Access the full text.
Sign up today, get DeepDyve free for 14 days.
Loading next page...
/lp/de-gruyter/application-of-methods-of-growing-stock-estimation-in-the-forests-of-twQAh0Qe05
- Publisher
- de Gruyter
- Copyright
- Copyright © 2014 by the
- ISSN
- 0323-1046
- eISSN
- 0323-1046
- DOI
- 10.2478/forj-2014-0010
- Publisher site
- See Article on Publisher Site
Abstract
The paper analyses the implementation of the growing stock estimation methods in the forests of Slovakia between the years 2001 and 2010. The analysis focuses on mature stands with primary timber production function in more detail. The share of more accurate and costly methods has been continuously decreasing; and since 1993 yield tables have become the most prevalent methods of estimation used in mature stands are. After more than 20 years of their implementation it is important to verify the accuracy of their application, the accuracy of the provided input variables and the methodology behind the growing stock estimation. The paper identifies the cases of their incorrect application, and the risks associated with the quantification of input data, and proposes the measures for their elimination. It stresses the importance of inspection of monitoring the quality of Forest Stewardship Programmes which operates as a specialised task since 2008. Since that time, a positive trend has been observed in mature stands of timber production forests in which mathematical-statistical sampling methods are gaining on importance. Keywords: forest planning; forest stand; forest survey; growing stock; methods Abstrakt Práca analyzuje pouzívanie metód zisovania zásoby dreva v lesných porastoch na Slovensku v období rokov 20012010. Podrobnejsie je orientovaná na rubné porasty s drevoprodukcnou funkciou lesa. Podiel presnejsích, financne nákladných metód neustále klesá, a od roku 1993 dominujú v rubných porastoch metódy odhadu rastové tabuky. Po takmer 20 rokoch ich pouzívania, je potrebné preveri správnos ich aplikácie, správnos zisovania vstupných velicín, ako aj metodický postup výpoctu zásoby. Práca poukazuje na prípady nesprávnej aplikácie, riziká pri zisovaní vstupných velicín a navrhuje opatrenia na ich elimináciu. Zdôrazuje význam terénnej kontroly pri preberaní prác v rámci vyhotovenia programov starostlivosti o lesy, ktorá funguje ako specializovaná cinnos v Národnom lesníckom centre od roku 2008. Od tohto obdobia je pri aplikácii metód zaznamenaný pozitívny trend v rubných porastoch drevoprodukcných lesov, kde sa výraznejsie zacínajú presadzova matematicko-statistické reprezentatívne metódy. Kúcové slová: hospodárska úprava lesov; lesný porast; zisovanie stavu lesa; zásoba dreva; metódy 1. Problematika a cie práce Zisovanie zásoby dreva v lesných porastoch patrí spolu s lesníckym mapovaním k rozhodujúcim cinnostiam potrebným pre hospodársko-úpravnícke a lesnícke plánovanie. Tieto cinnosti sú navzájom pevne prepojené pri vyhotovovaní programov starostlivosti o lesy (PSL). Zásoba dreva v konkrétnom lesnom poraste, vo vlastníckom alebo lesnom celku (LC) je základným údajom, od ktorého sa odvíja celkový objem azby dreva. Je to vsak dynamická velicina, ktorá sa z roka na rok mení. Jej hodnotu ovplyvuje najmä prírastok (rast stromov, ich konkurencia, stanoviste), mortalita (pôsobenie skodlivých ciniteov) a azba stromov. Porastové zásoby sú zisované s vopred stanovenou pozadovanou presnosou a spoahlivosou, ktorá je stanovená vyhláskou c. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa (alej ,,vyhláska"). Slovensko je jedna z mála krajín Európy s tak podrobnou právnou úpravou o zisovaní zásoby dreva. Legislatíva stanovuje pouzívanie viacerých spôsobov (metód) zisovania porastových zásob (SZZ), a to poda kategórie lesa, hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskeho spôsobu a stavu lesného porastu. Metódy s presnosou ± 15 % sa pouzívajú v rubných porastoch hospodárskeho lesa s plánovanou obnovnou azbou. V porastoch, kde sa plánuje ukoncenie obnovy, sa pozaduje este vyssia presnos (± 10 %). Spoahlivos zisovania zásob JPRL je standardne nastavená na hodnotu 95 %. Metódy poda legislatívy (Tabuka 1) sú doplnené v Pracovných postupoch hospodárskej úpravy lesov 2008 o metódu spocítavania stromov s výberovým meraním na taxacných líniách (SZZ c. 8), metódu aktualizácie zásoby (SZZ c. 12) a nestandardné statistické metódy (SZZ c. 10) ako napr. meranie zásoby na inventarizacných plochách, odhad zásoby z leteckých snímok. SZZ sú podrobne popísané v odbornej literatúre, napr. Smelko 2007. Metóda zisovania porastovej zásoby dreva sama o sebe negarantuje dosiahnutú presnos a spoahlivos. Presnos a spoahlivos je daná správnym pouzitím metódy a správnym zistením vstupných velicín pre výpocet zásoby (teória o prenásaní chýb). Významný vplyv zohráva aj odbornos *Corresponding author. Milan Machanský, e-mail: machansky@nlcsk.org, phone: +421 45 6781114 M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 a skúsenos meraca, pocet zalozených stanovís, spôsob ich výberu, meracie prístroje a pomôcky. Usmerovanie správnej aplikácie metód zisovania porastových zásob je úlohou kontroly pri preberaní prác v II. etape vyhotovovania PSL, ktorú zabezpecuje Národné lesnícke centrum - Ústav pre hospodársku úpravu lesov (NLC-ÚHÚL) Zvolen od roku 2008. Kontrola PSL sa okrem iného zameriava aj na zisovanie systematických chýb jednotlivých taxátorov pri meraní stredných porastových velicín a ich odstránenie. Cieom práce je analýza pouzívania metód zisovania zásoby dreva v lesných porastoch na Slovensku, ktorá je podrobnejsie orientovaná na rubné porasty s drevoprodukcnou funkciou lesa. Ciastkovým cieom práce je na malej vzorke vybraných plôch preveri dopad zmeny spôsobu zisovania zásoby dreva na stanovenie zásoby dreva. Práca zárove riesi alternatívy aplikácie najpouzívanejsích metód rastových tabuliek a odpovedá na otázky: O koko sa zmení pôvodne urcená (metódami rastových tabuliek) zásoba dreva a) pri pouzití rastových tabuliek diferencovaných na dve alebo tri zásobové úrovne hlavných drevín, b) pri pouzití rastových tabuliek s jednou zásobovou úrovou drevín pre priemerné pomery Slovenska. 2. Materiál a metodika V prvej casti práce bol vyhodnotený vývoj v pouzívaní SZZ na Slovensku. Základný súbor údajov pre analýzu tvoria údaje zo vsetkých jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL dielec, ciastková plocha, porastová skupina, etáz) na Slovensku zisovaných v období rokov 20012010. Z analýzy boli vylúcené údaje JPRL, ktoré zisovala vojenská taxácia v období 20012005 a 2007, pretoze chýbal údaj o pouzitej metóde zisovania zásoby. Z databáz PSL boli vyuzité údaje o strednom veku JPRL a jednotlivých drevín, zastúpení drevín (HSPT hospodársky súbor porastových typov), zakmenení JPRL, rubnej a obnovnej dobe, resp. veku zacatia obnovy, výmere JPRL a o spôsobe zisovania zásob. Uvádzané roky zisovania zásob nekorespondujú s rokmi zaciatku platnosti PSL tzn. údaje zisované napr. v období od apríla do novembra 2010 sú v databázach PSL vedené ako rocník 2011 (rocný posun). V jednotlivých rocníkoch boli agregované údaje o výmere lesa poda SZZ a v clenení na predrubné a rubné porasty jednotlivých kategórií a tvarov lesa. Pri zhodnotení vývoja v aplikácii metód v období od roku 1989 boli vyuzité výsledky poda Dezorza (2000). Pre posúdenie správnosti aplikácie najpouzívanejsích metód boli realizované podrobnejsie analýzy v rubných porastoch vysokého lesa s drevoprodukcnou funkciou. Keze stupe zásobovej rozrôznenosti JPRL, ako základné kritérium pre hodnotenie aplikácie SZZ sa v databázach PSL neuvádza, vybraným kritériom hodnotenia bolo zakmenenie, percentuálne zastúpenie hlavných drevín (smrek, jeda, borovica, dub, buk) a ostatných drevín v JPRL, a zastúpenie drevín vyjadrené HSPT. V druhej casti práce boli v 9 JPRL realizované merania zásoby na spolu 19 skusných plochách. Výber JPRL bol zameraný na zisovanie zásoby predrubných smrecín (LC Parác v 2 JPRL po 3 skusné plochy, v 1 JPRL 1 skusná plocha), predrubných bucín (LC Budca v 3 JPRL po 3 skusné plochy) a rubných agátin (LC Cifáre v 3 JPRL po 1 skusnej ploche). Výmera skusných plôch bola 0,10 ha (30 × 33,3 m), v prípade agátových porastov 0,05 ha (20 × 25 m). Na plochách bola zisovaná zásoba priamym meraním vsetkých stromov s výpoctom poda objemových tabuliek, relaskopickou metódou, vzorníkovou metódou, a metódami odhadu pomocou rastových tabuliek pre priemerné pomery Slovenska s odhadom zakmenenia (RT variant SZZ c. 1), a v bucinách a smrecinách aj metódou rastových tabuliek diferencovaných poda zásobových úrovní (DRT). Zásoba bola prepocítaná na skutocnú plochu 1 ha. Na jednotlivých plochách sa zisovalo zakmenenie cez meranú kruhovú základu (meranie relaskopom, v agátinách výpocet cez pocet stromov a kruhovú základu stredného kmea), ktoré mohlo dosiahnu aj vyssiu hodnotu ako 1,0, a pouzilo sa pri metóde rastových tabuliek pre priemerné pomery Slovenska (variant SZZ c. 1*). Keze sa pri metóde rastových tabuliek vyuzívajú v praxi HÚL údaje o zásobe hlavného porastu, pri variante Tabuka 1. Spôsoby (metódy) zisovania zásoby poda legislatívy, ich oznacenie v programoch starostlivosti o lesy a ich presnos pri 95 % spoahlivosti Table 1. Methods of growing stock estimation based on legislation, their codes in Forest Stewardship Programmes and their accuracy at 95% confidence level. Oznacenie SZZ1) 1 2 3 4 5 6 7 9 10 11 13 14 1) Spôsoby (metódy) zisovania zásoby SZZ2) Rastové tabuky poda dreviny, bonity a veku4) Rastové tabuky diferencované poda zásobových úrovní5) Celoplosné priemerkovanie6) Matematicko-statistické reprezentatívne metódy (pásové skusné plochy)7) Matematicko-statistické reprezentatívne metódy (kruhové skusné plochy)8) Matematicko-statistické reprezentatívne metódy (metóda stromových rozstupov)9) Matematicko-statistické reprezentatívne metódy (relaskopické skusné plochy)10) Odvodenie z predchádzajúcich azbových výsledkov11) Nestandardné statistické metódy12) Odhad poda druhu dreviny a kvality stanovisa13) Metóda porastového vzorníka poda poctu stromov na ha a objemu stredného kmea14) Poda § 33 ods. 4 vyhlásky c. 453/2006 o HÚL a ochrane lesa15) Presnos SZZ3) [%] ± 20 ± 15 ±5 ± 10 15 ± 10 15 ± 10 15 ± 10 15 ± 20 25 ± 10 30 ± 25 30 ± 15 20 ± 5 20 MGSE codes, 2)Methods of growing stock estimation (MGSE), 3)Accuracy level, 4)Yield tables by tree species, yield class and age, 5)Yield tables by growing stock level, 6)Full callipering, 7)Mathematical-statistical sampling methods (strip sample plots), 8)Mathematical-statistical sampling methods (circular sample plots), 9)Mathematical-statistical sampling methods (tree spacing), 10)Mathematical-statistical sampling methods (relascope sample plots), 11)Derivation from previous felling figures, 12)Nonstandard statistical methods, 13)Estimation by tree species and site quality, 14)Method of a stand sample tree based on a number of trees per ha and diameter of mean stem, 15)Based on § 33 Sec. 4 of Regulation No. 453/2006 on forest planning and forest protection M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 Obr. 1. Grafické znázornenie výberu v rámci Slovenska Fig. 1. Graphical visualisation of sample sites in Slovakia. ných drevín zistenej metódou DRT poda rastových oblastí a stupov zásobových úrovní (Tabuka 10). Objem zásoby drevín v jednotlivých JPRL sa pri oboch variantoch prepocíta na základe koeficientov. Prepocítavacie koeficienty drevín pri A variante sú odvodené poda bonity a veku zo zásobovej úrovne 2,2 (2,9 pri borovici) na zásobovú úrove 1,53,0. Pri B variante zo zásobovej úrovne 1,53,0 na zásobovú úrove 2,2 (2,9 pri borovici). Priemerné prepocítavacie koeficienty poda drevín a stupov zásobovej úrovne sú uvedené v tabuke 3. SZZ c. 1** (metóda rastových tabuliek pre priemerné pomery) sa pouzili tabukové údaje zásoby zdruzeného porastu. Vo výsledkoch boli vyhodnotené diferencie medzi hektárovou zásobou urcenou poda vybraných metód a hektárovou zásobou zistenou priamym meraním (výpocet poda objemových tabuliek). Zárove boli vyhodnotené diferencie medzi hektárovou zásobou urcenou poda variantov SZZ c. 1*, SZZ c. 1** a hektárovou zásobou poda SZZ c. 1. V poslednej casti práce bola na výberovej vzorke zodpovedajúcej 1/10 územia Slovenska (Tabuka 2, Obr. 1) vypocítaná zmena pôvodnej zásoby dreva poda alsích dvoch variantov aplikácie rastových tabuliek. Variant A pouzívanie viacerých (23) zásobových úrovní hlavných drevín, vychádza z rozdelenia zásoby hlavných drevín zistenej metódou RT poda rastových oblastí a stupov zásobových úrovní (Tabuka 9). Variant B pouzívanie jednej priemernej zásobovej úrovne drevín, vychádza z rozdelenia zásoby hlav- 3. Výsledky Výsledky analýzy (Tabuka 4) naznacujú súcasné trendy v podrobnom zisovaní zásob lesných porastov na Slovensku. Za sledované obdobie 20012010 sa pouzívanie celoplosného priemerkovania (CP) znízilo priemerne o 55 %, a naopak o 59 % sa zvýsila výmera lesa s aplikáciou relaskopických skusných plôch (porovnanie sumárnych výmer 20012005 a 20062010). Podiel pouzívania rastových tabuliek sa výrazne nezmenil, avsak badatený je pokles pouzívania ostatných metód a to az o 70 %. Najmenej pouzívanými sú nestandardné statistické metódy (SZZ c. 10) a metódy odhadu poda druhu dreviny a kvality stanovisa (SZZ c. 11). V období 20062010 sa minimalizuje aj pouzívanie kruhových skusných plôch (SZZ c. 5) a metódy stromových rozstupov (SZZ c. 6). Tabuka 2. Zásoba (m3) a výmera (ha) drevín na reprezentatívnej vzorke Table 2. Growing stock (m3) and area of tree species (ha) on a representative sample. Drevina (% zastúpenie)1) [m3] Rastové tabuky9) [%] [m3] Ostatné metódy10) [%] Spolu8) [m3] Drevina (% zastúpenie)1) [m3] Rastové tabuky9) [%] [m3] Ostatné metódy10) [%] Spolu8) [m3] 1) Smrek2) 24 % 7 551 357 81 1 798 423 19 9 349 780 Smrek2) 18 % 30 462 89 3 774 11 34 236 Jeda3) 2 % 599 978 83 126 422 17 726 400 Jeda3) 2 % 3 024 90 326 10 3 350 Borovica4) 5 % 1 642 813 90 175 804 10 1 818 617 Borovica4) 5 % 9 171 94 609 6 9 780 Dub5) 11 % 3 896 921 91 368 052 9 4 264 973 Dub5) 13 % 23 869 94 1 479 6 25 348 Buk6) 41 % 13 686 466 84 2 613 168 16 16 299 634 Buk6) 37 % 63 038 89 7 695 11 70 733 Ostatné7) 17 % 6 388 544 93 451 700 7 6 840 244 Ostatné7) 25 % 45 967 96 1 816 4 47 783 Spolu8) 33 766 079 86 5 533 568 14 39 299 648 Spolu8) 175 531 92 15 699 8 191 230 Tree species, 2)Spruce, 3)Fir, 4)Pine, 5)Oak, 6)Beech, 7)Other, 8)Total, 9)Yield tables, 10)Other methods Tabuka 3. Priemerné prepocítavacie koeficienty zásobových úrovní drevín poda rastových tabuliek Table 3. Average conversion coefficients of growing stock levels of tree species based on yield tables. Variant A Drevina1) Smrek3) Jeda4) Borovica5) Dub6) Buk7) 1) Variant B 2,5 1,045 1,039 0,945 1,035 1,036 3,0 -- -- 1,013 -- -- Drevina1) Smrek3) Jeda4) Borovica5) Dub6) Buk7) Stupe zásobovej úrovne2) 1,5 1,107 1,099 -- 1,088 1,089 2,0 1,027 1,026 -- 1,024 1,024 2,5 0,957 0,962 1,058 0,966 0,965 3,0 -- -- 0,987 -- -- Stupe zásobovej úrovne2) 1,5 0,903 0,910 -- 0,919 0,918 2,0 0,974 0,975 -- 0,977 0,977 Tree species, 2)Growing stock level, 3)Spruce, 4)Fir, 5)Pine, 6)Oak, 7)Beech M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 Tabuka 4. Rozdelenie plochy lesných porastov (ha) poda pouzitých metód zisovania zásob v jednotlivých rokoch Table 4. Distribution of area of forest stands (ha) by methods used for growing stock estimation in particular years. SZZ1) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 Hodnotené2) Nehodnotené3) Spolu4) 1) 2010 20012010 146 512 1 580 650 13 110 141 366 1 312 24 590 27 537 3 1 874 0 1 192 23 211 136 749 16 642 85 954 0 47 6 135 329 11 120 37 4 779 263 857 184 911 1 905 488 0 34 643 184 911 1 940 131 Methods of growing stock estimate (MGSE), 2)Assessed, 3)Not assessed, 4)Total Tabuka 5. Relatívny plosný podiel pouzitých metód zisovania zásob v období 20012010 Table 5. Specific area proportion of implemented methods of growing stock estimation in 20012010 Vsetky porasty2) SZZ 1 2 3 7 12 1) Ochranné lesy3) 20012010 98,7 0,8 0,0 0,4 0,1 0,0 1) Predrubné porasty kategórie H, U4) 2010 97,9 0,7 0,1 1,3 0,0 0,0 Rubné porasty kategórie H, U5) 20012010 19,8 35,5 6,1 33,6 2,7 2,2 2010 15,9 28,5 3,0 51,0 0,7 0,9 Metóda rastových tabuliek6) Metóda diferencovaných rastových tabuliek7) Celoplosné priemerkovanie8) Relaskopické skusné plochy9) Metóda aktualizácie10) Ostatné metódy11) 20012010 83,0 7,4 1,3 7,2 0,6 0,5 2010 79,2 7,1 0,7 12,6 0,2 0,2 [%] 2010 20012010 98,9 98,0 0,3 0,7 0,2 0,1 0,4 0,9 0,1 0,1 0,1 0,2 Methods of growing stock estimate (MGSE), 2)All stands, 3)Protected forests, 4)Pre-mature production and special purpose stands, 5)Mature production and special purpose stands, 6)Yield tables, 7)Yield tables by growing stock level, 8)Full callipering, 9)Relascope sample plots, 10)Update method, 11)Other methods Z priemerných údajov za obdobie 20012010 (Tabuka 5) vyplýva, ze zásoba na 90,4 % plochy lesných porastov sa zisuje metódami rastových tabuliek (z toho DRT sú zastúpené na 7,4 % výmery lesa). V poradí alsími najcastejsie pouzívanými metódami sú relaskopické skusné plochy (7,2 %), celoplosné priemerkovanie (1,3 %), metóda aktualizácie (0,6 %) a vzorníkové metódy (0,3 %). Ostatné metódy tvoria spolu len 0,3% výmery lesných porastov. Od roku 2009 bol zaznamenaný pokles metód rastových tabuliek pod 90% a relaskopické skusné plochy prvýkrát prekrocili hranicu 10%. Pouzívanie ostatných metód vrátane celoplosného priemerkovania pokleslo na úrove 1,1%. Výsledky sú diferencované poda kategórie lesa, vekovej rubnej zrelosti porastov a tvaru lesa. V prípade ochranných lesov (Tabuka 5), ktoré predstavujú 17,1 % lesov (výmera 331,2 tis. ha), sú najpouzívanejsie metódy odhadu poda rastových tabuliek (99,2 % výmery). Obr. 2. Aplikácia metód v rubných porastoch hospodárskych lesov (vavo) a lesov osobitného urcenia (vpravo) Fig. 2. Application of methods in mature stands of timber production forests (left) and special-purpose forests (right). 1) Yield tables, 2)Relascope sample plots, 3)Full callipering, 4)Update method, 5)Other methods M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 Obr. 3. Aplikácia metód rastových tabuliek v rubných porastoch hospodárskych lesov (vavo) a lesov osobitného urcenia (vpravo) Fig. 3. Application of yield tables in mature stands of timber production forests (left) and special-purpose forests (right). 1) Yield tables by growing stock level, 2)Yield tables by tree species, yield class and age V predrubných porastoch hospodárskych lesov a lesov osobitného urcenia (1 233 tis. ha) dominujú taktiez metódy rastových tabuliek (98,7 %), z coho na výmere 0,7 % sú zastúpené DRT (Tabuka 5). Z alsích metód sa presadzujú najmä relaskopické skusné plochy (0,9 %), ktorých podiel v rokoch 2006, 2009 a 2010 prekrocil rocne 1 500 ha. Na základe grafického vyjadrenia aplikácie metód v rubných porastoch hospodárskych lesov a lesov osobitného urcenia (Obr. 2) mozno povazova trendy v obidvoch kategóriách za vemi podobné. Najvýraznejsie rozdiely sú v období 20042006 pri aplikácii metód rastových tabuliek a metódy relaskopických skusných plôch. V lesoch osobitného urcenia sa v porovnaní s hospodárskymi lesmi pouzívali vo väcsom rozsahu metódy RT a DRT, a naopak relaskopické skusné plochy sa aplikovali menej. Medzirocne sú zaznamenané vysoké výkyvy podielu týchto metód na zisovaní zásoby. Jednotlivé kategórie sa odlisujú aj pomerom zastúpenia metód DRT a RT (Obr. 3). Najmä v rokoch 2006 a 20092010 dominuje v lesoch osobitného urcenia metóda RT, co vyplýva z moznosti uplatni túto metódu v homogénnych rubných porastoch s dominantným zastúpením hlavných drevín, kde je plánovaná obnovná azba do 20 % zásoby JPRL. Za zmienku stojí aj aplikácia metódy aktualizácie v roku 2007 na výmere takmer 20 % rubných porastov lesov osobitného urcenia. Aj napriek vyssie uvedeným rozdielom sa analýza vykonala spolu za obe kategórie (Tabuka 6). Podiel rubných porastov z celkovej výmery hospodárskych lesov a lesov osobitného urcenia kolíse v jednotlivých rokoch od 19 % (30 tis. ha) do 26 % (42 tis. ha). Výmera rubných porastov (spolu za desarocie) v rámci týchto dvoch kategórií lesa predstavuje 375,5 tis. ha (23,3 %). V rubných porastoch kategórie hospodárskych lesov a lesov osobitného urcenia bolo pouzívanie SZZ za sledované desarocie vemi rôznorodé (Tabuky 5 a 6). Najpouzívanejsími metódami boli rastové tabuky diferencované poda zásobových úrovní (35,5 %) a rastové tabuky pre priemerné pomery Slovenska (19,8 %), co spolu predstavuje viac ako polovicu rubných porastov (55,3 %). Druhou najpouzívanejsou metódou bola metóda relaskopických skusných plôch, ktorá sa uplatovala na jednej tretine (33,6 %) výmery rubných porastov. Z alsích metód sa vyuzívalo celoplosné priemerkovanie (6,1 %), metóda aktualizácie (2,7 %) a vzorníkové metódy (0,9 %). Ostatné metódy neprekrocili jednotlivo ani 0,5 % výmery (spolu 1,4 %). Najmenej pouzívanými sú v období 20062010 spomínané SZZ c. 5, 6, 10, 11. Percentuálny podiel pouzívania oboch metód rastových tabuliek v rubných porastoch sa v jednotlivých rokoch 20012010 pohyboval na úrovni medzi 5060 %. V roku Tabuka 6. Rozdelenie plochy rubných porastov (ha) poda pouzitých metód zisovania zásob v jednotlivých rokoch Table 6. Distribution of area of mature stands (ha) by methods used for growing stock estimation in particular years. SZZ1) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 Hodnotené2) Nehodnotené3) Spolu4) 1) 2010 20012010 6 716 73 512 12 070 131 919 1 247 22 621 22 505 3 1 687 0 1 106 21 555 124 869 13 531 82 637 0 25 0 66 302 10 263 24 3 264 263 607 42 297 371 612 0 3 919 42 297 375 529 Methods of growing stock estimate (MGSE), 2)Assessed, 3)Non-assessed, 4)Total M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 Obr. 4. Aplikácia metód zisovania zásob v rubných porastoch na rovnakej ploche drevoprodukcných lesov v troch po sebe nasledujúcich obdobiach Fig. 4. Application of methods of growing stock estimate in mature stands on the same area of timber production forests in 3 consecutive periods. 1) Yield tables, 2)Full callipering, 3)Strip sample plots, 4)Relascope sample plots, 5)Other methods 2006 vsak dosiahol maximálnu úrove za celé obdobie (68 %), co mozno pripísa výraznému vyuzívaniu metódy RT v lesoch osobitného urcenia (Obr. 23). V absolútnych hodnotách pouzívanie rastových tabuliek v rubných porastoch dosiahlo maximum (25 tis. ha) v roku 2008. Rastové tabuky boli najpouzívanejsou metódou zisovania zásob v rubných porastoch od roku 1993. V roku 2010 sa najpouzívanejsou metódou zisovania zásob v rubných porastoch tak hospodárskych lesov, ako aj lesov osobitného urcenia stali relaskopické skusné plochy (Obr. 2). Zlom nastal v roku 2009 (Obr. 2, 4), kedy pokleslo pouzívanie rastových tabuliek v rubných porastoch pod 50 %. Za posledné desarocie sa výmera, na ktorej sa pouzívali relaskopické skusné plochy v priemere zdvojnásobila na 20 tis. ha rocne (rastové tabuky spolu len 19 tis. ha) a ich relatívny podiel v roku 2010 bol 51 % (rastové tabuky spolu len 44 %). Na úkor týchto dvoch metód výrazne klesol podiel celoplosného priemerkovania (pod 1 500 ha rocne) a alsích metód (priblizne 700 ha rocne). Problematika aplikácie metód pri zisovaní zásob v hospodárskych nízkych lesoch je vzhadom na ich výmeru 26,5 tis. ha (2,5 % z hospodárskych lesov) casto povazovaná za menej dôlezitú. Keze sa vyskytujú lesné majetky s vemi významným zastúpením rubných porastov hospodárskych nízkych lesov, je potrebné aplikáciu metód zisovania zásob analyzova. Výmera rubných porastov je 12,6 tis. ha a dominantné zastúpenie majú agátiny (8 tis. ha). Z alsích HSPT sú výraznejsie zastúpené ceriny (660 ha), buciny (670 ha) a dubiny, cerové dubiny, hrabové ceriny, dubové ceriny, hrabiny (spolu 1 100 ha). Zásoba hospodárskych nízkych lesoch sa zisuje prevazne metódou rastových Obr. 5. Aplikácia metód zisovania zásob v rubných porastoch drevoprodukcných lesov (19892010) na Slovensku Fig. 5. Application of methods of growing stock estimate in mature stands of timber production forests (19892010) of Slovakia. 1) Yield tables, 2)Full callipering, 3)Relascope sample plots, 4)Other sample plots, 5)Other methods M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 tabuliek (87,8 %). Z ostatných metód sa pouzívajú relaskopické skusné plochy (8,5 %) a metóda azbových výsledkov (2,3 %). Ostatné metódy spolu nedosahujú ani 1 %. Na obrázku 5 je znázornený vývoj v pouzívaní metód zisovania zásoby dreva v rubných porastoch kategórie hospodárskych lesov a lesov osobitného urcenia od roku 1989. Na analýzu 19891999 poda Dezorza (2000) nadväzujú výsledky tejto práce. Obdobie od roku 1989 je mozné na základe trendov v pouzívaní jednotlivých metód rozdeli do piatich období: I. obdobie do roku 1990 s dominanciou celoplosného priemerkovania v rubných porastoch, s vyuzitím alsích metód do 20 % rocnej výmery na Slovensku. II. obdobie 19911993 s dominanciou CP, s výraznejsím uplatovaním relaskopických skusných plôch (2025 %), a aj ostatných reprezentatívnych metód (kruhové a pásové skusné plochy). V tomto období doslo k poklesu CP na úrove 60 %. III. obdobie 19941998 s výrazným poklesom CP pod 30 % rocnej výmery a so zaciatkom dominancie rastových tabuliek (3040 %). Podiel relaskopických skusných plôch sa pohyboval na úrovni 2030 %. V tomto období boli pouzívané v pomerne vekom rozsahu aj ostané metódy (1020 %). IV. obdobie 19992006 s výraznou dominanciou rastových tabuliek na úrovni 5060 % a s poklesom CP z výmery 20 % az na úrove 5 %. Rovnaký pokles bol zaznamenaný u ostatných metód. Aplikácia relaskopických skusných plôch bola v tomto období mierne narastajúca (2030 %). V. obdobie od roku 2007 s dominanciou dvoch metód relaskopických skusných plôch a rastových tabuliek. Vyuzitie ostaných metód vrátane CP v rubných porastoch postupne kleslo pod 5 % rocnej výmery. Narastajúci trend pouzívania relaskopických skusných plôch sa prejavil od roku 2007 takmer vo vsetkých HSPT. Uplatujú sa aj v porastových zmesiach, kde je mozné uplatni (pokia je splnená podmienka homogenity a zakmenenia) aj metódu DRT. V období 20062010 sa relaskopovalo 15 % smrecín, 3235% zmesí smrekbuk a smrekbuk jeda, 60 % jedlín, 68 % borín, 5659 % dubín, zmesí buka a duba, bucín. Podrobnejsia analýza je orientovaná na správnos aplikácie najcastejsích metód DRT a RT v rubných porastoch vysokého lesa kategórie hospodárskych lesov a lesov osobitného urcenia v období 20062010. Zastúpenie hlavných drevín 80 % a vyssie v JPRL bolo na 90 % výmery rubných porastov s aplikovanou metódou DRT. Na zostávajúcich 10 % výmery lesa bolo zastúpenie hlavných drevín v JPRL nizsie ako 80 % (na 7 % výmery ide o zastúpenie hlavných drevín 6079 % a na 3 % výmery ide o zastúpenie do 60 %). Zakmenenie JPRL 0,70 a vyssie bolo na 83 % výmery rubných porastov s aplikovanou metódou DRT. Na zostávajúcich 17 % výmery lesa bolo zakmenenie JPRL nizsie ako 0,7 (na 15 % výmery bolo zakmenenie 0,50 0,69 a na 2 % výmery zakmenenie pod 0,50). Metóda DRT sa najviac pouzívala v prípade smrecín a zmesí buksmrek, Tabuka 7. Hektárová zásoba dreva (m3/ha) urcená na skusnej ploche a diferencie (%) voci priamemu meraniu (metóda výpoctu poda objemových tabuliek) Table 7. Growing stock per hectare (m3/ha) estimated on a sample plot and its difference (%) to full callipering. Císlo plochy1) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 Bucina5) Smrecina6) Agátina7) 1) Vek2) Drevina3) SZZ c. 1 m /ha 206 206 206 254 254 242 356 401 432 365 405 405 627 564 627 533 194 162 177 SZZ c. 2 % -9 0 0 -14 -13 -3 -15 -11 -13 0 -3 1 -12 -8 -10 -11 Bucina5) 45 Smrecina6) 65 60 55 65 Agátina7) % m /ha -7 202 1 202 2 202 -11 248 -11 248 -1 238 -13 349 -9 392 -11 422 -4 379 -7 421 -3 421 -15 651 -12 586 -13 651 -14 553 -53 -26 -36 -8 5 -11 5 -41 11 Metóda (spôsob) zisovania zásoby dreva4) SZZ SZZ c. 7 SZZ c. 13 SZZ c. 1* SZZ c. 1** c. 3 3 3 3 3 m /ha m /ha % m /ha % m /ha % m3/ha % 222 213 -4 268 21 210 -5 238 7 203 198 -2 256 26 214 5 242 19 202 188 -7 172 -15 200 -1 225 12 287 262 -9 304 6 263 -8 282 -2 286 251 -12 321 12 273 -5 293 2 245 263 7 309 26 270 10 290 18 411 396 -4 403 -2 401 -2 424 3 442 432 -2 358 -19 436 -1 461 4 484 454 -6 525 8 466 -4 491 1 380 392 3 388 2 397 4 426 12 434 389 -10 392 -10 397 -9 426 -2 417 381 -9 392 -6 389 -7 418 0 737 673 -9 687 -7 690 -6 725 -2 640 626 -2 642 0 627 -2 659 3 724 673 -7 688 -5 690 -5 725 0 618 610 -1 660 7 627 1 659 7 409 392 -4 352 -14 387 -5 220 214 -3 220 0 225 2 278 279 1 286 3 298 7 -4 5 -5 5 -2 2 5 16 -3 5 -5 7 -2 5 -3 4 0 5 6 7 2 5 x sx x sx x sx -10 6 -7 5 Plot number, 2)Age, 3)Tree species, 4)Method of growing stock estimation, 5)Beech forest, 6)Spruce forest, 7)Black locust stand M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 smrekjedabuk na výmere 50 %, bucín, dubín a zmesí buk dub na výmere 33 %. Na 64 % výmery rubných porastov s aplikáciou metódy RT bolo zakmenenie 0,70 a vyssie. Na 20 % výmery bolo zakmenenie 0,500,69 a na 16 % zakmenenie pod 0,50. Metóda RT sa pouzívala aj v rubných porastoch hospodárskych vysokých lesov so zastúpením hlavných drevín 80 % a vyssím, a to v porastoch smreka (32 % výmery), v porastoch borovice, jedle a ich zmesí (do 6 %), v porastoch buka, duba a ich zmesí (do 3 %). V prípade rubných porastov ostatných drevín sa metóda RT pouzila na 70 % výmery porastov brezy, jelse, agáta a ich zmesí, a na 40 % výmery porastov hraba, duba cerového a ich zmesí. Porovnanie vybraných metód s metódou objemových tabuliek (priame meranie vsetkých stromov na skusnej ploche), v rámci druhej casti práce, je uvedené v tabuke 7. Z výsledkov meraní zásoby na jednotlivých skusných plochách v bucinách a smrecinách vyplýva, ze metódy rastových tabuliek (SZZ c. 1, SZZ c. 2) v porovnaní s metódou výpoctu zásoby poda objemových tabuliek (priame meranie vsetkých stromov na ploche SZZ c. 3) vykazovali vo viac ako 90 % prípadoch nizsie hodnoty (od -15 % do +2 %). Spôsobené to bolo najmä subjektívnym výberom stredného kmea na ploche s obmedzeným poctom stromov a subjektívnym odhadom zakmenenia do maximálnej hodnoty 1,0. Hodnoty pri SZZ c. 2 sú v porovnaní s hodnotami SZZ c. 1 odlisné o ± 3 %, co je spôsobené v bucinách nizsou zásobovou úrovou 2,0 a v smrecinách vyssou zásobovou úrovou 2,5. Pri SZZ c. 7 (relaskopická metóda) sa rozdiel zásob v porovnaní so SZZ c. 3 pohybuje na úrovni od -12 % do +7 %. Rozdiely môzu by spôsobené pravdepodobne subjektívnym posúdením hranicných stromov na skusných plochách. Pri SZZ c. 13 (vzorníková metóda) sú diferencie výraznejsie (-19 % do +26 %). Rozhodujúcou je presnos stanovenia objemu vzorníka vo vzahu k hrúbkovej a výskovej variabilite stromov na skusných plochách. Zásoba urcená metódami odhadu poda rastových tabuliek je az na 85 % plôch nizsia ako zásoba vypocítaná poda objemových tabuliek. Najvýraznejsie rozdiely sú v rubných agátových porastoch, kde diferencie medzi SZZ c. 1 a pria- mym meraním s výpoctom poda objemových tabuliek (SZZ c. 3) sú -26 % az -53% . V prípade SZZ c. 7 a c. 13 nie sú rozdiely také výrazné. Zavedenie presnejsieho zisovania zakmenenia pri metóde rastových tabuliek (variant SZZ c. 1*) spôsobilo az v 85 % prípadov ,,nárast" zásoby v porovnaní s variantom SZZ c. 1. V priemere doslo k úprave zásob v predrubných bucinách a smrecinách o +7,5 %. Ovplyvnené to bolo najmä zvýsením hodnoty zakmenenia nad úrove 1,0 (6 prípadov zo 16). Zavedenie presnejsieho zisovania zásoby s aplikáciou tabukovej zásoby zdruzeného porastu pri metóde rastových tabuliek (variant SZZ c. 1**) spôsobilo vo vsetkých prípadoch ,,nárast" zásoby v porovnaní s variantom SZZ c. 1. V priemere doslo k úprave zásob v predrubných bucinách a smrecinách o +15 %. Výraznejsie diferencie sú spôsobené vyssími hodnotami prepocítavacích koeficientov v predrubných porastoch do 50 rokov (Tabuka 8). Priemerná diferencia v zásobe predrubných smrecín a bucín poda variantu SZZ c. 1* je v porovnaní so zásobou vypocítanou poda objemových tabuliek -2 az -3 %, a poda variantu SZZ c. 1** +2 az +6 %. V prípade agátových porastov doslo vplyvom presnejsieho zisovania zakmenenia k úprave zásoby na úrove zásoby vypocítanej poda objemových tabuliek. Z výsledkov v druhej casti práce vyplýva, ze najvýraznejsí dopad na zmenu zisovanej zásoby dreva na Slovensku má metodická úprava metód rastových tabuliek. Aplikáciou tabukových údajov zdruzeného porastu pri výpocte zásoby metódou rastových tabuliek dochádza k systematickému nárastu zásob vo vsetkých JPRL. Zmenu zásoby mozno vyjadri priemernými prepocítavacími koeficientami jednotlivých drevín, ktoré boli vypocítané z údajov RT hlavných drevín pre priemerné pomery Slovenska (Halaj & Petrás 1990) a sú uvedené po vekových stupoch v tabuke 8. Pri ich výpocte bolo zohadnené reálne zastúpenie drevín (výberová vzorka Tabuka 2, Obr. 1) poda stredného veku a absolútnej bonity. Z tabuky 8 vyplýva, ze prepocet zásoby poda údajov zdruzeného porastu by spôsobil ,,navýsenie" pôvodnej zásoby dreva v priemere o +5,6 %. Tento prepocet sa týka len zásoby dreva urcenej metódami rastových tabuliek, co po Tabuka 8. Priemerné prepocítavacie koeficienty zásoby hlavného porastu na zásobu zdruzeného porastu Table 8. Mean coefficients for the conversion of principal crop growing stock to growing stock of a compound stand. Vekový stupe1) 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ Spolu9) 1) Drevina2) smrek3) 1,146 1,113 1,090 1,072 1,059 1,051 1,044 1,039 1,035 1,032 1,030 1,029 1,028 1,024 1,052 jeda4) 1,148 1,134 1,107 1,082 1,068 1,058 1,051 1,045 1,041 1,036 1,033 1,030 1,028 1,026 1,051 borovica5) 1,121 1,105 1,091 1,073 1,059 1,050 1,043 1,037 1,033 1,030 1,027 1,025 1,024 1,023 1,053 dub6) 1,157 1,137 1,109 1,085 1,071 1,060 1,051 1,046 1,039 1,035 1,034 1,031 1,029 1,029 1,053 buk7) 1,172 1,145 1,107 1,086 1,071 1,061 1,053 1,047 1,042 1,038 1,035 1,033 1,031 1,028 1,056 ostatné8) 1,131 1,116 1,100 1,084 1,069 1,059 1,051 1,045 1,040 1,036 1,034 1,031 1,029 1,027 1,063 Spolu9) 1,148 1,123 1,099 1,082 1,067 1,057 1,050 1,044 1,039 1,036 1,034 1,032 1,030 1,027 1,056 Age class, 2)Tree species, 3)Spruce, 4)Fir, 5)Pine, 6)Oak, 7)Beech, 8)Other, 9)Total M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 Tabuka 9. Zásoba a výmera drevín na reprezentatívnej vzorke s pouzitou metódou nediferencovaných rastových tabuliek diferencovaná poda rastových oblastí (vavo) a zásobových úrovní drevín (vpravo) Table 9. Growing stock and area of tree species for a representative sample based on non-differentiated yield tables by yield regions (left) and growing stock levels (right). Zásoba dreviny 3) [m3] Zásoba dreviny3) [m3] Výmera dreviny5) [ha] Výmera dreviny5) [ha] % zo zásoby dreviny4) % zo zásoby dreviny4) % z výmery dreviny6) % z výmery dreviny6) 51 47 2 100 13 86 1 100 80 20 100 30 56 14 100 6 85 9 100 % z výmery dreviny6) 29 68 3 100 5 95 0 100 91 9 100 42 58 0 100 5 95 0 100 Zásobová úrove7) 2,5 2,0 1,5 Spolu12) 2,5 2,0 1,5 Spolu12) 3,0 2,5 Spolu12) 2,5 2,0 1,5 Spolu12)) 2,5 2,0 1,5 Spolu12) Rastová oblas2) Drevina1) Drevina1) 52 46 2 100 17 78 5 100 100 44 56 100 8 92 100 Buk16) Dub15) Smrek8) Vysoká9) Priemerná10) Nízka11) Spolu12) Vysoká9) Priemerná10) Nízka11) Spolu12) Priemerná10) Spolu Vysoká9) 12) 4) Smrek8) Dub 15) Nízka 11) Spolu12) Vysoká9) Buk16) Nízka11) Spolu12) 1) 2) 3) 13) Tree species, Yield region, Growing stock of tree species, % from tree species growing stock, 5)Tree species area, 6)% from tree species area, 7)Growing stock level, 8)Spruce, 9)High, 10)Average, 11)Low, 12)Total, Fir, 14)Pine, 15)Oak, 16)Beech Tabuka 10. Zásoba a výmera drevín na reprezentatívnej vzorke s pouzitou metódou diferencovaných rastových tabuliek diferencovaná poda rastových oblastí (vavo) a zásobových úrovní drevín (vpravo) Table 10. Growing stock and area of tree species for a representative sample based on differentiated yield tables by yield regions (left) and growing stock levels (right). % zo zásoby dreviny4) Zásoba dreviny3) [m3] Zásoba dreviny2) [m3] Výmera dreviny5) [ha] % zo zásoby dreviny4) Výmera dreviny5) [ha] 28 69 3 100 6 94 0 100 93 7 100 46 54 0 100 6 94 0 100 847 1 984 89 2 920 18 364 0 382 462 44 506 395 544 0 939 246 4 720 12 4 979 % z výmery dreviny6) Zásobová úrove7) 2,5 2,0 1,5 Spolu12) 2,5 2,0 1,5 Spolu12) 3,0 2,5 Spolu12) 2,5 2,0 1,5 Spolu12) 2,5 2,0 1,5 Spolu12) Rastová oblas2) Drevina1) Drevina1) Smrek 8) Vysoká9) Priemerná10) Nízka11) Spolu12) Vysoká9) Priemerná10) Nízka11) Spolu12) Priemerná10) Spolu Vysoká9) Priemerná10) Nízka11) Spolu12) Vysoká9) Priemerná10) Nízka11) Spolu12) 12) Smrek 8) Dub15) Dub15) Buk16) Buk16) 1) 13) Tree species, 2)Yield region, 3)Growing stock of tree species, 4)% from tree species growing stock, 5)Tree species area, 6)% from tree species area, 7)Growing stock level, 8)Spruce, 9)High, 10)Average, 11)Low, 12)Total, Fir, 14)Pine, 15)Oak, 16)Beech M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 prepocte na celú výmeru predstavuje hodnotu +5 %. Na konkrétnych lesných majetkoch zmena pôvodne urcenej zásoby závisí od vekovej struktúry (predrubné porasty do 50 rokov +10 %, predrubné nad 50 rokov +6 %, rubné +3 %) a rozsahu pouzitej metódy RT. Výsledky druhej casti práce sú doplnené v tretej casti práce analýzou zmeny zásoby vplyvom pouzívania viacerých zásobových úrovní drevín alebo priemernej zásobovej úrovne. Pri A variante pouzívania viacerých zásobových úrovní hlavných drevín by doslo k celkovému poklesu pôvodnej zásoby zisovanej SZZ c. 1 o -1,1 %, konkrétne po drevinách: SM +0,8 %, JD -1,8 %, BO +0,2 %, DB -0,7 %, BK -2,4 %. Pri B variante pouzívania jednej priemernej zásobovej úrovne drevín by doslo k nárastu pôvodnej zásoby zisovanej SZZ c. 2 o +1,4 %. Keze zastúpenie rubných porastov so zásobou zistenou SZZ c. 2 predstavuje na reprezentatívnej vzorke len 9,6 % z celkového objemu zásoby dreva celkový efekt bude pomerne malý +0,13 %. Najvýraznejsí vplyv na výpocet zásob poda variantov A a B má poda výsledkov práce nízke zastúpenie zásoby SM v stupni zásobovej úrovne 1,5, a nízke zastúpenie zásoby BK v stupni zásobovej úrovne 2,5 (Tabuky 910). 4. Diskusia Vývoj v pouzívaní metód podrobného zisovania zásob dreva v lesných porastoch na Slovensku do roku 1999 popisuje Dezorzo (2000). Konstatuje, ze pozadovaná presnos pri zisovaní zásob sa postupne znizuje. Ako zlomové roky uvádza roky legislatívnych zmien. V rokoch 19601961 bolo stanovené pouzíva v rubných porastoch vysokokmenných rúbaových lesov metódu CP alebo metódu skusných plôch s presnosou ± 8 %, vo vysokokmennom výberkovom lese spravidla metódu CP, vo výmladkovom lese odvodenie z azbových výsledkov alebo metódu rastových tabuliek, a v lesoch ochranných aj odhad. alsia významnejsia zmena (19771978) bola úprava presnosti metódy skusných plôch na hodnotu ± 10 % pri spoahlivosti 95 %. V roku 1984 sa obmedzilo celoplosné priemerkovanie na vemi rôznorodé porasty, porasty s nízkym zakmenením (0,4 a menej), porasty s výmerou do 3 ha a porasty s plánovaným ukoncením obnovy v desarocí. V rubných porastoch, kde sa neplánuje obnova, sa pouzívali metódy skusných plôch (± 10 % pri spoahlivosti 95 %). Dezorzo (2000) alej uvádza, ze významný zlom v pouzívaní metód nastal v roku 1992 zavedením nových rastových tabuliek diferencovaných poda zásobových úrovní (± 15 % pri spoahlivosti 95 %). Ich pouzitie bolo obmedzené len na homogénne lesné porasty, v ktorých plánovaná obnova nekoncí v najblizsom desarocí. Od roku 1995 doslo k znízeniu pozadovanej presnosti pri metódach skusných plôch na ± 15 % pri spoahlivosti 95 % s výnimkou porastov s plánovaným ukoncením obnovy (± 10 % pri spoahlivosti 95 %). V rubných porastoch lesov osobitného urcenia, v ktorých sa neplánovala obnovná azba, alebo azba mensieho rozsahu (do 20 % zásoby) bolo umoznené pouzi metódu rastových tabuliek pre priemerné pomery Slovenska (± 20 % pri spoahlivosti 95 %). Dezorzo (2000) konstatuje, ze najnovsia právna úprava v roku 1995 isla v trende racionalizácie zisovania a vyuzití výsledkov vedy a výskumu v tejto oblasti. V roku 2006 vyhláska o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa potvrdzuje dovtedy platnú legislatívnu úpravu v zisovaní zásob. Dopa spôsoby zisovania zásob v energetických porastoch, a to odvodením z predchádzajúcich azbových výsledkov alebo odhadom poda druhu dreviny a kvality stanovisa. Aplikácia metód zisovania zásob je silne previazaná na legislatívu. V prípade, ze je umoznené pouzi viac metód, taxátor vyberá osvedcené a najmenej nákladné metódy. Z výsledkov práce vyplýva, ze podiel presnejsích a nákladnejsích metód (celoplosné priemerkovanie, pásové, kruhové skusné plochy) neustále klesá. Tento trend vyplýva zo znizovania financných prostriedkov na podrobné zisovanie stavu lesa, s cím súvisí aj zväcsovanie sezónneho normatívu pre 1 taxátora (v priemere 2000 ha lesných pozemkov). Smelko (2009) uvádza, ze v rámci hospodársko-úpravníckeho zisovania stavu lesa na úrovni JPRL je na Slovensku vypracovaná ucelená sústava metód. Je vemi flexibilná a prispôsobená konkrétnej struktúre porastov i nárokom na pozadované rámce presnosti. V beznej praxi sa vsak z ekonomických dôvodov uz takmer výlucne uprednostuje metóda RT, a to casto aj v takých porastových struktúrach, kde by sa objektívne mala pouzi niektorá z metód priameho merania. Metódy rastových tabuliek zacali v rubných porastoch dominova uz od roku 1993 a ich pouzívanie kulminuje v roku 2006. Podobne ako uvádza Smelko (2009), aj na základe výsledkov práce, tento trend nemozno hodnoti pozitívne, pretoze ich aplikácia je v mnohých prípadoch nesprávna. Od roku 2007 sa vo väcsom rozsahu zacínajú v rubných porastoch uplatova relaskopické skusné plochy. Narastajúci trend, ktorý súvisí so znizovaním podielu metód rastových tabuliek, je pozitívny, avsak aplikácia relaskopických skusných plôch neznamená automaticky presnejsie zisovanie zásob. V prípade nesprávne pouzitej zámernej úsecky môze dôjs k chybe, tak ako pri nesprávnom odhade zakmenenia pri metódach rastových tabuliek. Trend znizovania podielu rastových tabuliek v rubných porastoch súvisí do urcitej miery s odstátnením taxácie (rok 2007) a zavedením specializovanej kontrolnej cinnosti pri preberaní prác PSL. Od roku 2008 je vytvorený väcsí priestor na kontrolu správnosti pouzívania metód zisovania a presnosti zisovania ich vstupných velicín, ktorú vykonáva Národné lesnícke centrum Zvolen. Na základe Smernice NLC-ÚHÚL Zvolen o postupe pri posudzovaní a preberaní fakturovaných prác v procese vyhotovovania PSL (2008) je kontrolór povinný preveri v teréne náhodným výberom 510 % výmery lesa. V prípade zistených závazných nedostatkov môze by výber vyssí ako 10 %. Pre jedného kontrolóra to predstavuje pri rocnej výmere lesných pozemkov 2530 tis. ha, za ktorú zodpovedá, minimálne 1 250 1 500 ha. Zo skúseností z praxe doslo v období od roku 2008 k poklesu vnútornej kontroly u vyhotovovateov PSL, ktorí v prevaznej miere vyuzívajú kontrolu pri preberaní prác na identifikáciu chýb. Bezným javom je, ze taxátor odstráni len zistenú chybu zásoby dreva v konkrétnom kontrolovanom poraste, avsak neodstráni chybu systematickú. V mnohých prípadoch argumentuje, ze údaje v ostatných porastoch sú správne, a ze nie je potrebné ich upravova. Sú známe aj prípady, ke taxátor pozaduje od kontrolórov PSL, konkrétne merania vo väcsom pocte porastov ako dôkazy o systematickej chybe a konkrétne postupy M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 (korekcné koeficienty) na jej odstránenie. Tento fenomén pri preberaní a kontrole prác súvisí so slabou aplikáciou represie voci vyhotovovateom PSL v prípade vysokej chybovosti diela a slabou podporou kontrolnej cinnosti zo strany státnej správy lesného hospodárstva (SSLH). Pozícia kontrolóra PSL sa v súcasnom období zdá by spolocensky nedocenená, co je vo vzahu k transparentnosti vynakladania verejných zdrojov a ku kvalite diela PSL, azko pochopitené. Objem financných prostriedkov na kontrolnú cinnos v porovnaní s vysúazeným objemom financných prostriedkov na PSL je na úrovni 5 %, co umozuje terénne overenie prác na výmere do 5 %. Prípadné znizovanie financných prostriedkov na PSL môze minimalizova preberanie prác PSL v teréne az na takú úrove, ze to nebude postacova na zistenie systematickej chyby taxátora a jej elimináciu pri urcení zásoby dreva na lesných majetkoch. Na základe výsledkov tejto práce je problémovým pouzívanie metód rastových tabuliek v rubných porastoch a aplikácia § 33 odsek 4 vyhlásky, ktorý v odôvodnených prípadoch umozuje urci iný spôsob zisovania, pokia sa legislatívou urcenými metódami nedosiahne pozadovaná presnos a spoahlivos. Pouzívanie RT pre priemerné pomery Slovenska (SZZ 1) dovouje vyhláska pouzi v rubných porastoch: topolín a vbin vsetkých kategórií, nízkych lesov vsetkých kategórií, ochranných lesov, vysokých lesov kategórie osobitného urcenia pokia je objem azby mensí ako 20 %. Legislatívne ustanovenia o pouzívaní metódy RT sú v praxi HÚL s obubou vyuzívané vo vekom rozsahu. V mnohých prípadoch sa vsak presnos pri 95 % spoahlivosti zisovania zásoby dreva v JPRL znizuje pod garantovanú úrove presnosti ± 20 %. Ide o prípady JPRL so znízeným alebo vemi nerovnomerným zakmenením, rôznovekých JPRL, alebo pri výmladkovosti v trsoch, netvárnosti kmeov, nadmernej kosatosti korún apod. Obzvlás závazný je problém dodrzania presnosti a spoahlivosti zásoby stanovenej metódami rastových tabuliek v tvarovo zdruzených lesoch. V prípade vemi vysokej zásobovej rozrôznenosti by sa mal v praxi uplatni § 33 ods. 4) vyhlásky s urcením iného spôsobu zisovania zásoby. O jeho urcení pre konktétne typy lesa a tým aj o dosiahnutenej presnosti zistenia zásoby dreva na LC rozhoduje SSLH v Protokole o výsledkoch prerokovania správy o doterajsom hospodárení a pokynoch na vyhotovenie PSL. Z praktických skúseností mozno poveda, ze aplikácia § 33 ods. 4) vyhlásky v týchto prípadoch je vemi zriedkavá. V tejto súvislosti vzniká potreba informova obhospodarovatea, správcu a vlastníka lesa o skutocnej presnosti a spoahlivosti stanovenej zásoby poda kategórie a tvaru lesa priamo v schválenom diele PSL. Na rozdiel od ochranných lesov, ktoré nie sú urcené na produkciu dreva, je na lesných majetkoch s významným zastúpením hospodárskych nízkych lesov vemi dôlezitý výber metódy s nálezitou presnosou, a to aspo na úrovni ± 20 %.V rubných porastoch nízkych (napr. agátových) hospodárskych lesov boli v rámci práce realizované merania na troch skusných plochách. Bolo zistené podhodnotenie zásoby metódou RT s odhadom zakmenenia o 37 % v porovnaní s objemom vyazeného dreva. Z výsledkov meraní a skúseností z praxe je zrejmé, ze metóda rastových tabuliek s odhadom zakmenenia systematicky podhodnocuje zásoby agátových porastov. Poda výsledkov analýzy 2001 2010 bola v rubných porastoch nízkych hospodárských lesov najpouzívanejsia metóda RT (na 87 % výmery). Na základe uvedeného by bolo vhodné uvazova o urcitých legislatívnych zmenách v prípade pouzívania rastových tabuliek v rubných porastoch nízkych lesov kategórie hospodárskych lesov a lesov osobitného urcenia s plánovanou obnovnou azbou. Standardne sa odporúcajú reprezentatívne metódy s presnosou ± 15 %. V usmernení c. 1/2011 NLC-ÚHÚL Zvolen, zameraného na zisovanie zásob v porastoch s plánovanou obnovnou azbou, boli práve v týchto prípadoch navrhnuté ako vhodné okrem reprezentatívnych metód aj metóda odvodenia zásoby z predchádzajúcich azbových výsledkov (SZZ 9) a metóda porastového vzorníka (SZZ 13). Pri extenzívnom pouzívaní rastových tabuliek hlavných drevín, ktorých presnos a spoahlivos je overená, sa metóda RT aplikuje aj pri ostatných drevinách (najmä listnatých) ako napr. hrab, dub cerový, javory, jasene, agát, breza, jelse, lipy, domáce topole apod. Objem ich zásoby poda SLHP 20012010 predstavuje 13,6 % a podstatná cas (viac ako 90 %) bola zisovaná metódami rastových tabuliek. Na mnohých lesných majetkoch pri súcasných spôsoboch obhospodarovania lesa nie je pre ostatné dreviny overená presnos a spoahlivos rastových tabuliek, a tak je ich pouzívanie vekou neznámou. Ostatné dreviny ako agát, jelsa, breza, domáce topole, výmladkový dub, výmladkový hrab majú vlastné rastové tabuky odvodené z rastových tabuliek iných krajín, a u ostatných tzv. vedajsích drevín rastových tabuliek sa ich zásoba stanovuje poda existujúcich rastových tabuliek príbuzných drevín. Aj z tohto dôvodu sa v minulosti pri vyhotovení lesných hospodárskych plánov (LHP) pouzívali vo väcsom rozsahu korekcné koeficienty rastových tabuliek napr. v agátinách dosahovali hodnoty 1,31,4. Platí to najmä v JPRL hospodárskych vysokých lesov s dominanciou ostatných drevín, v ktorých je plánovaná obnovná azba. Súcasná legislatíva v týchto porastoch neuvádza pouzitie metódy RT. V takýchto porastoch vyhláska ustanovuje matematicko-statistické metódy (SZZ c. 47) s presnosou ± 10 % alebo ± 15 % alebo iné metódy s touto presnosou poda stavu porastu. Paradoxne orgán SSLH nad rámec legislatívy povouje v týchto prípadoch pouzívanie metódy RT (v Protokole k správe o hospodárení a urcení zásad na vyhotovenie PSL). Casto ide o drevinové zlozenie JPRL (hrabiny, ceriny, agátiny, jelsiny, breziny), pri ktorom je vemi otázne dosiahnutie pozadovanej presnosti ± 15 %, príp. ± 10 % pri 95 % spoahlivosti. Tieto opatrenia sú na základe poziadavky vyhotovovatea PSL skôr zamerané na uahcenie prácnosti pri vyhotovovaní PSL a nie sú v súlade s § 33 ods. 4. Z výsledkov analýzy vyplýva, ze na výmere 40% rubných porastov hospodárskych vysokých lesov hrabín, cerín a ich zmesí, a na 75 % výmery rubných porastov hospodárskych lesov brezín, jelsín, agátin sa v období 20072011 pouzila metóda RT. Pre vyuzitie metódy RT s odhadom zakmenenia poda § 33 ods. 4 je potrebné najprv overi presnos, ci uz s údajmi lesnej hospodárskej evidencie alebo s údajmi zo skusných plôch, a odvodi korekcný koeficient. V súcasnosti sa korekcné koeficienty pri SZZ c. 9 vyuzívajú v minimálnom rozsahu. Pri hodnotení správnej aplikácie metód RT prichádza do úvahy aj zámena metódy DRT metódou RT. Výsledky práce M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 tento trend nepotvrdili okrem smrecín (az 32 % výmery rubných smrecín). Na lesných majetkoch s vyssou zásobovou úrovou smreka môze dôjs pouzitím metódy RT k podhodnoteniu zásoby rubných porastov priblizne o 4 %. Negatívnym trendom je aj pouzívanie metód rastových tabuliek pri nizsích zakmeneniach ako 0,7. Výsledky práce tento trend potvrdili na 36 % výmery lesa s pouzitou metódou RT a na 17 % výmery lesa s pouzitou metódou DRT. So znizovaním zakmenenia klesá aj presnos okulárneho odhadu zakmenenia a tým aj zásoby JPRL. Smelko (2009) zdôrazuje potrebu zlepsi vypovedaciu hodnotu výsledkov hospodársko-úpravníckeho zisovania. Na základe analýz, v ktorých sa zhodnotil obsiahly pokusný materiál z doterajsieho vlastného výskumu inventarizacných metód, navrhuje pri metóde RT primeranú úpravu urcovania vstupných porastových velicín. Za jedno z najdôlezitejsích opatrení povazuje zobjektívnenie odhadu zakmenenia relaskopovaním. Zistené poznatky pri okulárnom odhade potvrdili systematické vychýlenie o -6,4 % z priemernej hodnoty. Z alsích opatrení uvádza: zobjektívnenie odhadu zastúpenia drevín relaskopovaním, nahradenie strednej výsky a hrúbky hornou výskou a hrúbkou, zavedenie bonitácie drevín s nahradením veku hrúbkou, preverenie súladu velicín rastových tabuliek so skutocným stavom porastov. Niektoré uvedené opatrenia sú zamerané priamo na konstrukciu slovenských rastových tabuliek, a sú viazané na aplikovaný výskum a jeho realizacné výstupy pre pomery Slovenska. Pri systémových inováciách je vsak potrebné zohadni nielen jednu, ale viaceré súvislosti ako napr. v prípade zmeny bonitacného systému lesných pozemkov je pri odstránení casových údajov vemi otázne hodnotenie kvality stanovís. Najzávaznejsím problémom v praxi HÚL pri pouzívaní RT je uz spomínaný odhad zakmenenia, ktorý má zo vstupných porastových velicín pravdepodobne najväcsí vplyv na systematickú chybu urcenej zásoby. Potvrdzujú to aj mnohé terénne kontroly pri preberaní prác PSL. Na základe výsledkov druhej casti práce bol priemerný rozdiel zásoby predrubných smrekových a bukových porastov stanovenej metódou rastových tabuliek s odhadom zakmenenia v porovnaní s priamym meraním zakmenenia -7,5 %. Odhad zakmenenia pri metóde RT negatívne ovplyvnila maximálna hodnota zakmenenia 1,0 pouzívaná pri výpocte zásoby az do roku 2010. Mnohí taxátori dlhodobo odhadujú zakmenenie okulárne na základe poctu stromov na skusnej ploche, no pouzívanie presnejsích metód urcovania zakmenenia s uvádzaním hodnôt vyssích ako 1,0 sa zdá by pre niektorých neprekonatenou bariérou. alsím významným faktorom, ktorý nemozno podceni, pri správnom zistení zásoby je chyba urcenia bonity drevín, vyplývajúca z chyby stredného veku a strednej výsky (Tabuka 11). Pri kontrole PSL sa u niektorých vyhotovovateov PSL potvrdila aj systematická chyba urcovania bonít drevín, ktorá mala celkovo väcsí vplyv na systematickú chybu zásoby ako chyba odhadu zakmenenia. Z praxe HÚL sú známe prípady kumulácie chyby zakmenenia a chyby bonity s podhodnotením zásoby JPRL o 3050 %. Dôlezitým opatrením NLC-ÚHÚL Zvolen bolo usmernenie c. 1/2011 okrem iného zamerané aj na presnejsie zisovanie zakmenenia najmä v porastoch hospodárskych lesov s plánovanou obnovou. Od roku 2011 je mozné pouzíva vo výpocte poda metód rastových tabuliek aj zakmenenie vys- sie ako 1,0 (aplikované priamo do programového riesenia LHPTAX, ktorý sa standardne pouzíva pri vyhotovení PSL). Doplnením merania zakmenenia (napr. cez relaskopické meranie kruhovej základne) pri aplikácii RT uz nemozno povazova túto metódu v pravom slova zmysle za metódu odhadu, pretoze presnejsím urcením zakmenenia sa koriguje, napr. diferencia skutocnej strednej hrúbky od strednej hrúbky poda RT alebo odlisná zásobová úrove drevín. Tabuka 11. Vplyv chyby urcenia stredného veku a strednej výsky na urcenie hektárovej zásoby (Smelko 1989) Table 11. Impact of mean age bias and height bias on the estimation of per hectare growing stock (Smelko 1989). Vek porastu1) Vplyv chyby stredného veku (o 5 rokov)3) Vplyv chyby strednej výsky (o 2 metre)6) 1) 40 r.2) Smrek4) Buk5) Smrek4) Buk5) 14 20 12 14 80 r.2) % 4 6 11 11 100 r.2) 3 3 11 10 Stand age, 2)Years, 3)Impact of median age bias (by 5 years), 4)Spruce, 5)Beech, 6)Impact of median height bias (by 2 meters) Keze objem plánovaných azieb na Slovensku je dlhodobo nizsí ako zodpovedajúci objem podruzných porastov poda rastových tabuliek a teoreticky dochádza ku kumulácii casti podruzných porastov v zostávajúcom (hlavnom) poraste, je po metodickej stránke, po 20 rokoch pouzívania nových rastových tabuliek, potrebné prehodnoti pouzívanie údajov zásoby hlavného porastu pri metóde rastových tabuliek. Vzhadom na skutocný stav porastov je poda výsledkov práce vhodnejsie pouzíva údaje zásoby zdruzeného porastu. Tento fakt umozní objektívne naplánova výchovnú alebo obnovnú azbu, a to najmä v porastoch s dlhodobo poddimenzovanou výchovnou azbou. Uvedené opatrenia a návrhy sú reakciou na zistený trend podhodnocovania zásob. Z výstupov národnej inventarizácie a monitoringu lesov (NIML) 20052006 vyplýva, ze celková zásoba dreva (hrubiny bez kôry) na Slovensku je podhodnotená o -23 %, co by v príslusnom období mohlo teoreticky predstavova nezrovnalos na celkovej zásobe dreva priblizne 100 mil. m3 dreva a nezrovnalos na priemernej rocnej plánovanej azbe v objeme asi 2 mil. m3 dreva. Smelko (2009) uvádza, ze aj ke táto diferencia sa poda vykonaných analýz dá ciastocne vysvetli niektorými známymi prícinami (rozdielnou metodikou zisovania, zapocítaním zdruzeného porastu, nizsou registracnou hranicou hrúbok v NIL), alsiu cas (asi 1/3) spôsobujú s vekou pravdepodobnosou bu systematicky vychýlené odhady vstupných velicín, alebo skutocnos, ze RT od doby kedy sa získal experimentálny materiál na ich konstrukciu (pocas 3050 rokov) stratili na aktuálnosti a súcasný stav lesa podhodnocujú. Z toho celkom logicky vyplýva potreba bu nase RT inovova (co je vsak dlhý a nákladný proces), alebo hada jednoduchsie riesenie. V práci sú riesené aj dopady alternatívnych riesení pouzívania jednej alebo viacerých zásobových úrovní drevín (pri metóde rastových tabuliek) na zmenu pôvodne urcenej zásoby. Problematika zásobových úrovní je pomerne nárocná. Zásobová úrove predstavuje mieru absolútnej hustoty porastu tzn. ze pri plnom zakmenení, rovnakej bonite drevín a ich stredných hrúbok môze by kruhová M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 základa a zásoba porastov odlisná. Závisí to od viacerých faktorov. Poda Halaj & ehák (1979) sú to stanovistné faktory, spôsob pestovania lesa, rastová oblas a alsie známe aj neznáme faktory. Ich úcinok na zásobovú úrove sa prelína, kombinuje, kumuluje, alebo kompenzuje. Neexistuje ziaden taký faktor, ktorý by sám o sebe charakterizoval ostré rozdiferencovanie zásobovej úrovne. Úcinok týchto faktorov sa preto nedá hodnoti izolovane, nedá sa odlísi, lebo sa prejavuje kumulatívne. Základným argumentom opodstatnenosti zásobových úrovní sú výsledky výskumu, kde rozdelením lesných porastov poda stupov zásobových úrovní sa variabilita zásoby, ale aj vsetkých hektárových velicín vrátane celkovej objemovej produkcie znízila na asi ± 15 % a presnos celého modelu zvýsila. Pre urcovanie zásobovej úrovne na Slovensku sa v praxi HÚL vyuzívajú stanovistné pomery a rastová oblas. Vplyv alsích faktorov je potrebné zohadni praktickým stanovením zásobovej úrovne v konkrétnej JPRL. Pri oprave hodnoty zásobovej úrovne, stanovenej na základe stanovisa a rastovej oblasti, sú potrebné v JPRL merania kruhovej základne drevín, poctu stromov, strednej hrúbky a bonity. Z pozorovaní hodnôt údajov o zásobovej úrovni len v ojedinelých prípadoch dochádza k úprave stupa zásobovej úrovne. Taxátori, ktorí zisujú zásobu JPRL, overovaniu správnosti zásobovej úrovne takmer nevenujú pozornos a pre stanovenie vyuzívajú len údaje: drevina, lesný hospodársky celok (LHC), hospodársky súbor lesných typov (HSLT). V období 20012010 sa v rubných porastoch s drevoprodukcnou funkciou pouzívajú rastové tabuky diferencované poda zásobových úrovní na výmere viac ako 1/3 (35 %). Takmer 20 rokov po ich zavedení do praxe HÚL je potrebné aktualizova, resp. prehodnoti rastové oblasti drevín poda LHC, ako aj zásobové úrovne poda HSLT s doplnením relevantných údajov o zásobovej úrovni do medzicasom novovzniknutých HSLT. Inak vzniká riziko, ze údaje o zásobách v konkrétnych lesných porastoch zisovaných metódou DRT dosiahnu nizsiu spoahlivos ako pri metóde RT pre priemerné pomery Slovenska. Celoplosné zavedenie DRT do praxe HÚL môze ma preto v súcasnosti horsiu vypovedaciu hodnotu ako sa teoreticky ocakáva, a preto je potrebný najprv aktuálny aplikovaný výskum, ktorý môze by vsak financne vemi nákladný. Z výsledkov práce vyplýva, ze zavedením DRT (A variant) by na výbere 1/10 územia nedoslo k výraznej zmene pôvodne zistenej zásoby metódami RT. Vzhadom na výberový dizajn vo vzahu k rastovým oblastiam, stanovistným jednotkám a rozsahu pouzitej metódy môze by táto hodnota na celom území iná. Mozno vsak prepoklada ,,znízenie" pôvodného objemu zásoby dreva na Slovensku o priblizne 0,5 %, príp. az o 1,0 %. Najväcsí vplyv na túto hodnotu bude ma pravdepodobne vysoké zastúpenie dreviny BK v zásobovej úrovni 2,0. V prípade znizovania financných prostriedkov na podrobné zisovanie stavu lesa skôr prichádza do úvahy zavedenie priemernej zásobovej úrovne (B variant). Ide o najjednoduchsí variant, ktorý neriesi stanovistné jednotky, rastové oblasti a ani spôsoby pestovania rovnovekých lesov, a v kombinácii so spresnením merania zakmenenia, napr. cez kruhovú základu sa javí vemi efektívnym aj v rubných porastoch, pretoze hodnota zakmenenia, ktorá môze by vyssia ako 1,0 eliminuje zásobovú úrove dreviny. Na základe výsledkov práce na 1/10 územia mozno prepoklada vemi malé ,,navýsenie" pôvodného objemu zásoby dreva na Slovensku o asi +0,1 %. Metódy rastových tabuliek mozno pri súcasnom objeme financných prostriedkov na vyhotovenie PSL aj naalej povazova za vemi perspektívne pokia budú správne aplikované. Na základe analýz, realizovaných pokusov tejto práce a odporúcania expertov na problematiku zisovania stavu lesa (napr. Smelko 2009; Smelko & Sebe 2010) sú z hadiska odstraovania systematickej chyby na zistenom objeme zásoby dreva na Slovensku potrebné pri aplikácii metód rastových tabuliek nasledujúce opatrenia: 1. Spresni zisovanie zakmenenia lesných porastov s moznosou výpoctu aj so zakmenením vyssím ako 1,0. Zavies povinnos v rubných porastoch, vrátane spresneného merania zastúpenia drevín. 2. Sledova kontinuitu zistených údajov stredných výsok s údajmi minulého LHP (PSL) a eliminova chybu bonít. 3. Prejs na výpocet s tabukovou zásobou zdruzeného porastu. 4. Odstráni príp. znízi prípady nedovoleného pouzitia metód rastových tabuliek napr. v porastoch so skutocným zakmenením nizsím ako 0,7, v zásobovo nehomogénnych rubných porastoch drevoprodukcných lesov, alebo s nízkym zastúpením hlavných drevín rastových tabuliek apod. V tejto súvislosti zavies do PSL údaj o zásobovej rozrôznenosti porastu. 5. Overi a pouzíva korekcné koeficienty rastových tabuliek pre konkrétne druhy drevín v stanovených rastových oblastiach. 6. Upravi v legislatíve a v praxi HÚL pouzívanie metód zisovania zásob v rubných porastoch nízkych drevoprodukcných lesov a lesov v prevode na vysoký les. 7. Vytvori moznos pri výpocte zásoby, napr. pri nerovnomernej vyspelosti lesných porastov pre pouzitie viacerých rastových modelov rovnakej dreviny v JPRL. Uvedenými opatreniami mozno predpoklada úpravu pôvodne urcenej zásoby dreva v období 20012010 o +10 %. Dôlezitý je najmä väcsí dôraz terénnej kontroly pri preberaní prác PSL, vykonávanej NLC - ÚHÚL Zvolen. V rámci 1. fázy II. etapy preberania prác PSL je potrebné na náhodne vybranej vzorke minimálne 5 opisovaných JPRL u toho istého taxátora preveri systematickú chybu na zásobe. V rámci alsích fáz II. etapy je potrebné merania v alsích 35 JPRL u toho istého taxátora este jedenkrát zopakova. Na túto skutocnos upozoruje Smelko (2012) a zdôrazuje potrebu zvysova kvalitu informácií získavaných o lese a krajine, a to overením správnosti existujúcich údajov pomocou malého rozsahu kontrolného výberového zisovania. Pri zistení systematickej chyby navrhuje korigova údaje vsetkých JPRL tak, aby bola chyba odstránená a zárove dodrzaná pozadovaná presnos a spoahlivos údajov. Obmedzenie terénnej kontroly, vyplývajúce v poslednom období zo znizovania financných prostriedkov na túto cinnos, môze nepriamo vyvola opacný efekt ,,únik zásob" a v konecnom dôsledku skresovanie hospodárskych výsledkov v azbe dreva. M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 5. Záver Hospodárska úprava lesov na Slovensku má k dispozícii pri zisovaní zásob dreva v rôznych typoch lesných porastov dostatocné mnozstvo metód s presnosou od ± 5 % do ± 30 % pri 95 % spoahlivosti. Aplikácia metód zisovania zásob má bohatú históriu a v jednotlivých obdobiach je ovplynená legislatívnymi ustanoveniami. V priebehu posledných 50 rokov sa pozadovaná presnos zisovania zásoby postupne znizovala. Aj napriek tomu, ze po roku 1995 sa situácia stabilizovala (bez výrazných legislatívnych zmien), vývoj v aplikácii metód zaznamenal pomerne významné zmeny, ktoré súviseli najmä so znizovaním financných prostriedkov na podrobné zisovanie stavu lesa. V praxi HÚL sa postupne presadzovali casovo a financne menej nákladné metódy rastových tabuliek, ktorých pouzívanie kulminuje v roku 2006 a to na úrovni 94 % (v rubných porastoch drevoprodukcných lesov 68 %). Pouzitie celoplosného priemerkovania, kruhových, pásových skusných plôch sa postupne znizoval a v roku 2010 predstavoval 0,7 % (v rubných porastoch drevoprodukcných lesov 3 %). Po 20 rokoch pouzívania metód rastových tabuliek je potrebné preveri správnos ich aplikácie, správnos zisovania vstupných velicín, ako aj metodický postup výpoctu zásoby. Poda výsledkov práce a skúseností z kontroly pri preberaní prác PSL má zásadný vplyv na urcenie zásoby okulárny odhad zakmenenia JPRL, a to najmä v porastoch so zakmenením vyssím ako 0,9, ako aj odhad absolútnej výskovej bonity drevín v JPRL. Na mnohých lesných majetkoch mohlo z týchto dôvodov dôjs k významnej systematickej chybe na celkovej zásobe dreva. V mnohých európskych krajinách je známy trend podhodnocovania zásob, ktorý je potvrdený národnými inventarizáciami lesa. Poda výsledkov NIML 20052006 (Smelko et al. 2008) Slovensko nie je výnimkou. Bez ohadu na rozsah meraní pri NIML je povinnosou HÚL reagova na tieto výsledky, odstráni existujúcu systematickú chybu a eliminova moznos jej vzniku v alsom období. Je to vsak dlhodobý proces, ktorý v sebe zaha prijatie viacerých opatrení. Jedným z nich je aj usmernenie c. 1/2011 NLC-ÚHÚL Zvolen, zamerané na správnos aplikácie metód v lesných porastoch s plánovanou obnovou. Jeho súcasou bolo zavedenie (do praxe HÚL) spresneného merania zakmenenia pri metódach rastových tabuliek s moznosou pouzíva pri výpocte aj zakmenenie vyssie ako 1,0. V súvislosti s nedostatocným výchovným programom lesov na Slovensku, ktorý spôsobuje, ze v zostávajúcom hlavnom poraste sa kumuluje cas zásoby podruzných porastov poda RT, je opodstatnené zaca pouzíva pri metóde RT údaje pre zdruzený porast. Z výsledkov práce vyplýva nárast pouzívania relaskopiských skusných plôch v rubných porastoch hospodárskych lesov a lesov osobitného urcenia v období 20072010. Ich podiel v roku 2010 predstavuje 51 % výmery, pricom pouzitie rastových tabuliek pokleslo na úrove 44 %. Z podrobných analýz vyplýva, ze od roku 2008 sa postupne zvysuje správnos pouzitia metód zisovania zásob a zlepsuje sa zisovanie vstupných velicín drevoprodukcných lesov, co pozitívne ovplyvujú kontroly pri preberaní prác PSL. Pre zachovanie tohto trendu je potrebná väcsia podpora terénnej kontroly PSL vykonávanej NLC-ÚHÚL Zvolen, súcinnos orgánov SSLH pri represívnych opatreniach voci vyhotovovateom PSL s nízkou kvalitou diel a alsí rozvoj financne menej nákladných metód zisovania zásob dreva v lesných porastoch, ktoré zabezpecia pozadovanú presnos zásob v JPRL bez systematickej chyby na celkovej zásobe. Prvoradým predpokladom je vsak dostatocný objem financných prostriedkov na podrobné zisovanie stavu lesa. Zásoba dreva v lesných porastoch je vemi dôlezitá pre plánovanie výchovnej a obnovnej azby, a preto jej správne urcenie by malo by prioritou nielen pre vyhotovovatea PSL a obhospodarovatea lesa, ale predovsetkým pre vlastníka (ako aj stát), ktorého lesný majetok je v správe alebo prenájme. Poakovanie Kolegom z NLC-ÚHÚL Zvolen akujem za spoluprácu pri zakladaní skusných plôch a meraní. Kolegom z NLC-ÚLZI Zvolen akujem za poskytnutie vybraných údajov z databáz PSL. Literatúra Bavlsík, J. a kol., 2009: Pracovné postupy HÚL 2008. Zvolen, Národné lesnícke centrum - Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen, 147 p. Dezorzo, M., 2000: Vývoj v aplikácii metód zisovania zásob rubných porastov v rokoch 19891999. In: Zborník referátov: Perspektívy rozvoja hospodárskej úpravy lesov v SR, medzinárodné sympózium 21.22. jún 2000, Technická univerzita vo Zvolene, p. 147152. Halaj, J., ehák, R., 1979: Vyhotovenie rastových tabuliek hlavných drevín CSSR. Lesnícke stúdie. Bratislava, Príroda, 174 p. Halaj, J., Petrás, R., 1998: Rastové tabuky hlavných drevín. Bratislava, SAP, 325 p. Smelko, S., 1989: Výskum metód zisovania zásob porastov a ich uplatnenie v pracovných postupoch HÚL. Výsledky výskumu hospodárskej úpravy lesov na VÚLH a ich realizácia v praxi. VÚLH vo Zvolene, s. 36-44. Smelko, S., 2007: Dendrometria, Zvolen, Vydavatestvo TU Zvolen, 401 p. Smelko, S., 2009: Námety pre inováciu obsahu a metodiky zisovania stavu lesa v rámci HÚL. In: Sborník píspvk z konference Soucasná role a pozice hospodáské úpravy les v ceském a slovenském lesním hospodáství, Kostelec nad Cernými lesy, 13.11. 2008. Ceská zemdlská univerzita v Praze, 7 p. Smelko, S., 2012: Biometrické postupy vhodné na objektivizáciu údajov o lese, overené pocítacovými simuláciami na digitálnych modeloch lesných. Lesnícky casopis - Forestry Journal 58:2134. Smelko, S. a kol., 2008: Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 20052006. Základná koncepcia a výber zo súhrných informácií. Príloha Les/Slovenské lesokruhy c. 56/2008, 15 p. Smelko, S., Sebe, V., 2010: Nové trendy v metódach zisovania stavu lesa a potreba ich uplatnenia v HÚL na Slovensku. In: Zborník príspevkov z odborného seminára. Súcasnos a budúcnos hospodárskej úpravy lesov na Slovensku, Zvolen, NLC, p. 2735. Vyhláska MP SR c. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. M. Machanský / Lesn. Cas. For. J. 60 (2014) 94108 Resumé Slovak forest planners have access to a wide range of methods of growing stock estimation applicable in various types of forest stands with ±5% to ±30% accuracy at 95% confidence level. The application of the methods of growing stock estimation has a rich history and in particular periods was affected by various legislative acts. During the last 50 years the required accuracy of growing stock estimate has been gradually decreasing. Despite the fact that the situation has stabilised since 1995 (no major legislative changes), further development of the methods has undergone major changes primarily associated with continually decreasing funding for detailed survey of forest condition. There is a gradual trend in forest planning to promote methods that are time and cost less demanding. These methods are based on yield tables, the use of which culminated at a level of 94% (68% in mature stands of timber production forests) in 2006. The implementation of other methods, such as full callipering, circular and strip sample plots, has been gradually decreasing to represent only 0.7% (3% in mature stands of timber production forests) in 2010. After 20 years of implementing the methods of yield tables it is necessary to verify the correctness of their application, the accuracy of the provided input variables and the methodology behind the growing stock estimation. According to the results and practical experience from the inspections of FSP procedure, the estimate of growing stock is decidedly impacted by ocular estimation of stand density, especially in stands with density above 0.9, and by the estimate of absolute height yield class. Due to this, there is a real possibility of systematic bias of total growing stock estimate in many forest enterprises. In many European countries, the underestimation of growing stock has been recorded and confirmed by national forest inventories and Slovakia is not an exception to this trend. Forest planning must consider the results of national forest inventory, correct existing systematic bias and eliminate conditions for its occurrence in the following period. This is nevertheless a long-term process requiring the introduction of a number of measures. One of them is the NFC regulation (2011) on correct application of methods in forest stands with planned regeneration. Among other things it is the introduction of more accurate methods of stand density estimation (e.g. using measured basal area) when yield tables are used with an option to use density higher than 1.0 in calculation. The results of this paper revealed the increase in using relascope sample plots in mature stands of timber production and special-purpose forests between the years 20072010. Their proportion grew to 51% in 2010; at the same time, the estimation based on yield tables dropped to 44%. From 2008 onwards a gradual increase in the correctness of the application of growing stock estimation methods and in the accuracy of the input variables has been observed. Field inspections linked to growing stock estimation in particular stands have also played a positive role in the process. In order to preserve this trend, a stronger support of field inspections is needed, that ensures timely intervention of state bodies in repressive measures against forest planners (mensurationists) who provide outputs of low quality; and further development of financially viable methods of growing stock estimation in forest stands with the desired accuracy of growing stock estimate and minimum risk of systemic bias on the total growing stock should be promoted. Figures on growing stock in forest stands are instrumental for planning of intermediate and regeneration felling and thus their correct estimation should be of priority not only for forest planners (mensurationists) and forest managers but mainly for forest owners (state) whose forest property is managed by other subjects or is tenured.
Journal
Forestry Journal – de Gruyter
Published: Jun 1, 2014