Get 20M+ Full-Text Papers For Less Than $1.50/day. Start a 14-Day Trial for You or Your Team.

Learn More →

Analysis of abundance and quality characteristics of individuals in a regenerated Northern red oak ( Quercus rubra L.) stand

Analysis of abundance and quality characteristics of individuals in a regenerated Northern red... A 40-year-long research of the influence of diverse silvicultural managements on Northern red oak (Quercus rubra L.) stand development has been performed in Sahy Forest District (Veký Somos locality). Currently (stand age 85 years) the stand regeneration has begun. A shelterwood-strip-system of regeneration with a short regeneration period (10 or 15 years) is recommended. During the silvicultural selection of trees we examined quantitative biometrical characteristics and qualitative characteristics. We found out that on the plot with the seed cut 20% of individuals were bent or created vegetative sprouts, 10% of trees had a fork crown and 7% were mechanically damaged. 41% of trees were undamaged. On the plot with the clear cut,up to 47.5% of trees (including chosen trees) were without degradations mar. The number of bent trees (10%) was lower compared to the plot with the seed cut, but the number of trees with vegetative sprouts was higher (26%). Statistical analysis based on 2 test revealed that the differences in the abundance of qualitative characteristics between the investigated regeneration elements were statistically insignificant. In Europe, Northern red oak is a tree species of the future, so it is necessary to pay more attention to this species. Keywords: Northern red oak; regeneration; abundance; quality and health state Abstrakt Na Lesnej správe Sahy (lokalita Veký Somos) sa na sérii trvalých výskumných plôch 40 rokov sledoval vplyv diferencovaných prebierkových postupov na vývoj duba cerveného (Quercus rubra L.). V súcasnosti (vek porastu 85 rokov) sa zacalo s obnovou. Doporucená je maloplosná podrastová forma na pruhoch, s krátkou obnovnou dobou (10, resp. 15 rokov). Pri vyznacovaní zásahu sa evidovali okrem kvantitatívnych biometrických znakov aj kvalitatívne znaky. V rámci semenného rubu bolo zistené, ze asi 20 % jedincov je ohnutých, resp. vytvára na kmeni vlky, 10 % stromov tvorí vidlicu a na 7 % bolo zistené mechanické poskodenie. 41 % stromov bolo zdravých. V rámci dorubu bolo az 47,5 % stromov (vrátane cieových) bez znehodnocujúcich znakov, pricom sa v porovnaní so semenným rubom podstatne znízil pocet ohnutých stromov (10 %) ale relatívne stúpol pocet zavlkatených jedincov (26 %). Statistickou analýzou pomocou 2 testu sme zistili, ze na skúmaných východiskách obnovy je rozdiel v zastúpení skúmaných znakov znehodnocujúcich kvalitu statisticky nevýznamný. Dub cervený je v Európe drevina budúcnosti, preto je potrebné venova jej väcsiu pozornos. Kúcové slová: dub cervený; obnova; pocetnos; kvalita a zdravotný stav 1. Úvod a problematika Dub cervený (Quercus rubra L.) bol do Európy introdukovaný zo severnej Ameriky uz v roku 1691 (Réh 1989). Jedným z dôvodov introdukcie bola dekoratívnos jeho listov v jesennom období a bohatá plodnos. Z lesníckeho hadiska mal dub cervený nahradi pôvodné druhy dubov, ktoré v dôsledku kumulácie abiotických a biotických stresových faktorov najmä v 70. a 80. rokoch minulého storocia hromadne odumierali (Burkovský 1985; Capek et al. 1985; Gubka & Spisák 2010). V porovnaní s pôvodnými druhmi dubov sa dub cervený vyznacoval rýchlejsím rastom. Vansteenkiste et al. (2005) uvádzajú, ze oproti dubu letnému a zimnému môze v mladom veku rás az o 60 % rýchlejsie. Vyznacuje sa aj nizsími nárokmi na svetlo a obsah zivín v pôde, ako aj vyssou odolnosou voci mrazom (Pagan & Randuska 1988) aj voci znecistenému ovzdusiu. V 80. rokoch minulého storocia sa javil ako drevina s minimálnym poskodením v dôsledku tracheomykózneho ochorenia (Stefancík 201. Plaisange *Corresponding author. Karol Gubka, e-mail: gubka@tuzvo.sk (1956) vyzdvihuje jeho ahkú prirodzenú obnovu (fruktifikuje takmer kazdý rok), nízku náchylnos k tocitému rastu, ale aj ochranu pôdy proti erózii a degradácii. Napriek tomu, ze dub cervený je povazovaný za menej tvrdý, málo trvanlivý a azsie spracovatený v porovnaní s domácimi druhmi dubov, jeho drevo je dobre vyuzitené pre nábytkárstvo, podlahy a vnútorné konstrukcie (Vansteenkiste et al. 2005). Dub cervený je casto pouzívaný aj ako palivo a pre svoj pomerne rýchly rast, nízke nároky a vyssiu odolnos voci mrazom a znecisteniu je jeho pestovanie na Slovensku stále aktuálne. Poda údajov z roku 2006 sa dub cervený vyskytuje v rámci Slovenska na ploche 2068,7 ha, väcsinou v zmesiach s inými drevinami, pri celkovej zásobe 195 770 m3. Najvyssie zastúpenie má v porastoch 2. ­ 4. vekovej triedy. Na zber semena sa eviduje aj 10 uznaných porastov v celkovej výmere 78,14 ha (Gubka & Sklenár 2006). Heger & Schönabach (1962) a Réh & Réh (1997) uvádzajú, ze pri dostatocnom zápoji sa dub cervený cistí ahsie K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 a rýchlejsie ako duby domáceho pôvodu a tvorí tiez menej sekundárnych vegetatívnych výhonkov na kmeni (vlkov), ale pri silnejsej redukcii zápoja aj on intenzívne vytvára vlky. Gubka & Sklenár (2006) zistili, ze v poraste duba cerveného az 54,3 % vsetkých jedincov trpí zavlkatením, z toho najviac jedince v 2. stromovej triede a to az 92,2 %. Z doterajsích pestovných skúseností vyplýva, ze pestovanie duba cerveného v jednotlivej prímesi alebo hlúckoch a skupinách je nevhodné, nakoko predrastá a zatieuje okolité dreviny a pre svoj silný fototropizmus by sa nemal pestova v uvonenom zápoji, pretoze následne vypa bocné priestory a vytvára casto vidlicnaté a sikmo rastúce kmene (Wezel 1950). Poda Gubku & Sklenára (2006) sa toto negatívum vyskytuje az pri 32,2 % jedincov. Cieom tejto práce je analýza znakov, ktoré znizujú kvalitu produkcie duba cerveného v rubnom veku. Práca neriesi problematiku produkcie vo väzbe na zásobu a sortimenty, ale analyzuje vzah kvality a pocetnosti. 2. Materiál a metodika Na bývalej lesnej správe ( LS) Sahy v rámci Odstepného lesného závodu (OZ) Levice, na lokalite Veký Somos ­ Drieávodu lovec bola zaciatkom 60. rokov minulého storocia zalozená najrozsiahlejsia séria trvalých výskumných plôch (TVP) pre sledovanie vývoja porastov duba cerveného (Quercus rubra L.) na Slovensku. Na zalozených plochách sa sledoval najmä vplyv diferencovaných prebierkových postupov na zmeny biometrických znakov (Réh 1967, 1989). V súcasnosti sú sledované porasty vo fáze obnovy, pricom sa analyzuje vývoj následnej generácie duba cerveného, ako aj kvalitatívne a kvantitatívne znaky materského porastu. Sledovaná lokalita sa nachádza na Ipeskej tabuli (juzné Slovensko), v povodí rieky Ipe. Nadmorská výska objektu je v priemere 200 m n. m. Z typologického hadiska ide o skupinu lesných typov Carpineto Quercetum. Pôdy sú mierne az stredne podzolované na sprasových hlinách. Vplyvom ekologických podmienok, ktoré sa vytvorili pod porastom duba cerveného, nedoslo takmer k ziadnemu výskytu bylinného krytu (synúzie podrastu). Klimatická charakteristika oblasti: priemerné rocné zrázky 600 mm, pocas vegetacného obdobia 384 mm, priemerná rocná teplota 9,5 °C, pocas vegetacného obdobia 16 °C. Evidencia a analýza kvalitatívnych biometrických znakov stromov obnovovaného porastu duba cerveného sa realizovala v dielci 1158. Porast je v Programe starostlivosti o les (PSoL) na roky 2011 az 2020 charakterizovaný ako dvojetázový, výmera 6,34 ha; vek 85 rokov; zakmenenie 0,85; zastúpenie drevín: dub cervený 100 %; rubná doba 80 rokov; obnovná doba 20 rokov; expozícia JV; sklon 10 %; stredný kme ­ výska 25 m, hrúbka 33 cm, objem 0,86 m3. Druhá etáz je tvorená dubom cerveným vo veku do 10 rokov. S ohadom na výmeru dielca, stav rozpracovania porastu (vplyv diferencovaných prebierkových postupov na struktúru súcasného porastu), expozíciu, sklon, zdravotný stav, zápoj, stav prirodzenej obnovy a odporucený hospodársky spôsob, bol pre obnovu porastu duba cerveného v dielci 1158 stanovený maloplosný clonný obnovný rub na pruhoch s rozdielnou ciastkovou obnovnou dobou. V sledovanom poraste boli zalozené 3 východiská obnovy. Na dvoch východiskách (západná a centrálna cas dielca), bol vo väzbe na predchádzajúce kritériá vyznacený dorub. Výmera východísk je pribli6ne 30 × 180 m. V tejto casti porastu predpokladáme 10 rocnú obnovnú dobu, s intervalom návratu 3 roky. Na treom východisku (východná cas dielca), ktoré má výmeru pribli6ne 25 × 180 m bol vyznacený semenný rub. Zakmenenie bolo znízené priblizne na 0,55. Obnovná doba v tejto casti porastu je 15 rokov s intervalom návratu do 5 rokov. Na vsetkých sledovaných a do obnovnej azby evidovaných jedincoch duba cerveného sa pocas rokov 2011­2013 sledovali nasledovné biometrické znaky: ­ hrúbka vo výske 1,3 m (d1,3) s presnosou na 1 mm, ­ výska stromu (h) s presnosou na 0,5 m, ­ výska nasadenia zivej koruny s presnosou na 0,5 m, ­ biosociologické postavenie stromu na 4. stromové triedy Polanský (1955), ­ kvalita kmea na 3 stupne (Réh 1999), ­ kvalita koruny na 3 stupne (Réh 1999), ­ znaky znizujúce kvalitu napr.: ohnutý ­ OH; suchý ­ S; napadnutý hnilobou, hubami ­ H; zlomený ­ Z; schnúci, suchý vrchol ­ SV; vidlica ­ V; mechanicky poskodený azbou a priblizovaním ­ MP; zavlkatenie kmeov ­ VL; ...). Zavlkatenie kmeov sme evidovali pomocou zlomku. V citateli sa uvádzala výska nasadenia vlkov s presnosou na 0,5 m a v menovateli bol uvedený stupe zavlkatenia (1.st. v priemere 1 ­ 2 vlky na bezný meter (bm), 2.st. 3 ­ 5 vlkov/ bm, 3.st. viac ako 5 vlkov/bm). Získané informácie boli vyhodnotené vo vzahoch ,,realizovaný rub ­ pocetnos ­ kvalitatívne znaky stromu", pricom sa prihliadalo aj na prvky statickej stability jedincov na zasahovaných plochách. Pre posúdenie rozdielov v pocetnosti jedincov so znakmi znízenej kvality na jednotlivých východiskách obnovy sme pouzili 2 test. Testovali sme hypotézu H0, ci druh pestovného zásahu na východiskách obnovy a pocetnos jedincov duba cerveného s analyzovanými kvalitatívnymi znakmi sú navzájom nezávislé. 3. Výsledky Rubná azba duba cerveného na sledovanej lokalite je vo veku 85 rokov vemi aktuálna. Výskyt imelovca európskeho (Lorantus europaeus Jacq.) v korunách stromov, ako aj uschýnanie vrcholcov korún a konárov v korunách, poukazuje na fyziologickú zrelos duba cerveného. Poda navrhnutej metodiky bol na casti porastu vyznacený semenný rub, ktorým sa ciastocne upravilo zakmenenie na 0,5 ­ 0,6. Na zasahovanom pruhu 25 × 180 m (0,45 ha) sa vyznacilo a do zásahu evidovalo 99 jedincov duba cerveného. Ako vyplýva z tabuky 1 a obrázku 1, najviac jedincov v rámci semenného rubu bolo vyznacených v hrúbkových triedach 28 ­ 34 cm. V rozptyle týchto hrúbok bolo vyznacených az 56 % stromov. Semenným rubom sa sleduje najmä úprava mikroklimatických a pôdnych podmienok tak, aby tieto boli co najoptimálnejsie pre klícenie, ujatie a prezívanie semenácikov. Dôlezité je vytvorenie priblizne rovno- K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 Tabuka 1. Rozdelenie pocetnosti jedincov duba cerveného poda hrúbkových tried a kvalitatívnych znakov v rámci semenného rubu na lokalite Veký Somos Table 1. Abundance distribution of Northern red oak individuals according to diameter classes and characteristics of quality on the plot with seed cut (Veký Somos locality). d1,3 14 16 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 Spolu8) d1,3 14 16 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 Spolu8) Neposkodené %spol.5) %celk.6) 2,4 100,0 2,4 100,0 2,4 33,3 4,9 50,0 4,9 40,0 17,1 53,8 17,1 36,8 12,2 41,7 9,8 33,3 7,3 30,0 7,3 42,9 -- -- 4,9 -- 2,4 33,3 4,9 28,6 10 0 Vlky9) -- -- 4,8 9,5 -- 23,8 14,3 9,5 14,3 14,3 4,8 -- -- 4,8 100 % -- -- 33,3 50,0 -- 38,5 15,8 16,7 25,0 30,0 14,3 -- -- -- 14,3 %vset. 1,0 1,0 1,0 2,0 2,0 7,1 7,1 5,1 4,0 3,0 3,0 -- 2,0 1,0 2,0 41,3 7) Ohnuté2) %spol.5) %celk.6) -- -- -- -- -- -- -- -- 5,0 20,0 5,0 7,7 30,0 31,6 20,0 33,3 10,0 16,7 10,0 20,0 5,0 14,3 -- -- -- -- 5,0 33,3 10,0 28,6 100 Vidlica10) -- -- -- -- 10,0 -- 10,0 -- 20,0 20,0 10,0 -- 10,0 10,0 10,0 100 % -- -- -- -- 20,0 -- 5,3 -- 16,7 20,0 14,3 -- 33,3 33,3 14,3 %vset. -- -- -- -- 1,0 1,0 6,1 4,0 2,0 2,0 1,0 -- -- 1,0 2,0 20,2 7) Mechanicky poskodené3) %spol.5) %celk.6) %vset.7) -- -- -- -- -- -- 14,3 33,3 1,0 -- -- -- 14,3 20,0 1,0 -- -- -- 28,6 10,5 2,0 -- -- -- 14,3 8,3 1,0 -- -- -- 14,3 14,3 1,0 -- -- -- -- -- -- -- -- -- 14,3 14,3 1,0 100 7,0 Viac chýb na 1 strome1 -- -- 5,3 -- 5,3 -- 26,3 15,8 10,5 15,8 5,3 -- -- 5,3 10,5 100 % -- -- 33,3 -- 20,0 -- 26,3 27,3 16,7 30,0 14,3 -- -- 33,3 28,6 -- -- 1,0 -- 1,0 -- 5,1 3,0 2,0 3,0 1,0 -- -- 1,0 2,0 19,2 Celkom12) 1 1 3 4 5 13 19 11 12 10 7 -- 3 3 7 99 1,0 1,0 3,0 4,0 5,1 13,1 19,2 11,1 12,1 10,1 7,1 0,0 3,0 3,0 7,0 100 % -- -- 1,0 2,0 -- 5,1 3,0 2,0 3,0 3,0 1,0 -- -- -- 1,0 21,2 -- -- -- -- 1,0 -- 1,0 -- 2,0 2,0 1,0 -- 1,0 1,0 1,0 10,1 Undamaged, 2)Bent, 3)Mechanical damage, pcs., 9)% total, 10)% together, 1% of all, 8)Total, 9)Vegetative sprouts, 10)Fork crown, 1More defects on one tree, 12)Together Obr. 1. Polygón rozdelenia pocetnosti jedincov poda hrúbkových tried pre semenný rub, dorub a cieové stromy Fig. 1. Diameter structure according to silvicultural management (seed cutting, clear cutting and chosen trees). Clear cut, 2)Seed cut, 3)Target trees K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 merného zápoja (zakmenenia) na celej zasahovanej ploche. Prednostne sa preto vyznacujú jedince, ktoré splnili svoju funkciu, resp. ktoré sú nevhodné pre alsí vývoj ekosystému. Z tabuky 1 je zrejmé, ze v rámci vyznaceného semenného rubu boli odstraované najmä stromy, ktoré vykazovali urcité známky znízenej kvality (58,7 % vyznacených jedincov má znehodnocujúce kvalitatívne znaky). Zo znakov, ktoré sú väcsinou genetického pôvodu sme zaregistrovali len výskyt vidlicnatých stromov. Tento znak sa vyskytoval na 10,1 % jedincov. Ak berieme do úvahy, ze porast bol v predchádzajúcom období koncepcne obhospodarovaný diferencovanými prebierkovými postupmi (Réh & Réh 1997) tak je výskyt vidlicnatých stromov pomerne vysoký. Jednou z prícin je zrejme skutocnos, ze sa vidlice vyskytujú vo výske 8 metrov a viac, z coho je zrejmé, ze sa dá z kmea vymanipulova este kvalitný sortiment. Takéto jedince boli v poraste ponechávané. Znaky znizujúce kvalitu, ktoré sú zaprícinené vplyvom prostredia a antropogénnou cinnosou sa vyskytujú priblizne na 50 % evidovaných stromov. Mechanické poskodenie, najmä vplyvom výchovnej azby, resp. priblizovania, bolo zistené pri semennom rube na 7,0 % jedincov. Dub cervený je vemi citlivý na mechanické poskodenie v predjarnom a jarnom období, kedy dochádza k intenzívnemu prúdeniu miazgy. V tomto období by mali by akékovek aktivity v porastoch duba cerveného vylúcené. Zaujímavý je výskyt ,,ohnutých stromov". Z evidovaných 99 stromov bolo 20,2 % ohnutých (Tabuka . Ohnutie je spôsobené prevládajúcimi severozápadnými vetrami, ako aj expozíciou, fototropizmom a sklonom svahu. Väcsina ohnutých jedincov má vychýlený kme o niekoko stupov od zvislej osi a najmä v korune sa jednostranne deformuje v smere prevládajúcich vetrov severozápad (sever)-juhovýchod (juh). Výrazne sa tým znizuje kvalita korún, ktorú napr. uz Gubka & Sklenár (2006) hodnotili priemerným kvalitatívnym stupom 2,3, co poukazuje na podpriemernú kvalitu korún. Vplyv prostredia, ako aj vplyv zvolených technologických postupov pri usmerovaní struktúry porastov, sa prejavuje aj na tvorbe vegetatívnych výhonkov na kmeni, ktoré nahrádzajú nedostatok asimilacného aparátu v korunách stromov. V rámci vyznacovania semenného rubu, bolo zistené, ze az 21,2 % stromov vykazuje tvorbu adventívnych výhonkov (vlkov). Najviac týchto jedincov sa nachádza v hrúbkových triedach 30 ­ 34 cm (Tabuka . V priemere boli vlky nasadzované vo výske 1,8 ± 0,8 m, pricom maximálna výska nasadenia vlkov bola 6 m (1 strom). Stupe zavlkatenia bol vypocítaný v priemere na 2,2, co indikuje asi 4 vlky na 1 bezný meter kmea. Výskyt vlkov znizuje kvalitu dreva (Réh & Réh 1997). Na 19,2 % jedincov boli zistené minimálne dva znaky znizujúce kvalitu, resp. funkcnú úcinnos stromu. Vitálne jedince, neposkodené a bez znehodnocujúcich znakov kvality, boli v rámci sledovaného súboru zistené v 41,3 % evidovaných stromov. V hrúbkových triedach 28 ­ 32 cm sa vyskytovalo takmer 20 % zo vsetkých registrovaných vyznacených stromov (Tabuka . Dorub bol vyznacený na dvoch východiskách obnovy s rozmermi 30 ­ 180 m (0,54 ha). Vyznacených bolo sumárne 423 jedincov duba cerveného. Rozdelenie poda poctu a hrúbkových tried poukazuje na normálne rozdelenie, pri112 com dominancia jedincov v rámci hrúbky je v hrúbkových triedach 38 ­ 42 cm (Obr. . Posun pocetnosti doprava sa zákonite prejavuje aj na priemerných hodnotách biometrických znakov (Tabuka 2). Priemerná hrúbka jedincov, ktoré boli vyznacené na dorub je 38,5 ± 7,8 cm. Je to o 6,5 cm viac, ako bola priemerná hrúbka jedincov vyznacených v rámci semenného rubu. Ako vidno z tabuky 3, je pocet mechanicky poskodených stromov v relatívnom vyjadrení identický s poctom stromov vyznacených do semenného rubu (Tabuka . Je to dôsledok výchovnej azby, ktorá bola v danom poraste realizovaná v minulosti. V porovnaní so semenným rubom je pocet stromov, ktoré tvoria vidlicu v relatívnom vyjadrení mensí. Rozdiel vsak nie je statisticky významný. Vplyvom pestovných opatrení, ktoré boli realizované v minulosti, sa statisticky významne zvýsil pocet jedincov, ktoré tvoria vlky (26,0 %). Nadmerný výskyt vlkov (vegetatívnych výhonkov) môze podstatne znízi kvalitu sortimentov. Ich tvorba je typickým znakom, ktorý sa prejavuje pri väcsine druhov rodu Quercus, ako reakcia na osvetlenie kmea, alebo stratu asimilacného aparátu v korunách (Tabuka 3). Nizsí stíhlostný koeficient indikuje zvýsenú statickú stakoeficient bilitu sledovaného porastu na jednej strane, na strane druhej, sa zrejme prejavuje aj na zlepsení tvaru stromov, najmä co sa týka ohnutia kmeov. V casti porastu, ktorá bola urcená na dorub, sme zistili o polovicu menej ohnutých kmeov, ako v súbore stromov, ktorý bol vyznacený ako semenný rub. Stíhlostný koeficient v casti porastu, kde bol realizovaný dorub mal hodnotu 67,2 ± 8,6 (Tabuka 2). Zaregistrovali sme aj jeden zlomený strom podobne ako pri vyznacovaní semenného rubu. Obnovný prvok ­ východisko obnovy, kde bol vyznacovaný dorub prechádza cez bývalú výskumnú plochu, v rámci ktorej bola v minulosti realizovaná úrovová prebierka s pozitívnym výberom s oznacením cakateov, resp. v súcasnosti cieových stromov. Z biometrického hadiska dosahujú cieové stromy vyssie hodnoty hrúbok. Väcsina cieových stromov sa nachádza v hrúbkových triedach od 38 cm do 56 cm, s priemernou hodnotou 46,4 ± 6,5 cm (Tabuka 2). Pozitívny vplyv koncepcnej výchovy sa prejavil aj na celkovom stave cieových stromov. Ohnutie cieového stromu bolo registrované len v jednom prípade (3 %), vlky boli zistené na troch stromoch (10 %) a jeden cieový strom, ktorý sa nachádzal pri priblizovacej linke bol mechanicky poskodený (3 %) (Tabuka 3). Zvýsené priemerné hodnoty kvantitatívnych biometrických znakov sa prejavujú zákonite aj na objeme stredného kmea, ktorý je pri cieových stromoch podstatne vyssí, ako sú priemerné hodnoty objemu stromov vyznacených v rámci semenného rubu, resp. dorubu (Tabuka 2). Rozdiely v pocetnosti jedincov so znehodnocujúcimi kvalitatívnymi znakmi na skúmaných východiskách obnovy sme testovali 2 testom. Vypocítaná hodnota 2 = 7,15 je mensia ako kritická hodnota pre hladinu spoahlivosti 0,05 a stupe vonosti 5, 20,05(5) = 11,07 z coho vyplýva, ze sa testovaná hypotéza H0 o nezávislosti skúmaných faktorov potvrdila. Testom bolo preukázané, ze podiel znakov znehodnocujúcich kvalitu v poraste duba cerveného je na analyzovaných východiskách obnovy rovnaký. K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 Tabuka 2. Priemerné hodnoty sledovaných kvantitatívnych biometrických znakov duba cerveného na lokalite Veký Somos Table 2. Average values of Northern red oak biometrical characteristics on Veký Somos locality. Znak Semenný rub7) Dorub8) Cieové9) Pocet []2 99 423 33 Hrúbka d1,3 [cm]3 32,0 ± 7,2 38,5 ± 7,8 46,4 ± 6,5 Výska [m]4 23,4 ± 2,4 25,2 ± 1,9 27,2 ± 1,5 Stíhlostný koeficient5) 75,3 ± 10,8 Objem [m3]6) 0,97 ± 0,49 67,2 ± 8,6 59,2 ± 8,2 1,45 ± 0,63 2,09 ± 0,59 Characteristic, 2)Abundance, 3)Breast height diameter, Height, 5)Slighterness ratio, 6)Volume, 7)Seed cutt 8)Clear cutt 9)Target trees Tabuka 3. Rozdelenie pocetnosti jedincov duba cerveného poda hrúbkových tried a kvalitatívnych znakov v rámci dorubu na lokalite Veký Somos Table 3. Abundance distribution of Northern red oak individuals according to diameter classes and characteristics of quality on the plot with clear cut (Veký Somos). d1,3 22 1 24 2 26 7 28 8 30 10 32 15 34 11 36 12 38 20 40 13 42 20 44 14 46 5 48 8 50 9 52 5 54 6 56 1 60 1 Spolu9) 168 5) d1,3 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 48 50 52 54 56 60 Spolu9) 5) Neposkodené Cieové stromy2) Ohnuté3) Mechanicky poskodené 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) 5) %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. %spol.6) %celk.7) %vset.8) 0,6 33,3 0,2 -- -- -- -- -- -- 1 3,3 33,3 0,2 1,2 50,0 0,5 -- -- -- -- -- -- -- -- -- 4,2 38,9 1,7 -- -- -- 1 2,4 5,6 0,2 2 6,7 11,1 0,5 4,8 53,3 1,9 -- -- -- 3 7,1 20,0 0,7 -- -- -- 6,0 40,0 2,4 -- -- -- 7 16,7 28,0 1,7 -- -- -- 8,9 37,5 3,5 1 3,0 2,5 0,2 8 19,0 20,0 1,9 2 6,7 5,0 0,5 6,5 40,7 2,6 -- -- -- 3 7,1 11,1 0,7 2 6,7 7,4 0,5 7,1 41,4 2,8 -- -- -- 3 7,1 10,3 0,7 2 6,7 6,9 0,5 11,9 41,7 4,7 3 9,1 6,3 0,7 5 11,9 10,4 1,2 7 23,3 14,6 1,7 7,7 31,7 3,1 3 9,1 7,3 0,7 6 14,3 14,6 1,4 2 6,7 4,9 0,5 11,9 42,6 4,7 6 18,2 12,8 1,4 1 2,4 2,1 0,2 4 13,3 8,5 0,9 8,3 38,9 3,3 -- -- -- 2 4,8 5,6 0,5 3 10,0 8,3 0,7 3,0 33,3 1,2 3 9,1 20,0 0,7 2 4,8 13,3 0,5 1 3,3 6,7 0,2 4,8 42,1 1,9 3 9,1 15,8 0,7 -- -- -- 1 3,3 5,3 0,2 5,4 40,9 2,1 5 15,2 22,7 1,2 1 2,4 4,5 0,2 2 6,7 9,1 0,5 3,0 33,3 1,2 3 9,1 20,0 0,7 -- -- -- -- -- -- 3,6 42,9 1,4 5 15,2 35,7 1,2 -- -- -- 1 3,3 7,1 0,2 0,6 33,3 0,2 1 3,0 33,3 0,2 -- -- -- -- -- -- 0,6 50,0 0,2 -- -- -- -- -- -- -- -- -- 100 39,7 33 100 7,80 42 100 9,9 30 100 7,1 Imelovec10) Vlky1 Vidlica12) Viac chýb na 1 strome13) Celkom1 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. 5) %spol.6) -- -- -- 1 0,9 33,3 0,2 -- -- -- -- -- -- 3 0,7 -- -- -- 2 1,8 50,0 0,5 -- -- -- -- -- -- 4 0,9 -- -- -- 8 7,3 44,4 1,9 -- -- -- 1 1,5 5,6 0,2 18 4,3 -- -- -- 4 3,6 26,7 0,9 -- -- -- 3 4,5 20,0 0,7 15 3,5 -- -- -- 7 6,4 28,0 1,7 1 2,9 0,0 0,2 5 7,5 20,0 1,2 25 5,9 -- -- -- 12 10,9 30,0 2,8 2 5,7 5,0 0,5 10 14,9 25,0 2,4 40 9,5 -- -- -- 9 8,2 33,3 2,1 2 5,7 7,4 0,5 5 7,5 18,5 1,2 27 6,4 -- -- -- 10 9,1 34,5 2,4 2 5,7 6,9 0,5 6 9,0 20,7 1,4 29 6,9 -- -- -- 8 7,3 16,7 1,9 5 14,3 10,4 1,2 8 11,9 16,7 1,9 48 11,3 25,0 2,4 0,2 12 10,9 29,3 2,8 4 11,4 9,8 0,9 6 9,0 14,6 1,4 41 9,7 25,0 2,1 0,2 10 9,1 21,3 2,4 5 14,3 10,6 1,2 6 9,0 12,8 1,4 47 11,1 -- -- -- 13 11,8 36,1 3,1 4 11,4 11,1 0,9 7 10,4 19,4 1,7 36 8,5 25,0 6,7 0,2 3 2,7 20,0 0,7 -- -- -- 3 4,5 20,0 0,7 15 3,5 -- -- -- 5 4,5 26,3 1,2 2 5,7 10,5 0,5 3 4,5 15,8 0,7 19 4,5 -- -- -- 4 3,6 18,2 0,9 1 2,9 4,5 0,2 2 3,0 9,1 0,5 22 5,2 25,0 6,7 0,2 2 1,8 13,3 0,5 4 11,4 26,7 0,9 2 3,0 13,3 0,5 15 3,5 -- -- -- -- -- -- 2 5,7 14,3 0,5 -- -- -- 14 3,3 -- -- -- -- -- -- 1 2,9 33,3 0,2 -- -- -- 3 0,7 -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- 2 0,5 100 0,9 110 100 26,0 35 100 8,3 67 100 15,8 423 100 Undamaged, 2)Chosen trees, 3)Bent, Mechanical damage, 5)pcs., 6)% total, 7)% together, 8)% of all, 9)Total, 10)Lorantus europaeus, 1Vegetative sprouts, 12)Fork crown, 13)More defects on one tree, 1Together K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 4. Diskusia a záver Aj ke je v práci venovaná pozornos obnove porastov, nezameriavame sa na zásobu, sortimentáciu, resp. vývoj následnej generácie, ale na analýzu kvalitatívnych morfologických znakov vyznacených jedincov. Doc. Réh, ktorý 35 rokov koncepcne usmeroval výchovu týchto porastov konstatoval, ze v rovnorodých a rovnovekých porastoch duba cerveného vo fáze zrovín sa takmer nevyskytujú jedince, ktoré by na základe tvarových charakteristík a zdravotného stavu vykazovali najnizsiu kvalitu. Na druhej strane konstatoval, ze v 1. a 2. stromovej triede sa nenachádza dostatok jedincov (poziadavka bola 200 .ha-, ktoré by boli v najvyssích stupoch kvality kmea a koruny (Réh 1967, 1989; Réh & Réh 1997). Na relatívne dobrú kvalitu kmea, ale nizsiu kvalitu koruny poukazujú aj Gubka & Sklenár (2006). Autori zárove poukazujú aj na vyssiu kvalitu duba cerveného v porovnaní s dubom zimným na sledovanej lokalite. Dub cervený je v mladom veku drevina rýchleho rastu, pricom tvorí relatívne kvalitné kmene. Pri silnom a náhlom osvetlení má tendenciu na intenzívnu tvorbu adventívnych vegetatívnych výhonkov na kmeni (vlkov), cím sa znizuje kvalita kmea. Na podobné skutocnosti poukazuje aj Pokorný (1962). Ako vyplýva z poznatkov na sledovaných objektoch na lokalite Semerovce, koncepcnou starostlivosou (výchovou) je mozné usmerova kvalitu a funkcnú úcinnos porastov duba cerveného na pozadovanej úrovni do rubného veku. Mitscherlich (1957) odporúca, aby rubná doba duba cerveného nebola kratsia ako 100 rokov. Zdravotný stav, imelovec, uschýnanie vrcholcov, odumieranie konárov, zavlkatenie... v nasom prípade signalizuje, ze uz 85-rocný porast je potrebné obnovne rozpracova. Na základe nasich výsledkov preto odporúcame krátke ciastkové obnovné doby. Nezanedbatená je estetická funkcia porastov duba cerveného vo vsetkých rastových fázach (Stefancík 1992). Nízke ekologické nároky vytvárajú predpoklady pre uplatnenie tejto dreviny v nizsích lesných vegetacných stupoch (uris & Lukácik 2010; Lukácik & uris 2012). Dub cervený je vzhadom na svoje ekologické nároky, biologické a produkcné moznosti, povazovaný za perspektívnu drevinu. Z tohto pohadu je preto potrbné tejto drevine venova zvýsenú pozornos aj v budúcnosti. Poakovanie Táto publikácia vznikla vaka podpore v rámci operacného programu Výskum a vývoj pre projekt: Dobudovanie centra excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, ITMS: 26220120049, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Gubka, K., Sklenár, P., 2006: Porovnanie niektorých znakov struktúry porastov duba cerveného (Quercus rubra L.) a duba zimného (Quercus petraea (Mattusch) Liebl.). Acta Fac. For. 48:183­195. Gubka, K., Spisák, J., 2010: Prirodzená obnova duba cerveného (Q. rubra L.) na výskumných plochách Semerovce (LS Sahy). In: Knott, R., Peáz, J., Vank, P. (eds.): Pstování les v nizsích vegetacních stupních. Brno, Mendelova univerzita v Brn, p. 30­34. Heger, A., Schönabach, H., 1962: Pestovanie zásoby lesného stroönabach, nabach, movia. Slovenské vydavatestvo pôdohosp. literatúry, Bratislava, 206 p. Lukácik, I., uris, M., 2012: Rastové charakteristiky dominantných druhov drevín v lesostepných spolocenstvách Krupinskej planiny a Strázovských vrchov. In: Saniga, M., Kucbel, S., Jaloviar, P. (eds.): Pestovanie lesa v strednej Európe, p. 181­191. Mitscherlich, G., 1957: Die Roteichenversuchsflächen der Badischen forstlichen Versuchsanstalt. Allg. Forst-und Jagdz 1:1­12. Pagan, J., Randuska, D., 1988: Atlas drevín 2. Bratislava, Obzor, 408 p. Plaisange, G., 1956: Note a propos du chêne rouge d´Amérique en forêt de Chaux. Bull. de la Soc. For. de Franche-Cpmté, 3, 167 p. Pokorný, J., 1962: Dendrologie. Praktická rukovt lesnická 1, Praha, SZN. Polanský, B. et al.,1955: Pstení les II. Praha, SZN 427 p. Réh, J., 1967: Stúdium struktúry a vývoja zroviny duba cervného. Sb.ved.pr LF VSLD Zvolen 1:85­104. Réh, J., 1989: Vývoj struktúra a rastové procesy zrovín duba cerveného (Quercus rubra L.) vplyvom prebierok. Správa pre záverecnú oponentúru ciastkovej úlohy, Zvolen, 212 p. Réh, J., 1999: Pestovanie úcelových lesov. Zvolen, ES TU Zvolen, 218 p. Réh, J., Réh, R., 1997: Dub cervený (Quercus rubra L.), jeho vývoj, struktúra a rastové procesy vplyvom prebierok a moznosti vyuzitie jeho dreva v drevospracujúcom priemysle. Vedecké stúdie 12/1997/A. Zvolen, TU Zvolen, 71 p. Stefancík, L., 1992: Vplyv výchovného zásahu na porast duba cer, veného (Quercus rubra L.) s kúpenoliecebnou a produkcnou funkciou. Lesnícky casopis 38:253­268. Stefancík, I., 2011: struktúra a vývoj porastov duba cerveného (Quercus rubra L.) s rozdielnym funkcným zameraním. Forestry Journal 57:32­41. Vansteenkiste, D., DeBoever, L., VanAcker, J., 2005: Alternative processing solutions for Red oak (Quercus rubra) from converted forests in Flanders, Belgium. In: Proceedings of the COST Action E44 Conference on broad spectrum utilization of wood, Viennna, Austria, 13 p. Wezel, R., 1950: Erfahrungen mit dem Anbau der Roteiche in Württenburg. Allg. F. und Jagdz. 6:173 p. Resumé This paper was aimed to analyse the health stage as well as the specific features lowering the quality of the red oak production. The analysis was not primarily focused on the production patterns as the main attention was paid to the "quality-abundance" relation. A 40-year-long research of the influence of diverse silvicultural managements on Northern red oak (Quercus rubra L.) stand development has been performed in Sahy Forest District (Veký Somos locality). Currently (stand age 85 years) the stand regeneration has begun. A shelterwoodstrip-system of regeneration with a short regeneration period Literatúra Burkovský, J., 1985: Viac pozornosti hromadnému hynutiu dubov v chránených územiach. Pamiatky prírody, 1:26­27. Capek, M. a kol., 1985: Hromadné hynutie dubov na Slovensku. Príroda, Bratislava, 112 p. uris, M., Lukácik, I., 2010: Lesostepné spolocenstvá vo vybranej oblasti Krupinskej planiny. Acta Fac. For. 52:71­87. K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 (10 or 15 years) is recommended. We established three starting points for the stand regeneration felling. At two of them, the regeneration felling was marked with regard to pre-given criteria. The area of each starting point was 0.54 ha (30× 80 m). We expect the 10-year-long regeneration period, with the repetition interval of 3 years. On the third starting point with an area of 0.45 ha (25×180 m), the seed felling was marked. The canopy closure was lowered to the value of 0.55. The regeneration period of this part of the analysed stand was 5 years. In the silvicultural selection of trees we examined quantitative biometrical characteristics as well as qualitative characteristics (bending, vegetative sprouts, mechanical damage, fork crown etc.). We found out that on the plot with the seed cut 20% of individuals were bent or had vegetative sprouts, 10% of trees had a fork crown and 7% were mechanically damaged. 41% of trees were undamaged. On the plot with the clear cut up to 47.5% of trees (including chosen trees) were without degradations mar. The number of bent trees (10%) was lower compared to the plot with the seed cut, but the number of trees with vegetative sprouts was higher (26%). Statistical analysis with 2 test revealed that the differences in the abundance of qualitative characteristics between the investigated regeneration elements were statistically insignificant. The unsatisfactory health status (mistletoe, dieback of crown tops, dieback of lateral branches, sproutness etc.) points out at the fact that already 85-year-old forest stand is suitable for silvicultural regeneration. Considering the ecological requirements, biological and productive possibilities of the Northern red oak, this species is considered to be the perspective tree species in the future. From this point of view, it is necessary to pay an increased attention to this tree species in the future. http://www.deepdyve.com/assets/images/DeepDyve-Logo-lg.png Forestry Journal de Gruyter

Analysis of abundance and quality characteristics of individuals in a regenerated Northern red oak ( Quercus rubra L.) stand

Gubka, Karol; Pittner, Ján
Forestry Journal , Volume 60 (2) – Jun 1, 2014
Download PDF
7 pages

Loading next page...
 
/lp/de-gruyter/analysis-of-abundance-and-quality-characteristics-of-individuals-in-a-jJScKmjQ8z
Publisher
de Gruyter
Copyright
Copyright © 2014 by the
ISSN
0323-1046
eISSN
0323-1046
DOI
10.2478/forj-2014-0011
Publisher site
See Article on Publisher Site

Abstract

A 40-year-long research of the influence of diverse silvicultural managements on Northern red oak (Quercus rubra L.) stand development has been performed in Sahy Forest District (Veký Somos locality). Currently (stand age 85 years) the stand regeneration has begun. A shelterwood-strip-system of regeneration with a short regeneration period (10 or 15 years) is recommended. During the silvicultural selection of trees we examined quantitative biometrical characteristics and qualitative characteristics. We found out that on the plot with the seed cut 20% of individuals were bent or created vegetative sprouts, 10% of trees had a fork crown and 7% were mechanically damaged. 41% of trees were undamaged. On the plot with the clear cut,up to 47.5% of trees (including chosen trees) were without degradations mar. The number of bent trees (10%) was lower compared to the plot with the seed cut, but the number of trees with vegetative sprouts was higher (26%). Statistical analysis based on 2 test revealed that the differences in the abundance of qualitative characteristics between the investigated regeneration elements were statistically insignificant. In Europe, Northern red oak is a tree species of the future, so it is necessary to pay more attention to this species. Keywords: Northern red oak; regeneration; abundance; quality and health state Abstrakt Na Lesnej správe Sahy (lokalita Veký Somos) sa na sérii trvalých výskumných plôch 40 rokov sledoval vplyv diferencovaných prebierkových postupov na vývoj duba cerveného (Quercus rubra L.). V súcasnosti (vek porastu 85 rokov) sa zacalo s obnovou. Doporucená je maloplosná podrastová forma na pruhoch, s krátkou obnovnou dobou (10, resp. 15 rokov). Pri vyznacovaní zásahu sa evidovali okrem kvantitatívnych biometrických znakov aj kvalitatívne znaky. V rámci semenného rubu bolo zistené, ze asi 20 % jedincov je ohnutých, resp. vytvára na kmeni vlky, 10 % stromov tvorí vidlicu a na 7 % bolo zistené mechanické poskodenie. 41 % stromov bolo zdravých. V rámci dorubu bolo az 47,5 % stromov (vrátane cieových) bez znehodnocujúcich znakov, pricom sa v porovnaní so semenným rubom podstatne znízil pocet ohnutých stromov (10 %) ale relatívne stúpol pocet zavlkatených jedincov (26 %). Statistickou analýzou pomocou 2 testu sme zistili, ze na skúmaných východiskách obnovy je rozdiel v zastúpení skúmaných znakov znehodnocujúcich kvalitu statisticky nevýznamný. Dub cervený je v Európe drevina budúcnosti, preto je potrebné venova jej väcsiu pozornos. Kúcové slová: dub cervený; obnova; pocetnos; kvalita a zdravotný stav 1. Úvod a problematika Dub cervený (Quercus rubra L.) bol do Európy introdukovaný zo severnej Ameriky uz v roku 1691 (Réh 1989). Jedným z dôvodov introdukcie bola dekoratívnos jeho listov v jesennom období a bohatá plodnos. Z lesníckeho hadiska mal dub cervený nahradi pôvodné druhy dubov, ktoré v dôsledku kumulácie abiotických a biotických stresových faktorov najmä v 70. a 80. rokoch minulého storocia hromadne odumierali (Burkovský 1985; Capek et al. 1985; Gubka & Spisák 2010). V porovnaní s pôvodnými druhmi dubov sa dub cervený vyznacoval rýchlejsím rastom. Vansteenkiste et al. (2005) uvádzajú, ze oproti dubu letnému a zimnému môze v mladom veku rás az o 60 % rýchlejsie. Vyznacuje sa aj nizsími nárokmi na svetlo a obsah zivín v pôde, ako aj vyssou odolnosou voci mrazom (Pagan & Randuska 1988) aj voci znecistenému ovzdusiu. V 80. rokoch minulého storocia sa javil ako drevina s minimálnym poskodením v dôsledku tracheomykózneho ochorenia (Stefancík 201. Plaisange *Corresponding author. Karol Gubka, e-mail: gubka@tuzvo.sk (1956) vyzdvihuje jeho ahkú prirodzenú obnovu (fruktifikuje takmer kazdý rok), nízku náchylnos k tocitému rastu, ale aj ochranu pôdy proti erózii a degradácii. Napriek tomu, ze dub cervený je povazovaný za menej tvrdý, málo trvanlivý a azsie spracovatený v porovnaní s domácimi druhmi dubov, jeho drevo je dobre vyuzitené pre nábytkárstvo, podlahy a vnútorné konstrukcie (Vansteenkiste et al. 2005). Dub cervený je casto pouzívaný aj ako palivo a pre svoj pomerne rýchly rast, nízke nároky a vyssiu odolnos voci mrazom a znecisteniu je jeho pestovanie na Slovensku stále aktuálne. Poda údajov z roku 2006 sa dub cervený vyskytuje v rámci Slovenska na ploche 2068,7 ha, väcsinou v zmesiach s inými drevinami, pri celkovej zásobe 195 770 m3. Najvyssie zastúpenie má v porastoch 2. ­ 4. vekovej triedy. Na zber semena sa eviduje aj 10 uznaných porastov v celkovej výmere 78,14 ha (Gubka & Sklenár 2006). Heger & Schönabach (1962) a Réh & Réh (1997) uvádzajú, ze pri dostatocnom zápoji sa dub cervený cistí ahsie K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 a rýchlejsie ako duby domáceho pôvodu a tvorí tiez menej sekundárnych vegetatívnych výhonkov na kmeni (vlkov), ale pri silnejsej redukcii zápoja aj on intenzívne vytvára vlky. Gubka & Sklenár (2006) zistili, ze v poraste duba cerveného az 54,3 % vsetkých jedincov trpí zavlkatením, z toho najviac jedince v 2. stromovej triede a to az 92,2 %. Z doterajsích pestovných skúseností vyplýva, ze pestovanie duba cerveného v jednotlivej prímesi alebo hlúckoch a skupinách je nevhodné, nakoko predrastá a zatieuje okolité dreviny a pre svoj silný fototropizmus by sa nemal pestova v uvonenom zápoji, pretoze následne vypa bocné priestory a vytvára casto vidlicnaté a sikmo rastúce kmene (Wezel 1950). Poda Gubku & Sklenára (2006) sa toto negatívum vyskytuje az pri 32,2 % jedincov. Cieom tejto práce je analýza znakov, ktoré znizujú kvalitu produkcie duba cerveného v rubnom veku. Práca neriesi problematiku produkcie vo väzbe na zásobu a sortimenty, ale analyzuje vzah kvality a pocetnosti. 2. Materiál a metodika Na bývalej lesnej správe ( LS) Sahy v rámci Odstepného lesného závodu (OZ) Levice, na lokalite Veký Somos ­ Drieávodu lovec bola zaciatkom 60. rokov minulého storocia zalozená najrozsiahlejsia séria trvalých výskumných plôch (TVP) pre sledovanie vývoja porastov duba cerveného (Quercus rubra L.) na Slovensku. Na zalozených plochách sa sledoval najmä vplyv diferencovaných prebierkových postupov na zmeny biometrických znakov (Réh 1967, 1989). V súcasnosti sú sledované porasty vo fáze obnovy, pricom sa analyzuje vývoj následnej generácie duba cerveného, ako aj kvalitatívne a kvantitatívne znaky materského porastu. Sledovaná lokalita sa nachádza na Ipeskej tabuli (juzné Slovensko), v povodí rieky Ipe. Nadmorská výska objektu je v priemere 200 m n. m. Z typologického hadiska ide o skupinu lesných typov Carpineto Quercetum. Pôdy sú mierne az stredne podzolované na sprasových hlinách. Vplyvom ekologických podmienok, ktoré sa vytvorili pod porastom duba cerveného, nedoslo takmer k ziadnemu výskytu bylinného krytu (synúzie podrastu). Klimatická charakteristika oblasti: priemerné rocné zrázky 600 mm, pocas vegetacného obdobia 384 mm, priemerná rocná teplota 9,5 °C, pocas vegetacného obdobia 16 °C. Evidencia a analýza kvalitatívnych biometrických znakov stromov obnovovaného porastu duba cerveného sa realizovala v dielci 1158. Porast je v Programe starostlivosti o les (PSoL) na roky 2011 az 2020 charakterizovaný ako dvojetázový, výmera 6,34 ha; vek 85 rokov; zakmenenie 0,85; zastúpenie drevín: dub cervený 100 %; rubná doba 80 rokov; obnovná doba 20 rokov; expozícia JV; sklon 10 %; stredný kme ­ výska 25 m, hrúbka 33 cm, objem 0,86 m3. Druhá etáz je tvorená dubom cerveným vo veku do 10 rokov. S ohadom na výmeru dielca, stav rozpracovania porastu (vplyv diferencovaných prebierkových postupov na struktúru súcasného porastu), expozíciu, sklon, zdravotný stav, zápoj, stav prirodzenej obnovy a odporucený hospodársky spôsob, bol pre obnovu porastu duba cerveného v dielci 1158 stanovený maloplosný clonný obnovný rub na pruhoch s rozdielnou ciastkovou obnovnou dobou. V sledovanom poraste boli zalozené 3 východiská obnovy. Na dvoch východiskách (západná a centrálna cas dielca), bol vo väzbe na predchádzajúce kritériá vyznacený dorub. Výmera východísk je pribli6ne 30 × 180 m. V tejto casti porastu predpokladáme 10 rocnú obnovnú dobu, s intervalom návratu 3 roky. Na treom východisku (východná cas dielca), ktoré má výmeru pribli6ne 25 × 180 m bol vyznacený semenný rub. Zakmenenie bolo znízené priblizne na 0,55. Obnovná doba v tejto casti porastu je 15 rokov s intervalom návratu do 5 rokov. Na vsetkých sledovaných a do obnovnej azby evidovaných jedincoch duba cerveného sa pocas rokov 2011­2013 sledovali nasledovné biometrické znaky: ­ hrúbka vo výske 1,3 m (d1,3) s presnosou na 1 mm, ­ výska stromu (h) s presnosou na 0,5 m, ­ výska nasadenia zivej koruny s presnosou na 0,5 m, ­ biosociologické postavenie stromu na 4. stromové triedy Polanský (1955), ­ kvalita kmea na 3 stupne (Réh 1999), ­ kvalita koruny na 3 stupne (Réh 1999), ­ znaky znizujúce kvalitu napr.: ohnutý ­ OH; suchý ­ S; napadnutý hnilobou, hubami ­ H; zlomený ­ Z; schnúci, suchý vrchol ­ SV; vidlica ­ V; mechanicky poskodený azbou a priblizovaním ­ MP; zavlkatenie kmeov ­ VL; ...). Zavlkatenie kmeov sme evidovali pomocou zlomku. V citateli sa uvádzala výska nasadenia vlkov s presnosou na 0,5 m a v menovateli bol uvedený stupe zavlkatenia (1.st. v priemere 1 ­ 2 vlky na bezný meter (bm), 2.st. 3 ­ 5 vlkov/ bm, 3.st. viac ako 5 vlkov/bm). Získané informácie boli vyhodnotené vo vzahoch ,,realizovaný rub ­ pocetnos ­ kvalitatívne znaky stromu", pricom sa prihliadalo aj na prvky statickej stability jedincov na zasahovaných plochách. Pre posúdenie rozdielov v pocetnosti jedincov so znakmi znízenej kvality na jednotlivých východiskách obnovy sme pouzili 2 test. Testovali sme hypotézu H0, ci druh pestovného zásahu na východiskách obnovy a pocetnos jedincov duba cerveného s analyzovanými kvalitatívnymi znakmi sú navzájom nezávislé. 3. Výsledky Rubná azba duba cerveného na sledovanej lokalite je vo veku 85 rokov vemi aktuálna. Výskyt imelovca európskeho (Lorantus europaeus Jacq.) v korunách stromov, ako aj uschýnanie vrcholcov korún a konárov v korunách, poukazuje na fyziologickú zrelos duba cerveného. Poda navrhnutej metodiky bol na casti porastu vyznacený semenný rub, ktorým sa ciastocne upravilo zakmenenie na 0,5 ­ 0,6. Na zasahovanom pruhu 25 × 180 m (0,45 ha) sa vyznacilo a do zásahu evidovalo 99 jedincov duba cerveného. Ako vyplýva z tabuky 1 a obrázku 1, najviac jedincov v rámci semenného rubu bolo vyznacených v hrúbkových triedach 28 ­ 34 cm. V rozptyle týchto hrúbok bolo vyznacených az 56 % stromov. Semenným rubom sa sleduje najmä úprava mikroklimatických a pôdnych podmienok tak, aby tieto boli co najoptimálnejsie pre klícenie, ujatie a prezívanie semenácikov. Dôlezité je vytvorenie priblizne rovno- K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 Tabuka 1. Rozdelenie pocetnosti jedincov duba cerveného poda hrúbkových tried a kvalitatívnych znakov v rámci semenného rubu na lokalite Veký Somos Table 1. Abundance distribution of Northern red oak individuals according to diameter classes and characteristics of quality on the plot with seed cut (Veký Somos locality). d1,3 14 16 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 Spolu8) d1,3 14 16 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 Spolu8) Neposkodené %spol.5) %celk.6) 2,4 100,0 2,4 100,0 2,4 33,3 4,9 50,0 4,9 40,0 17,1 53,8 17,1 36,8 12,2 41,7 9,8 33,3 7,3 30,0 7,3 42,9 -- -- 4,9 -- 2,4 33,3 4,9 28,6 10 0 Vlky9) -- -- 4,8 9,5 -- 23,8 14,3 9,5 14,3 14,3 4,8 -- -- 4,8 100 % -- -- 33,3 50,0 -- 38,5 15,8 16,7 25,0 30,0 14,3 -- -- -- 14,3 %vset. 1,0 1,0 1,0 2,0 2,0 7,1 7,1 5,1 4,0 3,0 3,0 -- 2,0 1,0 2,0 41,3 7) Ohnuté2) %spol.5) %celk.6) -- -- -- -- -- -- -- -- 5,0 20,0 5,0 7,7 30,0 31,6 20,0 33,3 10,0 16,7 10,0 20,0 5,0 14,3 -- -- -- -- 5,0 33,3 10,0 28,6 100 Vidlica10) -- -- -- -- 10,0 -- 10,0 -- 20,0 20,0 10,0 -- 10,0 10,0 10,0 100 % -- -- -- -- 20,0 -- 5,3 -- 16,7 20,0 14,3 -- 33,3 33,3 14,3 %vset. -- -- -- -- 1,0 1,0 6,1 4,0 2,0 2,0 1,0 -- -- 1,0 2,0 20,2 7) Mechanicky poskodené3) %spol.5) %celk.6) %vset.7) -- -- -- -- -- -- 14,3 33,3 1,0 -- -- -- 14,3 20,0 1,0 -- -- -- 28,6 10,5 2,0 -- -- -- 14,3 8,3 1,0 -- -- -- 14,3 14,3 1,0 -- -- -- -- -- -- -- -- -- 14,3 14,3 1,0 100 7,0 Viac chýb na 1 strome1 -- -- 5,3 -- 5,3 -- 26,3 15,8 10,5 15,8 5,3 -- -- 5,3 10,5 100 % -- -- 33,3 -- 20,0 -- 26,3 27,3 16,7 30,0 14,3 -- -- 33,3 28,6 -- -- 1,0 -- 1,0 -- 5,1 3,0 2,0 3,0 1,0 -- -- 1,0 2,0 19,2 Celkom12) 1 1 3 4 5 13 19 11 12 10 7 -- 3 3 7 99 1,0 1,0 3,0 4,0 5,1 13,1 19,2 11,1 12,1 10,1 7,1 0,0 3,0 3,0 7,0 100 % -- -- 1,0 2,0 -- 5,1 3,0 2,0 3,0 3,0 1,0 -- -- -- 1,0 21,2 -- -- -- -- 1,0 -- 1,0 -- 2,0 2,0 1,0 -- 1,0 1,0 1,0 10,1 Undamaged, 2)Bent, 3)Mechanical damage, pcs., 9)% total, 10)% together, 1% of all, 8)Total, 9)Vegetative sprouts, 10)Fork crown, 1More defects on one tree, 12)Together Obr. 1. Polygón rozdelenia pocetnosti jedincov poda hrúbkových tried pre semenný rub, dorub a cieové stromy Fig. 1. Diameter structure according to silvicultural management (seed cutting, clear cutting and chosen trees). Clear cut, 2)Seed cut, 3)Target trees K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 merného zápoja (zakmenenia) na celej zasahovanej ploche. Prednostne sa preto vyznacujú jedince, ktoré splnili svoju funkciu, resp. ktoré sú nevhodné pre alsí vývoj ekosystému. Z tabuky 1 je zrejmé, ze v rámci vyznaceného semenného rubu boli odstraované najmä stromy, ktoré vykazovali urcité známky znízenej kvality (58,7 % vyznacených jedincov má znehodnocujúce kvalitatívne znaky). Zo znakov, ktoré sú väcsinou genetického pôvodu sme zaregistrovali len výskyt vidlicnatých stromov. Tento znak sa vyskytoval na 10,1 % jedincov. Ak berieme do úvahy, ze porast bol v predchádzajúcom období koncepcne obhospodarovaný diferencovanými prebierkovými postupmi (Réh & Réh 1997) tak je výskyt vidlicnatých stromov pomerne vysoký. Jednou z prícin je zrejme skutocnos, ze sa vidlice vyskytujú vo výske 8 metrov a viac, z coho je zrejmé, ze sa dá z kmea vymanipulova este kvalitný sortiment. Takéto jedince boli v poraste ponechávané. Znaky znizujúce kvalitu, ktoré sú zaprícinené vplyvom prostredia a antropogénnou cinnosou sa vyskytujú priblizne na 50 % evidovaných stromov. Mechanické poskodenie, najmä vplyvom výchovnej azby, resp. priblizovania, bolo zistené pri semennom rube na 7,0 % jedincov. Dub cervený je vemi citlivý na mechanické poskodenie v predjarnom a jarnom období, kedy dochádza k intenzívnemu prúdeniu miazgy. V tomto období by mali by akékovek aktivity v porastoch duba cerveného vylúcené. Zaujímavý je výskyt ,,ohnutých stromov". Z evidovaných 99 stromov bolo 20,2 % ohnutých (Tabuka . Ohnutie je spôsobené prevládajúcimi severozápadnými vetrami, ako aj expozíciou, fototropizmom a sklonom svahu. Väcsina ohnutých jedincov má vychýlený kme o niekoko stupov od zvislej osi a najmä v korune sa jednostranne deformuje v smere prevládajúcich vetrov severozápad (sever)-juhovýchod (juh). Výrazne sa tým znizuje kvalita korún, ktorú napr. uz Gubka & Sklenár (2006) hodnotili priemerným kvalitatívnym stupom 2,3, co poukazuje na podpriemernú kvalitu korún. Vplyv prostredia, ako aj vplyv zvolených technologických postupov pri usmerovaní struktúry porastov, sa prejavuje aj na tvorbe vegetatívnych výhonkov na kmeni, ktoré nahrádzajú nedostatok asimilacného aparátu v korunách stromov. V rámci vyznacovania semenného rubu, bolo zistené, ze az 21,2 % stromov vykazuje tvorbu adventívnych výhonkov (vlkov). Najviac týchto jedincov sa nachádza v hrúbkových triedach 30 ­ 34 cm (Tabuka . V priemere boli vlky nasadzované vo výske 1,8 ± 0,8 m, pricom maximálna výska nasadenia vlkov bola 6 m (1 strom). Stupe zavlkatenia bol vypocítaný v priemere na 2,2, co indikuje asi 4 vlky na 1 bezný meter kmea. Výskyt vlkov znizuje kvalitu dreva (Réh & Réh 1997). Na 19,2 % jedincov boli zistené minimálne dva znaky znizujúce kvalitu, resp. funkcnú úcinnos stromu. Vitálne jedince, neposkodené a bez znehodnocujúcich znakov kvality, boli v rámci sledovaného súboru zistené v 41,3 % evidovaných stromov. V hrúbkových triedach 28 ­ 32 cm sa vyskytovalo takmer 20 % zo vsetkých registrovaných vyznacených stromov (Tabuka . Dorub bol vyznacený na dvoch východiskách obnovy s rozmermi 30 ­ 180 m (0,54 ha). Vyznacených bolo sumárne 423 jedincov duba cerveného. Rozdelenie poda poctu a hrúbkových tried poukazuje na normálne rozdelenie, pri112 com dominancia jedincov v rámci hrúbky je v hrúbkových triedach 38 ­ 42 cm (Obr. . Posun pocetnosti doprava sa zákonite prejavuje aj na priemerných hodnotách biometrických znakov (Tabuka 2). Priemerná hrúbka jedincov, ktoré boli vyznacené na dorub je 38,5 ± 7,8 cm. Je to o 6,5 cm viac, ako bola priemerná hrúbka jedincov vyznacených v rámci semenného rubu. Ako vidno z tabuky 3, je pocet mechanicky poskodených stromov v relatívnom vyjadrení identický s poctom stromov vyznacených do semenného rubu (Tabuka . Je to dôsledok výchovnej azby, ktorá bola v danom poraste realizovaná v minulosti. V porovnaní so semenným rubom je pocet stromov, ktoré tvoria vidlicu v relatívnom vyjadrení mensí. Rozdiel vsak nie je statisticky významný. Vplyvom pestovných opatrení, ktoré boli realizované v minulosti, sa statisticky významne zvýsil pocet jedincov, ktoré tvoria vlky (26,0 %). Nadmerný výskyt vlkov (vegetatívnych výhonkov) môze podstatne znízi kvalitu sortimentov. Ich tvorba je typickým znakom, ktorý sa prejavuje pri väcsine druhov rodu Quercus, ako reakcia na osvetlenie kmea, alebo stratu asimilacného aparátu v korunách (Tabuka 3). Nizsí stíhlostný koeficient indikuje zvýsenú statickú stakoeficient bilitu sledovaného porastu na jednej strane, na strane druhej, sa zrejme prejavuje aj na zlepsení tvaru stromov, najmä co sa týka ohnutia kmeov. V casti porastu, ktorá bola urcená na dorub, sme zistili o polovicu menej ohnutých kmeov, ako v súbore stromov, ktorý bol vyznacený ako semenný rub. Stíhlostný koeficient v casti porastu, kde bol realizovaný dorub mal hodnotu 67,2 ± 8,6 (Tabuka 2). Zaregistrovali sme aj jeden zlomený strom podobne ako pri vyznacovaní semenného rubu. Obnovný prvok ­ východisko obnovy, kde bol vyznacovaný dorub prechádza cez bývalú výskumnú plochu, v rámci ktorej bola v minulosti realizovaná úrovová prebierka s pozitívnym výberom s oznacením cakateov, resp. v súcasnosti cieových stromov. Z biometrického hadiska dosahujú cieové stromy vyssie hodnoty hrúbok. Väcsina cieových stromov sa nachádza v hrúbkových triedach od 38 cm do 56 cm, s priemernou hodnotou 46,4 ± 6,5 cm (Tabuka 2). Pozitívny vplyv koncepcnej výchovy sa prejavil aj na celkovom stave cieových stromov. Ohnutie cieového stromu bolo registrované len v jednom prípade (3 %), vlky boli zistené na troch stromoch (10 %) a jeden cieový strom, ktorý sa nachádzal pri priblizovacej linke bol mechanicky poskodený (3 %) (Tabuka 3). Zvýsené priemerné hodnoty kvantitatívnych biometrických znakov sa prejavujú zákonite aj na objeme stredného kmea, ktorý je pri cieových stromoch podstatne vyssí, ako sú priemerné hodnoty objemu stromov vyznacených v rámci semenného rubu, resp. dorubu (Tabuka 2). Rozdiely v pocetnosti jedincov so znehodnocujúcimi kvalitatívnymi znakmi na skúmaných východiskách obnovy sme testovali 2 testom. Vypocítaná hodnota 2 = 7,15 je mensia ako kritická hodnota pre hladinu spoahlivosti 0,05 a stupe vonosti 5, 20,05(5) = 11,07 z coho vyplýva, ze sa testovaná hypotéza H0 o nezávislosti skúmaných faktorov potvrdila. Testom bolo preukázané, ze podiel znakov znehodnocujúcich kvalitu v poraste duba cerveného je na analyzovaných východiskách obnovy rovnaký. K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 Tabuka 2. Priemerné hodnoty sledovaných kvantitatívnych biometrických znakov duba cerveného na lokalite Veký Somos Table 2. Average values of Northern red oak biometrical characteristics on Veký Somos locality. Znak Semenný rub7) Dorub8) Cieové9) Pocet []2 99 423 33 Hrúbka d1,3 [cm]3 32,0 ± 7,2 38,5 ± 7,8 46,4 ± 6,5 Výska [m]4 23,4 ± 2,4 25,2 ± 1,9 27,2 ± 1,5 Stíhlostný koeficient5) 75,3 ± 10,8 Objem [m3]6) 0,97 ± 0,49 67,2 ± 8,6 59,2 ± 8,2 1,45 ± 0,63 2,09 ± 0,59 Characteristic, 2)Abundance, 3)Breast height diameter, Height, 5)Slighterness ratio, 6)Volume, 7)Seed cutt 8)Clear cutt 9)Target trees Tabuka 3. Rozdelenie pocetnosti jedincov duba cerveného poda hrúbkových tried a kvalitatívnych znakov v rámci dorubu na lokalite Veký Somos Table 3. Abundance distribution of Northern red oak individuals according to diameter classes and characteristics of quality on the plot with clear cut (Veký Somos). d1,3 22 1 24 2 26 7 28 8 30 10 32 15 34 11 36 12 38 20 40 13 42 20 44 14 46 5 48 8 50 9 52 5 54 6 56 1 60 1 Spolu9) 168 5) d1,3 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 48 50 52 54 56 60 Spolu9) 5) Neposkodené Cieové stromy2) Ohnuté3) Mechanicky poskodené 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) 5) %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. %spol.6) %celk.7) %vset.8) 0,6 33,3 0,2 -- -- -- -- -- -- 1 3,3 33,3 0,2 1,2 50,0 0,5 -- -- -- -- -- -- -- -- -- 4,2 38,9 1,7 -- -- -- 1 2,4 5,6 0,2 2 6,7 11,1 0,5 4,8 53,3 1,9 -- -- -- 3 7,1 20,0 0,7 -- -- -- 6,0 40,0 2,4 -- -- -- 7 16,7 28,0 1,7 -- -- -- 8,9 37,5 3,5 1 3,0 2,5 0,2 8 19,0 20,0 1,9 2 6,7 5,0 0,5 6,5 40,7 2,6 -- -- -- 3 7,1 11,1 0,7 2 6,7 7,4 0,5 7,1 41,4 2,8 -- -- -- 3 7,1 10,3 0,7 2 6,7 6,9 0,5 11,9 41,7 4,7 3 9,1 6,3 0,7 5 11,9 10,4 1,2 7 23,3 14,6 1,7 7,7 31,7 3,1 3 9,1 7,3 0,7 6 14,3 14,6 1,4 2 6,7 4,9 0,5 11,9 42,6 4,7 6 18,2 12,8 1,4 1 2,4 2,1 0,2 4 13,3 8,5 0,9 8,3 38,9 3,3 -- -- -- 2 4,8 5,6 0,5 3 10,0 8,3 0,7 3,0 33,3 1,2 3 9,1 20,0 0,7 2 4,8 13,3 0,5 1 3,3 6,7 0,2 4,8 42,1 1,9 3 9,1 15,8 0,7 -- -- -- 1 3,3 5,3 0,2 5,4 40,9 2,1 5 15,2 22,7 1,2 1 2,4 4,5 0,2 2 6,7 9,1 0,5 3,0 33,3 1,2 3 9,1 20,0 0,7 -- -- -- -- -- -- 3,6 42,9 1,4 5 15,2 35,7 1,2 -- -- -- 1 3,3 7,1 0,2 0,6 33,3 0,2 1 3,0 33,3 0,2 -- -- -- -- -- -- 0,6 50,0 0,2 -- -- -- -- -- -- -- -- -- 100 39,7 33 100 7,80 42 100 9,9 30 100 7,1 Imelovec10) Vlky1 Vidlica12) Viac chýb na 1 strome13) Celkom1 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) 5) 6) 7) 8) %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. %spol. %celk. %vset. 5) %spol.6) -- -- -- 1 0,9 33,3 0,2 -- -- -- -- -- -- 3 0,7 -- -- -- 2 1,8 50,0 0,5 -- -- -- -- -- -- 4 0,9 -- -- -- 8 7,3 44,4 1,9 -- -- -- 1 1,5 5,6 0,2 18 4,3 -- -- -- 4 3,6 26,7 0,9 -- -- -- 3 4,5 20,0 0,7 15 3,5 -- -- -- 7 6,4 28,0 1,7 1 2,9 0,0 0,2 5 7,5 20,0 1,2 25 5,9 -- -- -- 12 10,9 30,0 2,8 2 5,7 5,0 0,5 10 14,9 25,0 2,4 40 9,5 -- -- -- 9 8,2 33,3 2,1 2 5,7 7,4 0,5 5 7,5 18,5 1,2 27 6,4 -- -- -- 10 9,1 34,5 2,4 2 5,7 6,9 0,5 6 9,0 20,7 1,4 29 6,9 -- -- -- 8 7,3 16,7 1,9 5 14,3 10,4 1,2 8 11,9 16,7 1,9 48 11,3 25,0 2,4 0,2 12 10,9 29,3 2,8 4 11,4 9,8 0,9 6 9,0 14,6 1,4 41 9,7 25,0 2,1 0,2 10 9,1 21,3 2,4 5 14,3 10,6 1,2 6 9,0 12,8 1,4 47 11,1 -- -- -- 13 11,8 36,1 3,1 4 11,4 11,1 0,9 7 10,4 19,4 1,7 36 8,5 25,0 6,7 0,2 3 2,7 20,0 0,7 -- -- -- 3 4,5 20,0 0,7 15 3,5 -- -- -- 5 4,5 26,3 1,2 2 5,7 10,5 0,5 3 4,5 15,8 0,7 19 4,5 -- -- -- 4 3,6 18,2 0,9 1 2,9 4,5 0,2 2 3,0 9,1 0,5 22 5,2 25,0 6,7 0,2 2 1,8 13,3 0,5 4 11,4 26,7 0,9 2 3,0 13,3 0,5 15 3,5 -- -- -- -- -- -- 2 5,7 14,3 0,5 -- -- -- 14 3,3 -- -- -- -- -- -- 1 2,9 33,3 0,2 -- -- -- 3 0,7 -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- -- 2 0,5 100 0,9 110 100 26,0 35 100 8,3 67 100 15,8 423 100 Undamaged, 2)Chosen trees, 3)Bent, Mechanical damage, 5)pcs., 6)% total, 7)% together, 8)% of all, 9)Total, 10)Lorantus europaeus, 1Vegetative sprouts, 12)Fork crown, 13)More defects on one tree, 1Together K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 4. Diskusia a záver Aj ke je v práci venovaná pozornos obnove porastov, nezameriavame sa na zásobu, sortimentáciu, resp. vývoj následnej generácie, ale na analýzu kvalitatívnych morfologických znakov vyznacených jedincov. Doc. Réh, ktorý 35 rokov koncepcne usmeroval výchovu týchto porastov konstatoval, ze v rovnorodých a rovnovekých porastoch duba cerveného vo fáze zrovín sa takmer nevyskytujú jedince, ktoré by na základe tvarových charakteristík a zdravotného stavu vykazovali najnizsiu kvalitu. Na druhej strane konstatoval, ze v 1. a 2. stromovej triede sa nenachádza dostatok jedincov (poziadavka bola 200 .ha-, ktoré by boli v najvyssích stupoch kvality kmea a koruny (Réh 1967, 1989; Réh & Réh 1997). Na relatívne dobrú kvalitu kmea, ale nizsiu kvalitu koruny poukazujú aj Gubka & Sklenár (2006). Autori zárove poukazujú aj na vyssiu kvalitu duba cerveného v porovnaní s dubom zimným na sledovanej lokalite. Dub cervený je v mladom veku drevina rýchleho rastu, pricom tvorí relatívne kvalitné kmene. Pri silnom a náhlom osvetlení má tendenciu na intenzívnu tvorbu adventívnych vegetatívnych výhonkov na kmeni (vlkov), cím sa znizuje kvalita kmea. Na podobné skutocnosti poukazuje aj Pokorný (1962). Ako vyplýva z poznatkov na sledovaných objektoch na lokalite Semerovce, koncepcnou starostlivosou (výchovou) je mozné usmerova kvalitu a funkcnú úcinnos porastov duba cerveného na pozadovanej úrovni do rubného veku. Mitscherlich (1957) odporúca, aby rubná doba duba cerveného nebola kratsia ako 100 rokov. Zdravotný stav, imelovec, uschýnanie vrcholcov, odumieranie konárov, zavlkatenie... v nasom prípade signalizuje, ze uz 85-rocný porast je potrebné obnovne rozpracova. Na základe nasich výsledkov preto odporúcame krátke ciastkové obnovné doby. Nezanedbatená je estetická funkcia porastov duba cerveného vo vsetkých rastových fázach (Stefancík 1992). Nízke ekologické nároky vytvárajú predpoklady pre uplatnenie tejto dreviny v nizsích lesných vegetacných stupoch (uris & Lukácik 2010; Lukácik & uris 2012). Dub cervený je vzhadom na svoje ekologické nároky, biologické a produkcné moznosti, povazovaný za perspektívnu drevinu. Z tohto pohadu je preto potrbné tejto drevine venova zvýsenú pozornos aj v budúcnosti. Poakovanie Táto publikácia vznikla vaka podpore v rámci operacného programu Výskum a vývoj pre projekt: Dobudovanie centra excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, ITMS: 26220120049, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Gubka, K., Sklenár, P., 2006: Porovnanie niektorých znakov struktúry porastov duba cerveného (Quercus rubra L.) a duba zimného (Quercus petraea (Mattusch) Liebl.). Acta Fac. For. 48:183­195. Gubka, K., Spisák, J., 2010: Prirodzená obnova duba cerveného (Q. rubra L.) na výskumných plochách Semerovce (LS Sahy). In: Knott, R., Peáz, J., Vank, P. (eds.): Pstování les v nizsích vegetacních stupních. Brno, Mendelova univerzita v Brn, p. 30­34. Heger, A., Schönabach, H., 1962: Pestovanie zásoby lesného stroönabach, nabach, movia. Slovenské vydavatestvo pôdohosp. literatúry, Bratislava, 206 p. Lukácik, I., uris, M., 2012: Rastové charakteristiky dominantných druhov drevín v lesostepných spolocenstvách Krupinskej planiny a Strázovských vrchov. In: Saniga, M., Kucbel, S., Jaloviar, P. (eds.): Pestovanie lesa v strednej Európe, p. 181­191. Mitscherlich, G., 1957: Die Roteichenversuchsflächen der Badischen forstlichen Versuchsanstalt. Allg. Forst-und Jagdz 1:1­12. Pagan, J., Randuska, D., 1988: Atlas drevín 2. Bratislava, Obzor, 408 p. Plaisange, G., 1956: Note a propos du chêne rouge d´Amérique en forêt de Chaux. Bull. de la Soc. For. de Franche-Cpmté, 3, 167 p. Pokorný, J., 1962: Dendrologie. Praktická rukovt lesnická 1, Praha, SZN. Polanský, B. et al.,1955: Pstení les II. Praha, SZN 427 p. Réh, J., 1967: Stúdium struktúry a vývoja zroviny duba cervného. Sb.ved.pr LF VSLD Zvolen 1:85­104. Réh, J., 1989: Vývoj struktúra a rastové procesy zrovín duba cerveného (Quercus rubra L.) vplyvom prebierok. Správa pre záverecnú oponentúru ciastkovej úlohy, Zvolen, 212 p. Réh, J., 1999: Pestovanie úcelových lesov. Zvolen, ES TU Zvolen, 218 p. Réh, J., Réh, R., 1997: Dub cervený (Quercus rubra L.), jeho vývoj, struktúra a rastové procesy vplyvom prebierok a moznosti vyuzitie jeho dreva v drevospracujúcom priemysle. Vedecké stúdie 12/1997/A. Zvolen, TU Zvolen, 71 p. Stefancík, L., 1992: Vplyv výchovného zásahu na porast duba cer, veného (Quercus rubra L.) s kúpenoliecebnou a produkcnou funkciou. Lesnícky casopis 38:253­268. Stefancík, I., 2011: struktúra a vývoj porastov duba cerveného (Quercus rubra L.) s rozdielnym funkcným zameraním. Forestry Journal 57:32­41. Vansteenkiste, D., DeBoever, L., VanAcker, J., 2005: Alternative processing solutions for Red oak (Quercus rubra) from converted forests in Flanders, Belgium. In: Proceedings of the COST Action E44 Conference on broad spectrum utilization of wood, Viennna, Austria, 13 p. Wezel, R., 1950: Erfahrungen mit dem Anbau der Roteiche in Württenburg. Allg. F. und Jagdz. 6:173 p. Resumé This paper was aimed to analyse the health stage as well as the specific features lowering the quality of the red oak production. The analysis was not primarily focused on the production patterns as the main attention was paid to the "quality-abundance" relation. A 40-year-long research of the influence of diverse silvicultural managements on Northern red oak (Quercus rubra L.) stand development has been performed in Sahy Forest District (Veký Somos locality). Currently (stand age 85 years) the stand regeneration has begun. A shelterwoodstrip-system of regeneration with a short regeneration period Literatúra Burkovský, J., 1985: Viac pozornosti hromadnému hynutiu dubov v chránených územiach. Pamiatky prírody, 1:26­27. Capek, M. a kol., 1985: Hromadné hynutie dubov na Slovensku. Príroda, Bratislava, 112 p. uris, M., Lukácik, I., 2010: Lesostepné spolocenstvá vo vybranej oblasti Krupinskej planiny. Acta Fac. For. 52:71­87. K. Gubka et al. / Lesn. Cas. For. J. 60 (201 109­115 (10 or 15 years) is recommended. We established three starting points for the stand regeneration felling. At two of them, the regeneration felling was marked with regard to pre-given criteria. The area of each starting point was 0.54 ha (30× 80 m). We expect the 10-year-long regeneration period, with the repetition interval of 3 years. On the third starting point with an area of 0.45 ha (25×180 m), the seed felling was marked. The canopy closure was lowered to the value of 0.55. The regeneration period of this part of the analysed stand was 5 years. In the silvicultural selection of trees we examined quantitative biometrical characteristics as well as qualitative characteristics (bending, vegetative sprouts, mechanical damage, fork crown etc.). We found out that on the plot with the seed cut 20% of individuals were bent or had vegetative sprouts, 10% of trees had a fork crown and 7% were mechanically damaged. 41% of trees were undamaged. On the plot with the clear cut up to 47.5% of trees (including chosen trees) were without degradations mar. The number of bent trees (10%) was lower compared to the plot with the seed cut, but the number of trees with vegetative sprouts was higher (26%). Statistical analysis with 2 test revealed that the differences in the abundance of qualitative characteristics between the investigated regeneration elements were statistically insignificant. The unsatisfactory health status (mistletoe, dieback of crown tops, dieback of lateral branches, sproutness etc.) points out at the fact that already 85-year-old forest stand is suitable for silvicultural regeneration. Considering the ecological requirements, biological and productive possibilities of the Northern red oak, this species is considered to be the perspective tree species in the future. From this point of view, it is necessary to pay an increased attention to this tree species in the future.

Journal

Forestry Journal – de Gruyter

Published: Jun 1, 2014

There are no references for this article.