvierat, ktorá neohrozí potravovú sebestacnos obyvatestva. Sekundárny ponohospodársky fond (sekundárna ponohospodárska pôda) je za predpokladu záujmu spolocnosti mozné docasne pouzi na iné ako potravové úcely, pricom takýmto vyuzívaním nedôjde k jeho znehodnoteniu (charakter i vlastnosti ostávajú prakticky nezmenené). Charakteristika ostatného pôdneho fondu je uvedená vyssie. Vo výstupoch sa uvádzajú podiely jednotlivých kategórií. IP NIML sa v prostredí ArcView prekryli s polygonálnymi vrstvami dodanými z VÚPOP a k ostatným znakom zisovaným v rámci NIML sa priclenili informácie o príslusnosti k typologicko-produkcnej kategórii ponohospodárskych pôd, k potenciálnej miere rentability rastlinnej výroby a primárnemu, sekundárnemu alebo ostatnému pôdnemu fondu. Císelné výstupy sa doplnili v prostredí ArcView prehadnými mapovými výstupmi, ktoré znázorujú priestorové rozmiestnenie jednotlivých IP. Výstupy z jednotlivých inventarizacných plôch (ktoré spali definíciu lesa a nelezali na lesných pozemkoch) sa spracovali statistickými metódami, ktoré boli speciálne vypracované pre výberový dizajn NIML (SMELKO et al., 2008; SMELKO, MERGANIC, 2008). 3. Výsledky 3.1. Charakteristika ,,bielych plôch" na základe vybraných charakteristík ponohospodárskej pôdy Les mimo lesných pozemkov sa identifikoval spolu na 209 inventarizacných plochách (IP). Z nich 120 sa vôbec nedelilo na subplochy, 64 sa delilo subplochou na ,,neles" (lezali na okraji lesa na nelesných pozemkoch a nelesnej pôdy ­ ornej pôdy, lúky a pod.), 20 sa dotýkalo alsou subplochou lesných pozemkov (lezali na okraji lesa na lesných pozemkoch), 3 sa delili na subplochy lesa na nelesných pozemkoch z dôvodu nehomogenity (dreviny, vek) a 1 susedila s bezlesím na nelesných pozemkoch (vodný tok uzsí ako 4 m). Najviac IP sa nachádzalo v Presovskom (60 IP, 30,1 ± 3,4 %), Banskobystrickom (45 IP, 20,9 ± 3,0 %) a Zilinskom kraji (42 IP, 19,8 ± 2,9 %). Prekrytím vrstvy inventarizacných plôch NIML na nelesných pozemkoch s vrstvou typologicko-produkcných kategórií ponohospodárskych pôd sa zistilo, ze asi Obr. 1. Výskyt inventarizacných plôch NIML lesov na nelesných pozemkoch v rámci typologicko-produkcných kategórií ponohospodárskych pôd Slovenska Fig. 1. Frequency of NIML inventory plots (non-forest land) within the typological-productive categories of agricultural soils in Slovakia Obr. 2. Výskyt inventarizacných plôch NIML lesov na nelesných pozemkoch v kategóriách potenciálnej úrovne miery rentability pôd pri pestovaní ponohospodárskych plodín Fig. 2. Frequency of NIML inventory plots (non-forest land) within the categories of potential level of soil cost-effectivness at crops growing polovica (50,4 ± 3,9 %) týchto lesov rastie v kategórii T trvalé trávne porasty (t. j. na miestach, ktoré by mali by potenciálne vyuzívané ako lúky a pasienky), viac ako desatina (12,2 ± 2,4 %) na potenciálne ornej pôde (O), menej ako desatina (8,9 ± 2,1 %) na nevhodných územiach pre agroekosystémy (N), 4,9 ± 1,6 % v kategórii striedavé polia (OT) a zvysná stvrtina (23,6 ± 3,1 %) sa vôbec neprekryla s vrstvou ponohospodárskeho pôdneho fondu dodaného z VÚPOP, cize de facto nelezí vôbec na ponohospodárskom fonde (biele body na obr. 1). Priemerný posúdený vek v týchto lesoch bol pomerne vyrovnaný a dosahoval rozpätie od 27 (orná pôda) az 33 (nevhodné) rokov, co je vcelku prekvapujúce. alej z analýzy vyplynulo, ze 69,2 ± 4,1 % lesov na nelesných pozemkoch SR sa nachádza na potenciálne nerentabilných ponohospodárskych pôdach, a tak ako v predchádzajúcom hodnotení asi 1/4 (23,6 ± 3,1 %) lesov na nelesných pozemkoch nelezí na ponohospodárskej pôde. Zvysných asi 7 % lezí v kategóriách v rozmedzí od malej rentability az po vemi vysoko rentabilnú pôdu (obr. 2). Táto je evidovaná na juhozápadnom Slovensku a na Východoslovenskej nízine. Výsledky sa dajú dostatocne presne interpretova len pre najviac zastúpené nerentabilné pozemky. Vyplýva z nich, ze vyssie zásoby drevnej hmoty sa nachádzajú v lesoch na nelesných pozemkoch v severných a východných krajoch. Obr. 3. Inventarizacné plochy NIML lesov na nelesných pozemkoch poda druhu ponohospodárskeho pôdneho fondu Fig. 3. Inventory plots of NIML (non-forest land) according to classes of agricultural soil fund Z hadiska rozmiestnenia IP v rámci primárneho, sekundárneho a ostatného ponohospodárskeho pôdneho fondu je zrejmé, ze okolo 70 (71,1 ± 4,0) % lesov na nelesných pozemkoch sa nachádza v rámci ostatného pôdneho fondu, priblizne 5 (5,0 ± 1,6) % na sekundárnom pôdnom fonde. Na primárnom pôdnom fonde sa nachádza minimum lesov (podchytená iba jedna IP). Aj v tomto prípade takmer 1/4 (23,6 ± 3,1) % lesov na nelesných pozemkoch nie je vôbec evidovaná v ponohospodárskom pôdnom fonde (biele body na obr. 3). Podrobnejsie hodnotenie ,,bielych plôch" (z hadiska lesných vegetacných stupov, priestorovej výstavby, drevinového zlozenia, zásoby, veku a sklonu) poda krajov vo vzahu k predchádzajúcim charakteristikám ponohospodárskeho pôdneho fondu je kvôli malému poctu inventarizacných plôch v uvedených triediacich kategóriách málo presné, preto ho alej nerozoberáme. Ak by bol záujem prinies presné informácie aj pre tieto subkategórie lesov na nelesných pozemkoch, bolo by potrebné sie v plánovanom druhom cykle NIML 2015 ­ 2016 primerane zahusti a znízi výberovú chybu, co by si vsak vyziadalo znacné financné náklady (pre znízenie chyby na 1/2 by bolo potrebné zahusti výberovú sie stvornásobne) 3.2. Nezrovnalosti v evidencii a vyuzívaní ponohospodárskeho pôdneho fondu Pocas riesenia projektu APVV (vrátane predchádzajúcej analýzy) sa zistili viaceré nezrovnalosti v informacných zdrojoch. Jednak islo o nezrovnalosti v evidencii a zárove v reálnom vyuzívaní ponohospodárskeho pôdneho fondu, v poskytnutých a zverejnených informáciách tým istým správcom databázy, v mapových vrstvách spracovaných v GIS pre lesný pôdny fond a ponohospodársky pôdny fond (blizsie MIDRIAK et al., 2011). Vo vzahu k tomuto príspevku chceme upozorni najmä na nezrovnalosti vo vymedzení lesného a ponohospodárskeho pôdneho fondu. V rámci zisovania alsích charakteristík o lesoch na nelesných pozemkoch sa prekryvom inventarizacných plôch NIML s vrstvou lesného pôdneho fondu a tematickými vrstvami z PPF zistilo, ze: ­ v 69 prípadoch IP sa tieto vyskytujú aj na lesnom pozemku (poda údajov z vrstvy lesných porastov dodanej z NLC) a zárove sa vyskytujú aj na PPF (ostatný ponohospodársky fond, poda vrstvy PPF dodanej z VÚPOP), ­ 81 IP NIML sa nevyskytuje ani na lesnom pozemku (poda vrstvy z NLC), a zárove ani na vrstve PPF (VÚPOP); z toho bolo 53 IP posúdených ako les na nelesných pôdach (t. j. priblizne 1/4 % bielych plôch), 2 boli na hraniciach SR a 23 bolo posúdených ako ,,neles". Znamená to teda, ze podkladové vrstvy nie sú komplementárne, existuje medzi nimi mnozstvo prekryvov ako aj prázdnych miest ­ medzier (tieto pozemky nie sú priradené ani medzi ponohospodárske, ani medzi lesné, zárove to nie sú vodné plochy, ani zastavané územia). Na celoplosné zistenie nezrovnalosti v duplicitnom zapocítaní rovnakého pozemku do lesných aj ponohospodárskych pozemkov sa prekryli vrstvy lesných pozemkov a PPF (zastúpeného len subkategóriou ostatný ponohospodársky pôdny fond). Takto zistená výmera spolocných pozemkov na základe prekryvov poskytnutých GIS-vrstiev je na území Slovenska 91 340 ha. Poda priestorovej distribúcie sa tieto ,,spolocné" pozemky nachádzajú po území celej Slovenskej republiky. Taktiez neevidované pozemky v rámci LPF a PPF sa nachádzajú rozptýlene v rámci celého Slovenska. 4. Diskusia V rámci riesenia projektu sa viacerými postupmi (blizsie MIDRIAK et al., 2011) zistilo pustnutie kultúrnej Obr. 4. Ukázka lokality nad Telgártom, ktorá spa kritérium lesa, zárove sa vyskytuje v rámci ostatného ponohospodárskeho fondu a horskej znevýhodnenej oblasti (Zdroj: www.vupop.sk) Fig. 4. The sample of Telgart locality matching the criteria of the forest, which is at the same time within other agricultural fund as well as within mountainous disadvantaged area (Source: www.vupop.sk) ponohospodárskej krajiny na ploche 17,5 % (424 tisíc ha ­ SVICEK, 2009), resp. 18 % alebo 18,6 % (452 tisíc ha ­ ZAUSKOVÁ, MIDRIAK, 2009). ,,Biele plochy" poda výsledkov NIML zaberajú z tejto výmery významný podiel 273 tisíc ± 10 tisíc ha. Pri identifikácii typov, resp. foriem pustnutia, bol les na ponohospodárskej pôde zaradený ako jedna forma pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny za predpokladu, ze je vyvrcholením sekundárnej sukcesie v krajine ­ vznikol prirodzenou obnovou bez vplyvu cloveka. To sa vsak nedalo jednoznacne potvrdi danou analýzou na ortofotomapách. Terénnym prieskumom sa zistilo, ze miestami ide aj o les vzniknutý z umelej obnovy. Zrejme v daných prípadoch ide o nedokonalú delimitáciu pôdneho fondu z rokov 1956 ­ 1960, kedy po roku 1961 sa zacal realizova Generálny plán zveaovania ponohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva (blizsie LALKOVIC, 2009). Nasvedcuje tomu aj fakt, ze takmer 70 % lesov na nelesných pozemkoch dosahuje poda SMELKA, SEBEA (2009) vek maximálne 40 rokov. Teda starsie lesy nie sú len dôsledkom stagnácie ponohospodárstva po roku 1990, ale ide aj o problém evidencie pozemkov v rámci Úradu geodézie, kartografie a katastra este zo starsieho obdobia (blizsie MIDRIAK et al., 2011). Najmä ak ide o plochy lesa na ponohospodárskom fonde, ktoré sú vizuálne na ortofotomapách vzhadovo identické ako lesy na lesných pozemkoch. Väcsinou s nimi bezprostredne susedia, sú nimi obkolesené alebo do nich vklinené (obr. 4). Takze les na ponohospodárskom pozemku, resp. ,,biele plochy" nie v kazdom prípade povazujeme striktne za formu pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny, ale môze ís o cielené vysádzanie nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie v krajine. To je významné tak z hadiska zabezpecenia priestorovej ekologickej stability ponohospodárskej krajiny, ako aj z hadiska zvýsenia jej retencnej kapacity a protieróznej ochrany pôdy i ochrany pred povodami (blizsie MIDRIAK, ZAUSKOVÁ, 2004; MIDRIAK, 2005a, 2006; MIDRIAK, ZAUSKOVÁ, 2011). Výraznú cas zaberú ,,biele plochy" v strednej a vo východnej casti Slovenska. Najviac sa ich nachádza v Presovskom kraji, kde tvoria takmer 18 %-ný podiel z lesa (SMELKO, SEBE, 2009). Uvedené koreluje s výskytom ostatného pôdneho fondu ako reálneho predpokladu pre procesy pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny. Jeho najväcsí výskyt z výmery PPF je v Zilinskom kraji (25 %), Presovskom kraji (23 %) a Banskobystrickom kraji (20 %; www.vupop.sk). Takéto plochy, spajúce kritérium lesa (v zmysle NIML), sa pomerne casto vyskytujú okrem ostatného pôdneho fondu aj v rámci sekundárneho pôdneho fondu, najmä v rámci typologicko produkcnej kategórie T3 (málo produkcné trvalé trávne porasty). Takúto lokalizáciu lesa na ponohospodárskom fonde mali aj skúmané IP v rámci tohto príspevku. V rámci analýzy závislosti sukcesných procesov od prírodných podmienok (geologické podlozie, pôdy, nadmorská výska, základné typy reliéfu, výsková clenitos, sklon svahu, expozícia, klimatické oblasti) a vzdialenosti od sídla v projekte je mozné s hodnotením IP porovna najmä sklon terénu. Najväcsí podiel sukcesných plôch sa nachádza pri priemernom sklone 30 %. Z hodnotenia IP poda SMELKA, SEBEA (2009) az 83 % lesov na nelesných pozemkoch sa nachádza na svahoch do 40 %. Vzhadom na to, ze ,,biele plochy" sa identifikovali v rámci NIML v znacnom rozsahu, bolo by najvhodnejsie z hadiska manazmentu krajiny preradi ich do kategórie les na lesných pozemkoch (ZAUSKOVÁ, 2008; SMELKO, SEBE, 2009). Vyplýva to aj zo zákona c. 220/2004 Z. z. o ochrane a vyuzívaní ponohospodárskej pôdy, Obr. 5 a 6. Ukázka tzv. ,,riedkolesia" v rámci sekundárneho ponohospodárskeho pôdneho fondu nad Telgártom (vavo) a v Gavurkách pri Dobrej Nive (vpravo). Foto . Zausková a V. Sebe Fig. 5 and 6. Samples of so-called ,,open woodland" within the secondary agricultural soil fund above Telgart (left) and in Gavurky near Dobrá Niva (right). Photographs by . Zausková and V. Sebe ktorý ukladá vlastníkovi, nájomcovi alebo správcovi ponohospodárskej pôdy povinnos usporiada ponohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri. alsím výrazným typom pustnúcej ponohospodárskej krajiny, ktorý sme identifikovali pocas riesenia projektu je tzv. ,,riedky les" (obr. 5 a 6). Táto kategória bola identifikovaná aj v rámci NIML SR, avsak nebola objektom podrobnejsieho skúmania. Ide o plochy, ktoré nadväzujú na súvislé lesné porasty, na miesta, kde bol spodný okraj lesa v minulosti umelo vytlacený z dôvodu zväcsovania produkcnej plochy. Z uvedeného dôvodu sa takéto lokality aziskovo vyskytujú v rámci sekundárneho ponohospodárskeho fondu a ciastocne aj v rámci ostatného ponohospodárskeho fondu. Výskyt takýchto plôch je potrebné posúdi individuálne, kvôli specifickým podmienkam lokality na úrovni gravitacného celku. Pritom sa musia bra do úvahy prírodné ohrozenia, ako je vodná a veterná erózia, sucho, ohrozenie povodami, takisto sa zohadnia obmedzenia z platnej legislatívy (Zákon o ochrane prírody, NATURA 2000, platné implementované európske smernice a pod.), ako aj potreby regionálneho rozvoja. Takýto integrovaný prístup sa najlepsie uplatní aplikáciou krajinnoekologickej metodiky, ktorá je zameraná na posúdenie vhodnosti vyuzívania územia (Metodika ekologickej únosnosti krajiny ­ MIDRIAK, ZAUSKOVÁ, 2008; ZAUSKOVÁ, 2009b; ZAUSKOVÁ, RACÁKOVÁ, 2010). 5. Záver Problematika pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny je tak teoretickým, ako aj praktickým problémom. Príspevok je venovaný prezentácii podrobnejsích charakteristík ,,bielych plôch", ktoré tvoria výrazný podiel v rámci pustnúcej krajiny Slovenska. Z príspevku vyplýva, ze nie kazdá ,,biela plocha", resp. les na ponohospodárskej pôde je výsledkom pustnutia v striktnom slova zmysle. Na základe analýzy inventarizacných plôch z NIML (2005 ­ 2006) a vybraných charakteristík po nohospodárskej pôdy (typologicko-produkcné kategórie ponohospodárskej pôdy, potenciálna úrove miery rentability pôd pri pestovaní ponohospodárskych plodín, primárny, sekundárny a ostatný ponohospodársky pôdny fond) sa okrem výsledkov zistili nezrovnalosti vo vymedzení lesného a ponohospodárskeho pôdneho fondu. Problémom je to, ze sie NIML so súcasnou hustotou poskytuje pre vytvorené kategórie ponohospodárskej pôdy na úrovni krajov menej presné výsledky. Pre zlepsenie presnosti výsledku je potrebné primerane zahusti sie IP NIML (napríklad v navrhovanom druhom cykle v rokoch 2015 ­ 2016). Príspevok je ukázkou nevyhnutnej vzájomnej kooperácie medzi environmentálnym smerom krajinnej ekológie a aplikacnými odbormi (lesníctvom a ponohospodárstvom) pri riesení aktuálnych problémov v krajine. Poakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy c. APVV-0591-07. Literatúra EEA, 2005: The European Environment, State and Outlook. European Environment Agency,Copenhagen, 580 pp. Dostupné na internete: http://reports.eea.europa.eu/state_of_environment_report_2005_1/en/SOER2005_all.pdf. ELIÁS P., 2010: Sukcesné procesy v slovenskej krajine ako súcas pustnutia krajiny. (Stúdia). Nitra, 50 s. (nepublikované). GALLAYOVÁ Z., 2008: Krajinnoekologická analýza a vyuzitie trvalých trávnych porastov v CHKO ­ BR Poana. Vedecké stúdie. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 107 s. CHRASTINOVÁ Z., KUBÁNKOVÁ M., 2006: Odvetvový, podnikový a výrobkový pohad na ekonomiku udrzateného ponohospodárstva. In: BLAAS G. (ed.): Multifunkcné postavenie a trvalo udrzatený rast ponohospodárstva a lesníctva. Nitra, Zborník SAPV, c. 55, s. 16-23. LALKOVIC M., 2009: Zalesovanie nelesných pôd a riesenie ,,bielych pôd" v rokoch 1995 ­ 2000 na Slovensku. In: ZAUSKOVÁ . (ed.): Pustnutie krajiny ­ ochrana pôdy ­ krajinná ekológia. Zbor. refer. z vedec. seminára pri prílezitosti zivot. jubilea ­ 70. výrocia narodenia prof. Ing. Rudolfa Midriaka, DrSc., 9. 9. 2009 Banská Bystrica: Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, s. 288-293. MIDRIAK R., 2005a: Horské oblasti a ich trvalo udrzatený rozvoj. (Krajinnoekologická stúdia s osobitným zreteom na územie Slovenska). Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 174 s. MIDRIAK R., 2005b: Lesy a lesníctvo ako súcas zivotného prostredia. In: ZÚBRIK M. (ed.): Problémy a úlohy rozvoja lesníctva na Slovensku. Zborník príspevkov z vedeckého seminára, Zvolen: LVÚ Zvolen, s. 71-80. MIDRIAK R., 2006: Úloha multifunkcnosti lesníctva v krajine Slovenska. In: Zborník c. 55, Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, Nitra: Agentúra SAPV, s. 105-116. MIDRIAK R., ZAUSKOVÁ ., 2004: Struktúra vidieckej krajiny na Slovensku a funkcie lesa v nej. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie ,,Regióny ­ vidiek ­ zivotné prostredie 2004", Nitra: ESRR, SPU, CD, 10 s. MIDRIAK R., ZAUSKOVÁ ., 2011: Revitalizácia krajiny Slovenska ako vedecký problém. In: NOVOTNÝ J. (ed.): Revitalizácia krajiny a integrovaný manazment povodí ako vedecký problém. Zborník SAPV, c. 71, Nitra (v tlaci). MIDRIAK R., ZAUSKOVÁ ., SABO P. et al., 2011: Spustnuté pôdy a pustnutie krajiny Slovenska. Banská Bystrica: Institút výskumu krajiny a regiónov ­ Centrum vedy a výskumu UMB, Fakulta prírodných vied, 401 s. SVICEK M., 2009: Expertný systém identifikácie zanedbaných pôd prostredníctvom vlastníckych a uzívateských vzahov. In: ZAUSKOVÁ . (ed.): Pustnutie krajiny ­ ochrana pôdy ­ krajinná ekológia. Zborník referátov z vedeckého seminára pri prílezitosti zivot. jubilea ­ 70. výrocia narodenia prof. Ing. Rudolfa Midriaka, DrSc., 9. 9. 2009, Banská Bystrica: Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, s. 155-162. SMELKO S., MERGANIC J., SEBE V., RASI R. JANKOVIC J., 2006: NIML SR 2005 ­ 2006. Metodika terénneho zberu údajov, Zvolen: NLC, 130 s. SMELKO S., MERGANIC J., 2008: Some methodical aspects of National forest inventory in Slovakia. Journal of Forest Science, 54(10): 476-484. SMELKO S., SEBE V., BOSEA M., MERGANIC J., JANKOVIC J., 2008: Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 2005 ­ 2006. Základná koncepcia a výber zo súhrnných informácií. Príloha casopisu LES/Slovenské lesokruhy 5-6, Zvolen: NLC, 15 s. SMELKO S., SEBE V., 2009: Aktuálne informácie o lese na nelesných pozemkoch poda NIML SR 2005 ­ 2006, metodika ich získania a námety na jej vyuzitie v krajinnej ekológii. In: ZAUSKOVÁ . (ed.): Pustnutie krajiny ­ ochrana pôdy ­ krajinná ekológia. Zbor. refer. z vedec. seminára pri prílezitosti zivot. jubilea ­ 70. výrocia narodenia prof. Ing. Rudolfa Midriaka, DrSc., 9. 9. 2009 Banská Bystrica: Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, s. 163-175. ZAUSKOVÁ ., 2008: Krajinnoekologická interpretácia a vyuzitie výsledkov prieskumov krajiny pre jej optimálne vyuzívanie. In: NOVÁKOVÁ M., SVICEK M. (eds.): Environmentálne aspekty analýzy a hodnotenia krajiny: Identifikácia a stanovenie indikátorov (a indexov) na báze prieskumov krajiny a údajov DPZ. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, s. 94-100. ZAUSKOVÁ ., 2009a: Vybrané struktúry pustnúcej krajiny Slovenska. In: KLIKUSOVSKÁ Z., SVICEK M. (eds.): Environmentálne indexy a indikátory analýzy a hodnotenia krajiny 2009. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, s. 96 -102. ZAUSKOVÁ ., 2009b: Uplatnenie krajinnoekologického prístupu pri riesení novodobého pustnutia kultúrnej ponohospodárskej krajiny. In: PUCHEROVÁ Z., VANKOVÁ V. (eds.): Problémy ochrany a vyuzívania krajiny ­ teórie, metódy a aplikácie. Nitra: Zdruzenie Biosféra, s. 367-371. ZAUSKOVÁ ., MIDRIAK R., 2008: Multifunkcné ponohospodárstvo ako alternatíva trvalo udrzateného rozvoja ponohospodárskej krajiny (na príklade slovenskej casti Medzibodrozia). In: IZAKOVICOVÁ Z. (ed): Smolenická výzva IV. Kultúrna krajina ako objekt výskumu v oblasti trvalo udrzateného rozvoja. Zborník z konferencie, Bratislava: ÚKE SAV Bratislava, s. 61-67. ZAUSKOVÁ ., MIDRIAK R., 2009: Pustnutie krajiny Slovenska ­ hazard, alebo sanca v hospodárskej kríze? In: BLAAS G. (ed.): Dosahy financnej a hospodárskej krízy na pôdohospodárstvo ­ moznosti riesenia. Nitra: Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, Zborník 64, s. 78-85. ZAUSKOVÁ ., RACÁKOVÁ S., 2010: Manazment kultúrnej ponohospodárskej krajiny v k. ú. Horná Miciná a Dolná Miciná. Banská Bystrica: Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 94 s. ZAUSKOVÁ ., FEJES J., KYSUCKÁ K., 2011a: Zmeny a pustnutie ponohospodárskej krajiny v k. ú. Podhorie. Banská Bystrica FPV UMB Banská Bystrica, 100 s. ZAUSKOVÁ ., MIDRIAK R., LEPESKA T., GALLAY I., GALLAYOVÁ Z., 2011b: Sukcesné procesy a pustnutie krajiny Slovenska. Banská Bystrica: FPV UMB Banská Bystrica, Zvolen: FEE TU Zvolen, 129 s. Summary Abandoning of agricultural landscape is both theoretical as well as practical issue. This paper presents additional characteristics of so-called white areas which share is substantive within the framework of Slovak abandoned landscape. However, on the basis of obtained results not every white area or forest on the agricultural soilmatch the criteria of the abandoning in the rigorous sense. According to an analysis of the NFI in Slovakia on (2005 ­ 2006) inventory plots as well as selected characteristics of agricultural soil (typological-productive categories of agricultural land, potential level of soil cost-effectivness at crops growing, primary, secondary and other agricultural soil funds) nearly half of white areas (50,4 ±3,9%) is located in the category (T) permanent grass stands (thus on the places which should be potentially exploited as meadows and grazing lands), above 10% on the potential arable land (O), less than 10% on unsuitable lands for agroecosystems (N), around 5% in the category of alternate fields (OT). Furthermore 70 ­ 80% of Slovak white areas are situated on potential uneconomic agricultural soils, most of white areas (70%) is situated on the other agricultural soil fund and 25% of forests on non-forest land are not registered in the agricultural soil fund. Besides above-mentioned results, there were discovered discrepancies in delimitation of forest and agricultural soil funds, as well as, that the NFI network on the purposes in detailed characterization of the inventory plots by counties in the relations to the above-mentioned characteristics of agricultural fund ­ was unaccurate. The paper is a sample of necessary co-operation between the environmental progress direction of landscape ecology and user-oriented branches (the forestry and the agriculture) in solution of actual problems in the landscape. Translated by: Rudolf MIDRIAK

Journal

Forestry Journalde Gruyter

Published: Oct 1, 2012

There are no references for this article.