Get 20M+ Full-Text Papers For Less Than $1.50/day. Start a 14-Day Trial for You or Your Team.

Learn More →

Analýza aktuálneho zvyšovania produkcie Lesov SR na základe údajov LHP

Analýza aktuálneho zvyšovania produkcie Lesov SR na základe údajov LHP DOI: 10.2478/forj-2014-0025 ANALÝZA AKTUÁLNEHO ZVYSOVANIA PRODUKCIE LESOV SR NA ZÁKLADE ÚDAJOV LHP IVAN HERICH Andreja Hlinku 2317/32, SK ­ 960 01 Zvolen, e-mail: herichivan@gmail.com HERICH, I., 2013: Analysis of the actual increase of forest production in Slovakia based on the data from forest management plans. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107-119, 2013, 17 fig., tab. 3, ref. 16, ISSN 0323 ­ 1046. Original paper. This paper is based on results from assessment of the production characteristics development in sampling sets of forest management plans with the same date of validity and the validity period. Database is generated by basis sets of forest management plans valid from 1983. The aim of the analysis is to quantify and compare the development of production characteristics of the prevailing tree species in time levels and to quantify the impact of increasing growing stock. We have analysed the variables of the main crop: mean height, mean diameter, absolute yield class, current annual increment, growing stock and crop density. The result is a progressive, balanced and significant trend of increasing production characteristics, which confirms the results of the selection assessment and indicates increased and fast growth of Slovak forests in the research period. The analysis showed that increasing total growing stock is caused except increasing mean heights and mean diameters in particular by changes of the age structure that is reflected in increasing average age of the area. Key words: forest management plan, information bank, analysis of increasing production 1. Problematika Dlhodobé sledovanie stavu a vývoja lesov na Slovensku je zalozené na vyhotovovaní a pravidelnom obnovovaní lesných hospodárskych plánov (LHP), ktoré sa realizuje prevazne v pravidelnom desarocnom cykle vzdy na priblizne 1/10 územia rocne. Negatívnym dôsledkom uplatovania takého rezimu z hadiska celoplosného vyhodnocovania je skutocnos, ze informácie o stave lesov na Slovensku nie sú zisované jednorázovo v rovnakom case, ale postupne v rámci decénia. V zmysle § 45 zákona c. 326/2005 Z. z. o lesoch slúzi na zber, spracovanie, archiváciu a distribúciu údajov o lesoch Informacný systém lesného hospodárstva (IS LH), v ktorom zaujímajú kúcové postavenie práve LHP. Priebezná archivácia LHP v informacnej banke nám dnes uz umozuje automatizovane vyhodnoti vývoj lesov na Slovensku v posledných 3 desarociach, v období, v ktorom bol poda tabuky 1 zaznamenaný výrazný nárast zásob dreva. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Agregáciou platných lesných hospodárskych plánov na lesnom pôdnom fonde Slovenska sú kazdorocne spracované súhrnné informácie o lesoch SR (SISL). Okrem údajov z LHP sú v SISL spracované aj údaje o vykonaných hospodárskych opatreniach v aktuálnom roku. Vstupným dokladom je bilancný výkaz lesnej hospodárskej evidencie (L 144), ktorý kazdorocne vyhotovujú a predkladajú na spracovanie vsetci obhospodarovatelia lesov. Tak vznikajú casové rady vývoja produkcných charakteristík lesov Slovenska, pricom pozornos sa v odvetví aj mimo odvetvia LH vseobecne sústreuje najmä na vývoj zásob dreva a na s ním súvisiaci vývoj azieb dreva. Informácie o lesoch sa distribuujú rôznymi spôsobmi v zmysle platných predpisov v odvetví LH, ale hlavným komunikacným kanálom sa v rámci IS LH stal internetový portál o lesoch Slovenska. Verejne prístupné sú tu aj súhrnné informácie o stave a o vývoji lesov. V tabuke 1 prevzatej na portál zo Zelenej správy (2007) doplnenej o údaje z roku 2010 mozno pozorova vývoj zá107 Tabuka 1. Vývoj zásob dreva Table 1. Growing stock trends Rok1) Zásoba spolu v mil. m2) Ihlicnatá4) Z toho3) Listnatá5) 6) m3 Na 1 ha v 1) 1970 313,3 169,0 144,3 171 1980 324,0 170,0 154,0 174 1990 348,5 178,9 169,6 181 2000 410,0 199,1 210,9 215 2005 438,9 207,4 231,6 229 2010 462,0 212,2 249,8 238 Year, 2)Growing stock in mil. m3, 2)Total, 3)From the total, 4)Coniferous, 5)Broad-leaved, 6)Per 1 ha in m3 sob od roku 1970. Celkové zásoby majú strmý vzostupný trend s nárastom o viac ako 47 % pôvodného objemu. Podobný trend mozno pozorova u hektárových zásob, kde nárast za obdobie 1970 ­ 2010 predstavuje az 39 % pôvodného objemu. Trend zvysovania zásob nebol zatia exaktne preskúmaný a zdôvodnený. Na Slovensku sú známe vseobecné úvahy o vplyve zavedenia nových rastových tabuliek do praxe HÚL a o vplyve postupných zmien vekovej struktúry lesov (zastúpenia vekových stupov). V tejto súvislosti je vhodné pripomenú prácu MORAVCÍKA (2003), ktorý okrem kazdorocných komentárov k vývoju produkcie lesov v Zelenej správe, v roku 2003 vyhodnotil rozsiahle výberové súbory LHP, v ktorých boli s odstupom decénia uplatnené staré a nové rastové tabuky. V riesení pouzil rámcovú metodiku zalozenú na vyhodnotení súhrnných informácií (vývoj zásob dreva spolu a na ha poda vekových stupov a drevín, zakmenenia a bonít). Dospel k názoru, ze zvysovanie zásob dreva je spôsobené v prvom rade postupnými zmenami vekového zlozenia. Ako druhú prícinu identifikoval vplyv zvýsených bonít vsetkých drevín a zakmenenia, co pripisoval zavedeniu nových rastových tabuliek z dôvodu rapídneho zvýsenia dynamiky rastu zásob v casovom horizonte zavedenia nových rastových tabuliek do praxe. Nevykonal vsak komplexné porovnanie starých a nových rastových tabuliek. Cieom tohto príspevku je preto urci dôvody zvysovania zásob a kvantifikova mieru ich vplyvu na základe vyhodnotenia vývoja produkcných charakteristík lesov Slovenska v predchádzajúcom období. 2. Metodika Metodika vychádza z výsledkov vyhodnotenia vývoja produkcných charakteristík vo výberových súboroch LHP s rovnakým zaciatkom platnosti a rovnakou dobou platnosti (HERICH, 2009, 2010, 2012). Pre tento úcel boli vytvorené tri výberové súbory: ­ súbor LHP, ktoré boli opakovane obnovované v rokoch 1987, 1997, 2007, ­ súbor LHP, ktoré boli opakovane obnovované v rokoch 1988, 1998, 2008, ­ súbor LHP, ktoré boli opakovane obnovované v rokoch 1989, 1999, 2009. Výsledky vyhodnotenia vývoja produkcných charakteristík v týchto výberových súboroch LHP na troch ca108 sových hladinách a to tak v súboroch porastov ako aj vo vekových stupoch boli so stanovenou statistickou presnosou a spoahlivosou vztiahnuté na základný súbor, to znamená na vsetky lesy SR (s výnimkou vojenských lesov) v uvedených casových hladinách. Vzhadom k desarocnému cyklu obnov LHP k zmieneným výberovým súborom neexistuje vsak reálny základný súbor údajov, ale len základný súbor hypotetický (fiktívny). Výsledky dosiahnuté vyhodnotením výberových súborov sú analogické, vykazujú rovnaké trendy a boli z nich odvodené nasledovné závery: ­ Postupný presun zásob z prevládajúcich stredných (predrubných) vekových stupov do rubných vekových stupov. ­ Pokles zastúpenia ihlicnatých drevín a rast zastúpenia listnatých drevín. ­ Znizovanie priemernej výmery základnej jednotky rozdelenia lesa a tým zvysovanie poctu týchto jednotiek. ­ Postupné zvysovanie priemerného veku lesov. ­ Postupné statisticky významné zvysovanie priemerných produkcných charakteristík najviac zastúpených drevín (stredná výska, stredná hrúbka, zakmenenie, zásoba na 1 ha pre dreviny smrek a buk). ­ Postupné zväcsovanie celkových zásob. ­ Statisticky významný rozdiel medzi skutocnými a modelovými produkcnými charakteristikami smreka a buka (medzi skutocnou priemernou strednou výskou, hrúbkou a modelovou priemernou strednou výskou, hrúbkou vypocítanou na základe výskového a hrúbkového prírastku z rastových tabuliek ( 1998)). ­ Zväcsovanie skutocných stredných výsok v porastoch signifikantne prevysujúce modelový vývoj vypocítaný poda rastových tabuliek má za následok postupné zlepsovanie priemerných absolútnych výskových bonít smreka a buka. Nakoko statisticky významné zvysovanie produkcie bolo kvantifikované a potvrdené vo vsetkých výberových súboroch, mozno tento jav zovseobecni na vsetky LHP a na vsetky roky zaciatku platnosti LHP v tomto desarocnom cykle. Logickou konzekvenciou tejto úvahy je moznos analýzy vývoja produkcie bez ohadu na zaciatok platnosti LHP, co dovouje hypotetický základný súbor nahradi základným súborom platných LHP na území SR k zvolenej casovej hladine. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Tabuka 2. Rozsah základného súboru platných LHP Table 2. Basic set of valid forest management plan Casová hladina1) 1992 1995 2000 2005 2010 1) Pocet porastov 2) Drevina SM8) BK9) SM8) BK9) SM8) BK9) SM8) BK9) SM8) BK9) 3) Pocet porastov2) 188 181 196 236 202 792 213 071 223 045 238 223 242 922 268 632 262 289 295 230 Holina4) skutocná v6) Plocha5) skutocná v skutocná v6) ha % 6) 100,0 100,9 101,7 102,4 103,0 Time level, 2)Number of stands, 3)Tree species, 4)Clear-cut area, 5)Area, 6)Actual, 8)Spruce, 9)Beech Po prvýkrát boli súhrnné informácie o lesoch SR automatizovane spracované z archivovaných databáz LHP na osobných pocítacoch v roku 1992. Do spracovania boli zahrnuté LHP v prvom az desiatom roku platnosti s rokom zaciatku platnosti 1983 ­ 1992. Od vtedy boli postupne v informacnej banke LH archivované databázy LHP platné ku kazdému alsiemu roku to znamená k rokom 1993, 1994, ......, 2010. Pre analýzu vývoja produkcie lesov SR bolo teda v case spracovania údajov pre tento príspevok k dispozícii 19 súborov LHP platných k danému roku spracovania súhrnných informácií. Z toho u 80 % LHP prebehli tri a u 20 % len dve obnovy LHP. Na rozdiel od výberových súborov sa v tejto analýze produkcie uz nepracuje s odhadmi parametrov základného súboru, ale so skutocnými absolútnymi a relatívnymi velicinami vypocítanými zo súboru LHP platných pre vsetky lesy SR s výnimkou vojenských lesov a lesov s inou ako 10-rocnou platnosou LHP. Napriek objektívnej neúplnosti tohto súboru mozno ho s ohadom na rozsah povazova za súbor základný a tento termín je pouzívaný aj v alsom texte. Porastová pôda SR v roku 2010 zaberá 1 938 904 ha, to znamená, ze základný súbor v roku 2010 (tab. 2) tvorí 96 % tejto výmery. Na casovej osi bol zvolený kompromisný 5-rocný interval (perióda), v rámci ktorého sa síce obnovuje len 50 % LHP, ale na druhej strane hodnovernejsie a plynulejsie zachytáva kontinuitu a rovnomernos vývoja produkcie ako interval 10-rocný, co je dôlezité zvlás v období zavádzania nových rastových tabuliek. Výnimkou je rok 1992 limitovaný dostupnosou databáz LHP v digitálnej forme. V dôsledku uplatovania 5-rocného intervalu sa vývoj produkcie lesov vyhodnocuje v casových hladinách 1992, 1995, 2000, 2005, 2010. Tabuka 2 obsahuje rozsahy súborov LHP platných v jednotlivých casových hladinách. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Základný súbor platných LHP slúzi na vyhodnotenie vývoja týchto produkcných charakteristík: ­ stredná výska, ­ stredná hrúbka, ­ absolútna výsková bonita, ­ bezný a priemerný prírastok, ­ zakmenenie, ­ zásoba na 1 ha a zásoba celkom. Vývoj produkcných charakteristík sa vyhodnocuje v závislosti: a) na veku kde vek je vyjadrený stredom vekového stupa vek.st. = 1, 2, 3, .................., 15, b) na case kde cas je vyjadrený kalendárnym rokom v jednotlivých casových hladinách t = 1992, 1995, 2000, 2005, 2010, c) na drevine kde sú výsledky vyhodnotenia kvôli prehadnosti prezentované len pre dreviny s min. 2 % plochovým zastúpením. Vývoj strednej výsky, strednej hrúbky, absolútnej výskovej bonity a zásoby na 1 ha v závislosti na veku a case bol vyhodnotený pre najviac zastúpené dreviny smrek a buk. Výsledky vyhodnotenia vývoja zakmenenia a zásoby celkom na veku a case sú uvedené pre vsetky dreviny spolu. ­ Algoritmy výpoctu priemerných produkcných charakteristík (výska, hrúbka, bonita) vo vekových stupoch a pre dreviny sú definované vzahom pre výpocet vázeného aritmetického priemeru, kde váhou je redukovaná plocha. mj i 1 PRij .PCH ij mj i 1 PCH j pre j = 1, 2, 3, ........., n PRij [1] PCH PR j .PCH j n [2] PR j ­ plocha redukovaná dreviny v i-tom poraste a jtom vekovom stupni, PCHij ­ produkcná charakteristika dreviny v i-tom poraste a j-tom vekovom stupni, PRj ­ plocha redukovaná dreviny v j-tom vekovom i =1 --­­ PC H j ­ priemerná produkcná charakteristika dreviny v j-tom vekovom stupni, --­­ PC H ­ priemerná produkcná charakteristika dreviny, n ­ pocet vekových stupov 15, mj ­ pocet porastov zo zastúpením príslusnej dreviny v j-tom vekovom stupni. Priemerný plochový vek drevín a aj celého súboru bol vypocítaný ako vázený aritmetický priemer na základe stredov vekových stupov (5, 15, 25......) a redukovaných plôch vo vekových stupoch. kde PRij Celkový priemerný prírastok (CPP), priemerný rubný prírastok (PRP) a celkový bezný prírastok (CBP) boli vypocítané z matematického modelu rastových tabuliek na základe závislosti celkovej objemovej produkcie (COP) na veku (t) a bonite (b) COP = f (t, b) a alej standardným postupom poda Pracovných postupov HÚL (BAVLSÍK a kol., 2008). Zmeny priestorového rozdelenia lesa pri obnovách LHP a postupné zväcsovanie výmery porastovej pôdy v sledovanom období do znacnej miery znemozujú identifikáciu tých istých porastov v rôznych casových hladinách. Práca sa preto nezameriava na statistickú analýzu variability rozdielov hodnôt produkcných charakteristík medzi casovými hladinami. Podrobné statistické vyhodnotenie relatívne homogénnych výberových súborov obsahujú práce (2009, 2010, 2012). 3. Dosiahnuté výsledky V príspevku sú s ohadom na jeho obmedzený rozsah uvedené len vybrané informácie z predmetnej analýzy. Podrobný vývoj produkcných charakteristík v sledovanom období vo vekových stupoch bol analyzovaný len pre dreviny smrek a buk, pricom je u týchto drevín vemi podobný. S vekou pravdepodobnosou to platí aj o ostatných drevinách o com svedcí vývoj priemerných produkcných charakteristík drevín na obrázkoch 2, 4, 6, 8, 9, 11. Preto je komentár k vývoju podrobných produkcných charakteristík v sledovanom období vo vekových stupoch primárne zameraný na najviac zastúpenú drevinu buk. Kvôli prehadnosti a strucnosti je vývoj produkcných charakteristík prezentovaný prevazne v grafoch bez uvedenia tabuliek. Analýza vývoja produkcných charakteristík sa v alsom premieta do výsledkov identifikácie a kvantifikácie prícin zvysovania zásob. 3.1. Vývoj produkcných charakteristík Stredné výsky a hrúbky Vývoj strednej výsky tesne koreluje s vývojom zásoby, preto je stredná výska základným parametrom pre urcenie absolútnej výskovej bonity a má teda významné postavenie v analýze vývoja produkcie lesov. Jej prednosou je, ze sa vypocíta na základe priameho merania výsok v rámci vonkajsích prác pri vyhotovení LHP. Priebeh priemerných stredných výsok buka vo vekových stupoch (obr. 1) je podobný vo vsetkých casových hladinách. Mensie vybocenie z plynulosti priebehu je len v casových hladinách 1992, 1995 vo vekových stupoch 14 a 15, to znamená v súbore prevazne prestarnutých porastov. Napriek tomu lezia stádiové krivky priemerných stredných výsok v celom rozsahu vekových stupov v casových hladinách v pomerne pravidelnom odstupe nad sebou. To znamená, ze v priebehu sledovaLesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 stupni ( PRij ), mj n PR j t j PR j [3] kde PRj ­ plocha redukovaná dreviny alebo celého súboru porastov v j-tom vekovom stupni, tj ­ vek stredu j-teho vekového stupa, t ­ priemerný plochový vek dreviny alebo celého súboru porastov. Priemerná hektárová zásoba dreviny alebo celého súboru vo vekových stupoch a priemerná hektárová zásoba dreviny alebo celého súboru bola vypocítaná zo vzahov mj V1ha j i 1 mj i 1 n Vij pre j = 1, 2, 3, ........., n [4] PSij V1ha j PS j n V1ha [5] PS j kde PSij ­ plocha skutocná dreviny v i-tom poraste a j-tom vekovom stupni, Vij ­ zásoba dreviny v i-tom poraste a j-tom vekovom stupni, PSj ­ plocha skutocná dreviny v j-tom vekovom stupni ( PSij ), i =1 mj V1ha ­ priemerná zásoba na 1 ha dreviny alebo celého j súboru v j-tom vekovom stupni, V1ha ­ priemerná zásoba na 1 ha dreviny alebo celého súboru, n ­ pocet vekových stupov15, mj ­ pocet porastov zo zastúpením príslusnej dreviny alebo celého súboru v j-tom vekovom stupni. Obr. 1. Vývoj priemerných stredných výsok buka v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 1. Trend of average mean heights of beech in the research period by 1) Obr. 3. Vývoj priemerných stredných hrúbok buka v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 3. Trend of average mean diameters of beech in the research period by Obr. 2. Vývoj priemerných stredných výsok drevín Fig. 2. Trend of average mean heights of tree species 1) Obr. 4. Vývoj priemerných stredných hrúbok drevín Fig. 4. Trend of average mean diameters of tree species 1) ného obdobia rovnomerne stúpajú. Vo vekových stupoch s rozhodujúcim vplyvom na vekos zásoby dosahuje zvýsenie priemerných stredných výsok v sledovanom období 3 ­ 3,5 m. Kulminácia vývoja priemerných stredných výsok vo vekových stupoch na konci sledovaného obdobia a teda absolútne najvyssia priemerná stredná výska je v 11-tom vekovom stupni, kde sa zvýsila priblizne z pôvodných 23 m na 26,5 m. Zvýsenie priemernej strednej výsky v tomto vekovom stupni dosahuje za 5-rocnú periódu az 1 m. Vývoj priemerných stredných výsok drevín v casových hladinách (obr. 2) má logicky tiez charakter rovnomerného zvysovania. Absolútne hodnoty priemerných stredných výsok jednotlivých drevín v casových hladinách nie sú vzájomne priamo porovnatené nakoLesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 ko sú ovplyvnené zastúpením drevín vo vekových stupoch [vzorec 3], co sa následne premieta do priemerného plochového veku drevín. Rovnako zvýsenie priemerných stredných výsok drevín v casových hladinách je nielen výsledkom ich zvysovania vo vekových stupoch, ale je ovplyvnené aj zmenou práve tohto priemerného plochového veku drevín, ktorý sa v sledovanom období tiez rovnomerne zvysuje (obr. 7). Pri uvedomení si uvedených skutocností mozno konstatova maximálnu hodnotu priemernej strednej výsky 19,6 m pri jedli, minimálnu 12,2 m pri javore, maximálne zvýsenie priemernej strednej výsky v sledovanom období priblizne 4 m pri borovici a smrekovci, minimálne 1 m pri hrabe. Stredná hrúbka rovnako ako stredná výska je výsledkom priameho merania hrúbok v rámci vonkajsích prác pri vyhotovení LHP. Vývoj priemerných stredných hrúbok buka v sledovanom období vo vekových stupoch (obr. 3) je podobný ako pri priemerných stredných výskach, ale ich postupné zvysovanie je miernejsie. Vo vekových stupoch s rozhodujúcim vplyvom na výsku zásoby dosahuje zvýsenie priemerných stredných hrúbok v sledovanom období 2 ­ 3 cm. Vývoj má priebezne stúpajúci charakter bez kulminácie s lokálnym maximom zvýsenia priemernej strednej hrúbky v 11-tom vekovom stupni o uz uvedené 3 cm pocas sledovaného obdobia. Maximálna priemerná stredná hrúbka 40,7 cm sa dosahuje v poslednom 15-tom vekovom stupni na konci sledovaného obdobia. Vývoj priemerných stredných hrúbok drevín v casových hladinách (obr. 4) má rovnomerne stúpajúci trend a ich zvysovanie pocas sledovaného obdobia je ovplyvované tak ako pri výskach aj zmenou priemerného plochového veku. Absolútne hodnoty priemerných stredných hrúbok jednotlivých drevín v casových hladinách nie sú vzájomne priamo porovnatené nakoko sú ovplyvnené zastúpením drevín vo vekových stupoch. Trend vývoja priemerných stredných výsok a hrúbok smreka vo vekových stupoch je podobný ako pri buku, ale absolútne hodnoty sú pochopitene rozdielne (vyssie). Absolútne výskové bonity Absolútne výskové bonity drevín v porastoch sú modelové veliciny dané rastovými tabukami, ktoré sú priamo závislé na stredných výskach drevín v porastoch. Preto aj vývoj priemerných absolútnych výskových bonít v sledovanom období poda vekových stupov (obr. 5) koresponduje s vývojom priemerných stredných výsok. Stádiové krivky priemerných absolútnych výskových bonít buka vo vekových stupoch majú vo vsetkých casových hladinách klesajúci trend s vemi podobným priebehom. Do kulminácie priemernej strednej výsky v 11-tom vekovom stupni má tento priebeh mier- ne klesajúci charakter, po kulminácii klesajú priemerné bonity strmsie. Vo vekových stupoch s rozhodujúcim vplyvom na vekos zásoby dosahuje zvýsenie priemerných absolútnych výskových bonít v sledovanom období 3 ­ 3,6 m. Pocas sledovaného obdobia absolútne výskové bonity vo vekových stupoch rovnomerne stúpajú, táto rovnomernos je tak ako pri výskach mierne porusená len v posledných vekových stupoch (14, 15) v casových hladinách 1992, 1995. Diferencie medzi hodnotami produkcných charakteristík na zaciatku a na konci sledovaného obdobia vo vekových stupoch sú v priamej úmere k absolútnym hodnotám produkcných charakteristík a tieto absolútne hodnoty sú závislé na veku. Výpocet priemerných diferencií má preto nízku vypovedaciu hodnotu. Výnimkou sú práve absolútne výskové bonity drevín, nakoko vo vekových stupoch sú porovnatené hodnoty stredných výsok vo veku 100 rokov. Do výpoctu diferencií bonít buka neboli zahrnuté prvé dva vekové stupne pretoze: ­ majú nepatrný vplyv na výsku produkcie, ­ rastové tabuky pre ne neudávajú produkcné charakteristiky, ­ bonity v 1. vekovom stupni sú v porovnaní s vyssími vekovými stupami výrazne podhodnotené. Priemerná diferencia bonít vo vekových stupoch sa potom vyjadrí vzahom pre výpocet jednoduchého aritmetického priemeru. 15 2010 (b j b 1992 ) j kde j 3 2,8 m [6] ­ priemerná absolútna výsková bonita v j-tom vekovom stupni, b ­ priemerná diferencia. Obr. 5. Vývoj priemerných absolútnych výskových bonít buka v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 5. Trend of average absolute yield classes of beech in the research period by 1) Yield class, 2) Pritom priemernú diferenciu znizujú hodnoty bonity v posledných relatívne málo zastúpených dvoch vekových stupoch (14 ­ 1,6 a 15 ­ 1,4), kde poda zákonitostí rastu výskový rast uz ustáva. Pre porovnanie je diferencia medzi priemernou bonitou na zaciatku a na konci sledovaného obdobia (váhou je redukovaná plocha buka v poraste) priblizne rovnaká ­ b = 2,7 m, co v relatívnom vyjadrení predstavuje výrazné zvýsenie pôvodnej priemernej bonity buka v casovej hladine 1992 o 11,4 %. Priemerné absolútne výskové bonity drevín (obr. 6) majú pocas sledovaného obdobia rovnomerný stúpajúci trend. Maximálne zvýsenie má javor priblizne 4 m, minimálne dub a hrab priblizne 2 m. Na priemerné absolútne výskové bonity drevín majú vplyv aj zmeny zastúpenia drevín vo vekových stupoch. Tento vplyv nie je natoko výrazný a nedá sa porovnáva s ostatnými produkcnými charakteristikami, nakoko absolútna výsková bonita je modelová výska v 100 rokoch. S ohadom Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Obr. 6. Vývoj priemerných absolútnych výskových bonít drevín Fig. 6. Trend of average absolute yield classes of tree species 1) Yield class, 2)Spruce, 3)Fir, 4)Pine, 5)Larch, 6)Oak, 8)Beech, 9)Hornbeam, 10)Maple Obr. 7. Vývoj priemerného plochového veku Fig. 7. Trend of average age in the area 1) Age, 2)Time levels, 3)Entire group, 4)Beech, 5)Spruce na klesajúci trend priemerných absolútnych výskových bonít v závislosti na veku a s ohadom na zmeny vekovej struktúry v prospech vyssích vekových stupov môze pôsobi aj kontraproduktívne. Trend vývoja priemerných absolútnych výskových bonít smreka v sledovanom období poda vekových stupov je podobný ako pri buku s tým rozdielom, ze celkové rozpätie bonít je väcsie a aj ich klesanie je preto strmsie a to pred kulmináciou aj po kulminácii priemerných stredných výsok v 11-tom vekovom stupni. Priemerný plochový vek Vývoj priemerného plochového veku je determinovaný zmenami vo vekovej struktúre základného súboru porastov, konkrétne zmenami v rozdelení redukovanej plochy vo vekových stupoch [vzorec 3] pocas sledovaného obdobia. Toto rozdelenie je na zaciatku charakteristické nerovnomerným zastúpením vekových stupov s vysokým zastúpením stredných (predrubných), ktoré v sledovanom období postupne prechádza do vyssích (rubných) vekových stupov. Výsledkom tohto procesu je preto postupné zvysovanie priemerného plochového veku (obr. 7). Priemerný plochový vek jednotlivých drevín je rôzny tak ako sa lísi ich zastúpenie vo vekových stupoch. Z obrázku 7 je zrejmý stúpajúci trend priemerného plochového veku najviac zastúpených drevín ako aj celého základného súboru. Vývoj priemerného plochového veku je skoro lineárny, len v poslednej casovej hladine sa mierne znizuje a to v dôsledku miernejsej zmeny uz spomínanej vekovej struktúry. Priemerný plochový vek základného súboru stúpol pocas sledovaného obdobia o priblizne 6 rokov z hodnoty 55,5 roka na zaciatku na hodnotu 61,5 roka na konci sledovaného obdobia. Vývoj priemerného plochového veku smreka prakticky kopíruje vývoj priemerného plochového veku základného súboru (zvýsenie o 6 rokov), Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 ale v absolútnej hodnote je o necelý 1 rok nizsí. Vývoj priemerného plochového veku buka vykazuje v porovnaní s celým súborom miernejsie stúpanie (zvýsenie len o 3,5 roka), ale vyssie absolútne hodnoty na zaciatku (60,5 roka) aj na konci (64 rokov) sledovaného obdobia. Miernejsie stúpanie priemerného plochového veku buka je dôsledkom zvysovania plochového zastúpenia buka, co sa prejavuje najmä v prvých troch vekových stupoch. Objemové prírastky drevín Vývoj objemových prírastkov sa odvíja od vývoja celkovej objemovej produkcie, ktorá je stanovená rastovými tabukami. Matematický model rastových tabuliek umozuje na základe známych vstupných parametrov vypocíta bezný aj priemerný prírastok (obr. 8, 9). Pri konstantnom stupni zásobovej úrovne uplatovanom v praxi HÚL (pri drevinách kde sa stupe zásobovej úrovne zohaduje) sú pre výpocet objemových prírastkov urcujúce stredná výska, následne bonita a vek. Obr. 8. Vývoj celkového bezného prírastku drevín Fig. 8. Trend of total current increment of tree species 1) Obr. 9. Vývoj priemerného celkového prírastku drevín Fig. 9. Trend of average total increment of tree species 1) Obr. 11. Vývoj hektárových zásob drevín Fig. 11. Trend of tree species growing stock 1) Obr. 12. Vývoj celkových zásob drevín Fig. 12. Trend of tree species total growing stock 1) Obr. 10. Vývoj hektárových zásob buka v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 10. Trend of growing stock per ha of beech in the research period by 1) kom a rubnou dobou jednotlivých drevín, v základnom súbore je jeho hodnota priblizne 60 % z priemerného celkového prírastku. Celkové a hektárové zásoby Vývoj hektárových zásob buka aj smreka poda vekových stupov má v sledovanom období rovnomerne stúpajúci trend a zodpovedá vývoju priemerných stredných výsok. Maximálne zvýsenie hektárovej zásoby buka (obr. 10) vo vekových stupoch je priblizne 100 m3, pri smreku je to az 130 m3 a priblizne 80 m3 je maximálne zvýsenie hektárových zásob vypocítaných z celkových zásob. Hektárové zásoby drevín (obr. 11) majú rovnaký stúpajúci trend, v ktorom sa uplatuje aj vplyv zvysovania priemerného plochového veku. To isté platí o celkových zásobách drevín (obr. 12) s výnimkou stagnujúcej jedle v dôsledku znizovania jej porastovej plochy. Najvyssí rast v absolútnej hodnote vykazujú najviac zastúpené dreviny buk a smrek, pricom dominuje buk, ktorý pocas sledovaného obdobia prekrocil hodnotu zásoby smreka. Prícinou je klesajúci Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Vseobecne mozno konstatova, ze vývoj objemových prírastkov má v sledovanom období rovnomerne stúpajúci trend. Tento trend je v súlade s trendom vývoja priemerných stredných výsok, následne s trendom vývoja absolútnych výskových bonít ako aj s trendom vývoja priemerného plochového veku. Výnimky v casovej hladine 1992 pri hrabe a smrekovci sú spôsobené zmenou vekovej struktúry v prospech vekových stupov s nizsím prírastkom v casovej hladine 1995 (najmä zvýsenie výmery 1. a 2. vekového stupa). Neuvádzame priemerný rubný prírastok, ktorý s danou problematikou priamo nesúvisí a relácia medzi priemerným celkovým a priemerným rubným prírastkom zodpovedá relácii medzi priemerným plochovým ve114 Obr. 13. Vývoj zakmenenia v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 13. Trend of crop density in the research period by 1) Crop density, 2) trend porastovej plochy smreka a stúpajúci trend porastovej plochy buka v sledovanom období. Vývoj zakmenenia Priebeh zakmenenia vo vekových stupoch má vo vsetkých casových hladinách klesajúci trend. Vývoj zakmenenia v sledovanom období poda vekových stupov je v súlade s vývojom hektárových zásob. Miernejsie sa zvysuje vo vekových stupoch, v ktorých sa prevazne odhaduje priamo v teréne. Vo vyssích vekových stupoch, kde sa prevazne vypocítava, sa zakmenenie zvysuje výraznejsie v súlade s rastom zásob a následne redukovaných plôch. 3.2. Kvantifikácia mozných vplyvov na zvysovanie celkových zásob Porastová plocha Pocas sledovaného obdobia sa porastová plocha základného súboru zväcsila o 3 % (tab. 2), co predstavuje zaokrúhlene 54 000 hektárov. Prírastky na porastovej ploche nie sú v informacnej banke samostatne archivované a nie je známa ani ich veková struktúra. Pri vekovej struktúre prírastkov identickej s pôvodným základným súborom by aj zvýsenie zásoby predstavovalo priblizne 3 %. V skutocnosti sa vsak väcsinou jedná o delimitované plochy urcené na zalesnenie, ktoré majú malý vplyv na rast zásob. Na základe kvalifikovaného odhadu mozno tento vplyv vyjadri hodnotou do 1 %. Rastové tabuky Nové rastové tabuky (HALAJ, PETRÁS, 1998) vypracované pre modelovanie rastu lesov na Slovensku sa zacali vyuzíva pri vyhotovení LHP od roku 1993. To znamená, ze v perióde 1993 ­ 1995 boli zavedené na priblizne 30 % porastovej plochy, v perióde 1996 ­ 2000 na 50 % Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 porastovej plochy a v perióde 2001 ­ 2005 na 20 % porastovej plochy. V informacnej banke nie sú k dispozícii alternatívne databázy pre porovnanie zásob urcených poda starých pôvodne nemeckých rastových tabuliek a zásob urcených poda nových rastových tabuliek. Alternatívne databázy nie je mozné ani retrospektívne zrekonstruova nakoko v starsích databázach chýba informácia o spôsobe zisovania zásob. Mieru vplyvu nových rastových tabuliek na zvysovanie zásob mozno preto stanovi len induktívnou metódou. Ak vychádzame z predpokladu, ze zavedením nových rastových tabuliek sa zvysujú zásoby (v porastoch kde sa zvolí tento spôsob zisovania zásob), malo by sa toto zvýsenie prejavi aj vo vývoji hektárových zásob. Z obrázku 14 je vsak zrejmé, ze vývoj priemerných hektárových zásob má v sledovanom období poda vekových stupov takmer lineárny priebeh, co platí najmä v nizsích (predrubných) vekových stupoch, kde sa na zisovanie zásob prakticky výlucne pouzívajú rastové tabuky. Vo vývoji priemerných hektárových zásob sa neodráza rozsah zavedenia nových rastových tabuliek k jednotlivým casovým hladinám a co je osobitne dôlezité, v poslednej perióde (2006 ­ 2010) sa uz nové rastové tabuky nezavádzajú, ale priemerné hektárové zásoby sa rovnomerne zvysujú aj naalej v súlade so zvysovaním stredných výsok a hrúbok. Analogický priebeh majú v sledovanom období aj hektárové zásoby smreka a celkové hektárové zásoby. Vo vyssích vekových stupoch je to zasa vývoj zakmenenia, v ktorom sa neodrázajú údajne vyssie modelové hektárové zásoby. Tie by totiz znízili redukovanú plochu a tým aj zakmenenie. Konzekvenciou tohto vývoja je konstatovanie, ze induktívna metóda nepotvrdila výrazný vplyv zavádzania nových rastových tabuliek na zvysovanie zásob. Výsky a hrúbky Zvysovanie priemerných hektárových zásob je v súlade so zvysovaním základných produkcných charakteristík (výska, hrúbka), o com svedcí predovsetkým az nápadná podobnos vývoja priemerných hektárových zásob na obrázku 14 s vývojom priemerných stredných výsok na obrázku 15 (s výnimkou posledných vekových stupov, kde priemerná stredná výska uz stúpa miernejsie, ale vývoj priemerných hektárových zásob je este ovplyvovaný zvysovaním priemernej strednej hrúbky). Vplyv zvysovania stredných výsok a hrúbok na vývoj celkových zásob sa dá jednoducho vyjadri prostredníctvom hektárových zásob. Pre tento úcel sú ideálne priemerné hektárové zásoby vo vekových stupoch (tab. 3), u ktorých sa eliminuje vplyv vývoja priemerného plochového veku. Celkové zásoby na zaciatku sledovaného obdobia potom mozno vyjadri vzahom ¦ V 1ha1992 x PS j j 344,6 mil . m [7] Obr. 14. Vývoj priemerných hektárových zásob buka v casových hladinách a vo vekových stupoch Fig. 14. Trend of beech average growing stock per ha in time levels and in 1) Obr. 15. Vývoj priemerných stredných výsok buka v casových hladinách a vo vekových stupoch Fig. 15. Trend of beech average mean heights in time levels and in 1) Time levels Time levels a celkové zásoby na konci sledovaného obdobia vzahom V1 n V 1ha 2010 PS j j 406,9 mil . m [8] kde V ­ celková zásoba, PSj ­ plocha skutocná v j-tom vekovom stupni, V1ha ­ zásoba na 1 ha v j-tom vekovom stupni, j n ­ pocet vekových stupov. Zvýsenie celkovej zásoby na konci sledovaného obdobia vplyvom zvýsenia priemerných stredných výsok a hrúbok predstavuje rozdiel celkovej zásoby na konci a na zaciatku sledovaného obdobia. V1 = V12010 ­ V1992 = 62,3 mil.m3 [9] Aby sa vylúcil vplyv zmeny vekovej struktúry na celkovú zásobu, pre výpocet celkovej zásoby sa na zaciatku aj konci sledovaného obdobia uplatuje rovnaká veková struktúra a to tá zo zaciatku sledovaného obdobia. Vek Zmeny vo vekovej struktúre sú zrejmé z porovnania plochového zastúpenia vekových stupov na zaciatku a na konci sledovaného obdobia (tab. 3) a majú za následok zvýsenie priemerného plochového veku (obr. 7), ktorý zasa ovplyvuje zvysovanie zásoby. Názorne je plochové zastúpenie vekových stupov na zaciatku a na konci sledovaného obdobia zobrazené na obrázku 16. Z grafu je zrejmé výrazné znízenie výmery predrubných Obr. 16. Plochy skutocné vo vekových stupoch Fig. 16. Actual areas in 1) Obr. 17. Zásoby vo vekových stupoch Fig. 17. Growing stock in 1) Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Tabuka 3. Plochy skutocné, redukované a zásoby na 1 ha vo vekových stupoch Table 3. Actual and reduced areas and growing stock per 1 ha in Casová hladina1) Vekový stupe2) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 skutocná3) 162 669 142 546 123 137 140 789 196 727 191 368 189 028 198 260 162 661 102 268 69 258 42 857 32 147 23 943 30 603 1 808 262 1) 2) 3) 4) 1992 Plocha redukovaná4) skutocná3) 138 459 143 151 126 480 135 549 105 738 151 603 116 061 132 213 157 500 121 207 148 984 154 299 143 356 194 462 148 055 188 241 120 274 174 424 73 943 161 924 49 483 116 067 29 507 67 010 21 970 39 467 16 416 25 811 20 595 56 904 Plocha spolu6) 1 416 820 1 862 332 5) 2010 redukovaná4) 125 889 122 118 132 200 111 223 99 067 123 217 153 086 146 278 134 801 125 300 90 296 51 092 29 516 18 444 40 232 1 502 759 6) Zásoba na 1 ha5) 2 1 12 16 66 90 122 155 171 205 211 246 247 285 288 317 308 348 306 378 310 394 296 375 280 359 275 334 272 308 Priemerná zásoba na 1 ha7) 191 240 Time level, Age class, Actual area, Reduced area, Growing stock per 1 ha, Area in total, 7)Average growing stock per 1 ha vekových stupov 5, 6 s relatívne nízkymi hektárovými zásobami a výrazné zvýsenie výmery rubných vekových stupov 10, 11, 12, 15 s relatívne vysokými hektárovými zásobami. Este výraznejsie sa zmena vekovej struktúry a súcasný rast zásob prejavujú v objemovom zastúpení vekových stupov v obrázku 17. Aj pri kvantifikácii vplyvu zvýsenia priemerného plochového veku na rast zásob vychádzame z priemerných hektárových zásob. Celkové zásoby na konci sledovaného obdobia so zohadnením zmien v hektárových zásobách aj vo vekovej struktúre sa vypocítajú poda vzahu V = V22010 ­ V1992 = 102,7 mil.m3 [12] Relatívne zvýsenie zásoby vypocítané z objemu na zaciatku sledovaného obdobia je potom V% V 29, 8 % [13] Relatívny podiel vplyvu zvýsenia stredných výsok a hrúbok na zvýsení zásoby je V1 % V1 V 60, 7 % [14] V2 n V 1ha 2010 PS j j 447,3 mil . m [10] a relatívny podiel vplyvu zmien vekovej struktúry na zvýsení zásoby je Zvýsenie celkovej zásoby na konci sledovaného obdobia vplyvom zmien vo vekovej struktúre [vzorec 11], predstavuje potom rozdiel celkovej zásoby na konci sledovaného obdobia [vzorec 10] a celkovej zásoby, v ktorej je eliminovaná zmena zastúpenia vekových stupov na konci sledovaného obdobia [vzorec 9]. V2 = V22010 ­ V12010 = 40,4 mil.m3 [11] V2 % V2 V 39,3 % [15] Relatívne vyjadrenie Základom pre výpocet relatívneho zvýsenia zásoby je rozdiel celkovej zásoby na konci a na zaciatku sledovaného obdobia [vzorce 7 a 10] Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Hodnoty V1% a V2% zahrujú uz aj zvýsenie zásoby z titulu zväcsenia porastovej plochy z úvodu tejto podkapitoly, lebo toto zväcsenie sa nepatrne premieta tak do výpoctu hektárových zásob ako aj do zmeny priemerného plochového veku. Uvedený algoritmus mozno aplikova detailne aj na zásoby drevín, ale aj na ostatné priemerné produkcné charakteristiky drevín. Vypocítané relatívne hodnoty kolísu tak ako kolísu produkcné charakteristiky drevín vo vekových stupoch a ako kolísu vekové struktúry drevín. 4. Záver Analýza zvysovania produkcie lesov v základnom súbore je logickým vyústením výberového hodnotenia databáz LHP realizovaného v období rokov 2007 ­ 2010 a je príkladom komplexného prístupu k zhodnoteniu informacného potenciálu databáz LHP chronologicky archivovaných v informacnej banke. Výsledky analýzy základného súboru potvrdili v sledovanom období zvysovanie produkcných charakteristík lesov odvodených z výberového vyhodnotenia databáz LHP (HERICH, 2009, 2010) ako aj zaostávanie modelového rastu a prírastku lesov za rastom a prírastkom skutocným (HERICH, 2012), co je zrejmé najmä z výrazného zvysovania priemerných bonít drevín (buk o 2,7 m). Tento výsledok bol ocakávaný ak si uvedomíme, ze primárnym aplikovaným výberovým kritériom vo výberovom vyhodnotení bol rovnaký zaciatok a dzka platnosti LHP, co principiálne znamená, ze v tomto príspevku pertraktovaný základný súbor sa skladá z 10-tich takých výberových súborov. Získané poznatky sú v súlade s trendom rastu európskych lesov publikovanom autormi SPIECKER ­ MIELIKAINEN ­ KOHL ­ SKOVSGAARD (1996 ) aj s výsledkami národných inventarizácií (SMELKO, 2008). Analýzou produkcie v základnom súbore bolo zistené postupné rovnomerné zvysovanie produkcných charakteristík a zmeny vekovej struktúry v sledovanom období. Toto tvrdenie sa menovite vzahuje na: ­ priemerné hodnoty stredných výsok, stredných hrúbok a absolútnych výskových bonít buka a smreka vo vekových stupoch; ­ priemerné hodnoty hektárových zásob buka a smreka vo vekových stupoch; ­ priemerné hodnoty zakmenenia vo vekových stupoch a spolu; ­ priemerný plochový vek buka, smreka a celého základného súboru v casových hladinách; a práve zvýsenie priemerného plochového veku sa potom podiea aj na: ­ zvýsení priemerných hodnôt stredných výsok, stredných hrúbok, prírastkov a hektárových zásob prevládajúcich drevín; ­ zvýsení celkových zásob prevládajúcich drevín a celkových zásob spolu. Pocas sledovaného obdobia sa celkové zásoby zvýsili o 30 % pôvodného objemu. Analýzou sa nepotvrdil vseobecne rozsírený a oficiálne proklamovaný argument, ze zvysovanie zásob v sledovanom období vo vekej miere spôsobilo zavádzanie nových rastových tabuliek. Naopak, z analýzy vyplynulo, ze zvysovanie celkových zásob je výsledkom pôsobenia najmä dvoch faktorov: zvysovanie stredných výsok, stredných hrúbok a zvysovanie priemerného plochového veku. Miera vplyvu uvedených faktorov bola kvantifikovaná na základe priemerných hektárových zásob vo vekových stupoch a zastúpenia vekových stupov. Najväcsí priblizne 60 % vplyv na zvýsenie celkových zásob v sledovanom období má zvýsenie stredných výsok a stredných hrúbok (a to prostredníctvom zvýsenia absolútnych výskových bonít a hektárových zásob). Zvýsenie priemerného plochového veku sa podiea na zvýsení celkových zásob priblizne 40 %. Najmensí vplyv má zväcsenie porastovej plochy, ktoré sa poda kvalifikovaného odhadu na zvysovaní zásob podiea hodnotou do 1 %. Trend zvysovania produkcných charakteristík pocas sledovaného obdobia je natoko jednoznacný, výrazný a rovnomerný, ze v zhode s výsledkami porovnania skutocného a modelového vývoja produkcie vo výberovom súbore (HERICH, 2012) indikuje zvýsenú prirastavos lesov SR v sledovanom období. Zatia co vzahy medzi zásobou a ostatnými produkcnými charakteristikami sú matematicky definované, údaje LHP ale ani údaje neúplnej podrobnej lesnej hospodárskej evidencie (výkaz L 146) neumozujú stanovi mieru zvýsenia prirastavosti, nakoko vývoj stredných výsok a stredných hrúbok môze okrem rastových zákonitostí ovplyvova celý rad alsích objektívnych aj subjektívnych faktorov, z ktorých uvádzame: ­ postupy výchovy a postupy obnovy realizované v sledovanom období v rámci uplatovaných hospodárskych spôsobov, ke sa sledované obdobie prekrýva s obdobím intenzívneho prechodu od holorubného k podrastovému hospodárskemu spôsobu, ­ náhodné azby, najmä maloplosné, roztrúsené, ktoré ovplyvujú porastové charakteristiky, ­ klimatické zmeny spojené s globálnym otepovaním, ­ zmeny v priestorovom rozdelení lesov (znizovanie priemernej výmery základnej jednotky priestorového rozdelenia lesa a s ním súvisiaci vznik nových jednotiek priestorového rozdelenia lesa (tab. 2)), ­ systematické chyby spôsobené pri meraní výsok a hrúbok, do úvahy tu prichádza aj podhodnocovanie, resp. nadhodnocovanie výsok stromov v súvislosti s odvodením plánovanej výsky azieb, ­ metodicky chybné zaraovanie porastov do vekových stupov na základe veku porastu zaokrúhleného na 5 rokov (následkom je rozdiel medzi skutocným priemerným vekom porastov vo vekovom stupni a vekom stredu vekového stupa, s ktorým sa operuje pri spracovaní súhrnných informácií o lesoch SR), ­ metodicky chybné pouzívanie veku porastu pre vsetky dreviny v poraste aj vo vekove diferencovaných porastoch a i. Príciny zvysovania stredných výsok a stredných hrúbok by mal objasni samostatný výskum a v jeho rámci najmä opakovaná národná inventarizácia lesov (SMELKO a kol., 2004). Prispie môze aj porovnanie vývoja produkcie na Slovensku a v zahranicí. Výsledky dosiahnuté vyhodnotením základného súboru mozno alej spresni a podrobnejsie zdôvodni detailnejsou analýzou podsúborov porastov vytvorených zo základného súboru LHP selekciou poda zvolených kriLesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 térií, napr. poda kategórie lesov, poda hospodárskeho spôsobu, poda tvaru lesa, poda rubnej doby, poda stanovistných podmienok a v ich rámci podrobne hodnoti vsetky dreviny a pod. Pouzitá literatúra BAVLSÍK, J. a kol., 2008: Pracovné postupy HÚL. Zvolen: NLC, 147 s. HALAJ, J., PETRÁS, R., 1998: Rastové tabuky hlavných drevín. Bratislava: SAP, 325 s. HERICH, I., 2009: Hodnotenie stavu a vývoja lesov na výberovom súbore lesných hospodárskych plánov v SR. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 55(5): 317-333. --, 2010: Trendy vývoja produkcie lesov SR odvodené z výberového súboru. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 56(2): 109-127. --, 2012: Porovnanie skutocného a modelového vývoja stredných výsok a hrúbok smreka a buka pocas dvoch decénií vo výberových súboroch porastov. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 58(1-9). MORAVCÍK, M., 2003: Príciny pozorovaného zvysovania zásob dreva v lesoch SR. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 317-333. SPIECKER, H., MIELIKAINEN, K., KOHL, M., SKOVSGAARD, J. P., 1996: Growth trends in european forests. Springer Verlag, 372 pp. SMELKO, S. a kol., 1994: Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 2005­2006. Zvolen: LVÚ Zvolen. --, 2008: Národné inventarizácie lesa v krajinách Európy a na Slovensku. Aké sú ich ciele a spôsoby realizácie? Les ­ Lesokruhy, c. 5­6, s. 28-33. Zákon o lesoch c. 326/2005 Z. z. Zelená správa 2007 ­ Správa o lesnom hospodárstve v SR 2007. Summary This paper is based on results from assessment of the production characteristics development in sampling sets of forest management plans with the same date of validity and the validity period. The aim the paper is to identify the causes of increasing growing stock and to quantify the impact rate based on the assessment of the production characteristic development in Slovak forests in the previous period. Database is generated by basis sets of forest management plans valid in Slovakia in the given year. These were created from forest management plans databases in information bank in a chronologic archive. Basic sets of forest management plan serve to assess the development of the following production characteristics: ­ Mean height ­ Mean diameter ­ Absolute yield class ­ Current and average increment ­ Crop density ­ Growing stock per 1 ha and total growing stock Development of the production characteristics is evaluated in relation to: ­ Age, is it expresses by the mean age class, age class = 1, 2, 3, .................., 15, ­ Time, it is expressed by the year in the time levels t = 1992, 1995, 2000, 2005, 2010, ­ Tree species, assessment results are presented only for tree species with a minimum 2% representation in the area. Production analysis of the basic groups showed progressive and balanced increase of production characteristics and changes in the age structure in the research period. This argument refers to: ­ average values of mean heights, mean diameters and absolute height qualities, ­ average values of growing stock per ha, increments and total growing stock, ­ average values of crop density, ­ average age in the area. The analysis showed that increasing total growing stock is particularly the result of two factors. The first and the biggest one (60%) is the increase of mean heights and diameters. The other one (40%) is increase of age in the area. The least impact has increase of the area, effecting growing stock in less than 1%. The trend of increasing production characteristics during the research period is so clear, significant and balanced that it indicates fast growth of Slovak forests in the research period in accordance with results of comparison of actual and model production development in the sampling sets. Translated by J. Lásková Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 http://www.deepdyve.com/assets/images/DeepDyve-Logo-lg.png Forestry Journal de Gruyter

Analýza aktuálneho zvyšovania produkcie Lesov SR na základe údajov LHP

Herich, Ivan
Forestry Journal , Volume 59 (2) – Jun 1, 2013
Download PDF
13 pages

Loading next page...
 
/lp/de-gruyter/anal-za-aktu-lneho-zvy-ovania-produkcie-lesov-sr-na-z-klade-dajov-lhp-nZ4qJYbEJ0
Publisher
de Gruyter
Copyright
Copyright © 2013 by the
ISSN
0323-1046
eISSN
0323-1046
DOI
10.2478/forj-2014-0025
Publisher site
See Article on Publisher Site

Abstract

DOI: 10.2478/forj-2014-0025 ANALÝZA AKTUÁLNEHO ZVYSOVANIA PRODUKCIE LESOV SR NA ZÁKLADE ÚDAJOV LHP IVAN HERICH Andreja Hlinku 2317/32, SK ­ 960 01 Zvolen, e-mail: herichivan@gmail.com HERICH, I., 2013: Analysis of the actual increase of forest production in Slovakia based on the data from forest management plans. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107-119, 2013, 17 fig., tab. 3, ref. 16, ISSN 0323 ­ 1046. Original paper. This paper is based on results from assessment of the production characteristics development in sampling sets of forest management plans with the same date of validity and the validity period. Database is generated by basis sets of forest management plans valid from 1983. The aim of the analysis is to quantify and compare the development of production characteristics of the prevailing tree species in time levels and to quantify the impact of increasing growing stock. We have analysed the variables of the main crop: mean height, mean diameter, absolute yield class, current annual increment, growing stock and crop density. The result is a progressive, balanced and significant trend of increasing production characteristics, which confirms the results of the selection assessment and indicates increased and fast growth of Slovak forests in the research period. The analysis showed that increasing total growing stock is caused except increasing mean heights and mean diameters in particular by changes of the age structure that is reflected in increasing average age of the area. Key words: forest management plan, information bank, analysis of increasing production 1. Problematika Dlhodobé sledovanie stavu a vývoja lesov na Slovensku je zalozené na vyhotovovaní a pravidelnom obnovovaní lesných hospodárskych plánov (LHP), ktoré sa realizuje prevazne v pravidelnom desarocnom cykle vzdy na priblizne 1/10 územia rocne. Negatívnym dôsledkom uplatovania takého rezimu z hadiska celoplosného vyhodnocovania je skutocnos, ze informácie o stave lesov na Slovensku nie sú zisované jednorázovo v rovnakom case, ale postupne v rámci decénia. V zmysle § 45 zákona c. 326/2005 Z. z. o lesoch slúzi na zber, spracovanie, archiváciu a distribúciu údajov o lesoch Informacný systém lesného hospodárstva (IS LH), v ktorom zaujímajú kúcové postavenie práve LHP. Priebezná archivácia LHP v informacnej banke nám dnes uz umozuje automatizovane vyhodnoti vývoj lesov na Slovensku v posledných 3 desarociach, v období, v ktorom bol poda tabuky 1 zaznamenaný výrazný nárast zásob dreva. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Agregáciou platných lesných hospodárskych plánov na lesnom pôdnom fonde Slovenska sú kazdorocne spracované súhrnné informácie o lesoch SR (SISL). Okrem údajov z LHP sú v SISL spracované aj údaje o vykonaných hospodárskych opatreniach v aktuálnom roku. Vstupným dokladom je bilancný výkaz lesnej hospodárskej evidencie (L 144), ktorý kazdorocne vyhotovujú a predkladajú na spracovanie vsetci obhospodarovatelia lesov. Tak vznikajú casové rady vývoja produkcných charakteristík lesov Slovenska, pricom pozornos sa v odvetví aj mimo odvetvia LH vseobecne sústreuje najmä na vývoj zásob dreva a na s ním súvisiaci vývoj azieb dreva. Informácie o lesoch sa distribuujú rôznymi spôsobmi v zmysle platných predpisov v odvetví LH, ale hlavným komunikacným kanálom sa v rámci IS LH stal internetový portál o lesoch Slovenska. Verejne prístupné sú tu aj súhrnné informácie o stave a o vývoji lesov. V tabuke 1 prevzatej na portál zo Zelenej správy (2007) doplnenej o údaje z roku 2010 mozno pozorova vývoj zá107 Tabuka 1. Vývoj zásob dreva Table 1. Growing stock trends Rok1) Zásoba spolu v mil. m2) Ihlicnatá4) Z toho3) Listnatá5) 6) m3 Na 1 ha v 1) 1970 313,3 169,0 144,3 171 1980 324,0 170,0 154,0 174 1990 348,5 178,9 169,6 181 2000 410,0 199,1 210,9 215 2005 438,9 207,4 231,6 229 2010 462,0 212,2 249,8 238 Year, 2)Growing stock in mil. m3, 2)Total, 3)From the total, 4)Coniferous, 5)Broad-leaved, 6)Per 1 ha in m3 sob od roku 1970. Celkové zásoby majú strmý vzostupný trend s nárastom o viac ako 47 % pôvodného objemu. Podobný trend mozno pozorova u hektárových zásob, kde nárast za obdobie 1970 ­ 2010 predstavuje az 39 % pôvodného objemu. Trend zvysovania zásob nebol zatia exaktne preskúmaný a zdôvodnený. Na Slovensku sú známe vseobecné úvahy o vplyve zavedenia nových rastových tabuliek do praxe HÚL a o vplyve postupných zmien vekovej struktúry lesov (zastúpenia vekových stupov). V tejto súvislosti je vhodné pripomenú prácu MORAVCÍKA (2003), ktorý okrem kazdorocných komentárov k vývoju produkcie lesov v Zelenej správe, v roku 2003 vyhodnotil rozsiahle výberové súbory LHP, v ktorých boli s odstupom decénia uplatnené staré a nové rastové tabuky. V riesení pouzil rámcovú metodiku zalozenú na vyhodnotení súhrnných informácií (vývoj zásob dreva spolu a na ha poda vekových stupov a drevín, zakmenenia a bonít). Dospel k názoru, ze zvysovanie zásob dreva je spôsobené v prvom rade postupnými zmenami vekového zlozenia. Ako druhú prícinu identifikoval vplyv zvýsených bonít vsetkých drevín a zakmenenia, co pripisoval zavedeniu nových rastových tabuliek z dôvodu rapídneho zvýsenia dynamiky rastu zásob v casovom horizonte zavedenia nových rastových tabuliek do praxe. Nevykonal vsak komplexné porovnanie starých a nových rastových tabuliek. Cieom tohto príspevku je preto urci dôvody zvysovania zásob a kvantifikova mieru ich vplyvu na základe vyhodnotenia vývoja produkcných charakteristík lesov Slovenska v predchádzajúcom období. 2. Metodika Metodika vychádza z výsledkov vyhodnotenia vývoja produkcných charakteristík vo výberových súboroch LHP s rovnakým zaciatkom platnosti a rovnakou dobou platnosti (HERICH, 2009, 2010, 2012). Pre tento úcel boli vytvorené tri výberové súbory: ­ súbor LHP, ktoré boli opakovane obnovované v rokoch 1987, 1997, 2007, ­ súbor LHP, ktoré boli opakovane obnovované v rokoch 1988, 1998, 2008, ­ súbor LHP, ktoré boli opakovane obnovované v rokoch 1989, 1999, 2009. Výsledky vyhodnotenia vývoja produkcných charakteristík v týchto výberových súboroch LHP na troch ca108 sových hladinách a to tak v súboroch porastov ako aj vo vekových stupoch boli so stanovenou statistickou presnosou a spoahlivosou vztiahnuté na základný súbor, to znamená na vsetky lesy SR (s výnimkou vojenských lesov) v uvedených casových hladinách. Vzhadom k desarocnému cyklu obnov LHP k zmieneným výberovým súborom neexistuje vsak reálny základný súbor údajov, ale len základný súbor hypotetický (fiktívny). Výsledky dosiahnuté vyhodnotením výberových súborov sú analogické, vykazujú rovnaké trendy a boli z nich odvodené nasledovné závery: ­ Postupný presun zásob z prevládajúcich stredných (predrubných) vekových stupov do rubných vekových stupov. ­ Pokles zastúpenia ihlicnatých drevín a rast zastúpenia listnatých drevín. ­ Znizovanie priemernej výmery základnej jednotky rozdelenia lesa a tým zvysovanie poctu týchto jednotiek. ­ Postupné zvysovanie priemerného veku lesov. ­ Postupné statisticky významné zvysovanie priemerných produkcných charakteristík najviac zastúpených drevín (stredná výska, stredná hrúbka, zakmenenie, zásoba na 1 ha pre dreviny smrek a buk). ­ Postupné zväcsovanie celkových zásob. ­ Statisticky významný rozdiel medzi skutocnými a modelovými produkcnými charakteristikami smreka a buka (medzi skutocnou priemernou strednou výskou, hrúbkou a modelovou priemernou strednou výskou, hrúbkou vypocítanou na základe výskového a hrúbkového prírastku z rastových tabuliek ( 1998)). ­ Zväcsovanie skutocných stredných výsok v porastoch signifikantne prevysujúce modelový vývoj vypocítaný poda rastových tabuliek má za následok postupné zlepsovanie priemerných absolútnych výskových bonít smreka a buka. Nakoko statisticky významné zvysovanie produkcie bolo kvantifikované a potvrdené vo vsetkých výberových súboroch, mozno tento jav zovseobecni na vsetky LHP a na vsetky roky zaciatku platnosti LHP v tomto desarocnom cykle. Logickou konzekvenciou tejto úvahy je moznos analýzy vývoja produkcie bez ohadu na zaciatok platnosti LHP, co dovouje hypotetický základný súbor nahradi základným súborom platných LHP na území SR k zvolenej casovej hladine. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Tabuka 2. Rozsah základného súboru platných LHP Table 2. Basic set of valid forest management plan Casová hladina1) 1992 1995 2000 2005 2010 1) Pocet porastov 2) Drevina SM8) BK9) SM8) BK9) SM8) BK9) SM8) BK9) SM8) BK9) 3) Pocet porastov2) 188 181 196 236 202 792 213 071 223 045 238 223 242 922 268 632 262 289 295 230 Holina4) skutocná v6) Plocha5) skutocná v skutocná v6) ha % 6) 100,0 100,9 101,7 102,4 103,0 Time level, 2)Number of stands, 3)Tree species, 4)Clear-cut area, 5)Area, 6)Actual, 8)Spruce, 9)Beech Po prvýkrát boli súhrnné informácie o lesoch SR automatizovane spracované z archivovaných databáz LHP na osobných pocítacoch v roku 1992. Do spracovania boli zahrnuté LHP v prvom az desiatom roku platnosti s rokom zaciatku platnosti 1983 ­ 1992. Od vtedy boli postupne v informacnej banke LH archivované databázy LHP platné ku kazdému alsiemu roku to znamená k rokom 1993, 1994, ......, 2010. Pre analýzu vývoja produkcie lesov SR bolo teda v case spracovania údajov pre tento príspevok k dispozícii 19 súborov LHP platných k danému roku spracovania súhrnných informácií. Z toho u 80 % LHP prebehli tri a u 20 % len dve obnovy LHP. Na rozdiel od výberových súborov sa v tejto analýze produkcie uz nepracuje s odhadmi parametrov základného súboru, ale so skutocnými absolútnymi a relatívnymi velicinami vypocítanými zo súboru LHP platných pre vsetky lesy SR s výnimkou vojenských lesov a lesov s inou ako 10-rocnou platnosou LHP. Napriek objektívnej neúplnosti tohto súboru mozno ho s ohadom na rozsah povazova za súbor základný a tento termín je pouzívaný aj v alsom texte. Porastová pôda SR v roku 2010 zaberá 1 938 904 ha, to znamená, ze základný súbor v roku 2010 (tab. 2) tvorí 96 % tejto výmery. Na casovej osi bol zvolený kompromisný 5-rocný interval (perióda), v rámci ktorého sa síce obnovuje len 50 % LHP, ale na druhej strane hodnovernejsie a plynulejsie zachytáva kontinuitu a rovnomernos vývoja produkcie ako interval 10-rocný, co je dôlezité zvlás v období zavádzania nových rastových tabuliek. Výnimkou je rok 1992 limitovaný dostupnosou databáz LHP v digitálnej forme. V dôsledku uplatovania 5-rocného intervalu sa vývoj produkcie lesov vyhodnocuje v casových hladinách 1992, 1995, 2000, 2005, 2010. Tabuka 2 obsahuje rozsahy súborov LHP platných v jednotlivých casových hladinách. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Základný súbor platných LHP slúzi na vyhodnotenie vývoja týchto produkcných charakteristík: ­ stredná výska, ­ stredná hrúbka, ­ absolútna výsková bonita, ­ bezný a priemerný prírastok, ­ zakmenenie, ­ zásoba na 1 ha a zásoba celkom. Vývoj produkcných charakteristík sa vyhodnocuje v závislosti: a) na veku kde vek je vyjadrený stredom vekového stupa vek.st. = 1, 2, 3, .................., 15, b) na case kde cas je vyjadrený kalendárnym rokom v jednotlivých casových hladinách t = 1992, 1995, 2000, 2005, 2010, c) na drevine kde sú výsledky vyhodnotenia kvôli prehadnosti prezentované len pre dreviny s min. 2 % plochovým zastúpením. Vývoj strednej výsky, strednej hrúbky, absolútnej výskovej bonity a zásoby na 1 ha v závislosti na veku a case bol vyhodnotený pre najviac zastúpené dreviny smrek a buk. Výsledky vyhodnotenia vývoja zakmenenia a zásoby celkom na veku a case sú uvedené pre vsetky dreviny spolu. ­ Algoritmy výpoctu priemerných produkcných charakteristík (výska, hrúbka, bonita) vo vekových stupoch a pre dreviny sú definované vzahom pre výpocet vázeného aritmetického priemeru, kde váhou je redukovaná plocha. mj i 1 PRij .PCH ij mj i 1 PCH j pre j = 1, 2, 3, ........., n PRij [1] PCH PR j .PCH j n [2] PR j ­ plocha redukovaná dreviny v i-tom poraste a jtom vekovom stupni, PCHij ­ produkcná charakteristika dreviny v i-tom poraste a j-tom vekovom stupni, PRj ­ plocha redukovaná dreviny v j-tom vekovom i =1 --­­ PC H j ­ priemerná produkcná charakteristika dreviny v j-tom vekovom stupni, --­­ PC H ­ priemerná produkcná charakteristika dreviny, n ­ pocet vekových stupov 15, mj ­ pocet porastov zo zastúpením príslusnej dreviny v j-tom vekovom stupni. Priemerný plochový vek drevín a aj celého súboru bol vypocítaný ako vázený aritmetický priemer na základe stredov vekových stupov (5, 15, 25......) a redukovaných plôch vo vekových stupoch. kde PRij Celkový priemerný prírastok (CPP), priemerný rubný prírastok (PRP) a celkový bezný prírastok (CBP) boli vypocítané z matematického modelu rastových tabuliek na základe závislosti celkovej objemovej produkcie (COP) na veku (t) a bonite (b) COP = f (t, b) a alej standardným postupom poda Pracovných postupov HÚL (BAVLSÍK a kol., 2008). Zmeny priestorového rozdelenia lesa pri obnovách LHP a postupné zväcsovanie výmery porastovej pôdy v sledovanom období do znacnej miery znemozujú identifikáciu tých istých porastov v rôznych casových hladinách. Práca sa preto nezameriava na statistickú analýzu variability rozdielov hodnôt produkcných charakteristík medzi casovými hladinami. Podrobné statistické vyhodnotenie relatívne homogénnych výberových súborov obsahujú práce (2009, 2010, 2012). 3. Dosiahnuté výsledky V príspevku sú s ohadom na jeho obmedzený rozsah uvedené len vybrané informácie z predmetnej analýzy. Podrobný vývoj produkcných charakteristík v sledovanom období vo vekových stupoch bol analyzovaný len pre dreviny smrek a buk, pricom je u týchto drevín vemi podobný. S vekou pravdepodobnosou to platí aj o ostatných drevinách o com svedcí vývoj priemerných produkcných charakteristík drevín na obrázkoch 2, 4, 6, 8, 9, 11. Preto je komentár k vývoju podrobných produkcných charakteristík v sledovanom období vo vekových stupoch primárne zameraný na najviac zastúpenú drevinu buk. Kvôli prehadnosti a strucnosti je vývoj produkcných charakteristík prezentovaný prevazne v grafoch bez uvedenia tabuliek. Analýza vývoja produkcných charakteristík sa v alsom premieta do výsledkov identifikácie a kvantifikácie prícin zvysovania zásob. 3.1. Vývoj produkcných charakteristík Stredné výsky a hrúbky Vývoj strednej výsky tesne koreluje s vývojom zásoby, preto je stredná výska základným parametrom pre urcenie absolútnej výskovej bonity a má teda významné postavenie v analýze vývoja produkcie lesov. Jej prednosou je, ze sa vypocíta na základe priameho merania výsok v rámci vonkajsích prác pri vyhotovení LHP. Priebeh priemerných stredných výsok buka vo vekových stupoch (obr. 1) je podobný vo vsetkých casových hladinách. Mensie vybocenie z plynulosti priebehu je len v casových hladinách 1992, 1995 vo vekových stupoch 14 a 15, to znamená v súbore prevazne prestarnutých porastov. Napriek tomu lezia stádiové krivky priemerných stredných výsok v celom rozsahu vekových stupov v casových hladinách v pomerne pravidelnom odstupe nad sebou. To znamená, ze v priebehu sledovaLesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 stupni ( PRij ), mj n PR j t j PR j [3] kde PRj ­ plocha redukovaná dreviny alebo celého súboru porastov v j-tom vekovom stupni, tj ­ vek stredu j-teho vekového stupa, t ­ priemerný plochový vek dreviny alebo celého súboru porastov. Priemerná hektárová zásoba dreviny alebo celého súboru vo vekových stupoch a priemerná hektárová zásoba dreviny alebo celého súboru bola vypocítaná zo vzahov mj V1ha j i 1 mj i 1 n Vij pre j = 1, 2, 3, ........., n [4] PSij V1ha j PS j n V1ha [5] PS j kde PSij ­ plocha skutocná dreviny v i-tom poraste a j-tom vekovom stupni, Vij ­ zásoba dreviny v i-tom poraste a j-tom vekovom stupni, PSj ­ plocha skutocná dreviny v j-tom vekovom stupni ( PSij ), i =1 mj V1ha ­ priemerná zásoba na 1 ha dreviny alebo celého j súboru v j-tom vekovom stupni, V1ha ­ priemerná zásoba na 1 ha dreviny alebo celého súboru, n ­ pocet vekových stupov15, mj ­ pocet porastov zo zastúpením príslusnej dreviny alebo celého súboru v j-tom vekovom stupni. Obr. 1. Vývoj priemerných stredných výsok buka v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 1. Trend of average mean heights of beech in the research period by 1) Obr. 3. Vývoj priemerných stredných hrúbok buka v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 3. Trend of average mean diameters of beech in the research period by Obr. 2. Vývoj priemerných stredných výsok drevín Fig. 2. Trend of average mean heights of tree species 1) Obr. 4. Vývoj priemerných stredných hrúbok drevín Fig. 4. Trend of average mean diameters of tree species 1) ného obdobia rovnomerne stúpajú. Vo vekových stupoch s rozhodujúcim vplyvom na vekos zásoby dosahuje zvýsenie priemerných stredných výsok v sledovanom období 3 ­ 3,5 m. Kulminácia vývoja priemerných stredných výsok vo vekových stupoch na konci sledovaného obdobia a teda absolútne najvyssia priemerná stredná výska je v 11-tom vekovom stupni, kde sa zvýsila priblizne z pôvodných 23 m na 26,5 m. Zvýsenie priemernej strednej výsky v tomto vekovom stupni dosahuje za 5-rocnú periódu az 1 m. Vývoj priemerných stredných výsok drevín v casových hladinách (obr. 2) má logicky tiez charakter rovnomerného zvysovania. Absolútne hodnoty priemerných stredných výsok jednotlivých drevín v casových hladinách nie sú vzájomne priamo porovnatené nakoLesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 ko sú ovplyvnené zastúpením drevín vo vekových stupoch [vzorec 3], co sa následne premieta do priemerného plochového veku drevín. Rovnako zvýsenie priemerných stredných výsok drevín v casových hladinách je nielen výsledkom ich zvysovania vo vekových stupoch, ale je ovplyvnené aj zmenou práve tohto priemerného plochového veku drevín, ktorý sa v sledovanom období tiez rovnomerne zvysuje (obr. 7). Pri uvedomení si uvedených skutocností mozno konstatova maximálnu hodnotu priemernej strednej výsky 19,6 m pri jedli, minimálnu 12,2 m pri javore, maximálne zvýsenie priemernej strednej výsky v sledovanom období priblizne 4 m pri borovici a smrekovci, minimálne 1 m pri hrabe. Stredná hrúbka rovnako ako stredná výska je výsledkom priameho merania hrúbok v rámci vonkajsích prác pri vyhotovení LHP. Vývoj priemerných stredných hrúbok buka v sledovanom období vo vekových stupoch (obr. 3) je podobný ako pri priemerných stredných výskach, ale ich postupné zvysovanie je miernejsie. Vo vekových stupoch s rozhodujúcim vplyvom na výsku zásoby dosahuje zvýsenie priemerných stredných hrúbok v sledovanom období 2 ­ 3 cm. Vývoj má priebezne stúpajúci charakter bez kulminácie s lokálnym maximom zvýsenia priemernej strednej hrúbky v 11-tom vekovom stupni o uz uvedené 3 cm pocas sledovaného obdobia. Maximálna priemerná stredná hrúbka 40,7 cm sa dosahuje v poslednom 15-tom vekovom stupni na konci sledovaného obdobia. Vývoj priemerných stredných hrúbok drevín v casových hladinách (obr. 4) má rovnomerne stúpajúci trend a ich zvysovanie pocas sledovaného obdobia je ovplyvované tak ako pri výskach aj zmenou priemerného plochového veku. Absolútne hodnoty priemerných stredných hrúbok jednotlivých drevín v casových hladinách nie sú vzájomne priamo porovnatené nakoko sú ovplyvnené zastúpením drevín vo vekových stupoch. Trend vývoja priemerných stredných výsok a hrúbok smreka vo vekových stupoch je podobný ako pri buku, ale absolútne hodnoty sú pochopitene rozdielne (vyssie). Absolútne výskové bonity Absolútne výskové bonity drevín v porastoch sú modelové veliciny dané rastovými tabukami, ktoré sú priamo závislé na stredných výskach drevín v porastoch. Preto aj vývoj priemerných absolútnych výskových bonít v sledovanom období poda vekových stupov (obr. 5) koresponduje s vývojom priemerných stredných výsok. Stádiové krivky priemerných absolútnych výskových bonít buka vo vekových stupoch majú vo vsetkých casových hladinách klesajúci trend s vemi podobným priebehom. Do kulminácie priemernej strednej výsky v 11-tom vekovom stupni má tento priebeh mier- ne klesajúci charakter, po kulminácii klesajú priemerné bonity strmsie. Vo vekových stupoch s rozhodujúcim vplyvom na vekos zásoby dosahuje zvýsenie priemerných absolútnych výskových bonít v sledovanom období 3 ­ 3,6 m. Pocas sledovaného obdobia absolútne výskové bonity vo vekových stupoch rovnomerne stúpajú, táto rovnomernos je tak ako pri výskach mierne porusená len v posledných vekových stupoch (14, 15) v casových hladinách 1992, 1995. Diferencie medzi hodnotami produkcných charakteristík na zaciatku a na konci sledovaného obdobia vo vekových stupoch sú v priamej úmere k absolútnym hodnotám produkcných charakteristík a tieto absolútne hodnoty sú závislé na veku. Výpocet priemerných diferencií má preto nízku vypovedaciu hodnotu. Výnimkou sú práve absolútne výskové bonity drevín, nakoko vo vekových stupoch sú porovnatené hodnoty stredných výsok vo veku 100 rokov. Do výpoctu diferencií bonít buka neboli zahrnuté prvé dva vekové stupne pretoze: ­ majú nepatrný vplyv na výsku produkcie, ­ rastové tabuky pre ne neudávajú produkcné charakteristiky, ­ bonity v 1. vekovom stupni sú v porovnaní s vyssími vekovými stupami výrazne podhodnotené. Priemerná diferencia bonít vo vekových stupoch sa potom vyjadrí vzahom pre výpocet jednoduchého aritmetického priemeru. 15 2010 (b j b 1992 ) j kde j 3 2,8 m [6] ­ priemerná absolútna výsková bonita v j-tom vekovom stupni, b ­ priemerná diferencia. Obr. 5. Vývoj priemerných absolútnych výskových bonít buka v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 5. Trend of average absolute yield classes of beech in the research period by 1) Yield class, 2) Pritom priemernú diferenciu znizujú hodnoty bonity v posledných relatívne málo zastúpených dvoch vekových stupoch (14 ­ 1,6 a 15 ­ 1,4), kde poda zákonitostí rastu výskový rast uz ustáva. Pre porovnanie je diferencia medzi priemernou bonitou na zaciatku a na konci sledovaného obdobia (váhou je redukovaná plocha buka v poraste) priblizne rovnaká ­ b = 2,7 m, co v relatívnom vyjadrení predstavuje výrazné zvýsenie pôvodnej priemernej bonity buka v casovej hladine 1992 o 11,4 %. Priemerné absolútne výskové bonity drevín (obr. 6) majú pocas sledovaného obdobia rovnomerný stúpajúci trend. Maximálne zvýsenie má javor priblizne 4 m, minimálne dub a hrab priblizne 2 m. Na priemerné absolútne výskové bonity drevín majú vplyv aj zmeny zastúpenia drevín vo vekových stupoch. Tento vplyv nie je natoko výrazný a nedá sa porovnáva s ostatnými produkcnými charakteristikami, nakoko absolútna výsková bonita je modelová výska v 100 rokoch. S ohadom Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Obr. 6. Vývoj priemerných absolútnych výskových bonít drevín Fig. 6. Trend of average absolute yield classes of tree species 1) Yield class, 2)Spruce, 3)Fir, 4)Pine, 5)Larch, 6)Oak, 8)Beech, 9)Hornbeam, 10)Maple Obr. 7. Vývoj priemerného plochového veku Fig. 7. Trend of average age in the area 1) Age, 2)Time levels, 3)Entire group, 4)Beech, 5)Spruce na klesajúci trend priemerných absolútnych výskových bonít v závislosti na veku a s ohadom na zmeny vekovej struktúry v prospech vyssích vekových stupov môze pôsobi aj kontraproduktívne. Trend vývoja priemerných absolútnych výskových bonít smreka v sledovanom období poda vekových stupov je podobný ako pri buku s tým rozdielom, ze celkové rozpätie bonít je väcsie a aj ich klesanie je preto strmsie a to pred kulmináciou aj po kulminácii priemerných stredných výsok v 11-tom vekovom stupni. Priemerný plochový vek Vývoj priemerného plochového veku je determinovaný zmenami vo vekovej struktúre základného súboru porastov, konkrétne zmenami v rozdelení redukovanej plochy vo vekových stupoch [vzorec 3] pocas sledovaného obdobia. Toto rozdelenie je na zaciatku charakteristické nerovnomerným zastúpením vekových stupov s vysokým zastúpením stredných (predrubných), ktoré v sledovanom období postupne prechádza do vyssích (rubných) vekových stupov. Výsledkom tohto procesu je preto postupné zvysovanie priemerného plochového veku (obr. 7). Priemerný plochový vek jednotlivých drevín je rôzny tak ako sa lísi ich zastúpenie vo vekových stupoch. Z obrázku 7 je zrejmý stúpajúci trend priemerného plochového veku najviac zastúpených drevín ako aj celého základného súboru. Vývoj priemerného plochového veku je skoro lineárny, len v poslednej casovej hladine sa mierne znizuje a to v dôsledku miernejsej zmeny uz spomínanej vekovej struktúry. Priemerný plochový vek základného súboru stúpol pocas sledovaného obdobia o priblizne 6 rokov z hodnoty 55,5 roka na zaciatku na hodnotu 61,5 roka na konci sledovaného obdobia. Vývoj priemerného plochového veku smreka prakticky kopíruje vývoj priemerného plochového veku základného súboru (zvýsenie o 6 rokov), Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 ale v absolútnej hodnote je o necelý 1 rok nizsí. Vývoj priemerného plochového veku buka vykazuje v porovnaní s celým súborom miernejsie stúpanie (zvýsenie len o 3,5 roka), ale vyssie absolútne hodnoty na zaciatku (60,5 roka) aj na konci (64 rokov) sledovaného obdobia. Miernejsie stúpanie priemerného plochového veku buka je dôsledkom zvysovania plochového zastúpenia buka, co sa prejavuje najmä v prvých troch vekových stupoch. Objemové prírastky drevín Vývoj objemových prírastkov sa odvíja od vývoja celkovej objemovej produkcie, ktorá je stanovená rastovými tabukami. Matematický model rastových tabuliek umozuje na základe známych vstupných parametrov vypocíta bezný aj priemerný prírastok (obr. 8, 9). Pri konstantnom stupni zásobovej úrovne uplatovanom v praxi HÚL (pri drevinách kde sa stupe zásobovej úrovne zohaduje) sú pre výpocet objemových prírastkov urcujúce stredná výska, následne bonita a vek. Obr. 8. Vývoj celkového bezného prírastku drevín Fig. 8. Trend of total current increment of tree species 1) Obr. 9. Vývoj priemerného celkového prírastku drevín Fig. 9. Trend of average total increment of tree species 1) Obr. 11. Vývoj hektárových zásob drevín Fig. 11. Trend of tree species growing stock 1) Obr. 12. Vývoj celkových zásob drevín Fig. 12. Trend of tree species total growing stock 1) Obr. 10. Vývoj hektárových zásob buka v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 10. Trend of growing stock per ha of beech in the research period by 1) kom a rubnou dobou jednotlivých drevín, v základnom súbore je jeho hodnota priblizne 60 % z priemerného celkového prírastku. Celkové a hektárové zásoby Vývoj hektárových zásob buka aj smreka poda vekových stupov má v sledovanom období rovnomerne stúpajúci trend a zodpovedá vývoju priemerných stredných výsok. Maximálne zvýsenie hektárovej zásoby buka (obr. 10) vo vekových stupoch je priblizne 100 m3, pri smreku je to az 130 m3 a priblizne 80 m3 je maximálne zvýsenie hektárových zásob vypocítaných z celkových zásob. Hektárové zásoby drevín (obr. 11) majú rovnaký stúpajúci trend, v ktorom sa uplatuje aj vplyv zvysovania priemerného plochového veku. To isté platí o celkových zásobách drevín (obr. 12) s výnimkou stagnujúcej jedle v dôsledku znizovania jej porastovej plochy. Najvyssí rast v absolútnej hodnote vykazujú najviac zastúpené dreviny buk a smrek, pricom dominuje buk, ktorý pocas sledovaného obdobia prekrocil hodnotu zásoby smreka. Prícinou je klesajúci Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Vseobecne mozno konstatova, ze vývoj objemových prírastkov má v sledovanom období rovnomerne stúpajúci trend. Tento trend je v súlade s trendom vývoja priemerných stredných výsok, následne s trendom vývoja absolútnych výskových bonít ako aj s trendom vývoja priemerného plochového veku. Výnimky v casovej hladine 1992 pri hrabe a smrekovci sú spôsobené zmenou vekovej struktúry v prospech vekových stupov s nizsím prírastkom v casovej hladine 1995 (najmä zvýsenie výmery 1. a 2. vekového stupa). Neuvádzame priemerný rubný prírastok, ktorý s danou problematikou priamo nesúvisí a relácia medzi priemerným celkovým a priemerným rubným prírastkom zodpovedá relácii medzi priemerným plochovým ve114 Obr. 13. Vývoj zakmenenia v sledovanom období poda vekových stupov Fig. 13. Trend of crop density in the research period by 1) Crop density, 2) trend porastovej plochy smreka a stúpajúci trend porastovej plochy buka v sledovanom období. Vývoj zakmenenia Priebeh zakmenenia vo vekových stupoch má vo vsetkých casových hladinách klesajúci trend. Vývoj zakmenenia v sledovanom období poda vekových stupov je v súlade s vývojom hektárových zásob. Miernejsie sa zvysuje vo vekových stupoch, v ktorých sa prevazne odhaduje priamo v teréne. Vo vyssích vekových stupoch, kde sa prevazne vypocítava, sa zakmenenie zvysuje výraznejsie v súlade s rastom zásob a následne redukovaných plôch. 3.2. Kvantifikácia mozných vplyvov na zvysovanie celkových zásob Porastová plocha Pocas sledovaného obdobia sa porastová plocha základného súboru zväcsila o 3 % (tab. 2), co predstavuje zaokrúhlene 54 000 hektárov. Prírastky na porastovej ploche nie sú v informacnej banke samostatne archivované a nie je známa ani ich veková struktúra. Pri vekovej struktúre prírastkov identickej s pôvodným základným súborom by aj zvýsenie zásoby predstavovalo priblizne 3 %. V skutocnosti sa vsak väcsinou jedná o delimitované plochy urcené na zalesnenie, ktoré majú malý vplyv na rast zásob. Na základe kvalifikovaného odhadu mozno tento vplyv vyjadri hodnotou do 1 %. Rastové tabuky Nové rastové tabuky (HALAJ, PETRÁS, 1998) vypracované pre modelovanie rastu lesov na Slovensku sa zacali vyuzíva pri vyhotovení LHP od roku 1993. To znamená, ze v perióde 1993 ­ 1995 boli zavedené na priblizne 30 % porastovej plochy, v perióde 1996 ­ 2000 na 50 % Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 porastovej plochy a v perióde 2001 ­ 2005 na 20 % porastovej plochy. V informacnej banke nie sú k dispozícii alternatívne databázy pre porovnanie zásob urcených poda starých pôvodne nemeckých rastových tabuliek a zásob urcených poda nových rastových tabuliek. Alternatívne databázy nie je mozné ani retrospektívne zrekonstruova nakoko v starsích databázach chýba informácia o spôsobe zisovania zásob. Mieru vplyvu nových rastových tabuliek na zvysovanie zásob mozno preto stanovi len induktívnou metódou. Ak vychádzame z predpokladu, ze zavedením nových rastových tabuliek sa zvysujú zásoby (v porastoch kde sa zvolí tento spôsob zisovania zásob), malo by sa toto zvýsenie prejavi aj vo vývoji hektárových zásob. Z obrázku 14 je vsak zrejmé, ze vývoj priemerných hektárových zásob má v sledovanom období poda vekových stupov takmer lineárny priebeh, co platí najmä v nizsích (predrubných) vekových stupoch, kde sa na zisovanie zásob prakticky výlucne pouzívajú rastové tabuky. Vo vývoji priemerných hektárových zásob sa neodráza rozsah zavedenia nových rastových tabuliek k jednotlivým casovým hladinám a co je osobitne dôlezité, v poslednej perióde (2006 ­ 2010) sa uz nové rastové tabuky nezavádzajú, ale priemerné hektárové zásoby sa rovnomerne zvysujú aj naalej v súlade so zvysovaním stredných výsok a hrúbok. Analogický priebeh majú v sledovanom období aj hektárové zásoby smreka a celkové hektárové zásoby. Vo vyssích vekových stupoch je to zasa vývoj zakmenenia, v ktorom sa neodrázajú údajne vyssie modelové hektárové zásoby. Tie by totiz znízili redukovanú plochu a tým aj zakmenenie. Konzekvenciou tohto vývoja je konstatovanie, ze induktívna metóda nepotvrdila výrazný vplyv zavádzania nových rastových tabuliek na zvysovanie zásob. Výsky a hrúbky Zvysovanie priemerných hektárových zásob je v súlade so zvysovaním základných produkcných charakteristík (výska, hrúbka), o com svedcí predovsetkým az nápadná podobnos vývoja priemerných hektárových zásob na obrázku 14 s vývojom priemerných stredných výsok na obrázku 15 (s výnimkou posledných vekových stupov, kde priemerná stredná výska uz stúpa miernejsie, ale vývoj priemerných hektárových zásob je este ovplyvovaný zvysovaním priemernej strednej hrúbky). Vplyv zvysovania stredných výsok a hrúbok na vývoj celkových zásob sa dá jednoducho vyjadri prostredníctvom hektárových zásob. Pre tento úcel sú ideálne priemerné hektárové zásoby vo vekových stupoch (tab. 3), u ktorých sa eliminuje vplyv vývoja priemerného plochového veku. Celkové zásoby na zaciatku sledovaného obdobia potom mozno vyjadri vzahom ¦ V 1ha1992 x PS j j 344,6 mil . m [7] Obr. 14. Vývoj priemerných hektárových zásob buka v casových hladinách a vo vekových stupoch Fig. 14. Trend of beech average growing stock per ha in time levels and in 1) Obr. 15. Vývoj priemerných stredných výsok buka v casových hladinách a vo vekových stupoch Fig. 15. Trend of beech average mean heights in time levels and in 1) Time levels Time levels a celkové zásoby na konci sledovaného obdobia vzahom V1 n V 1ha 2010 PS j j 406,9 mil . m [8] kde V ­ celková zásoba, PSj ­ plocha skutocná v j-tom vekovom stupni, V1ha ­ zásoba na 1 ha v j-tom vekovom stupni, j n ­ pocet vekových stupov. Zvýsenie celkovej zásoby na konci sledovaného obdobia vplyvom zvýsenia priemerných stredných výsok a hrúbok predstavuje rozdiel celkovej zásoby na konci a na zaciatku sledovaného obdobia. V1 = V12010 ­ V1992 = 62,3 mil.m3 [9] Aby sa vylúcil vplyv zmeny vekovej struktúry na celkovú zásobu, pre výpocet celkovej zásoby sa na zaciatku aj konci sledovaného obdobia uplatuje rovnaká veková struktúra a to tá zo zaciatku sledovaného obdobia. Vek Zmeny vo vekovej struktúre sú zrejmé z porovnania plochového zastúpenia vekových stupov na zaciatku a na konci sledovaného obdobia (tab. 3) a majú za následok zvýsenie priemerného plochového veku (obr. 7), ktorý zasa ovplyvuje zvysovanie zásoby. Názorne je plochové zastúpenie vekových stupov na zaciatku a na konci sledovaného obdobia zobrazené na obrázku 16. Z grafu je zrejmé výrazné znízenie výmery predrubných Obr. 16. Plochy skutocné vo vekových stupoch Fig. 16. Actual areas in 1) Obr. 17. Zásoby vo vekových stupoch Fig. 17. Growing stock in 1) Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Tabuka 3. Plochy skutocné, redukované a zásoby na 1 ha vo vekových stupoch Table 3. Actual and reduced areas and growing stock per 1 ha in Casová hladina1) Vekový stupe2) 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 skutocná3) 162 669 142 546 123 137 140 789 196 727 191 368 189 028 198 260 162 661 102 268 69 258 42 857 32 147 23 943 30 603 1 808 262 1) 2) 3) 4) 1992 Plocha redukovaná4) skutocná3) 138 459 143 151 126 480 135 549 105 738 151 603 116 061 132 213 157 500 121 207 148 984 154 299 143 356 194 462 148 055 188 241 120 274 174 424 73 943 161 924 49 483 116 067 29 507 67 010 21 970 39 467 16 416 25 811 20 595 56 904 Plocha spolu6) 1 416 820 1 862 332 5) 2010 redukovaná4) 125 889 122 118 132 200 111 223 99 067 123 217 153 086 146 278 134 801 125 300 90 296 51 092 29 516 18 444 40 232 1 502 759 6) Zásoba na 1 ha5) 2 1 12 16 66 90 122 155 171 205 211 246 247 285 288 317 308 348 306 378 310 394 296 375 280 359 275 334 272 308 Priemerná zásoba na 1 ha7) 191 240 Time level, Age class, Actual area, Reduced area, Growing stock per 1 ha, Area in total, 7)Average growing stock per 1 ha vekových stupov 5, 6 s relatívne nízkymi hektárovými zásobami a výrazné zvýsenie výmery rubných vekových stupov 10, 11, 12, 15 s relatívne vysokými hektárovými zásobami. Este výraznejsie sa zmena vekovej struktúry a súcasný rast zásob prejavujú v objemovom zastúpení vekových stupov v obrázku 17. Aj pri kvantifikácii vplyvu zvýsenia priemerného plochového veku na rast zásob vychádzame z priemerných hektárových zásob. Celkové zásoby na konci sledovaného obdobia so zohadnením zmien v hektárových zásobách aj vo vekovej struktúre sa vypocítajú poda vzahu V = V22010 ­ V1992 = 102,7 mil.m3 [12] Relatívne zvýsenie zásoby vypocítané z objemu na zaciatku sledovaného obdobia je potom V% V 29, 8 % [13] Relatívny podiel vplyvu zvýsenia stredných výsok a hrúbok na zvýsení zásoby je V1 % V1 V 60, 7 % [14] V2 n V 1ha 2010 PS j j 447,3 mil . m [10] a relatívny podiel vplyvu zmien vekovej struktúry na zvýsení zásoby je Zvýsenie celkovej zásoby na konci sledovaného obdobia vplyvom zmien vo vekovej struktúre [vzorec 11], predstavuje potom rozdiel celkovej zásoby na konci sledovaného obdobia [vzorec 10] a celkovej zásoby, v ktorej je eliminovaná zmena zastúpenia vekových stupov na konci sledovaného obdobia [vzorec 9]. V2 = V22010 ­ V12010 = 40,4 mil.m3 [11] V2 % V2 V 39,3 % [15] Relatívne vyjadrenie Základom pre výpocet relatívneho zvýsenia zásoby je rozdiel celkovej zásoby na konci a na zaciatku sledovaného obdobia [vzorce 7 a 10] Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 Hodnoty V1% a V2% zahrujú uz aj zvýsenie zásoby z titulu zväcsenia porastovej plochy z úvodu tejto podkapitoly, lebo toto zväcsenie sa nepatrne premieta tak do výpoctu hektárových zásob ako aj do zmeny priemerného plochového veku. Uvedený algoritmus mozno aplikova detailne aj na zásoby drevín, ale aj na ostatné priemerné produkcné charakteristiky drevín. Vypocítané relatívne hodnoty kolísu tak ako kolísu produkcné charakteristiky drevín vo vekových stupoch a ako kolísu vekové struktúry drevín. 4. Záver Analýza zvysovania produkcie lesov v základnom súbore je logickým vyústením výberového hodnotenia databáz LHP realizovaného v období rokov 2007 ­ 2010 a je príkladom komplexného prístupu k zhodnoteniu informacného potenciálu databáz LHP chronologicky archivovaných v informacnej banke. Výsledky analýzy základného súboru potvrdili v sledovanom období zvysovanie produkcných charakteristík lesov odvodených z výberového vyhodnotenia databáz LHP (HERICH, 2009, 2010) ako aj zaostávanie modelového rastu a prírastku lesov za rastom a prírastkom skutocným (HERICH, 2012), co je zrejmé najmä z výrazného zvysovania priemerných bonít drevín (buk o 2,7 m). Tento výsledok bol ocakávaný ak si uvedomíme, ze primárnym aplikovaným výberovým kritériom vo výberovom vyhodnotení bol rovnaký zaciatok a dzka platnosti LHP, co principiálne znamená, ze v tomto príspevku pertraktovaný základný súbor sa skladá z 10-tich takých výberových súborov. Získané poznatky sú v súlade s trendom rastu európskych lesov publikovanom autormi SPIECKER ­ MIELIKAINEN ­ KOHL ­ SKOVSGAARD (1996 ) aj s výsledkami národných inventarizácií (SMELKO, 2008). Analýzou produkcie v základnom súbore bolo zistené postupné rovnomerné zvysovanie produkcných charakteristík a zmeny vekovej struktúry v sledovanom období. Toto tvrdenie sa menovite vzahuje na: ­ priemerné hodnoty stredných výsok, stredných hrúbok a absolútnych výskových bonít buka a smreka vo vekových stupoch; ­ priemerné hodnoty hektárových zásob buka a smreka vo vekových stupoch; ­ priemerné hodnoty zakmenenia vo vekových stupoch a spolu; ­ priemerný plochový vek buka, smreka a celého základného súboru v casových hladinách; a práve zvýsenie priemerného plochového veku sa potom podiea aj na: ­ zvýsení priemerných hodnôt stredných výsok, stredných hrúbok, prírastkov a hektárových zásob prevládajúcich drevín; ­ zvýsení celkových zásob prevládajúcich drevín a celkových zásob spolu. Pocas sledovaného obdobia sa celkové zásoby zvýsili o 30 % pôvodného objemu. Analýzou sa nepotvrdil vseobecne rozsírený a oficiálne proklamovaný argument, ze zvysovanie zásob v sledovanom období vo vekej miere spôsobilo zavádzanie nových rastových tabuliek. Naopak, z analýzy vyplynulo, ze zvysovanie celkových zásob je výsledkom pôsobenia najmä dvoch faktorov: zvysovanie stredných výsok, stredných hrúbok a zvysovanie priemerného plochového veku. Miera vplyvu uvedených faktorov bola kvantifikovaná na základe priemerných hektárových zásob vo vekových stupoch a zastúpenia vekových stupov. Najväcsí priblizne 60 % vplyv na zvýsenie celkových zásob v sledovanom období má zvýsenie stredných výsok a stredných hrúbok (a to prostredníctvom zvýsenia absolútnych výskových bonít a hektárových zásob). Zvýsenie priemerného plochového veku sa podiea na zvýsení celkových zásob priblizne 40 %. Najmensí vplyv má zväcsenie porastovej plochy, ktoré sa poda kvalifikovaného odhadu na zvysovaní zásob podiea hodnotou do 1 %. Trend zvysovania produkcných charakteristík pocas sledovaného obdobia je natoko jednoznacný, výrazný a rovnomerný, ze v zhode s výsledkami porovnania skutocného a modelového vývoja produkcie vo výberovom súbore (HERICH, 2012) indikuje zvýsenú prirastavos lesov SR v sledovanom období. Zatia co vzahy medzi zásobou a ostatnými produkcnými charakteristikami sú matematicky definované, údaje LHP ale ani údaje neúplnej podrobnej lesnej hospodárskej evidencie (výkaz L 146) neumozujú stanovi mieru zvýsenia prirastavosti, nakoko vývoj stredných výsok a stredných hrúbok môze okrem rastových zákonitostí ovplyvova celý rad alsích objektívnych aj subjektívnych faktorov, z ktorých uvádzame: ­ postupy výchovy a postupy obnovy realizované v sledovanom období v rámci uplatovaných hospodárskych spôsobov, ke sa sledované obdobie prekrýva s obdobím intenzívneho prechodu od holorubného k podrastovému hospodárskemu spôsobu, ­ náhodné azby, najmä maloplosné, roztrúsené, ktoré ovplyvujú porastové charakteristiky, ­ klimatické zmeny spojené s globálnym otepovaním, ­ zmeny v priestorovom rozdelení lesov (znizovanie priemernej výmery základnej jednotky priestorového rozdelenia lesa a s ním súvisiaci vznik nových jednotiek priestorového rozdelenia lesa (tab. 2)), ­ systematické chyby spôsobené pri meraní výsok a hrúbok, do úvahy tu prichádza aj podhodnocovanie, resp. nadhodnocovanie výsok stromov v súvislosti s odvodením plánovanej výsky azieb, ­ metodicky chybné zaraovanie porastov do vekových stupov na základe veku porastu zaokrúhleného na 5 rokov (následkom je rozdiel medzi skutocným priemerným vekom porastov vo vekovom stupni a vekom stredu vekového stupa, s ktorým sa operuje pri spracovaní súhrnných informácií o lesoch SR), ­ metodicky chybné pouzívanie veku porastu pre vsetky dreviny v poraste aj vo vekove diferencovaných porastoch a i. Príciny zvysovania stredných výsok a stredných hrúbok by mal objasni samostatný výskum a v jeho rámci najmä opakovaná národná inventarizácia lesov (SMELKO a kol., 2004). Prispie môze aj porovnanie vývoja produkcie na Slovensku a v zahranicí. Výsledky dosiahnuté vyhodnotením základného súboru mozno alej spresni a podrobnejsie zdôvodni detailnejsou analýzou podsúborov porastov vytvorených zo základného súboru LHP selekciou poda zvolených kriLesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013 térií, napr. poda kategórie lesov, poda hospodárskeho spôsobu, poda tvaru lesa, poda rubnej doby, poda stanovistných podmienok a v ich rámci podrobne hodnoti vsetky dreviny a pod. Pouzitá literatúra BAVLSÍK, J. a kol., 2008: Pracovné postupy HÚL. Zvolen: NLC, 147 s. HALAJ, J., PETRÁS, R., 1998: Rastové tabuky hlavných drevín. Bratislava: SAP, 325 s. HERICH, I., 2009: Hodnotenie stavu a vývoja lesov na výberovom súbore lesných hospodárskych plánov v SR. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 55(5): 317-333. --, 2010: Trendy vývoja produkcie lesov SR odvodené z výberového súboru. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 56(2): 109-127. --, 2012: Porovnanie skutocného a modelového vývoja stredných výsok a hrúbok smreka a buka pocas dvoch decénií vo výberových súboroch porastov. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 58(1-9). MORAVCÍK, M., 2003: Príciny pozorovaného zvysovania zásob dreva v lesoch SR. Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 317-333. SPIECKER, H., MIELIKAINEN, K., KOHL, M., SKOVSGAARD, J. P., 1996: Growth trends in european forests. Springer Verlag, 372 pp. SMELKO, S. a kol., 1994: Národná inventarizácia a monitoring lesov SR 2005­2006. Zvolen: LVÚ Zvolen. --, 2008: Národné inventarizácie lesa v krajinách Európy a na Slovensku. Aké sú ich ciele a spôsoby realizácie? Les ­ Lesokruhy, c. 5­6, s. 28-33. Zákon o lesoch c. 326/2005 Z. z. Zelená správa 2007 ­ Správa o lesnom hospodárstve v SR 2007. Summary This paper is based on results from assessment of the production characteristics development in sampling sets of forest management plans with the same date of validity and the validity period. The aim the paper is to identify the causes of increasing growing stock and to quantify the impact rate based on the assessment of the production characteristic development in Slovak forests in the previous period. Database is generated by basis sets of forest management plans valid in Slovakia in the given year. These were created from forest management plans databases in information bank in a chronologic archive. Basic sets of forest management plan serve to assess the development of the following production characteristics: ­ Mean height ­ Mean diameter ­ Absolute yield class ­ Current and average increment ­ Crop density ­ Growing stock per 1 ha and total growing stock Development of the production characteristics is evaluated in relation to: ­ Age, is it expresses by the mean age class, age class = 1, 2, 3, .................., 15, ­ Time, it is expressed by the year in the time levels t = 1992, 1995, 2000, 2005, 2010, ­ Tree species, assessment results are presented only for tree species with a minimum 2% representation in the area. Production analysis of the basic groups showed progressive and balanced increase of production characteristics and changes in the age structure in the research period. This argument refers to: ­ average values of mean heights, mean diameters and absolute height qualities, ­ average values of growing stock per ha, increments and total growing stock, ­ average values of crop density, ­ average age in the area. The analysis showed that increasing total growing stock is particularly the result of two factors. The first and the biggest one (60%) is the increase of mean heights and diameters. The other one (40%) is increase of age in the area. The least impact has increase of the area, effecting growing stock in less than 1%. The trend of increasing production characteristics during the research period is so clear, significant and balanced that it indicates fast growth of Slovak forests in the research period in accordance with results of comparison of actual and model production development in the sampling sets. Translated by J. Lásková Lesnícky casopis - Forestry Journal, 59(2): 107­119, Bratislava, 15. 9. 2013

Journal

Forestry Journal – de Gruyter

Published: Jun 1, 2013

References

  • tabuľky hlavnych drevin SAP
    HALAJ
  • Trendy vyvoja produkcie lesov SR odvodene z vyberoveho suboru časopis
    Lesnicky
  • Hodnotenie stavu a vyvoja lesov na vyberovom subore lesnych hospodarskych planov v časopis
    HERICH
  • inventarizacie lesa v krajinach Europy a na Slovensku su ich ciele a sposoby realizacie ? Les č
    Narodne
  • lesoch č
    Zakon
  • a kol postupy
    BAVLŠIK
  • Growth trends in european forests Verlag
    SPIECKER
  • Porovnanie skutočneho a modeloveho vyvoja strednych vyšok a hrubok smreka a buka počas dvoch decenii vo vyberovych suboroch porastov časopis
    Lesnicky
  • a kol inventarizacia a monitoring lesov
    ŠMELKO
  • Trendy vyvoja produkcie lesov SR odvodene z vyberoveho suboru časopis
    Lesnicky
  • Growth trends in european forests Verlag
    SPIECKER
  • sprava lesnom hospodarstve
    Zelena
  • lesoch č
    Zakon
  • pozorovaneho zvyšovania zasob dreva v lesoch časopis
    MORAVČIK
  • Porovnanie skutočneho a modeloveho vyvoja strednych vyšok a hrubok smreka a buka počas dvoch decenii vo vyberovych suboroch porastov časopis
    Lesnicky
  • tabuľky hlavnych drevin SAP
    HALAJ
  • Hodnotenie stavu a vyvoja lesov na vyberovom subore lesnych hospodarskych planov v časopis
    HERICH
  • pozorovaneho zvyšovania zasob dreva v lesoch časopis
    MORAVČIK
  • a kol postupy
    BAVLŠIK
  • inventarizacie lesa v krajinach Europy a na Slovensku su ich ciele a sposoby realizacie ? Les č
    Narodne
  • a kol inventarizacia a monitoring lesov
    ŠMELKO
  • sprava lesnom hospodarstve
    Zelena